Nehody sa stávajú a netreba z nich robiť žiadnu vedu. Pokiaľ však máte doma predškoláka a občasné pocikávanie sa či pokakávanie sa stalo bežnou súčasťou vášho týždňa, je vhodné zvýšiť pozornosť. Viete, ako sa úspešne zbaviť mokrých nohavíc a nehôd pri veľkej potrebe? Poradíme vám.
Dôvodov, prečo dieťa nestihne dôjsť na záchod alebo sa pokaká, môže byť viacero. Od zdravotného problému, ktorý dokáže odhaliť vyšetrenie u odborníka, cez prílišné zaujatie hrou až po závažné psychologické príčiny, ktoré môžu súvisieť s udalosťami v škôlke alebo stresom, ktorému je škôlkar vystavený doma. Treba tiež rozlíšiť, či k nehodám dochádza cez deň alebo výlučne v noci a podľa toho situáciu riešiť.
Kedy ide o problém s vyprázdňovaním?
Pomočovanie, odborne nazývané enuréza, postihuje najčastejšie deti, no výnimkou nie sú ani dospelí. Môže byť dlhodobé alebo prechodné a bežne za ním stoja nesprávne návyky, ako je napríklad pitie nápojov tesne pred spaním alebo vyčkávanie dieťaťa s potrebou až do poslednej chvíle. Príčinou však bývajú aj psychologické problémy alebo rôzne ochorenia močovej sústavy či inej časti organizmu. Spozornieť by ste mali vo chvíli, ak sa pomočuje alebo pokakáva dieťa staršie ako päť rokov.
Odborníci upozorňujú, že nejde o bežný jav. Pomočovanie a problémy s vyprázdňovaním môžu mať veľmi negatívny dopad na sebavedomie, výsledky v škole či zaradenie sa do spoločnosti. Bez lekárskej pomoci z pocikávania vyrastú len dve z desiatich detí. Naopak, podľa štatistík vedia lekári tento problém vyriešiť pomerne rýchlo, a to s až 90 % úspešnosťou. Odďaľovanie liečby môže poznačiť psychiku dieťaťa na celý život, najmä, ak sa začne riešiť v neskoršom veku.
Problémy s vyprázdňovaním sú u detí častým javom. Rodičia hľadajú cestu, ako vyriešiť tento problém, napr. úpravou stravy, používaním rôznych dostupných liečiv, návštevou lekára. Často bývajú prekvapení, ak sa dozvedia, že jednou z príčin môžu byť psychické problémy, blok dieťaťa. Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnoho rodičov býva naozaj prekvapených, lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje. Často však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu. Stretávam sa s tým, že sa cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov. Dostávajú tie „dobre mienené“ rady - Kedy sa naučí, ak nie teraz?; Ty si nemala plienky od roka!; Už by si ju mala dávať na nočník.; a pod. Patria k nim aj rituály, keď sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň. Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním.
Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol až štyrmi rokmi. Ale sú, samozrejme, aj prípady kedy jednoročné, ale aj dieťa staršie ako 4 roky odmieta tlačiť (kakať).
Nehody cez deň
Pokiaľ máte doma škôlkara, ktorý bojuje s častým pomočovaním alebo pokakávaním, skúste nájsť spôsob, ako tomuto problému predchádzať ešte skôr, než vôbec nastane. Všímajte si, ako dieťa cez deň pije a ako často chodí na toaletu. Ide vždy samo alebo naň musíte dohliadať? Ako často to stihne bez „cvrknutia“ si do nohavičiek alebo nehody?
Ak sa jeho problém týka najmä pocikávania sa v škôlke, je potrebné porozprávať sa s oboma stranami, teda s dieťaťom aj s jeho vychovávateľkami. Príčinou môže byť hanblivosť pred spolužiakmi alebo iný biorytmus oproti tomu, ktorý má nastavený zvyšok triedy.
Včasné chodenie na toaletu je rovnako dôležité ako jedenie, spanie alebo čistenie zubov. Skúste sa o tom s vaším drobcom porozprávať a pokojne sa k tejto téme vráťte v tretej osobe, teda podporte dieťa, aby vám cez kamarátov porozprávalo, aký má kto problém s cikaním alebo kakaním. Ľahšie tak odhalíte príčinu alebo zlý návyk, s ktorým môže bojovať.
Nečakajte, že sa veci zmenia zo dňa na deň a myslite na to, že aj dieťa stojí tento proces veľa námahy a úsilia, preto neprehlbujte jeho sklamanie, ak sa mu to napriek všetkému nepodarí. Naopak, oceňte každý „suchý“ deň náležitou pochvalou. Problémy s pocikávaním by mali ustúpiť do niekoľkých týždňov, no nestrácajte trpezlivosť, ak vám to potrvá o čosi dlhšie.
Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený riešiť ich. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši. Konzultuje s pediatrom, prípadne psychológom.
Nočné pocikávanie sa
Podľa štatistík sa v noci pomočuje až 40.000 päťročných detí. Na rozdiel od dospelých, deti sa nedokážu zobudiť na pocit plného mechúra, keďže ich spánok je zvyčajne oveľa hlbší. Dobrou správou je, že za nočnými nehodami zväčša nestojí psychologický problém, ale fyziologický, kedy ešte nedozrelo spojenie medzi mozgom a močovým mechúrom. Medzi ďalšie príčiny patria porucha sekrécie hormónov, ktoré regulujú tvorbu moču v nočných hodinách, ochorenie nervového systému, znížená kapacita močového mechúra, poruchy spánku či zlé návyky, kedy je zvýšený príjem tekutín tesne pred spaním či zadržiavanie potreby počas dňa.
Nočné pomočovanie patrí medzi najčastejšiu formu enurézy. Rozdeľuje sa na primárne a sekundárne. Práve druhá menovaná forma zvykne nastupovať nečakane a jej vyvolávateľom býva psychická záťaž alebo stres. U detí môžu tento stav vyvolávať náhle zmeny, ktoré sa odohrajú v škôlke, prípadne samotný nástup do školy niekedy spúšťa problémy s únikom moču. Treba zvážiť možnosť, že dieťa trpí šikanou, preťažovaním, hádkami alebo rozvodom rodičov, úmrtím v rodine či inými udalosťami, ktoré nevie spracovať. Vtedy sa odporúča návšteva odborníka, ktorý dokáže odhaliť pravú príčinu a navrhnúť účinnú liečbu.
Tipy, ako dieťaťu pomôcť
- Nosenie dieťaťa na WC počas noci či používanie pogumovaných nohavičiek nie je správnym riešením. Dieťaťu to naopak dáva signál, že cikať sa môže aj v noci, a to do postele alebo do spodnej bielizne.
- Netrestajte ani nehrešte dieťa za nehody. Skúste ich predvídať a buďte pripravení mať po ruke náhradné oblečenie, prípadne upozornite pani učiteľky v škôlke.
- Základom úspechu je správna motivácia. Môžete si zaviesť kalendár, do ktorého budete spoločne lepiť nálepky za každé úspešné vyprázdnenie. Určitý počet nálepiek znamená odmenu, na ktorej sa vopred dohodnete.
- Neponáhľajte sa. Väčšina rodičov časom spozoruje, že keď prestane tlačiť na pílu a zvoľní tempo v neustálom nabádaní chodiť na WC, dieťa bude vo väčšom kľude a skôr dosiahne želaný výsledok.
- Pri prechode z nočníka na záchod môže dieťa mať strach z hlbokej misy alebo zvuku splachovania. Pomôže podloženie pod nohy stolčekom, aby sa dieťa cítilo istejšie.
- Ak dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu, je dôležité vylúčiť zdravotné príčiny. Ak sú vylúčené, zamerať sa na psychický blok dieťaťa.
- V prípade problémov s kakaním, ak sú vylúčené telesné príčiny, ide o prejav nedostatku, trápenia, frustrácie alebo nenaplneného vzťahu.
- Ak dieťa zistí, že stolica odchádza bez bolesti, nebude sa obávať vyprázdňovania.
Správanie sa na toalete pre deti vo veku 3-9 rokov | Ako sa stať profesionálom v kúpeľni | Zábavný a vzdelávací sprievodca
Príklady z praxe:
- Syn 3 roky aj 2 mesiace sa nechce pýtať kakať, pokaká sa do slipov. Nevyhovuje mu nočník ani WC. V minulosti sa vykakal do nočníka, potom sa začal pocikávať. Je bojazlivý z nových vecí.
- Dieťa sa pokakáva do slipov, vie, že je to zlé, ale nedokáže sa prinútiť ísť na WC.
- Mala som podobný problém so strachom z kakania a obrovskými zábranami s dcérou. Vyhnite sa výčitkám a poznámkám, bitke, trestom, keď sa dieťa pokaká.
- Dieťa plače pri kakaní, chytá hysterické záchvaty, už len pri posadení sa na nočník. Dožaduje sa plienky na vykonanie veľkej potreby, aj keď je inak úspešne odplienkované? Zo strachom zatláča stolicu, len aby sa nemuselo vykakať?
Diagnostika a liečba
V prípade ťažkostí s močením alebo vyprázdňovaním je dôležitý podrobný rozhovor s rodičom (anamnéza), ktorý zohľadňuje všetky príznaky. Môže byť užitočný aj denník močenia, kde rodičia podrobne zaznamenávajú všetky relevantné informácie. Nasleduje rozbor moču, vyšetrenie genitálu a spodnej časti chrbtice, aby sa vylúčili vrodené anomálie. Súčasťou vyšetrenia je aj ultrasonografia močového systému. Základné vyšetrenie funkcie močového mechúra sa nazýva uroflowmetria.
Zbaviť dieťa pocikávania alebo problémov s vyprázdňovaním je beh na dlhšiu trať a v liečbe sa využíva kombinácia rôznych prístupov. Do hry vstupujú aj režimové opatrenia, ako je úprava pitného režimu, nastavenie pravidelného močenia. Veľká skupina detí totiž močenie alebo vyprázdňovanie zadržiava. Občas počas vyšetrovania zistíme banálnu príčinu úniku moču alebo problémov s kakaním. Veľmi často treba upraviť aj správnu techniku močenia či vyprázdňovania. Dieťa má sedieť na toalete s podopretými nohami, aby sa dostatočne mohlo uvoľniť. Visiace nohy a rôzne neprirodzené polohy bránia uvoľneniu panvového dna. Dôležité je odstrániť aj ťažkosti so stolicou, ak sa vyskytujú. Zavedením režimových opatrení sa zlepší stav zhruba u 80 % detí a nie je potrebná žiadna ďalšia liečba.
