Téma nepriznaného dieťaťa matkou je komplexná problematika, ktorá zasahuje do právnych, sociálnych a psychologických oblastí. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto témy, od právnych dôsledkov dedičstva až po psychologické dopady na dieťa a jeho rodinu. Vychádzame z informácií poskytnutých používateľom a dopĺňame ich o ďalšie relevantné poznatky.
Detstvo by malo byť obdobím bezpečia, lásky a podpory. Žiaľ, nie každý má to šťastie na bezstarostné detstvo. Niektoré deti si so sebou nesú bremeno nepriznaných strát, ktoré sa môžu vryť hlboko do ich psychiky a ovplyvniť ich celý život. Téma nepriznaných detí matkou, či už v dôsledku potratu, spontánneho odchodu alebo iných okolností, je často obklopená tichom a nepochopením. Tento článok si kladie za cieľ prelomiť toto tabu a priniesť porozumenie a súcit tým, ktorí túto skúsenosť zažili, ako aj tým, ktorí si ju nevedia predstaviť.
Čierny tieň nad rodinou: Nezvládnutá strata a jej následky
Nepriznané deti, napriek tomu, že nikdy nezaplakali ani nezažili svet, môžu zanechať v rodine hlbokú stopu. Ticho, ktoré obklopuje tieto straty, môže byť zraňujúce a izolujúce. Hovoriť o nich je však liečivé a môže priniesť úľavu a porozumenie. Systém rodinných konštelácií podľa Berta Hellingera naznačuje, že tieto "neprišlé" deti v rodine zostávajú a majú svoje miesto, aj keď ich prítomnosť nebola dlhá. Hellinger, nemecký psychoterapeut, zaznamenal u svojich pacientov traumy viažuce sa na vojnové časy, aj keď klienti vojnu priamo nezažili. Zistil, že traumatizujúci zážitok prežitý až šesť generácií dozadu môže ovplyvniť konanie človeka.
Osobná skúsenosť: Cesta k uzdraveniu a prijatiu
Osobná skúsenosť matky siedmich detí a ôsmeho na ceste, ktorá prežila stratu troch detí, slúži ako silná inšpirácia. Štyri roky trvalo, kým prvýkrát prehovorila s manželom o prvom potrate. Odvtedy ju trápili výčitky a otázky. Pred počatím ďalšieho dieťaťa sa udiali ďalšie dve straty, ktoré opäť oživili jej smútok a potrebu hovoriť o svojich pocitoch. Rodinná kríza pred piatimi rokmi ju nakopla na cestu poznania, ktorá jej ukázala dokonalosť života, rovnováhu a zmysel v každom momente žitia. Verí, že deti si vyberajú svojich rodičov, spôsob príchodu na svet a svoju cestu životom. Odchod duše spod srdca matky má svoj hlboký význam.
Myšlienka, že môže byť vďačná za to, že dala dušičke možnosť prísť aspoň na pár týždňov a vyskúšať si život pod srdcom matky, jej pomohla. Túto teóriu jej potvrdil aj učiteľ etikoterapie Vladimír Červenák, ktorý hovoril o tom, aké liečivé je priznať si tieto stratené detičky, aj tie, ktoré medicína označuje len za embryá.
Červenák odporučil autorke spraviť si rituál, kúpiť malého anjelika za každú dušu a pridať ho k rodinným fotografiám detí. Taktiež jej odporučil techniku hoponopono, havajskú metódu odpustenia. Autorka si vybrala kúpiť štyroch malých anjelov a s údivom zistila, že ich našla len v obchode so vzácnymi kameňmi. Každý anjel mal popis ku kamienku, ktorý presne vystihoval jej pocity a situáciu v čase straty.
Pri rituáli odpustenia nahlas hovorila: „Milujem ťa, ospravedlňujem sa ti, prosím, odpusť mi, ja ti odpúšťam a odpúšťam i sebe. Ďakujem ti za všetko.“ Predstavila si svoju babku, ktorá je už na druhej strane, a odovzdala jej svoje detičky s prosbou, aby sa o ne postarala. Jej vnútrom sa rozprestrel silný pocit lásky a pokoja.
Právne aspekty nepriznaného dieťaťa
Dedičské práva
Podľa slovenského práva má nemanželské dieťa rovnaké dedičské práva ako dieťa narodené v manželstve. Ak teda brat zomrie, jeho majetok, vrátane podielu na nehnuteľnosti, ktorú darovala matka, prejde do dedičského konania. Ak nezanechá závet, dedičstvo prechádza na jeho dedičov zo zákona. V prvej dedičskej skupine sú jeho deti a manžel/ka. Ak nie je zosobášený, jeho podiel zdedia výhradne jeho deti, pričom každé dedí rovnakým dielom. To znamená, že nemanželské dieťa dedí celý jeho podiel na nehnuteľnosti a stáva sa spoluvlastníkom.
Zistenie otcovstva v dedičskom konaní
Ak existuje nemanželské dieťa a otec nie je zapísaný v rodnom liste, jeho právne postavenie ako dediča nie je automaticky jasné. Notár, ako súdny komisár, zisťuje okruh dedičov aj na základe informácií od účastníkov konania. Ak viete o existencii nemanželského dieťaťa, je vhodné túto skutočnosť oznámiť notárovi, ktorý môže iniciovať dokazovanie otcovstva cez súdne rozhodnutie o určení otcovstva.
Určenie otcovstva
Rodičovstvo sa určuje podľa Zákona o rodine. S určením materstva spravidla nie je problém, no pri otcovstve môžu nastať komplikácie, najmä ak jeden z rodičov nie je presvedčený o otcovstve. Správne určenie otcovstva je zásadné pre dieťa, ktoré má právo rozvíjať vzťah so svojím biologickým otcom. Mnohí rodičia z rôznych dôvodov otca nezapíšu do rodného listu, čo je nesprávny postup, pretože otec nemá žiadne práva a povinnosti k dieťaťu.
Spôsoby určenia otcovstva
- Domnienka otcovstva manžela matky: Ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do 300. dňa po jeho zániku, za otca sa považuje manžel matky.
- Súhlasné vyhlásenie rodičov: Ak nie je otcovstvo určené domnienkou manžela, môže byť určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom alebo súdom.
- Rozhodnutie súdu: Ak nedôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Zapretie otcovstva
Manžel matky môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo, zaprieť na súde, že je otcom dieťaťa. Ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením, môže muž otcovstvo zaprieť len do troch rokov odo dňa určenia, a to len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa.
Konanie o určenie/zapretie otcovstva
Návrh na určenie alebo zapretie otcovstva sa podáva na okresnom súde v obvode bydliska žalovaného. Návrh musí obsahovať osobné údaje navrhovateľa, odporcu a dieťaťa, ako aj odôvodnenie. Súd nariadi ústne pojednávanie a vykoná výsluch účastníkov konania a dokazovanie. Spravidla ustanoví znalca z odboru genetiky, ktorý vypracuje znalecký posudok na základe DNA testov. Na základe dokazovania súd určí otcovstvo, zamietne návrh alebo určí, že osoba nie je otcom dieťaťa. Ak súd určuje otcovstvo, upraví aj výkon rodičovských práv a povinností (zverenie, výživné a styk).
Sociálne aspekty nepriznaného dieťaťa
Vplyv na dieťa
Dieťa má právo poznať svojich rodičov a rozvíjať s nimi vzťah. Nepriznanie otcovstva môže mať negatívny vplyv na identitu dieťaťa, jeho sebaúctu a emocionálny vývoj. Dieťa môže pociťovať neistotu, hnev, smútok alebo pocit menejcennosti. Dôležité je, aby dieťa malo prístup k informáciám o svojom pôvode a aby mu bola poskytnutá psychologická podpora.
Vzťahy v rodine
Nepriznané otcovstvo môže narušiť vzťahy v rodine. Matka môže pociťovať hnev, sklamanie alebo osamelosť. Otec môže mať výčitky svedomia alebo obavy z právnych dôsledkov. Starí rodičia a ďalší rodinní príslušníci môžu byť zmätení alebo rozdelení. Je dôležité, aby všetci zúčastnení komunikovali otvorene a hľadali spôsoby, ako udržať vzájomné vzťahy.
Sociálna stigma
V niektorých komunitách môže byť nepriznané otcovstvo spojené so sociálnou stigmou. Dieťa a jeho matka môžu byť vystavení odsúdeniu, diskriminácii alebo vylúčeniu. Dôležité je, aby spoločnosť prejavovala pochopenie a podporu pre rodiny s nepriznanými deťmi.
Starostlivosť o deti a ich duševné zdravie
S príchodom nového školského roka prichádza čas na učenie. Mobilné telefóny a internet sú však pre deti omnoho zaujímavejšie ako trávenie času pri knihách. Rodičia by mali postupovať tak, aby deti nezanedbávali učenie, no našli si čas i na zábavu.
Vzory správania
Deti sledujú a kopírujú dospelých. Ak rodičia obedujú s mobilom v ruke, posadia trojročného súrodenca k tabletu a nie k hračkám, alebo si ustavične pri rozhovore kontrolujú notifikácie, je zbytočné chcieť od detí odlišné správanie. Prečo by dieťa malo čítať knihu, ak rodič tak nerobí?
Komunikácia o technológiách
Je dôležité rozprávať sa s deťmi o aplikáciách, ktoré používame v práci či súkromne; hovoriť o tom, ako nám technológie pomáhajú a vytvárajú väčší komfort a spoločne uvažovať, kde je hranica, ktorú nie sme ochotní prekročiť. Vedia deti, že aj my sa vzdelávame?
Regulácia a kompenzácia
Reguláciu používania mobilných telefónov si deti kompenzujú popoludní - fenomén FOMO (obava, že niečo zmeškám, že mi niečo na sociálnych sieťach ujde) je reálny. Kľúčom by mohlo byť uvedomenie si, koľko času dieťa trávi popoludní učením sa, pretože to je častým argumentom žiakov pri nastavovaní rodičovských zámkov a kontroly.
Vplyv na jazyk a myslenie
Digitálny vek narúša kultivovanosť a tvorivosť vo vyjadrovaní sa. Chybou je, že sa v rôznych oblastiach pracovného života akceptuje prítomnosť expresívnych a slangových výrazov, do komunikácie sa vnáša skratkovitosť a vulgárnosť, čo by malo ostať v skupinových četoch, ak to tak nejaká skupina chce a akceptuje.
Čítanie kníh
S čítaním papierových knižiek to stále nie je až také katastrofálne. Je veľkou devízou, ak majú školy knižnice - triedne či školské, alebo čitateľské kútiky, ktoré sa aktívne používajú. Papierové knihy majú stále svoje čaro a zatiaľ ich čítačky a audioknihy úplne nenahradili.
Detská psychiatria na Slovensku
Stav detskej psychiatrie na Slovensku je alarmujúci a počty detí v psychiatrických ambulanciách aj na oddeleniach sa znásobili, pribúdajú nové diagnózy aj symptómy. Okrem porúch správania sa psychiatri stretávajú s intoxikáciami, deťmi po samovražedných pokusoch, dokonanými samovraždami a hlásia aj nárast transsexuality.
Nedostatok kapacít
Na Slovensku existuje iba jediná detská psychiatrická liečebňa, čo je na počet cca 1 300 000 detí veľmi málo. Chýbajú detskí sexuológovia, adiktológovia aj detenčné lôžka, nemáme kde robiť ochranné liečby, deti odchádzajú z oddelení nedoliečené.
Nedostatok lekárov
V súčasnosti máme cca 47 ambulancií, na východnom Slovensku nemá 13 okresov pedopsychiatra, rodičia musia s deťmi na vyšetrenie veľmi ďaleko, čo je v súvislosti s niektorými diagnózami náročné, často nezvládnuteľné.
Komplikácie pri práci s deťmi
Práca s detským pacientom je komplikovanejšia ako s dospelými. V pedopsychiatrii sa s deťmi pracuje dobre, ale problémom pri spolupráci je častejšie rodič, tlak sociálneho prostredia, rovesníci… Rodič prechádza všetkými fázami prijatia stresu pri diagnostike dieťaťa. Veľmi častý je hnev a útok na lekára. Mnoho rodičov si dopredu naštuduje všetko o diagnóze, ktorú tuší, a anamnézu podáva sociálne žiaduco, tak, aby si lekár naozaj nevšimol, že niečo nie je v poriadku.
Mýty o psychiatrii
Je potrebné vyvrátiť fámu, že psychiater napíše takzvané psycholieky a dieťa bude ako zombík. Napríklad pri hyperaktivite dieťa nie je po liekoch ako zombík, je len také, aké by bolo, keby nemalo ADHD.
Cesta k detskému psychiatrovi
Na psychiatrické vyšetrenie nie je potrebný výmenný lístok. Každý môže prísť aj sám alebo ho odošle akýkoľvek lekár, učiteľ, rodina, deti si často odovzdávajú informácie a hľadajú pomoc aj samy.
Varovné signály
Rodičia si často myslia, že svoje deti dobre poznajú. Potom ich prekvapí, ak sa stane niečo nečakané - či už sebapoškodzovanie, problémy so stravovaním, alebo nepriznané šikanovanie.
Vplyv pandémie
Lockdown priniesol so sebou veľkú krízu vzťahov, nárast problémového správania nevídaných rozmerov. Rodičia ostali s deťmi doma, boli konfrontovaní s novým správaním a novou podobou svojho dieťaťa, ktoré odrazu nemalo voľný čas vyplnený školou. Ak rodičia nechali deti celé hodiny tráviť čas na sociálnych sieťach a tie so sebou priniesli veľa nežiaducich podnetov, anonymný priestor dal okrem iného aj veľký priestor na šikanovanie. Veľa detí sa začalo sebapoškodzovať, mnohé iba zo zvedavosti, veľa detí začalo experimentovať s liekmi, často až fatálne. Zvýšila sa miera agresivity, násilia.
Spúšťače diagnóz
Zlo predstavuje napríklad aj nadbytočné sýtenie dieťaťa materiálnymi vecami. V detských izbách sa kopia hromady šiat, hračiek, s ktorými sa deti nehrajú. Byť krásny navonok znamená pre mnohých potvrdenie bezchybnosti.
Sebapoškodzovanie
Sú to deti depresívne, deti s vážnymi problémami, osamelé. Hľadajú definitívu. Mnohé však experimentujú z nudy, z potreby zapadnúť do partie alebo ich k tomu v rámci šikanovania niekto núti. Deti sa to boja povedať a robia, čo im prikážu.
Rodičia a problémy detí
Rodičia riešia problémy za svoje deti, veľmi často im predkladajú hotové veci. Samotní rodičia nevedia konštruktívne komunikovať, hádky a agresivita sú časté formy zvládania stresu. Frustračná tolerancia detí je potom veľmi nízka, aj najmenší problém deti riešia ako niečo veľmi zlé a sebapoškodenie je pre ne jediným riešením.
Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
Všeobecne sa u chlapcov objavujú všetky poruchy vo väčšom percente. Viac ADHD, viac pervazívnych, autistických porúch, viac problémov v správaní. Pri závislostiach ich dievčatá dobiehajú. U dievčat je viac afektívnych porúch, depresií, úzkostných stavov, ale aj psychosomatických problémov.
Imposter syndróm
Imposter syndróm je stav, keď človek klame o svojich schopnostiach a talente, lebo o nich pochybuje. Deti neprichádzajú s tým, že majú syndróm, prídu s depresiou, úzkosťou, rôznymi bolesťami, brucha, hlavy a podobne. Pri vyšetrení zisťujeme, že dieťa rodičia často tlačia do veľkého výkonu, na ktorý nemá.
Vplyv sociálnych médií
Najväčší dosah majú médiá na psychický stav detí a mládeže a na ich hodnotový systém. Na rôznych stránkach začali objavovať výzvy pre deti a adolescentov, navádzanie na život ohrozujúce adrenalínové alebo hrdinské aktivity. Deti si posielali názvy liekov, ktoré bolo potrebné zjesť, aby ukázali odvahu, ohrozovali svoj život skokmi, vyliezaním na nebezpečné miesto, posielali si snímky svojich zmrzačených tiel s presnými návodmi.
Syndróm zavrhnutého rodiča
Syndróm zavrhnutého rodiča (PAS), známy aj ako syndróm odcudzeného rodiča, je psychologický jav, ktorý sa prejavuje v situáciách, keď jedno dieťa systematicky a neodôvodnene odmieta jedného z rodičov. Tento jav sa často objavuje v kontexte rozvodových alebo porozvodových sporov, kde sa dieťa stáva nástrojom v rukách jedného z rodičov, ktorý ho indoktrinuje proti druhému rodičovi. Americký psychiater Richard A. Gardner, ktorý tento termín zaviedol, ho opísal ako poruchu, pri ktorej dieťa neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov.
Symptómy PAS
- Nenávistná kampaň za degradáciu rodiča: Dieťa cielene znevažuje a očierňuje jedného z rodičov.
- Absencia ambivalencie: Dieťa vníma jedného rodiča ako absolútne dobrého a druhého ako absolútne zlého, bez priestoru pre zmiešané pocity.
- Reflexívna podpora programujúceho rodiča: Dieťa bez kritického myslenia preberá a opakuje názory a postoje rodiča, ktorý ho proti druhému rodičovi popudzuje.
- Neprítomnosť pocitu viny: Dieťa necíti vinu za svoje správanie voči odmietanému rodičovi.
- Vypožičané scenáre: Dieťa používa frázy a argumenty, ktoré mu boli vnuknuté programujúcim rodičom.
Hoci je tento syndróm kontroverzný a nie je oficiálne zaradený do medzinárodných klasifikácií chorôb, mnohí odborníci na základe klinických pozorovaní potvrdzujú jeho existenciu a škodlivé dopady na deti aj rodiny. Dôsledkom môže byť narušený psychický vývoj dieťaťa, problémy vo vzťahoch v dospelosti a dlhodobé emocionálne traumy.
Dôsledky opustenia detstva v dospelosti | Vysvetľuje Dr. Gregory Jantz
Umelé prerušenie tehotenstva a adopcia
Umelé prerušenie tehotenstva je na Slovensku legálne do 12. týždňa tehotenstva na žiadosť ženy, po tomto období len zo zdravotných dôvodov. Adopcia je právny proces, ktorým sa osoba stáva zákonným rodičom dieťaťa, ktoré nie je jej biologickým potomkom, a je upravená Zákonom o rodine.
Rodičovstvo a právne aspekty: Určenie otcovstva a jeho dôsledky
Rodičovstvo sa určuje podľa Zákona o rodine. Kým určenie materstva je spravidla bezproblémové, pri určení otcovstva môžu nastať komplikácie, najmä ak jeden z rodičov spochybňuje otcovstvo. Správne určenie otcovstva je kľúčové pre práva a povinnosti oboch rodičov, ale predovšetkým pre dieťa, ktoré má právo poznať svojho biologického otca. Úmyselné nezapísanie otca do rodného listu je nesprávny postup, ktorý ho zbavuje rodičovských práv a povinností.
Otcovstvo sa môže určiť na základe domnienky otcovstva manžela matky, súhlasným vyhlásením oboch rodičov, alebo súdnym rozhodnutím. Manžel matky má právo zaprieť otcovstvo do troch rokov od zistenia skutočností spochybňujúcich jeho otcovstvo. Dieťa môže kedykoľvek, bez obmedzenia lehoty, podať návrh na zapretie otcovstva, ak súd rozhodne, že je to v jeho záujme.
V prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Treba si však uvedomiť, že styk sa nemusel realizovať z dôvodu choroby dieťaťa, a teda o bezdôvodnosti bránenia bude minimálne polemika. Súd bude ďalej skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa. Dieťa bolo totiž dlhší čas v starostlivosti matky, má vytvorené sociálne väzby, navštevuje tam školu. Pre dosiahnutie úspechu je vo veciach týkajúcich sa maloletých detí rozhodujúci čas. V prípade, ak veci nefungujú, je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré nám právny poriadok poskytuje.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) totiž opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že je potrebné využiť všetky dostupné vnútroštátne prostriedky na to, aby bol vzťah dieťaťa s obidvomi rodičmi zachovaný. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.
Pri budovaní medziľudských vzťahov, špeciálne vzťahov medzi rodičmi a deťmi, zohráva základnú úlohu čas. Každá hodina, ktorú nemohlo dieťa stráviť so svojím rodičom, môže priniesť vážne negatívne dôsledky. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že dieťa je pod vplyvom matky, ktorá mu môže priamo alebo nepriamo vštepovať nenávisť voči otcovi.
Otec má právo realizovať styk s dieťaťom v stanovený čas, napríklad v piatok, ale vo štvrtok večer dostane od matky správu, že dieťa je choré a z tohto dôvodu sa styk realizovať nebude. Keďže má dieťa teplotu prvý deň, na návštevu lekára je priskoro. O tom, či matka hovorí pravdu, môžeme polemizovať. Náhradný termín matka otcovi neposkytne. Podľa jej názoru totiž existoval objektívny dôvod, pre ktorý sa styk nerealizoval. O dva týždne sa situácia zopakuje znovu. Otec na konci mesiaca zistí, že namiesto šiestich dní, ktoré mal stráviť s dieťaťom, s ním bol zopár hodín. Prosby o náhradné termíny zostávajú nevyslyšané. Kým bude nariadené pojednávanie, uplynie pol roka. Keď sa termín pojednávania blíži, matka styk otca s dieťaťom umožňuje.
Otec sa dostaví na pojednávanie a žiada súd, aby nariadil výkon rozhodnutia a vyzval matku, aby pod sankciou pokuty alebo straty výplaty sociálnych dávok poskytla náhradné termíny. Otec argumentuje, že aj právo na náhradný termín (ak sa styk nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane otca) je imanentnou súčasťou práva na styk, pričom tieto náhradné termíny poskytnuté neboli.
Súd však aj napriek tejto argumentácii sucho skonštatuje, že v čase rozhodovania sa styk realizuje a on už nemá čo vykonávať. To, že sa styk nerealizoval, resp. sa realizoval nepravidelne napríklad 4 mesiace, nie je podľa súdu dôležité. Súd bude teda vyčkávať až do času, keď bude situácia natoľko vybičovaná, že dieťa nebude s otcom vôbec. Potom vyzve matku, aby láskavo dieťa otcovi na styk odovzdala. Keď tak neurobí dobrovoľne, uloží matke pokutu alebo pozastaví výplatu sociálnych dávok. Ak nefunguje ani to, pristúpi k dramatickému odňatiu dieťaťa, ktoré si budú pamätať všetci zúčastnení. Dôsledkom bude hlavne to, že dieťa už nebude chcieť za otcom dobrovoľne ísť. Vzťahy medzi otcom a dieťaťom už budú v tomto čase vážne narušené.
Predpokladom zverenia dieťaťa do starostlivosti otca je buď racionalita matky, vážne dôvody na jej strane alebo jej nezáujem o dieťa. V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov. V podmienkach slovenského súdnictva sa vo väčšine prípadov neskúma, ktorý rodič má napr. zodpovednejší prístup k vzdelaniu detí, možnosti zabezpečenia mimoškolských aktivít, vhodnejšie bývanie atď. V skratke môžeme povedať, že deti sú zverené do starostlivosti matky, ak neexistujú vyššie uvedené negatívne dôvody na jej strane alebo ak matka so starostlivosťou otca súhlasí. Striedavá osobná starostlivosť sa tiež veľkej popularite neteší (v roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov). Pri takomto type starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov, ako aj ich schopnosť vzájomne komunikovať. V zásade platí, že ak rodičia bývajú dostatočne ďaleko od seba, dieťa do striedavej osobnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou zverené nebude. Dôvodom je najmä dochádzka do školy alebo škôlky. Spoločná osobná starostlivosť rodičov je v zákone od 1. 1.
Aké možnosti ešte otec má? Zákon hovorí, že v prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Treba si však uvedomiť, že styk sa nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa, a teda o bezdôvodnosti bránenia bude minimálne polemika. Súd bude ďalej skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa. Dieťa bolo totiž dlhší čas v starostlivosti matky, má vytvorené sociálne väzby, navštevuje tam školu.
tags: #co #znamena #nepriznane #dieta #matkou