Daniel Hevier je jedným z najvýznamnejších a najvšestrannejších tvorcov súčasnej slovenskej literatúry. Jeho dielo siaha od poézie pre deti a dospelých, cez prózu, eseje, scenáre, až po hudobné texty a angažovanosť v oblasti vzdelávania. Narodil sa 6. decembra 1955 v Bratislave, no detstvo a časť mladosti prežil v Prievidzi, ku ktorej si dodnes zachováva špeciálny vzťah.
Napriek tomu, že jeho otec bol vyštudovaný filozof, pracoval ako robotník, čo pre mladého Daniela znamenalo isté prekážky v štúdiu. Napokon sa mu podarilo dostať na gymnázium a neskôr na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval estetiku a slovenský jazyk. Už počas štúdií pôsobil ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu.
Od poézie k inovácii vzdelávania
Hevierova tvorba je mimoriadne rozsiahla a rozmanitá. Začínal písaním poézie pre dospelých, no neskôr sa čoraz viac zameriaval na tvorbu pre deti a mládež. Do svojej poézie vniesol prvky ľahkosti, hravosti, metaforiky a humoru. Jeho diela pre deti sú plné fantázie a často sa zameriavajú na etické problémy, generačné konflikty a hodnotový systém. Ako sám hovorí: "Keby som písal o tom, čo viem, iste by som sa nudil a výsledok by bol otravný. Preto píšem o tom, čo neviem, no čo ma zaujíma, znepokojuje a nedá mi spávať."
Okrem písania sa Daniel Hevier venuje aj prekladom, výtvarnému umeniu, interpretácii vlastných piesní a autorskému divadlu. Je autorom scenárov k filmom a televíznym seriálom, ako aj libriet k muzikálom. V posledných rokoch sa intenzívne angažuje v oblasti inovácií vzdelávania, kde vidí potenciál prepojiť školu s regiónom a vytvoriť tak energetický a kreatívny motor.

Spomienky na Prievidzu a vzťah k rodnému kraju
Hoci sa Daniel Hevier narodil v Bratislave, jeho detstvo bolo úzko spojené s Prievidzou. V tomto meste vyrastal a absolvoval gymnázium. K tomuto regiónu má dodnes špeciálny vzťah a často sa k nemu hlási. Spomína na časy, keď sa v okolí mesta rozvíjala ťažba uhlia, ktorá síce priniesla kultúru a šport, no zároveň zanechala aj ekologické problémy, ktorými sa región borí dodnes.
"Prievidza bola jedno pekné, veľmi zazelenané mesto s množstvom stromov a krásnou riekou, blízkosťou hôr, turistickými možnosťami," spomína Hevier. "Škoda, že súdruhom nenapadlo rozvíjať práve toto a vytvoriť turistický super región, presne ako majú vo Švajčiarsku."
Napriek nostalgii za minulosťou sa Hevier v súčasnosti angažuje v projekte Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Partizánskom, ktorá by mala byť školou budúcnosti a zároveň slúžiť ako energetický a kreatívny motor celého regiónu.
Deti sú stále rovnaké a pritom iné
Daniel Hevier má dlhoročné skúsenosti s prácou s deťmi, či už ako autor kníh, scenárov alebo ako pedagóg. Tvrdí, že dnešné deti sú síce zraniteľnejšie a majú väčší problém postarať sa o seba, no zároveň disponujú zručnosťami, ktoré dospelí nedokážu dobehnúť. "Majú schopnosti, ktoré ľudstvo doteraz nemalo," hovorí. "Nejde iba o to, že vedia technológie ovládať, ale pod ich vplyvom sa mení ich mozog."
Jeho tvorba pre deti je často označovaná za oblasť slobody a imaginácie, kde je možnosť beztrestne fabulovať a vytvárať alternatívne svety. Napriek tomu, že sa jeho niektoré staršie diela môžu zdať dnešným deťom ako retro, Hevier sa snaží písať nadčasovým jazykom, ktorý nestarne.

Spolupráca s kultúrnymi inštitúciami a vydavateľstvami
Daniel Hevier je autorom mnohých kníh, ktoré milujú deti aj dospelí. Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad "Cestovanie s orangutanom", "Najmenší kolotoč na svete", "Námorník Kapko Dierka", "Z hliny a rosy", "Čiarky na dlani", "Plachetnica Nonsens", "Lampáš malého plavčíka", "Guľatá kocka" či "Kniha, ktorá sa stane".
Jeho tvorba bola preložená do viacerých jazykov a získal za ňu desiatky ocenení, vrátane Ceny Fraňa Kráľa a Diplomu H. CH. Okrem vlastnej tvorby sa venuje aj prekladom z angličtiny, češtiny a ruštiny. Spolupracuje s rôznymi vydavateľstvami, ako sú Mladé letá, Hevi, Buvik a ďalšie. Jeho diela boli tiež adaptované do divadelných a televíznych hier.
V roku 1992 založil vlastné vydavateľstvo Hevi, v ktorom vydal vyše sto kníh. Spoluzakladal aj vydavateľstvo Buvik, zamerané na vydávanie kníh pre najmenšie deti.
Osobné informácie a rodinný život
Daniel Hevier je ženatý, má tri deti a žije v bratislavskej Petržalke. Napriek tomu, že je veľmi zaneprázdnený svojou tvorbou a pedagogickou činnosťou, nájde si čas aj na rodinu. Svojej mame, ktorá bola učiteľkou, vďačí za lásku k literatúre. Ako sám hovorí, jeho mama ho síce neučila gramatiku, ale naučila ho milovať literatúru.
Hevier je aktívny aj na sociálnych sieťach, kde komunikuje so svojimi fanúšikmi a sleduje dianie vo svete umenia a kultúry. Vďaka moderným technológiám je dostupný širokej verejnosti a jeho tvorba naďalej inšpiruje a obohacuje čitateľov všetkých generácií.
V posledných rokoch sa Daniel Hevier venuje aj výtvarnému umeniu, interpretácii vlastných piesní a autorskému divadlu. Jeho tvorba je dôkazom toho, že umenie nepozná hranice a že talent a kreativita sa môžu prejaviť v mnohých formách.

V roku 2016 získal Krištáľové krídlo za celoživotné dielo v oblasti literatúry, čo potvrdzuje jeho významné postavenie v slovenskej kultúre.
