Daniel Žulčák, narodený 31. júla 1988 v malej obci Hudcovce pri Humennom, je herec, ktorého cesta k umeniu viedla cez rôzne skúsenosti a výzvy. Jeho kariéra je poznačená nielen talentom, ale aj schopnosťou prekonávať prekážky, ako napríklad odstránenie špecifického východniarskeho prízvuku, ktorý mu v začiatkoch pôsobil nemalé komplikácie.
Herec Daniel Žulčák k divadlu smeroval od detstva. Pochádza z Hudcoviec, kde vždy žili hudobníci. On sám hrá na klavíri. V muzikantskom prostredí je aj v hre o Marte Kubišovej Kabaret Normalizácia alebo Modlitba pre Martu, ktorá mala nedávno premiéru v SND. Názov obce Hudcovce je odvodený od slova hudci a v jej erbe sú husle a slák. V každom dome v tejto malej dedinke sa našiel nejaký hudobný nástroj. Danielov dedko rád hral, spieval a viedol ho na základnú umeleckú školu na klavír. Otec je tiež muzikant a doma mali a stále majú mnohé hudobné nástroje. Otec hrával po dedinách na svadbách, plesoch a zábavách.
Počas štúdia na VŠMU v Bratislave musel Daniel odstrániť svoj východniarsky prízvuk a vzdať sa aj iných návykov spojených s východniarčinou. „Z Hudcoviec som odišiel na iný východ, do Košíc, v pätnástich. Tam som bol štyri roky na strednej škole a potom som sa prepracoval do Bratislavy na VŠMU. A tu sa začala práca na odstraňovaní východniarskeho prízvuku aj ,špatných‘ návykov v rámci východniarčiny,“ priznal.
Naučiť sa správnu slovenčinu bolo preňho výzvou. „Odnaučiť sa ,keď budem ísť‘ bolo veľmi ťažké, to je také obľúbené na východe, rozdiel medzi „dva“ a „dve“ ma naučil už dedko, keď som raz povedal, že ,,dedko, dve lístky”, tak to bolo hneď vyriešené. A problémom bolo aj správne vykanie. Iba raz som povedal jednej profesorke: ,A vy ste bola minulý týždeň?‘ ,Boli!‘ opravila ma rázne. A odvtedy to viem,“ pokračoval.
Ďalšou výzvou bolo zbaviť sa nárečových zjednodušení vo výslovnosti. „Ešte čo je ťažké odstrániť z východniarskych návykov z dediny, tam je problém, že nám tá slovenčina nešla, a keď sú tri spoluhlásky za sebou, napríklad vlk alebo dlhý, tak my sme si to zjednodušili a všade sme dali samohlásku. Vonku som ,bul dluho‘, vlk sme hovorili ,veľk‘, zmrzlina ,zmaržľina‘ a podobne. Ale podarilo sa zbaviť sa toho,“ dodal so smiechom.
Absolvoval štúdium herectva na Konzervatóriu v Košiciach a VŠMU v Bratislave, ktoré ukončil v roku 2013. Po skončení štúdia sa stal členom Slovenského komorného divadla v Martine. V Slovenskom komornom divadle v Martine hrá zaujímavú hru Portrét Doriana G. Je to už riadne stará hra, dá sa na nej sledovať, ako sa časy menia. Režisér Marián Amsler prišiel so svojou, súčasnou adaptáciou textu - podľa necenzurovanej verzie románu aj s pasážami, ktoré boli kedysi zakázané. Obsiahli sme teda aj tému homosexuality. Dorian si ako večne mladý a krásny užíva bujarý život, nevyhýba sa večierkom, alkoholu, drogám, ženám ani mužom.
Počas svojej kariéry hosťoval aj v SND, DPOH, na Novej scéne a v divadle Aréna v Bratislave. Hral vo viacerých slovenských filmoch a televíznych seriáloch. Od roku 2013 bol členom umeleckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine. Členom Činohry Slovenského národného divadla bol v rokoch 2024 až 2025, pričom v roku 2025 bol spolu s ďalšími kolegami v rámci konsolidačných opatrení prepustený.
Daniel Žulčák hviezdi v seriáli Čas nádejí, ktorý si každú nedeľu pozrie viac ako pol milióna divákov. V tomto seriáli hrá postavu Gézu Violovského, ktorý je rodený Východniar. „FOTO Herec Daniel Žulčák z Času nádejí: Veľké PROBLÉMY pre východniarčinu!“ - takto sa o ňom písalo v médiách v súvislosti s jeho prízvukom.
V hre o Marte Kubišovej Kabaret Normalizácia alebo Modlitba pre Martu stvárňuje rôzne postavy, vrátane Václava Havla, ktorého charakterizoval ráčkovaním. „Je to všeobecne známe, ráčkovanie bolo charakteristickou črtou jeho reči. Na jednej skúške som si to vyskúšal - odrozprával som text Charty 77 ráčkujúc a režisér Matúš Bachynec povedal, že je to fajn. Potom sme spoločne hľadali tú správnu mieru tak, aby to nevyznievalo komicky, čo si myslím, že sa podarilo. A áno, ľudia sa pousmejú, keď začnem v predstavení ráčkovať, no prijímajú to rýchlo.“ V tejto hre hrá okrem iných postáv aj Bohuslava Ondráčka, riaditeľa divadla Rokoko, Kubišovej klaviristu, Havla, Neckářa aj jej prvého manžela Jana Němca, druhého manžela Jana Moravca, Brežneva, ruského vojaka a na záver policajta.
V inscenácii Kabaret Normalizácia alebo Modlitba pre Martu sa v rôznych postavách takmer vôbec vizuálne nemenil, no v seriáli Vlci ho ako otca postavy Andreja Urbana museli maskovať. „No, keď mi nalepili fúzy, hneď mi to zviazalo pery a už som aj trocha šušlal.“ Seriál Vlci je dramatický príbeh, ktorý sa odvíja od postavy Andreja Urbana, ktorý žije v horárni a stará sa o les, zvieratá a o rodinu, kde matka nie je psychicky v poriadku, a tak deťom hrozí detský domov.
V martinskej inscenácii Portrét Doriana G. je namiesto klasickej maľby použitá fotografia, ktorú si Dorian nosí na USB kľúči. Predstavenie sa prispôsobilo dobe modernej technológie. V inscenácii sa nahradila maľba fotkou, súčasné je oblečenie (namiesto dobových kostýmov) aj pôvod hlavného hrdinu. Dorian nepochádza zo zámožnej rodiny ako v origináli, ale je to obyčajný chalan, ktorý počas života stretne rôznych zaujímavých ľudí, umelcov. Postava Henryho ho navedie na cestu slasti a radosti bez zábran a výčitiek. Cesta alkoholových, drogových a milostných avantúr ho privedie až po vraždy, paranoju a smrť.
V Martine chystajú ďalšiu zaujímavú premiéru - Biológia Politika - Fouché!!! podľa Stephana Zweiga. Je to hra o politike, o moci, a vlastne aj o tom, ako sa to v každej dobe opakuje. V tomto predstavení všetci účinkujúci hrajú na hudobných nástrojoch a spievajú. Daniel Žulčák hrá na basgitare. Hudba je neustále prítomná, sú tam sólové aj zborové songy.
Dominika Morávková a Daniel Žulčák – Za slobodné médiá
Daniel Žulčák sa zaujíma o politiku a myslí si, že je dôležité pripomínať si minulosť. „Ja si myslím, že treba, lebo na minulosť sa zabúda, a ľudia narodení po roku 1993 už o nej vedia len veľmi málo. Ja som sa narodil v roku 1988, nezažil som ani socializmus, ani normalizáciu a sloboda slova či prejavu bola pre mňa už úplnou samozrejmosťou. Myslím si, že si toto obdobie treba pripomínať so všetkým, čo prinášalo a konfrontovať ho so súčasnosťou.“
Napriek tomu, že v Hudcovciach sa v roku jeho narodenia narodilo sedem dievčat a len on, nemal problém s dievčatami odmalička. „Vyrastal som medzi samými dievčatami. Keď som sa narodil, prišli v Hudcovciach na svet samé baby. V ten rok sa u nás narodilo sedem dievčat a ja. Nemal som žiadneho chlapčenského rovesníka. A to ochotnícke divadielko poézie Pradeno, to boli tiež len baby a ja, takže s dievčatami nemám problém odmalička.“
Daniel Žulčák je herec, ktorý si napriek počiatočným prekážkam úspešne buduje svoju kariéru, pričom si zachováva autentickosť a neustále sa posúva vpred.