Mlieko je životne dôležitou súčasťou stravy detí, najmä v ranom veku, pretože poskytuje nevyhnutné živiny pre ich rast a vývoj. Podávanie mlieka vo fľaši dvojročnému dieťaťu však prináša so sebou výhody aj nevýhody, ktoré je dôležité zvážiť.
Význam mlieka v strave detí
Mlieko je bohatým zdrojom vápnika, vitamínu D a bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a vývoj kostí, zubov a svalov. Materské mlieko je ideálnou voľbou pre dojčatá. V prípade, že dojčenie nie je možné, dojčenské mlieko predstavuje vhodnú alternatívu. Pri trávení mlieka s betakazeínom A1 vzniká betakazomorfín 7 (BCM-7), čo je opioidný peptid viažuci sa na opioidné receptory, ktoré spomaľujú trávenie. Farma Madonan sa zameriava na kvalitu, nie na kvantitu. Kravičky kŕmia trávou a senom, ich prirodzenou potravou. Vyhýbanie sa fermentovaným krmivám je kľúčové, pretože veľký problém týchto krmív je pleseň a histamín. Madonan nepoužíva homogenizáciu, ktorá naruší tukovú guľu a môže sťažovať vstrebávanie, a používa len šetrnú pasterizáciu, napr. 72°C na 30 sekúnd. Všetky dobre vieme, že mlieko a mliečne výrobky sú pre zdravie našich detí veľmi dôležité. Váhate však, aký druh mlieka je pre nich najvhodnejší? Záleží to jednoznačne od ich veku. Mlieko je v prvých mesiacoch života jedinou potravou dieťaťa. Ideálne zloženie má materské mlieko a počas prvých šiestich mesiacov je optimálnym spôsobom výživy výlučné dojčenie. Deťom, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť dojčené, sa podáva umelé mlieko. Kravské mlieko je do 1 roka nevhodné. Po prvom roku sa môže zaraďovať v menšom množstve, najmä ako súčasť jedál. Vo forme nápoja sa odporúča až po 2.-3. roku, dovtedy by dieťa malo piť umelé mlieko. Mlieko je dôležitou súčasťou jedálnička každého človeka, vrátane dieťaťa. Práve u detí je mlieko veľmi dôležité, pretože obsahuje kľúčové minerály, vitamíny a tuky, v ktorých sú niektoré vitamíny rozpustné. Zároveň je mlieko výborným zdrojom energie.
Prvým mliekom, s ktorým dieťa príde do kontaktu je materské mliečko. Ide o základnú a najdôležitejšiu výživu, ktorá nezaťažuje jeho ešte nezrelú tráviacu sústavu. Svojou biologickou skladbou bielkovín, cukrov, tukov, minerálov, stopových prvkov, vitamínov a vody najlepšie kryje rastovú, teda stavebnú a energetickú potrebu dieťatka. Je také výživné, že vystačí ako jediný pokrm až do 6. mesiacov života dieťatka. Obsahuje bielkoviny, ktoré sú základným stavebným materiálom mladého organizmu, unikátne spektrum aminokyselín presne prispôsobeným metabolickým požiadavkám dojčaťa má dôležité vysoké zastúpenie esenciálnych a polynenasýtených mastných kyselín, obsahuje enzým lipáza, ktorý umožňuje deťom lepšie stráviť a využiť mliečne tuky. Obsah vitamínov v materskom mlieku výrazne kolíše v závislosti od výživy matky. Materské mlieko obsahuje aj minerály, stopové prvky (sodík, železo, zinok, horčík, vápnik). Všetky spomínané výživové hodnoty nenahradí žiadna umelá výživa.
Pokiaľ dojčenie nie je možné zo zdravotných alebo iných dôvodov, nastupuje dojčenské mlieko. Svojím zložením je síce plne prispôsobené potrebám výživy pre malé dojčiatko, ale s materským mliekom sa veľmi porovnávať nemôže. Vyrábajú ho najmä z kravského mlieka, ktorého zloženie sa upravuje, aby sa prispôsobilo potrebám dieťaťa. Zároveň sa u týchto mliek musí dôsledne dodržiavať odporúčaný vek, ktorý je uvedený na každej krabici instantného dojčenského mlieka. To je ale zase oveľa vhodnejšou alternatívou oproti klasickému kravskému mlieku. Preto sa aj odporúča ako mliečna výživa až do ukončenia tretieho roku života dieťaťa. Obsahuje oveľa viac výživných látok, vitamínov a minerálov. Je obohatené o zložky, ktoré kravské mlieko nemá, navyše je aj oveľa ľahšie stráviteľné, keďže je jeho zloženie upravené.
Kvalitné mlieko je zásadné pre správny vývoj dieťaťa. Odporúčané deťom: Polotučné vysokopasterizované mlieko. Pasterizácia minimálne vplýva na chuť a výživovú kvalitu mlieka, pomáha však predĺžiť jeho trvanlivosť. Vysokopasterizované mlieko má trvanlivosť približne 3 týždne. UHT mlieko zabalené do krabicových obalov vydrží bez chladenia aj niekoľko mesiacov, ale po otvorení sa skazí pomerne rýchlo. Pri dôkladnej tepelnej sterilizácii sa v mlieku zničí asi polovica obsahu vitamínu C a vitamínu B1.
Malé dieťa má denne spapať 500-600 g (ml) mlieka a mliečnych výrobkov. Vo výžive malých detí sa majú uprednostňovať smotanové alebo aspoň polotučné mliečne výrobky. Nízkotučné nie sú vhodné, pretože dieťaťu neposkytujú dostatočné množstvo energie, majú tiež nižší obsah vitamínov. Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky. Najvhodnejšie sú jogurty, alebo kyslomliečne nápoje, ktoré v 100 g obsahujú približne toľko vápnika ako mlieko. Hoci deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť bežné druhy mlieka, zväčša dobre znášajú kyslomliečne výrobky a syry. Čo sa týka iných mliečnych výrobkov, ako pribináčiky alebo termixy, treba overiť, ako ich dieťa znáša a či sa po ich konzumácii neobjavia ťažkosti. Iba v ťažkých prípadoch intolerancie treba vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky. Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemôžu konzumovať mlieko a ani mliečne výrobky.
Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko. Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.
Výhody podávania mlieka vo fľaši dvojročnému dieťaťu
Fľaša s mliekom môže mať pre dieťa upokojujúci účinok, najmä pred spaním. Satie má analgetické účinky. Fľaša je praktický spôsob, ako dieťa nakŕmiť, najmä ak je rodič zaneprázdnený alebo mimo domova. Mlieko vo fľaši môže zabezpečiť, že dieťa dostane potrebné živiny, ak je jeho strava nedostatočná.
Nevýhody podávania mlieka vo fľaši dvojročnému dieťaťu
Dlhodobé cmúľanie fľaše s mliekom, najmä pred spaním, môže viesť k zubnému kazu, pretože cukry v mlieku zostávajú v kontakte so zubami počas dlhšieho obdobia. Podávanie mlieka vo fľaši môže podporovať nesprávne stravovacie návyky a viesť k prejedaniu. Deti, ktoré sú zvyknuté na fľašu, môžu mať problémy s prechodom na pevnú stravu. Nadmerné používanie cumlíka môže spôsobiť, že dieťa nadobudne návyk nesprávneho držania úst, čo môže mať nežiadúci vplyv na ich schopnosť kŕmiť sa. Ak k tomu dôjde, nedokážu dostatočne sať mlieko. Práve upokojujúci účinok cumlíka komplikuje odučenie od tohto návyku. Niekedy je dobré ich na túto udalosť pripraviť.
Alternatívy k fľaši s mliekom
Existuje niekoľko alternatív k podávaniu mlieka vo fľaši, ktoré môžu byť pre dvojročné dieťa vhodnejšie. Hrnček so slamkou umožňuje dieťaťu piť mlieko samostatne a znižuje riziko zubného kazu. Pitie z otvoreného hrnčeka podporuje rozvoj motorických zručností a koordináciu. Mlieko a mliečne výrobky môžu byť súčasťou pestrej stravy, napríklad v jogurte, syre alebo kaši.
Po prvom roku života je možné do jedálnička dieťaťa zaradiť aj iné mliečne výrobky. Jogurty patria medzi najobľúbenejšie mliečne výrobky. Do výživy ich možno zaradiť sedem až osem-mesačnému dieťaťu. Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu. Začíname tým najjednoduchším druhom jogurtu - bielym, neochuteným. Podávajú sa smotanové jogurty, ktoré možno striedať s polotučnými, nízkotučné sú nevhodné. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému. Po čase možno stravu spestriť i ochutenými jogurtmi, príchuť však treba prispôsobiť veku dieťaťa. Do 1 roka môže dieťa papať najmä jablkové, marhuľové, broskyňové, slivkové, či banánové jogurty, po roku možno podať i čokoládové, alebo citrusové. Biely jogurt sa dá ochucovať aj prídavkom čerstvého ovocia, džemu, kompótu, ovsených vločiek, či cereálii. Jogurty s obsahom umelých sladidiel sú nevhodné. Jogurt je vhodné zaradiť až keď dieťatko papá tri základné príkrmy: zeleninový príkrm (s mäskom alebo žĺtkom), ovocný príkrm a kašu. Ak je dieťatko dojčené, s podávaním jogurtu sa netreba ponáhľať, pre dieťa je do roka výhodnejšie materské mlieko.
Z kyslomliečnych výrobkov sa môže už počas prvého roka podávať aj acidofilné mlieko, kefír, či actimel, do varených pokrmov možno používať kyslú smotanu. Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka. Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka. Je v nich približne iba polovičné množstvo vápnika než v mlieku alebo jogurtoch. Pudingy sa v 1. roku pripravujú s umelým alebo materským mliekom. Puding sa uvarí vo vode a následne sa pridá potrebné množstvo práškového mlieka alebo materské mlieko. Po roku možno na prípravu pudingu použiť aj kravské mlieko.
Syry sa zaraďujú do výživy dieťaťa po 1. roku. Najprv podávame tvarohové syry a až neskôr tvrdé a topené syry. V prípade tvarohových syrov je vítané, že majú nižší obsah soli a bielkovín, zároveň však obsahujú i menej vápnika. Tvrdé syry sú síce slanšie, ale sú veľmi bohaté na vápnik. V primeranej dávke, čo je cca 15-20 g plátok, ich môže dostávať aj malé dieťa. Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme.
Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú. Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie. Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti vhodné plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka.
Cmar a srvátku možno zaradiť do výživy dieťatka po 1. roku. Cmar a nápoje z neho vyrobené si zachovávajú vysoký obsah vápnika, v srvátke je jeho obsah o polovicu nižší než v mlieku.
Odporúčania pre rodičov
Snažte sa obmedziť podávanie mlieka vo fľaši na minimum, najmä pred spaním. Skúste ponúknuť dieťaťu mlieko v hrnčeku so slamkou alebo otvorenom hrnčeku. Pravidelne čistite zuby dieťaťa, najmä po konzumácii mlieka. Zabezpečte, aby dieťa dostávalo dostatok pestrej a vyváženej stravy. Cumlík by mal byť kvalitný a vyrobený z jedného kusu. Štít sa nesmie od zvyšku cumlíka oddeliť ani pri ťahaní za držadlo. Najlepšie cumlíky pre novorodencov majú otvory umožňujúce lepšie dýchanie a cirkuláciu slín. Odporúča sa, aby ste od dvoch rokov postupne prestávali cumlík používať. Nezabudnite: Cumlík sprevádzal vaše dieťa prvé dva roky jeho života. Je normálne, že bude istý čas trvať, kým si zvykne na novú situáciu.
Dôležitosť dojčenia a fyzického kontaktu
Dojčenie nie je iba kŕmenie. Je to proces, pri ktorom dieťa zažíva lásku, bezpečie matkinej blízkosti aj príjemný pocit nasýtenia a prostredníctvom materského mlieka sa posilňuje aj detská imunita. Sú tu však aj ďalšie súvislosti. Dieťa pri dojčení určitým spôsobom dýcha, cicia, hýbe jazykom, prehĺta, odpočíva a v jeho tele prebiehajú ďalšie fyziologické procesy. Veľmi dôležitou súčasťou dojčenia je práve cucanie, ktoré posilňuje jazyk a svalstvo úst a tým zároveň stimuluje aj mozgové tkanivo. Cucanie ako také je pravdepodobne veľmi dôležité pre neurologický vývoj dieťaťa. Ak je teda nevyhnutné nahrádzať prirodzené dojčenie kŕmením z fľaše, je dôležité tomu venovať dostatok pozornosti. Kŕmenie z fľaše by malo vo všetkých ohľadoch kopírovať prirodzené dojčenie. Tvar cumlíka i jeho priepustnosť by mali čo najviac pripomínať fungovanie ženského prsníka, aby dieťa skutočne muselo usilovne cucať. Matka sa dokonca môže počas kŕmenia vyzliecť, aby dieťa prežívalo fyzický kontakt, rovnako ako pri dojčení.
Takmer nikto sa dnes nepozastaví nad tým, že dieťatku, ktoré bolo deväť mesiacov schúlené v šere matkinej maternice, sa po pôrode naťahujú končatiny, svieti na ne ostré svetlo a často je oddelené od mamy aj na niekoľko hodín. Dieťa by pritom potrebovalo veľmi jemný a pozvoľný prechod. Ticho, šero, teplo a matkina náruč pristanú bábätku po pôrode najviac. Rané útrapy si totiž bábätko ukladá do nevedomej časti mysle a nepríjemné pocity, ktoré sú s nimi spojené, sa potom môžu počas života vracať.
Deti potrebujú oveľa viac fyzického dotyku, ako v dnešných časoch kočiarikov a oddelených postieľok zvyčajne dostávajú. Zdá sa, že pre ich psychický i fyzický vývoj je nesmierne dôležité, aby ich matky nosili v náručí. Dieťatko, ktorému chýba materská náruč, trpí nedostatkom blízkosti, čo do jeho života vnáša nespokojnosť a neistotu. Deti, ktoré sú nosené, bývajú oveľa pokojnejšie.
Kvalita spánku a nezávislosť
S fyzickou blízkosťou a dojčením súvisí aj kvalita spánku. Keď je dieťa správne nadojčené, je spokojné a pomaly sa ponára do príjemného pokojného spánku. Kým však zaspí úplne, prechádza takzvaným alfa stavom. U bábätka ho spoznáte podľa toho, že má pootvorené viečka a pohybuje očami. Je to fáza spánku, ktorá je pre vývoj detskej psychiky veľmi dôležitá. Aby sa dieťa mohlo takto spokojne „prepadnúť do alfy“, musí byť sýte, ležať v polohe, v ktorej má uvoľnené krčné svaly, a musí sa cítiť v bezpečí. Základnou podmienkou bezpečia je práve blízkosť rodičov. Čoraz viac lekárov, psychológov a vedcov sa preto dnes prikláňa k spoločnému spaniu.
S deťmi je to ako s jablkami. Keď sa plod odtrhne príliš skoro, nikdy nedozreje. K najdôležitejším úlohám raného detstva patrí dobre si prežiť závislosť a následne sa začať oddeľovať ako samostatná bytosť.
Ako správne pripraviť dojčenské mlieko Sunar
