Horúčka patrí k bežným prejavom detských ochorení a infekcií. U dojčiat a malých detí však môže signalizovať vážnejší zdravotný problém, a preto si vyžaduje zvýšenú pozornosť rodičov. Správne pochopenie toho, čo je horúčka, ako ju merať a ako ju efektívne liečiť, je kľúčové pre zdravie vášho dieťaťa.
Čo je horúčka a prečo vzniká?
Horúčka je komplexná obranná reakcia organizmu na tzv. pyrogény. Pyrogénmi sú najčastejšie cudzorodé látky, vírusy, baktérie alebo iné látky, ktoré sa do organizmu dostanú. Pri vyššej teplote sa zvyšuje aktivita buniek imunitného systému, a tým aj celková obranná schopnosť organizmu, a zároveň sa zhoršujú podmienky pre rast a rozmnožovanie väčšiny patogénnych organizmov. Horúčka samotná nie je ochorením, ale skôr prejavom aktivity imunitného systému. Ide o prirodzenú obrannú odpoveď organizmu. Cieľom liečby horúčky nie je čo najintenzívnejšie znížiť horúčku, ale zabezpečiť dieťaťu pohodlie.
Pojem „horúčka“ znamená zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C, čo je zväčša zapríčinené infekčným patogénom. Znásobuje tiež intenzitu metabolických procesov buniek, čím podporuje procesy spojené s imunitnou odpoveďou. Pri horúčke sa zvyšuje činnosť buniek imunitného systému, zlepšuje sa prekrvenie a tým aj výživa buniek.
Horúčka patrí medzi obranné mechanizmy ľudského tela. Objavuje sa pri vírusových a bakteriálnych ochoreniach, taktiež môže sprevádzať očkovanie či prerezávanie zúbkov. Príznakmi horúčky je nápadne zmenené správanie dieťatka, podráždenosť, nepokoj, zrýchlený dych, ale aj nadmerná únava, nezvyčajný spánok či nechutenstvo. Pri väčšine ochorení v dojčenskom veku je priveľmi vysoká teplota často nebezpečnejšia ako samotná choroba - preto ju lekári odporúčajú potláčať veľmi energicky.
Keď sa organizmus bráni rôznym chorobám alebo infekciám, reaguje zvýšenou teplotou alebo horúčkou. Tá sa môže objaviť u dospelých, detí aj maličkých bábätiek. Práve u tých najmenších je potrebná obozretnosť, pretože takýto stav u dojčiat môže signalizovať vážnejšiu infekciu alebo zdravotný problém.
Pri horúčke sa zvyšuje činnosť buniek imunitného systému, zlepšuje sa prekrvenie a tým aj výživa buniek. Keď hovoríme o horúčke, riadime sa teplotou telesného jadra, ku ktorej je najbližšie teplota v konečníku (rektálna teplota). Rozlišujeme zvýšenú teplotu (do 38 °C) a horúčku, o ktorej hovoríme, ak teplota presiahne 38 °C nameraných v podpazuší alebo 38,5 °C nameraných v zadočku. Teplota počas dňa kolíše, najvyššia býva večer a v noci, preto ju treba merať opakovane.
Teplota počas dňa kolíše, najvyššia býva poobede a v skorších večerných hodinách. Najnižšia býva v noci a ráno, rozdiel môže byť až 1°C. Ak chcete zistiť, akú reálnu teplotu má vaše dieťa, nemerajte ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity. U drvivej väčšiny detí býva vyššia teplota príznakom bežnej vírusovej infekcie, ktorá správnou formou terapie prejde aj bez návštevy lekára. A to napriek tomu, že počas samotného stúpania teploty dieťa pôsobí celkovo veľmi choro, je unavené alebo podráždené.
Dieťa je teplé až horúce na dotyk, pričom ale ruky a nohy môžu byť studené. Zvyčajne sú studené končatiny pri stúpaní teploty - telo sa snaží zvýšiť svoju teplotu tým, že zníži prekrvenie koncových častí tela ako sú ruky a nohy a tým zabráni úniku tepla z tela. Môžete tiež spozorovať červené líca a lesklé oči. Dieťa môže mať triašku (je to spôsob, ako svalovou činnosťou telo produkuje viac tepla), bolesť hlavy, je nepokojné a podráždené. Pri poklese teploty sa môže potiť, pretože sa telo potrebuje zbaviť prebytočného tepla. Vtedy už má zvyčajne teplé ruky aj nohy.
Správne meranie teploty u dojčiat a detí
Dôležité je predovšetkým správne odmerať teplotu, teda zvoliť správny teplomer a správne miesto na odmeranie teploty. Najčastejšie sa používa axilárne meranie (v podpazuší) telesnej teploty, teplomer sa má držať pritlačením ramena k trupu 5 minút. O zvýšenej teplote - subfebrilite hovoríme vtedy, keď teplota nameraná v podpazuší (axilárne) stúpne nad 37 °C. Pri rektálnom meraní (v konečníku) nameriame teplotu o 0,5 C vyššiu. Normálna telesná teplota dieťaťa je 36,5°C až 37,2 °C.
U batoliat a dojčiat sa za najefektívnejšie meranie teploty považuje meranie v konečníku - od nameraného výsledku je ale potrebné odpočítať 0,5 °C. U malých detí meriame teplotu v konečníku pomocou digitálneho teplomera s flexibilným koncom, ktorý zasúvame max. 1 cm, pred meraním je vhodné potrieť teplomer olejom alebo vazelínou. Ak má dieťa zvýšenú teplotu/ horúčku, nevyžaduje si okamžité podanie liekov znižujúcich horúčku (antipyretík). Pri rektálnom meraní si najprv umyte a opláchnite hrot teplomera. Pre tento typ merania sú vhodnejšie teplomery s flexibilnou špičkou. Uľahčiť zavádzanie teplomera do konečníka môžete tým, že hrot natriete vazelínou. Potom dieťa položte na brucho alebo chrbát a zdvihnite mu nohy. Druhou rukou môžete zaviesť teplomer 1 až 2 cm hlboko do konečníka. Počkajte, kým digitálny teplomer vydá signál, a meranie ukončite. Pokiaľ používate analógový teplomer, treba ho pred meraním sklepať pod 36 °C.
U väčších detí merajte telesnú teplotu v podpazušnej jamke. Teplomer v tomto mieste pridržte a zároveň druhou rukou pritláčajte rameno dieťaťa k jeho hrudníku. Teplomer v podpazuší treba držať 5 minút. Nameraná teplota v ústach je ovplyvnená tým, čo dieťa pilo alebo jedlo pred meraním. Teplota nameraná na čele sa však môže mierne líšiť od teploty nameranej v podpazuší alebo ústach (býva o 0,1 stupňa nižšia).
Pred samotným meraním je dôležité odstrániť z čela pot, krém a vlasy. Spoľahlivým meraním teploty u bábätiek a detí do 2 až 3 rokov je meranie v konečníku (rektálne). U novorodencov hrozí však poškodenie konečníka pri nesprávnom meraní, preto sa do 1 mesiaca veku rodičom merať teplotu v konečníku neodporúča. Meranie cez zvukovod (tympanálne meranie) je často pri nesprávnom použití veľmi nepresné, preto tento spôsob merania teploty neodporúčame. U školákov je možné aj meranie teploty v ústach (orálne), ale dieťa musí vedieť spolupracovať, pretože môže hroziť riziko poranenia, preto tento spôsob merania neodporúčame.
Veľmi populárne je meranie teploty na čele bezkontaktnými teplomermi. Tieto teplomery merajú množstvo infračerveného žiarenia, ktoré je voľným okom neviditeľné. Axilárna teplota (pod pazuchou) je nižšia ako rektálna, rozdiel je medzi 0,2 až 0,9°C, ale tento rozdiel nie je u väčších detí podstatný.
Kedy znižovať horúčku a ako na to?
Do hodnoty 38 °C by sme teplotu nemali znižovať. Telesnú teplotu sa odporúča znižovať nad 38,5 °C. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sa liečba horúčky u detí mala začať pri nameraní teploty v podpazuší nad 38,5 °C alebo pri nameraní rektálnej teploty nad 39 °C. Je však nutné brať do úvahy momentálny celkový stav dieťaťa. Ak je nameraná teplota vyššia ako 38 °C, môžete dieťatku podať lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu určených pre deti. Ak nameraná teplota nepresahuje 38 °C, lieky nepodávajte.
K liečbe patria opatrenia ako pokoj v posteli, voľný vzdušný odev, ktorý pri spotení hneď prezlečte, podávajte dostatočné množstvo tekutín a energie. Dieťaťu oblečte voľné vzdušné bavlnené oblečenie v jednej vrstve, prikryte tenkou prikrývkou. Ak je dieťa príliš zabalené alebo naobliekané, nemôže sa telo zbaviť nadbytočného tepla a teplota môže ešte viac stúpať. Dieťa dajte do dobre vetranej a neprekúrenej miestnosti (do 19-20°C).
Pravidelné vetranie miestnosti, v ktorej sa dieťa nachádza, je overeným postupom. Mnoho mamičiek robí tú chybu, že svojho, horúčkou zmietaného drobca, čo najviac prikryje, aby sa „vypotil“. V skutočnosti však platí, že čím viac ho babušíte, tým rýchlejšie teplota stúpne smerom nahor. Zároveň však platí, že dieťa s horúčkou patrí jednoznačne do postele a aj po poklese teploty by sa malo venovať iba pokojným činnostiam.
Sledujte pitný režim pacienta - pokiaľ dieťa nehnačkuje, nechajte výber naňho. Môže to byť čistá voda, ale aj zriedený ovocný džús, trochu mlieka alebo polievky. Ak piť odmieta, budete ho musieť trochu nútiť a v malých množstvách (často doslova po lyžičkách) tekutinu čo najčastejšie ponúkať. Dieťaťu opakovane ponúkajte piť vlažné tekutiny (nikdy nie horúci čaj)- pri horúčke telo stráca tekutiny a tekutiny sú potrebné aj pre boj s infekciou. Nepodávajte tekutiny s obsahom kofeínu - kolu, čierne čaje - môžu zvyšovať močenie a tým zhoršovať dehydratáciu.
Lieky pri horúčke
Paracetamol je dnes pri horúčke liekom prvej voľby. Zo skupiny nesteroidových protizápalových liekov sa najčastejšie používa ibuprofén pre svoje dobré antipyretické, antiflogistické a analgetické vlastnosti, nie je však vhodný pre deti do 7kg. Kyselina acetylsalicylová (acylpyrin) je ako antipyretikum kontraindikovaná do 12 rokov. Pre deti sú na znižovanie horúčky vhodné lieky obsahujúce účinnú látku paracetamol alebo ibuprofen. Oba existujú vo forme čapíkov, sirupov a tabliet.
Najpresnejšie dávkovanie antipyretík (liekov proti horúčke) je podľa hmotnosti dieťaťa. Do úvahy je však potrebné brať aj vek, resp. vekové a iné obmedzenia pri jednotlivých účinných látkach a liekových formách. Lieky s obsahom ibuprofénu sa nemajú podávať deťom mladším ako 3 mesiace, pri dehydratácii, pri problémoch s obličkami a pri ovčích kiahňach. Pre deti mladšie ako 12 rokov nie sú vhodné liečivá obsahujúce kyselinu acetylsalicylovú, pretože ich užívanie pri vírusových ochoreniach spojených s horúčkou môže viesť k nebezpečnému Reyovmu syndrómu.
Pri neúspechu medikamentóznej liečby, alebo ak sa nedá čakať na účinok liekov pri výstupe nad 39,5C, je potrebné použiť fyzikálne metódy znižovania teploty. Najčastejšie sa používajú obklady alebo zábaly. Pri zábaloch sa uterák alebo plachta namočí do vlažnej vody cca 22C a obmotá sa okolo trupu (len hrudník s bruškom, nikdy nie končatiny). Na tento uterák sa priloží už len tenká plachta. Tento zábal ponechávame asi 10 minút, toto zopakujeme 2 až 3 krát bez prestávky a potom premeriame teplotu. Ďalšou metódou je vlažná sprcha alebo potieranie tela vlhkou hubkou.
Časový interval podávania liekov pri nedostatočnej účinnosti neskracujte, ale radšej striedavo podávajte liek paracetamolový a liek ibuprofénový, čím sa skráti interval podávania liekov. Ak je nameraná teplota vyššia ako 38 °C, môžete dieťatku podať lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu určených pre deti. V prípade, že nastane situácia, že po podaní lieku horúčka klesne, ale opätovne vystúpi nad 38,5°C, alebo ak u dieťaťa pretrváva diskomfort pred časom podania nasledujúcej dávky začatého lieku, nie však skôr ako po 3 hodinách, podáme liek s inou účinnou látkou ako predtým.
Lekár vysvetľuje, ako rozpoznať a liečiť HORÚČKU U DETÍ (vysokú teplotu) | Príznaky a liečba
Fyzikálne metódy znižovania teploty
Pri neúspechu medikamentóznej liečby, alebo ak sa nedá čakať na účinok liekov pri výstupe nad 39,5C, je potrebné použiť fyzikálne metódy znižovania teploty. Najčastejšie sa používajú obklady alebo zábaly. Pri zábaloch sa uterák alebo plachta namočí do vlažnej vody cca 22C a obmotá sa okolo trupu (len hrudník s bruškom, nikdy nie končatiny). Na tento uterák sa priloží už len tenká plachta. Tento zábal ponechávame asi 10 minút, toto zopakujeme 2 až 3 krát bez prestávky a potom premeriame teplotu. Ďalšou metódou je vlažná sprcha alebo potieranie tela vlhkou hubkou.
Horúčku môžete zraziť niekoľkominútovým kúpeľom, kedy do vane napustíte vodu s teplotou okolo 37 až 38°C alebo ochladzujúcimi zábalmi. Vhodné sú pri teplote prekračujúcej 38,5 °C. Uterák alebo inú tkaninu namočte do vlažnej (nie studenej) vody, vyžmýkajte a omotajte okolo trupu dieťaťa, pričom ruky a nohy ponechajte bez zábalu. Dieťa prikryte tenkou suchou plachtou (nie paplónom) maximálne na 10 až 15 minút. Zábal možno podľa potreby zopakovať 2 až 3krát. Zábaly nerobte u detí, ktoré majú studené končatiny.
Opatrnosť je namieste, ak má horúčku dieťa od 3 do 12 mesiacov. Horúčka v tomto veku môže signalizovať vážny problém. Preto čo najskôr kontaktujte, resp. lekársku pomoc. Pri neúspechu medikamentóznej liečby, alebo ak sa nedá čakať na účinok liekov pri výstupe nad 39,5C, je potrebné použiť fyzikálne metódy znižovania teploty. Najčastejšie sa používajú obklady alebo zábaly.
Pri zábaloch sa uterák alebo plachta namočí do vlažnej vody cca 22C a obmotá sa okolo trupu (len hrudník s bruškom, nikdy nie končatiny). Na tento uterák sa priloží už len tenká plachta. Tento zábal ponechávame asi 10 minút, toto zopakujeme 2 až 3 krát bez prestávky a potom premeriame teplotu. Ďalšou metódou je vlažná sprcha alebo potieranie tela vlhkou hubkou.
Pri zábaloch sa uterák alebo plachta namočí do vlažnej vody cca 22C a obmotá sa okolo trupu (len hrudník s bruškom, nikdy nie končatiny). Na tento uterák sa priloží už len tenká plachta. Tento zábal ponechávame asi 10 minút, toto zopakujeme 2 až 3 krát bez prestávky a potom premeriame teplotu. Ďalšou metódou je vlažná sprcha alebo potieranie tela vlhkou hubkou. Pri zábaloch sa uterák alebo plachta namočí do vlažnej vody cca 22C a obmotá sa okolo trupu (len hrudník s bruškom, nikdy nie končatiny). Na tento uterák sa priloží už len tenká plachta. Tento zábal ponechávame asi 10 minút, toto zopakujeme 2 až 3 krát bez prestávky a potom premeriame teplotu. Ďalšou metódou je vlažná sprcha alebo potieranie tela vlhkou hubkou.
Studené obklady a zábaly - osušku alebo plienku namočíme do vlažnej vody ( 22°C -25°C ), poriadne ju vyžmýkame (aby bola chladná, nie mokrá), dieťa zabalíme na 10 min. tak, aby malo zakryté hrudník, brucho a slabiny, pričom ruky a nohy ostanú voľné. Pri neúspechu medikamentóznej liečby, alebo ak sa nedá čakať na účinok liekov pri výstupe nad 39,5C, je potrebné použiť fyzikálne metódy znižovania teploty. Najčastejšie sa používajú obklady alebo zábaly.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Lekársku pomoc vyhľadajte aj v prípade, že máte akékoľvek pochybnosti. Vždy pri chorobe do 3 mesiacov veku dieťaťa. Ak sa vám horúčku nedarí znižovať podanými liekmi. Pri príznakoch odvodnenia (dieťa je nepokojné, nevyžaduje tekutiny, má málo moču, zrýchlené dýchanie, pri vytvorení kožnej riasy sa koža nevracia do pôvodnej polohy). V prípade, že horúčku sprevádzajú hnačky, zvracanie či vyrážky.
Samostatnou kapitolou sú ale novorodenci do 28. dňa od narodenia. V ich prípade horúčku treba vždy konzultovať s lekárom. Preto pri každej vysokej teplote novorodeniatka treba myslieť aj na ťažšiu bakteriálnu infekciu. Terapia horúčky u novorodenca do veku 3 mesiacov spadá vždy do rúk pediatra. Je to z dôvodu, že u detí do troch mesiacov života sa môžu objaviť bakteriálne infekcie, ktoré sa prejavia len teplotou. Medzi závažné infekcie objavujúce sa v novorodeneckom období patria bronchopneumónie, meningitídy a sepsa. Horúčka u malého dieťaťa si teda vyžaduje dôkladné vyšetrenie pediatrom a vylúčenie možnej infekcie.
Ak má dieťa už vyššiu teplotu a stále triašku či pocit zimy. Zvyčajne to znamená, že mu teplota naďalej stúpa. Dieťa neochladzujte ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny, mramorovanú kožu pri vysokej teplote. Znamená to už ale vážnejšiu infekciu a je čas kontaktovať vášho lekára. V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla. Vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie.
Febrilné kŕče sú špecifickou komplikáciou horúčky v detskom veku. Sú to kŕče, ktoré sa objavujú hlavne pri prudkej zmene telesnej teploty, pri jej prudkom zvýšení, ale nezriedka aj pri rýchlom znížení teploty. Postihujú približne 3-4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom maximálny výskyt je pozorovaný v období medzi 12.-18. mesiacom veku. Najčastejšie sa vyskytujú v popoludňajších hodinách, v prvý deň horúčkového ochorenia. Febrilné kŕče je potrebné odlíšiť od febrilného kolapsu.
