Dedenie je komplexný právny proces, ktorý sa riadi najmä Občianskym zákonníkom a ďalšími relevantnými predpismi. V tomto článku sa zameriame na špecifické otázky týkajúce sa dedenia, vrátane dedenia nenarodeného dieťaťa, práv neopomenuteľných dedičov, spory medzi dedičmi a napadnutie dedičstva.
Po smrti poručiteľa nastáva dedičské konanie, ktorého cieľom je rozhodnúť o tom, ako bude nakladané s jeho majetkom. Dediť je možné na základe zákona (zo zákona) alebo na základe závetu. Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa zo zákona podľa určených dedičských skupín. Ak poručiteľ zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov, dedí sa čiastočne zo závetu a čiastočne zo zákona.
Dedenie zo zákona a dedičské skupiny
Občiansky zákonník rozlišuje štyri dedičské skupiny, ktoré určujú poradie, v akom príbuzní a iné osoby dedia majetok poručiteľa.
Prvá dedičská skupina
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
Druhá dedičská skupina
Ak nededia poručiteľovi potomkovia (deti), dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom.
Tretia dedičská skupina
V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tejto skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j. synovci a netere poručiteľa. Deťmi súrodenca ale dedenie v tretej skupine končí.
Štvrtá dedičská skupina
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa. Na ich potomkov (bratrancov a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu.
Dedenie zo závetu
Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ (zostavovateľ závetu) rozhoduje o svojom majetku pre prípad smrti. V závete môže poručiteľ ustanoviť dedičov, určiť ich podiely alebo konkrétne veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Existujú však aj obmedzenia týkajúce sa možnosti poručiteľa rozhodnúť o majetku. Týkajú sa najmä neopomenuteľných dedičov.
Neopomenuteľní dedičia
Neopomenuteľní dedičia sú potomkovia poručiteľa (deti), a ak nededí niektoré dieťa, tak jeho potomkovia. V zmysle Občianskeho zákonníka platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. V Českej republike je situácia mierne odlišná: neopomenuteľný dedič nemá právo na podiel z dedičstva, má však nárok na čiastku rovnajúcu sa hodnote jeho povinného podielu.
Ak by ste chceli svojich potomkov o tento podiel pripraviť, museli by ste ich vydediť. Vydedenie je možné len z dôvodov ustanovených zákonom a musí byť vykonané vo forme závetu alebo osobitnej listiny o vydedení. Dôvody na vydedenie zahŕňajú najmä:
- neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi,
- dlhodobé neprejavovanie záujmu o poručiteľa,
- odsúdenie minimálne na jeden rok za úmyselný trestný čin,
- vedenie trvalo neusporiadaného života.
Je dôležité poznamenať, že pri vydedení je potrebné presne identifikovať potomka a uviesť konkrétny dôvod vydedenia, ako aj skutočný stav. Vydedenie sa môže vzťahovať aj na potomkov vydedeného dieťaťa, ak je to výslovne uvedené v listine o vydedení.
Dedenie nenarodeného dieťaťa
Otázka dedenia nenarodeného dieťaťa je špecifická. Podľa Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, pokiaľ sa narodí živé. Z toho vyplýva, že nenarodené dieťa môže dediť, ak je v čase smrti poručiteľa aspoň počaté a následne sa narodí živé.
V prípade umelého oplodnenia, kedy sa dieťa narodí po smrti poručiteľa, však nastávajú komplikácie. Takto počaté dieťa by v zásade malo byť oprávneným dedičom, nakoľko je potomkom poručiteľa. Avšak, podľa súčasnej právnej úpravy musí byť dedič v čase prejednania dedičstva známy. Dieťa narodené umelým oplodnením po smrti poručiteľa nespĺňa túto požiadavku, ani požiadavku, že musí žiť v čase smrti poručiteľa. V tejto súvislosti by bolo vhodné zmeniť súčasný stav právnej úpravy a odstrániť toto obmedzenie.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a dedenie
V prípade smrti jedného z manželov sa najprv vyrovná bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Z majetku, ktorý patril do BSM, sa určí, ktorá časť pripadne pozostalému manželovi a ktorá časť bude predmetom dedenia. Tento proces sa môže uskutočniť dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, alebo rozhodnutím súdu.
Príklad: Zosnulá manželka vlastnila s manželom byt v rámci BSM. Po jej smrti sa vyrovná BSM. Manžel získa polovicu bytu, ktorá mu patrila ako spoluvlastníkovi v rámci BSM. Z druhej polovice bytu, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve poručiteľky a manžela, sa bude dediť. Ak by napríklad dedičmi boli manžel a deti, manžel by zdedil svoj podiel a deti by dedili svoj podiel.
Napadnutie dedičstva a spory medzi dedičmi
Dedenie môže byť sprevádzané sporom medzi dedičmi, najmä ak ide o nejasnosti v závete, neopomenutelných dedičov alebo spochybnenie platnosti závetu. V takýchto prípadoch môže dôjsť k napadnutiu dedičstva na súde.
Ak existuje podozrenie na neplatnosť závetu (napr. kvôli forme, obsahu alebo tlaku na poručiteľa), alebo ak bol poručiteľ opomenutý neopomenuteľný dedič, môže dedič podať žalobu na súd o určenie neplatnosti závetu alebo o doplnenie dedičského podielu.
V dedičskom konaní vznikajú náklady, najmä odmena notára, ktorá je odvodená od trhovej hodnoty majetku poručiteľa. Tieto náklady znáša dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Dodatočné dedičské konanie
V prípade, ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy po poručiteľovi, je potrebné vykonať dodatočné dedičské konanie. Návrh na začatie dodatočného konania môže podať dedič, ktorý žiada o prejednanie novoobjaveného majetku. Súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve, pričom je povinný zhromaždiť všetky potrebné informácie.
Započítanie darov
Ak by napriek daru po smrti otca zostal ešte majetok na dedenie a otec by závet nespísal, tak by sa do dedičského podielu Vášho obdarovaného brata malo započítať to, čo od otca za života bezplatne dostal. Výnimku predstavujú obvyklé (príležitostné) dary, napríklad k sviatkom či výročiam.
tags: #dedic #nenarodene #dieta