Žena, ktorá vo veku 16 rokov podstúpila odstránenie prsníkov pre problémy so sexuálnou identitou, v štáte New York na konci januára vysúdila od svojich lekárov odškodné vo výške dvoch miliónov dolárov.
Fox Varianová, ktorá má teraz už 22 rokov, zažalovala svojho newyorského psychológa Kennetha Einhorna a plastického chirurga Simona China za to, že v roku 2019 podstúpila tranzíciu po tom, ako sa začala identifikovať ako „nebinárna“ a ako muž. Dnes sa opäť identifikuje ako žena.
Suma 1,6 milióna dolárov z celkovej výšky predstavuje odškodné za ujmu a zvyšných 400-tisíc dolárov je určených na budúce lekárske výdavky súvisiace s liečbou.
Ide o prvý prípad, v ktorom osoba po detranzícii vyhrala spor o lekárskej nedbanlivosti, upozorňuje portál National Review. Je to tak napriek tomu, že podobných sporov už prebehlo viacero.
Vyvíjali na ňu nátlak, tvrdí matka
Foxina matka Claire Deaconová pred porotou vypovedala, že pôvodne nechcela takýto postup pripustiť. Psychológ Kenneth Einhorn na ňu však vyvinul taký nátlak, že nadobudla presvedčenie, že ide o jedinú možnosť.
„Ten muž bol veľmi dôrazný. Naliehal a naliehal, až som mala pocit, že neexistuje žiadne dobré rozhodnutie. Myslím, že to bola taktika zastrašovania. Neverím, že to bolo zo zlomyseľnosti, myslím, že veril tomu, čo hovoril. Ale veľmi, veľmi sa mýlil,“ uviedla Claire Deaconová, podľa ktorej jej pôvodne bolo z predstavy, že by Fox mala podstúpiť odstránenie prsníkov, „fyzicky zle“.
Psychológ Einhorn však matku presvedčil, že ak jej dcéra nepodstúpi tento zákrok, bude nešťastná. Lekári dokonca naznačovali, že by jej v takom prípade hrozilo, že spácha samovraždu. Podľa svojich slov preto učinila „najťažšie, najnáročnejšie a najviac zdrvujúce“ rozhodnutie a privolila.
Varianová však neskôr podstúpila detranzíciu, čiže návrat k svojmu biologickému pohlaviu. Následne prišla k záveru, že odstránenie prsníkov jej spôsobilo ujmu, a začala sa súdiť s lekármi, ktorí rozhodli, aby tento zákrok podstúpila.
„Hanba. Cítila som hanbu. Je ťažké čeliť tomu, že ste doživotne znetvorení,“ uviedla Varianová pred porotou. Jej psychický stav sa napriek predpovediam psychológa po operácii nezlepšil. Niektoré z jej problémov sa dokonca prehĺbili, začala sa napríklad sebapoškodzovať.
Išlo o nesprávnu diagnózu, nie o princíp
Je však potrebné dodať, že tento súdny spor sa nevenoval principiálnej otázke, či by sa na deťoch mali vykonávať transgenderové zákroky. Varianová spor nevyhrala preto, že bola v čase operácie dieťaťom, ale že v skutočnosti netrpela rodovou dysfóriou, píšu The Epoch Times.
Varianovej právnici lekárom vyčítali, že nezobrali do úvahy jej iné psychické problémy ako autizmus, ADHD, anorexiu či depresiu. V čase tranzície zároveň trpela telesnou dysmorfickou poruchou (BDD), ktorá spôsobuje, že je pacient nadmerne zameraný na domnelé nedostatky svojho tela.
Jej právni zástupcovia tvrdili, že lekári nemali povoliť chirurgické zákroky, kým sa nepodarilo dostať všetky tieto problémy pod kontrolu. Zároveň tvrdili, že ju lekári dostatočne neinformovali o vedľajších účinkoch operácie.
Lekári sa, naopak, bránili, že dostali súhlas matky. Pred súdom uviedli, že Varianovú riadne upovedomili o rizikách zákroku. Psychológ Einhorn tvrdil, že ju chcel poslať ku psychiatrovi, čo však vraj odmietla.
John Bugliosi, zástupca plastického chirurga, porotu tiež vyzval, aby si skúsila predstaviť, čo by sa stalo, keby Varianová nezískala prístup k zákroku. Naznačoval tým, že by si mohla ublížiť, čo by sa najskôr tiež skončilo sporom o ujme.
Nie len „červené štáty“
Magazín UnHerd upozornil, že podobné prípady často nie sú úspešné. Jedným z dôvodov je to, že dlhodobá nespokojnosť s výsledkom operácie sa často dostaví až po uplynutí premlčacej lehoty. To, že napríklad trpeli inou poruchou ako rodovou dysfóriou, si pacienti často uvedomia až po niekoľkých rokoch. Premlčacia lehota v tejto veci sa však hýbe v rozmedzí jeden až tri roky.
Niektoré z prípadov nedopadli úspešne pre technické právne záležitosti. V mnohých z nich sa navyše pacienti a lekári vyrovnajú mimosúdne. Lekári vo Varianovej prípade možno nepristúpili na mimosúdne vyrovnanie, pretože očakávali, že v silno demokratickom okrese v New Yorku nebude porota taká prísna, domnieva sa UnHerd.
Ak však naozaj uvažovali takto, nemali pravdu a ukázalo sa, že ani silno liberálne prostredie nezaručuje lekárom imunitu v prípadoch s dokázateľnou ujmou. Právne riziko pre nedbalých poskytovateľov transgenderových zákrokov sa tak už neobmedzuje na tzv. „červené štáty“.
Chlapci, ktorí sa identifikujú ako transrodové dievčatá, musia do septembra opustiť britskú organizáciu Girlguiding, píše BBC. Organizácia zastrešuje dievčenské skautské a sprievodcovské skupiny v Spojenom kráľovstve. Jej rozhodnutie nadväzuje na zmenu pravidiel z decembra, podľa ktorej už do nej nemôžu vstupovať biologickí chlapci identifikujúci sa ako dievčatá.
Rozdielne pohľady na definíciu pohlavia
Psychiater a súdny znalec Peter Šomšák vysvetľuje, že pohlavie je podmienené tromi zložkami: chromozómami, pohlavnými hormónmi a vonkajšími a vnútornými pohlavnými orgánmi. Zdôrazňuje, že genotyp sa fenotypovo nemusí vždy prejaviť tak, ako by sa mal, čo môže viesť k intersexualite.
Podľa jeho názoru je kľúčové to, čo je vidieť - ako sú vyvinuté vonkajšie a vnútorné pohlavné orgány a sekundárne pohlavné znaky, no zaujímajú ho aj pohlavné hormóny a ich receptory. V prípade intersexuality rozhoduje fenotyp, teda to, s čím človek žije.
Šomšák tiež uvádza, že zatiaľ čo chromozómy sú nemenné, hormóny, sekundárne pohlavné znaky a pohlavné orgány sa dajú chirurgicky zmeniť. Pri zmene právnej identity by podľa neho mala prebehnúť aj chirurgická intervencia.
V súvislosti s novelou ústavy, ktorá hovorí o dvoch biologicky určených pohlaviach, Šomšák podotýka, že nejestvuje jasný konsenzus na tom, čo presne znamená „biologicky určené pohlavie“ a ako by malo byť definované.
Čo sa týka Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH), Šomšák vysvetľuje rozdiel medzi MKCH 10 a MKCH 11. Kým v MKCH 10 je transsexualizmus klasifikovaný ako porucha sexuálnej identity (diagnóza F64.0), v MKCH 11 už nejde o poruchu, ale o rodovú inkongruenciu, ktorá je zaradená v kapitole sexuálneho zdravia.
Podľa Šomšáka depatologizácia transsexualizmu v MKCH 11 nemusí byť pre dotknutých ľudí prospešná, nakoľko by to mohlo znamenať stratu nároku na zdravotnú starostlivosť.
Sociálne trendy a dopady
Článok tiež poukazuje na zmeny v spoločenskom vnímaní transrodovosti, pričom spomína aj kritiku knihy "Nevratné Poškodenie" a afirmatívnej terapie. Hilary Cassová vo svojej správe o starostlivosti o neplnoletých s rodovou dysfóriou kritizuje súčasnú prax založenú na prispôsobení tela pacienta jeho vnútornej identite.
Správa Hilary Cassovej zdôrazňuje potrebu celistvého prístupu k starostlivosti o pacientov a kritizuje „toxickú“ verejnú debatu na túto tému, v ktorej sa odborníci boja vyjadriť svoj názor.
V súvislosti s nárastom prípadov transgenderizmu medzi generáciou Z, článok uvádza, že tento jav môže mať prvky sociálnej nákazy a byť ovplyvnený sociálnymi sieťami a pandémiou.
Napriek tomu, že niektorí transaktivisti tvrdia, že mladí ľudia sa boja odpovedať úprimne kvôli meniacej sa politickej klíme, prieskumy a štúdie naznačujú obrat, kde počet tých, ktorí sa identifikujú ako trans, klesá.
Článok tiež rozoberá problematiku transfóbie ako dôsledku „kolapsu kontextu“ a absencie slušnosti v debatách, ktoré sa často radikalizujú. Zdôrazňuje, že namiesto konštruktívneho dialógu dochádza k ignorovaniu reality trans ľudí a redukcii ich identity na hypotetické situácie.