Keď dieťa odmieta jesť: Pochopenie príčin a praktické rady pre rodičov

Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Odmietanie jedla, strach z nového jedla, vymýšľanie pri jedení, odmietanie jedla… Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia.

Nechutenstvo môže súvisieť so zmenou jeho zdravotného stavu. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Vo všetkých týchto prípadoch je nutné vyhľadať lekára. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje.

Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, keď je hladné. Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.

Je veľmi bežné, že dieťa v určitom období odmieta jesť. Dôležité je zachovať pokoj a snažiť sa zistiť príčinu. Dieťa môže prechádzať obdobím, kedy je menej hladné, alebo môže mať problém s konkrétnou potravinou, napríklad s pečivom. Dôvodov môže byť viacero, od zdravotných až po psychologické.

Možné príčiny nechutenstva

Keď dieťa odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:

• Má svoje vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
• Chýba mu rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
• Jedlo pre neho predstavuje stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
• Niečo ho trápi: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
• Ľahko sa nechá rozptýliť: Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
• Nepasujú mu textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.

Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hladné. Majú prehodený režim jedenia deň a noc. Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad. Pre rodičov je odmietanie jedla stresujúca a náročná výzva, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity. Často je súčasťou trojuholníka - jedenie - zmeny správania sa - spánok. U niektorých detí sa neofóbia môže stať súčasťou širšieho problému so správaním, stále to však neklasifikujeme ako poruchu príjmu potravy.

Ďalší problém, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napr. na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.

Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10-12 mesiacov. Potom začínajú jesť menej. Súvisí to s ich tempom rastu. Stačí, ak porovnáte dvoch súrodencov. Mladšie dieťa zje rovnako toľko ako staršie, pretože menšie stále rastie. Deti musia jesť, aby rástli, rozvíjali sa a mali energiu, ktorú potrebujú, aby boli aktívne. Niekedy to však vyzerá, že jedia málo. Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatočne energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie.

Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?

Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom. Každodenné zápasy počas kŕmenia sú u batoliat vo veku okolo 1,5 roka úplne bežné. Rozvíja sa totiž ich osobnosť, uvedomujú si svoju individualitu a skúšajú hranice toho, čo mamka a ocko vydržia. Môžete sa tak stať, že dieťa zrazu odmieta aj jedlo, ktoré patrilo predtým k jeho obľúbeným. Nerobte si z toho vrásky a vyskúšajte naše tipy, ako malého rebela prekabátiť.

Základnou radou je zachovať pokoj, ďalej malému ponúkať pestrý a vyvážený jedálniček a neustupovať smerom k nezdravým dobrotám, ktoré by do seba dieťa najradšej ládovalo celý deň. Nemusíte sa báť, že by dieťa malo denne zjesť určitý počet kalórií, oveľa dôležitejšia je vaša “celotýždenná úspešnosť”, kedy sa obvykle denné výkyvy vyrovnajú. Verte, že batoľa nakoniec z odmietavej fáze vyrastie, a to oveľa rýchlejšie, keď okolo seba uvidí rodinu, ktorá si spoločné jedlo a jeho jednotlivé zložky vychutnáva.

Odmietanie jedla je pre mnohých rodičov frustrujúce. Uistite sa, že vaše dieťa nemá medzi hlavnými chodmi neustále snacky (jedlo, mlieko). Chceme totiž, aby pri príchode k stolu na obed, večer, či ráno, pociťovalo základnú biologickú potrebu, základný predpoklad preto, aby jedlo - HLAD. Nechceme, aby dieťa hladovalo, avšak ani nechceme, aby pol hodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká.

Praktické rady a tipy

• Rešpektujte: Dieťa to nerobí naschvál. Ak nechce jesť, má na to dôvod, jeho organizmus si práve nežiada ďalšie kalórie. To, že si vy myslíte, že dieťa musí byť hladné či smädné, neznamená, že aj je. Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.
• Zostaňte v pokoji: Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej. „Vašim slovám o zdĺhavosti prípravy či biopôvode potraviny nerozumie. Cíti iba, že sa hneváte a nerozumie prečo, pretože v jeho konaní nie je zámer ani schválnosť,“ vysvetľuje kniha Prvé príkrmy pre zdravé brušká.
• Nenúťte: Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Sú ľudia, do ktorých nik nedostane špenátový prívarok, cviklu, alebo hoci len paradajkovú polievku. Nič s tým nenarobíte. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte. Niektorí dospelí dodnes nejedia potravinu, ktorú ich v detstve nútili jesť, nech je čo ako zdravá.
• Nechajte ho pohrať sa: Potrebujú to malé deti, ktoré sa s potravinami zoznamujú. Odborníci zhodne odporúčajú nechať dieťa, nech si jedlo zoberie do rúk, pomačká, prípadne aj porozťahuje po tanieri či stole. Ten neporiadok za to stojí, dieťa potrebuje zistiť, čo to vlastne je, ako sa to správa a - robí to skrátka po svojom.
• Nepúšťajte mu rozprávky, aby jedlo: „Áno, ale keď inak nič nezje,“ znie častý protiargument. Aj tak to risknite. Ak bude dieťa hladné, hoci aj na druhý deň, ozve sa. Odpútavanie pozornosti od jedla, aby sa dieťa najedlo, totiž zbytočne rozptyľuje jeho sústredenosť, schopnosť vnímať a venovať sa tomu, čo práve robí, spomína sa dokonca súvis s ADHD. Okrem toho dieťa pri takomto jedení ani nevníma svoje telo, nevie povedať, kedy je už naozaj sýte. S jedlom skončí vtedy, keď sa stopne rozprávka, alebo keď matka jednoducho usúdi, že stačilo, čo nie je dobré.
• Milo sa s dieťaťom rozprávajte: Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu, pripomínajú aj autorky spomínanej knihy Prvé príkrmy. Jedzte teda súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné. To detské sa zvyčajne nesolí, jemnejšie korení a podobne. Južné národy, ktoré sú zvyknuté na spoločné stolovanie, deti tiež berú k stolu a niekedy dokonca nechávajú aj tých najmenších, nech chutnajú, na čo majú chuť. „Zdravá a kvalitná strava je základ, ale zdravý vzťah k jedlu je ešte dôležitejší,“ konštatuje kniha Prvé príkrmy.
• Neklamte: Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli. Práve preto, že už nebudú veriť.
• Pripravujte jedlo spoločne: Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie. Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života.
• Nechajte dieťa vypľúvať jedlo: Samozrejme, týka sa to tých najmenších, ktoré sa s tuhou stravou zoznamujú. Opäť trojica autoriek knihy Prvé príkrmy: „Nehnevajte sa, ak dieťa prvé kúsky nového jedla vypľuje. Naopak, dajte mu vedieť, že je to v poriadku.“ Odporúčajú dokonca nastaviť dlaň alebo vreckovku, kam to môže vypľúvať. Aký to má efekt? „Dieťa získa istotu, že môže ochutnávať, a ak mu to nebude chutiť, tak sa nič nedeje,“ uvádzajú.
• Pomôžte si knihami: Čítanie o potravinách, príbehy, básničky, obrázky môžu v dieťati vyvolať zvedavosť. Keď si na druhý deň nájde na tanieri karfiol, o ktorom večer predtým čítalo rozprávku, bude to preň dobrá motivácia. Ak práve nemáte poruke knihu, skúste si príbehy aj vymyslieť, prípadne spoločne nakresliť.
• Nechajte na výber a trpezlivo čakajte: Niekedy to chce naozaj len čas. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.

Tipy na podporu chuti do jedla

• Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
• Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
• Táto hra je skvelá pre deti, ktoré sa boja nových farieb, chutí a zloženia. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo.
• Zmeniť tento zvyk je pre rodičov náročné. Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokolicu“. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia. Mali by ste byť neutrálni. Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je. Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu mňaaam, to je výbornééé.
• Nie je takmer nič prospešnejšie ako pestovať dobré stravovacie návyky - spoločné stolovanie a jedenie ako rodina. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské, a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú. Od malička by ste mali deti viesť k tomu, že existujú dôležitejšie veci.
• Väčšina rodičov sa až príliš zameriava na to, koľko ich dieťa zje a či konzumuje dobré jedlo. Aj vy sa pri odmietaní jedla snažíte vášho drobca zaujať rôznymi spôsobmi? Určite sú pre neho pantomíma a divadielko veľmi zábavné. Nemali by ste ale nútiť svoje dieťa, aby si vzalo ešte jeden kúsok. Deti, ktoré netrpia poruchou príjmu potravy určite nebudú naschvál hladovať. Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny.
• Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí. Alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo. Ak dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine.
• Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek. Alebo použite podnos na muffiny. Pre malé deti je to veľmi pôsobivé. Niektoré nemajú radi, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“.
• Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.
• Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac.
• Občas, keď niečo jete, skúste namodelovať situáciu, že ste si možno vzali viac ako zvládnete, alebo niečo, čo sa vám nepáči a čo vám nechutí. Úspech je, ak je dieťa schopné dať si jedlo do úst. Ak ho za vypľúvanie hrešíte, potom môže odmietať dať si jedlo do úst úplne.
• Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie.
• Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor.
• Nezabúdajte aj na vyťaženie iného dospelého.

Pri príkrmoch nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce. Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Je pravda, že mnohé bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla. Dávajte bábätku jedlo, o ktoré prejaví záujem, keď vás vidí jesť.

Ak dieťa prejaví nechuť, akonáhle mu určitý pokrm ponúknete, bez rozčuľovania ho odneste a pokračujte v ďalších chodoch, aby spoločný rituál hladko odsýpal a nestal sa pre dieťa len zdrojom stresu a výčitiek. Riešte hlavne chvíle, kedy dieťa papá, než keď nepapá, a veľa chváľte.

Keď dieťa jedlo ani neochutná, nie je všetkým dňom koniec. Možno ho ochutná nabudúce, alebo potom, čo uvidí, ako si na ňom pochutnáva iný člen rodiny. Napodobňovanie robí divy!

S predchádzajúcim bodom súvisí univerzálna rada - Jedzte spoločne s vašim drobcom! Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje. Navyše malé deti si stále poriadne neuvedomujú pocit hladu, takže je pre nich spoločné a pravidelné zasadnutie k stolu jasným signálom, že je čas papať.

Neuplácajte dieťa za to, že bude jesť. Neprehovárajte ho a hlavne ho nenúťte.

Dôležitá poznámka k materskému a umelému mlieku

Materské mlieko má aj po 6. mesiaci byť hlavnou zložkou potravy pre bábätko a bábätká, ktoré sú dostatočne výdatne dojčené, typicky v tomto veku zjedia len malé množstvo príkrmov a sú prakticky naďalej takmer výlučne dojčené - a priberajú. "Málo priberá" je veľmi ťažké posúdiť a všetky deti v tomto veku začínajú priberať menej ako v prvom polroku, takže je dosť možné, že vaše bábätko nemusí mať nejaký zásadný problém s priberaním a priberá vlastne v norme. V tejto situácii je možné urobiť veľa pre to, aby sa situácia zlepšila. Umelé mlieko v tejto situácii nie je vôbec riešením. Dokonca ani v situácii, ak by bábätko vôbec nebolo dojčené, umelé mlieko neprináša žiadne riešenie, s podmienkou, že jedia dostatok rozmanitej stravy v dostatočnom množstve, ktorá im poskytne potrebné živiny v prirodzenej forme, nie vo forme umelo dodávaných vitamínov a iných umelo pridávaných látok v umelom mlieku. Umelé mlieko nie je zázračná palička, ktorá vždy funguje, ak nefunguje nič iné.

V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť príkrmy ako čerstvé jedlo, ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Neuškodí to bábätku, práve naopak, oproti umelému mlieku to má mnohé výhody. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie. Zvýšenie príjmu materského mlieka často zvýši aj chuť do skúšania príkrmov.

Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získajú ich dôveru - buďte trpezliví.

A na záver si pamätajte, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa dieťa samo vyhladovalo na smrť:-). Je to iba fáza, tak sa nemusíte prehnane strachovať. Ak by ste predsa len mali podozrenie, že za nechutenstvom vášho batoľaťa môže byť niečo vážnejšie, určite sa obráťte na svojho pediatra.

tags: #desatmesacne #dieta #odmieta #jest