ADHD, skratka z anglického Attention Deficit Hyperactivity Disorder, znamená porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Ide o vrodenú poruchu spôsobenú narušením funkcií tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za plánovanie, predvídanie, zameranie a udržanie pozornosti a sebaovládanie. Podľa prieskumov sa vyskytuje u približne 7 - 9% detí, v súčasnosti je jednou z najčastejších príčin, pre ktoré sa rodičia so svojimi deťmi obracajú na psychológa.
Deti s ADHD zlyhávajú nielen doma, ale aj v škole, často ich označujú ako neposlušné, neporiadne, strácajú sebavedomie, vnímajú samé seba ako neúspešné a zlé. V skutočnosti je ale väčšina ich problémov spôsobená vrodeným ochorením a vyžadujú si špecifický prístup vo výchove a vo vzdelávaní. Nejde teda o bežnú detskú neposlušnosť, nie je spôsobená výchovou a nemôže za ňu rodič a ani dieťa. Spravidla sa prejavuje už v útlom veku, prvé príznaky sú pozorovateľné už u dojčiat a batoliat, diagnóza sa však uzatvára najskôr po treťom roku života, spravidla ale až po nástupe dieťaťa do školy.
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Príznaky, na ktoré si všímať
U detí je dôležité všímať si zmeny správania, ktoré pretrvávajú dlhšie obdobie a ovplyvňujú ich bežný život:
- Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Nebaví ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo.
- Izoluje sa.
- Nechce vstať z postele.
- Ignoruje kamarátov či blízkych.
- Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť.
- Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP) charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia.
ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzívnymi reakciami a problémami s pozornosťou. Prejavy ADHD sa najčastejšie diagnostikujú v ranom školskom veku; keď dieťa príde do 1. triedy.
Niektoré bežné prejavy ADHD, ktoré môžu byť pre rodičov náročné:
Ničenie a strácanie vecí
Ničenie hračiek, strácanie školských pomôcok, poškodzovanie oblečenia, pokazenie rôznych prístrojov či ničenie cenných vecí - takto zväčša rodičia opisujú typický obrázok rodinného života s dieťaťom s ADHD. Dieťa často nevie, kde odložilo dôležité školské pomôcky či domáce cennosti, stráca peniaze, málokedy má svoje veci na poriadku, niekedy nemá ani jednu nepoškodenú hračku. Stáva sa, že v škole okrem svojich osobných vecí obyčajne v návale impulzivity alebo z nepozornosti poškodí či zničí aj veci svojho spolužiaka alebo školský majetok.
Nižšia potreba spánku
Už len skutočnosť, že dieťa s ADHD má často od narodenia nižšiu potrebu spánku ako ostatní býva často príčinou chronickej únavy rodičov a z toho vyplývajúcej nervozity a hádok v rodine. Najmä v kojeneckom období porucha spánkového biorytmu dieťaťa narušuje aj biorytmus rodičov - so všetkými negatívnymi následkami. Všeobecne deti s ADHD majú pomerne často rôzne poruchy spánku až približne do 10.-12. roku. Taktiež častejšie sa u nich vyskytuje aj nočné pomočovanie a v stravovaní sklon k nechutenstvu, vyberavosti v jedle či sklon k zažívacím ťažkostiam.
Súrodenecká rivalita
Problém, ktorý sa vyskytuje v každej rodine aj pri bežných deťoch sa v rodine s dieťaťom s ADHD môže výrazne vystupňovať a stať sa vážnym problémom. Neustála zvýšená pozornosť zo strany rodičov tomuto dieťaťu môže byť príčinou toho, že ostatné deti v rodine sa s takouto skutočnosťou len ťažko vyrovnávajú. Súrodenecká rivalita môže mať rôzny charakter a podoby a zväčša prináša dôsledky na správaní sa všetkých zúčastnených strán. Neraz sa stáva, že rodičia z obavy aby starší súrodenec s ADHD neublížil fyzicky mladšiemu prechádzajú do vysoko ochranárskej pozície voči mladšiemu súrodencovi a trestajúcej pozície voči dieťaťu s ADHD.
Sociálna izolácia rodiny
Rodinné návštevy, nákup v obchode, správanie sa v dopravnom prostriedku, čakanie v čakárni u lekára.... to sú všetko štandardné sociálne situácie, v ktorých správanie dieťaťa s ADHD býva zväčša neštandardné. Deti obyčajne bez rozmýšľania hovoria nevhodné veci, skáču do reči, zlostia sa, neustále vyrušujú, kričia, trucujú, vynucujú si bezpodmienečnú pozornosť. Často to vyzerá tak, že dieťa si v schválnostiach a nežiaducom správaní doslova hovie, čo niekedy prerastá do opozičného až antisociálneho správania. Dospelí z rodiny aj blízkeho okolia dieťaťa postupom času takéto negatívne správanie v podstate už aj očakávajú a zväčša naň neustále upozorňujú. Neraz sa stáva, že takéto správanie dieťaťa je po čase dôvodom toho, že návštevy - aj z blízkej rodiny - napokon radšej prestanú chodiť a ak aj prídu, dávajú najavo svoju nespokojnosť a často obviňujú rodičov z neschopnosti vychovávať svoje dieťa.
Videnie dieťaťa „v zlom svetle“
Neustále ponosy na správanie dieťaťa z jeho okolia (často už od materskej škôlky), časté poznámky v žiackej knižke alebo znížené známky zo správania v základnej škole majú za následok, že rodičia po čase len ťažko nachádzajú na vlastnom dieťati akúkoľvek pozitívnu vlastnosť. Skôr majú tendenciu „podľahnúť“ tlaku okolia a na svoje dieťa sa pozerajú prevažne očami kritika, ktorý napokon viac karhá ako chváli, viac trestá, ako odmeňuje. Rodič do svojho dieťaťa obyčajne vkladá pomerne vysoké nádeje a dieťa s ADHD nie je schopné tieto rodičovské ambície adekvátnym spôsobom naplniť. Rodič zažíva sklamanie a mnohokrát toto sklamanie dáva jasne najavo, prezentuje takýto svoj postoj pred príbuznými alebo aj širším okolím často za priamej „asistencie“ dieťaťa. Deti s ťažkosťami majú sklon byť vnímavejšie k pocitom ostatných a ľahko toto rodičovské sklamanie aj samy vycítia. Ak sú si vedomé toho, ako hlboko rodičov sklamali, prejavia svoju frustráciu ešte nevhodnejším správaním. Medzi tým, ako sa dieťa prejavuje a tým, čo od neho rodičia očakávajú je veľmi silná väzba.
Neustály strach o dieťa
Impulzívne chovanie dieťaťa je faktorom, ktorý drží rodičov vo výnimočnej ostražitosti a neustálom strachu, aby sa mu niečo nestalo. Stojí ich často enormné úsilie ustrážiť dieťa pred nehodami a úrazmi. Klasickým príkladom je bezpečnosť dieťaťa na ulici. U mnohých detí s ADHD sa veľmi dlho rodičia nemôžu spoľahnúť na to, že dieťa napr. bezpečne prejde samo cez cestu či rušnú križovatku, alebo vo väčších mestách sa z nepozornosti nezatúla. Dieťa nevníma nebezpečenstvo, koná impulzívne a správa sa často tak, že hazarduje so svojim zdravím - skáče z veľkej výšky, lezie po nebezpečných miestach, alebo v staršom veku riskuje len preto, aby si získalo kamarátov či bolo niečím zaujímavé.
Trestanie dieťaťa
V prípade straty kontroly nad sebou samým („praskli mi nervy“) rodič môže reagovať aj na drobnejšie a banálnejšie „prečiny“ dieťaťa krikom ale aj hrubým trestaním, či už psychickým alebo fyzickým. Tresty začne používať viac, ako odmeny a tým v podstate negatívne správanie u dieťaťa iba posilňuje a roztáča špirálu a bludný kruh ADHD.
„Víkendový“ rodič
Fenoménom dnešnej doby a špecifickým prípadom sú rodiny, v ktorých jeden z rodičov pracuje v tzv. dlhodobejších pracovných turnusoch a je teda doma obyčajne len cez víkendy. Takýmto „víkendovým rodičom“ častejšie býva otec rodiny a výchova tak ostáva na pleciach matky samotnej. Ako výraznejší sa tento fenomén javí tam, kde je v rodine poruchou ADHD postihnutý mužský potomok, ktorý vo všetkých fázach svojho dozrievania potrebuje mužský vzor. Matka veľmi rýchlo - často už v ranom detstve dieťaťa - výchovu sama nezvláda, dostáva sa do fázy únavy a rezignácie, niekedy sa môže dostaviť syndróm vyhoreného rodiča. Mnohokrát zažíva frustráciu zo sebaobviňovania ale aj z obviňovania manželom zo zlyhávania vo výchove dieťaťa.
Striedanie výchovných štýlov
Zásadný vplyv na správanie dieťaťa má tiež spôsob rodičovskej výchovy - výchovný štýl. U rodičov detí s ADHD sa pomerne často stáva, že rodičia pod vplyvom pocitu neúspešnosti vo výchove dieťaťa často menia svoje výchovné štýly, skúšajú rôzne možnosti a zabiehajú niekedy do výrazných extrémov. Od použitia príliš benevolentného, zhovievavého, tzv."demokratikého" povoľného alebo až ľahostajného prístupu k dieťaťu, až do príliš striktného, direktívneho, nepripúšťajúceho žiadnu diskusiu. Často svoje reakcie podriaďujú aktuálnej nálade a nie je ojedinelá ani nejednotnosť rodičov v otázkach výchovného štýlu, keď každý z rodičov ide vlastnou „líniou“, presadzuje svoje výchovné postupy a nie je ochotný akceptovať výchovné postupy partnera (otec zakáže, matka dovolí alebo naopak).
Únavový syndróm rodičov
U rodičov ale aj u ostatných členov rodiny sa môže dlhodobá chronická únava prejavovať celkovým zvýšeným napätím v rodine. Vážne psychické vyčerpanie rodičov alebo iných členov rodiny môže prejsť až do fyzickej vyčerpanosti organizmu s následnými poruchami spánku či nespavosťou rodičov, neurózami, depresiami, zlyhaním psychiky alebo stratou kontroly nad sebou samým. Rodičia v takomto prípade môžu sami siahnuť po liekoch, alkohole alebo iných podporných látkach. Takýto vážny stav vyčerpania môže viesť k rezignácii, emočnému „stiahnutiu sa do seba“, k pocitom viny a osobného zlyhania vo výchove dieťaťa (som zlá matka, zlý otec...). Navyše takéto stavy sa v dlhodobom kontexte nemôžu neodraziť aj na pracovnom výkone rodiča v zamestnaní a v jeho vzťahoch k ostatným svojim deťom a často aj širšej rodine.
Napätie v partnerských vzťahoch
Aj tí najtrpezlivejší rodičia sú po rokoch napätia unavení a aj zničení z neustálych sťažností na správanie dieťaťa, dôsledkom čoho je vyššia frekvencia partnerských hádok. Tieto pomerne často neostávajú len v rovine hádky týkajúcej sa aktuálneho správania dieťaťa, ale prerastajú do vzájomného obviňovania sa a nesúladu v náhľadoch na možné spôsoby výchovy dieťaťa. Štatistiky ukazujú, že v rodinách s hyperaktívnymi deťmi dochádza k manželským hádkam a rozchodom trikrát častejšie, ako v ostatných rodinách.
ADHD nie je poruchou, ktorá by bola primárne zapríčinená nesprávnou alebo nedostatočnou výchovou. Prítomnosť ADHD každopádne výchovu dieťaťa značne komplikuje. Rodičia sú často okolím obviňovaní z toho, že svoje dieťa nevedia vychovávať. Často podliehajú pocitu beznádeje, obviňujú sa, že sú zlými rodičmi, výchova dieťaťa je pre nich veľmi únavná a náročná už od jeho útleho veku. Rodičia často výchovne zlyhávajú napriek tomu, že pri ostatných svojich deťoch sú úspešní. Porucha má dopad na vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny, na súrodenecké vzťahy, často je príčinou významných manželských problémov.
Ako pomôcť dieťaťu s ADHD?
Pri výchove dieťaťa s ADHD je kľúčové porozumenie, trpezlivosť a konzistentný prístup. Tu je niekoľko praktických rád:
1. Organizácia a štruktúra
Deti s ADHD sú menej stresované, keď majú pravidelný režim, pravidelné aktivity a je im jasné, kedy majú čo a ako dlho. Jednoduchosť je cesta. Vytvorte si zoznam denných aktivít a úloh, ktoré si dieťa môže odškrtávať. Rozdeľte väčšie úlohy na menšie kroky, aby sa dieťa vyhlo zbytočnému chaosu a nestíhaniu.
2. Jasná komunikácia
Keď chcete dieťaťu niečo povedať, presvedčte sa, že vás počúva. Nadviažte s ním očný kontakt, prípadne ho jemne dotykom stabilizujte (chytiť ho za ramená). Rozprávajte až vtedy, keď máte tento kontakt. Buďte struční, príliš dlhé inštrukcie môžu viesť k strate pozornosti.
3. Pozitívna motivácia a pochvala
Namiesto neustáleho upozorňovania na negatíva a nevhodné správanie, podporujte a oceňujte pozitívne prejavy dieťaťa. Aj maličkosti si zaslúžia pochvalu. Nájdite si každý deň niečo, za čo môžete dieťa pochváliť. Pozitívna spätná väzba posilňuje sebavedomie a motiváciu dieťaťa.
4. Fyzická aktivita a upokojenie
Deti s ADHD často potrebujú ventilovať svoju energiu. Ponúknite im aktivity, ktoré im pomôžu upokojiť sa a sústrediť sa. Môže to byť stláčanie loptičky, hojdávanie sa na fitlopte, alebo jednoducho pohybové cvičenia, ktoré pomôžu uvoľniť napätie v tele.
5. Podpora silných stránok
Každé dieťa, aj to s ADHD, má svoje silné stránky. Zamerajte sa na to, v čom je vaše dieťa úspešné a podporte ho v tom. Objavovanie a rozvíjanie talentov posilňuje sebavedomie a pomáha dieťaťu cítiť sa kompetentné. Deti s ADHD majú často ťažkosti aj so sociálnymi kontaktmi, preto je dôležité pracovať aj na týchto oblastiach.
Zapamätajme si, že:
- Predpokladom úspešnej výchovy dieťaťa s ADHD sú harmonické vzťahy v rodine.
- Obaja rodičia majú vo výchove svojho dieťaťa nenahraditeľnú úlohu, dieťa ich intenzívne potrebuje oboch.
- Rodičia musia postupovať vo výchove jednotne, bok po boku spoločne „ťahať za jeden povraz“.
- Aj rodičia dieťaťa s ADHD potrebujú našu podporu - často väčšiu, ako dieťa samotné, majme to na pamäti, keď s nimi pracujeme.
Upozornenie: Tento článok je informačný a nenahrádza vyšetrenie ani liečbu. Postup vždy konzultujte s pediatrom/klinickým psychológom/psychiatrom.
Diagnostika a liečba ADHD
Diagnostika ADHD patrí do rúk detského psychiatra, ktorý môže odporučiť vhodnú liečbu. Okrem farmakologickej liečby je dôležitá aj psychoterapia, ktorá pracuje s dieťaťom aj s rodičmi. Špeciálny pedagóg pomáha dieťaťu s učením a prekonávaním školských ťažkostí.
Psychiater: Diagnostika ADHD výsostne patrí do rúk detského psychiatra. Ten dieťa vyšetrí a môže odporučiť najvhodnejšiu farmakologickú liečbu. Mýtom je, že dieťaťu sú nasadené lieky na utlmenie.
Psychoterapeut: Klientom je dieťa. Psychoterapeut pracuje s dieťaťom, pričom okrem rozhovoru a hry využíva k tomu rôzne výtvarné techniky, pracovné listy, techniky relaxácie a pod. Klientom je aj rodič/zákonný zástupca dieťaťa. Odborník tu spolu s rodičom prediskutováva problematické okruhy správania, spoločne hľadajú najvhodnejšie stratégie na elimináciu problémového správania, rozoberajú možnosti ako reagovať na emócie, ktoré často prebiehajú v rýchlom slede, pátrajú po možnostiach ocenenia.
Špeciálny pedagóg: Zameriava sa na vzdelávanie a učenie dieťaťa, pomáha mu prekonávať ťažkosti v škole.
Pedagógovia v škole: Zohrávajú dôležitú úlohu v živote dieťaťa s ADHD, pretože s ním trávia veľa času a môžu mu pomôcť prekonávať ťažkosti v škole.
Niekedy je vhodné zvážiť aj doplnkové terapie ako neurofeedback, cvičenia zamerané na primitívne reflexy, alebo relaxačné techniky ako meditácia a dychové cvičenia. Vhodná strava s obmedzením cukrov a vysoko glykemických potravín môže tiež pomôcť stabilizovať energiu a náladu dieťaťa.
Poďme sa porozprávať o ADHD
Je dôležité si uvedomiť, že ADHD nie je len o hyperaktivite, ale aj o vnútornom svete dieťaťa, jeho prežívaní a emóciách. Deti s ADHD majú často aktívnu myseľ, ktorá sa nedá zastaviť, a preto potrebujú pochopenie a podporu.
V prípade, že si všimnete na svojom dieťati zmeny správania a máte podozrenie na duševnú poruchu, nepanikárte. Odbornú pomoc môžete vyhľadať u pedopsychiatrov, psychológov a špecializovaných centier po celom Slovensku.