Albert Einstein, jedna z najvýznamnejších postáv 20. storočia, bol nielen géniom vo svete fyziky, ale aj osobou so zaujímavými stravovacími návykmi. Hoci sa o ňom často hovorí ako o vegetariánovi, jeho vzťah k jedlu bol komplexnejší a menil sa s vekom a zdravotným stavom.
Einstein nebol gurmán, skôr si cenil domácu kuchyňu, ktorá bola ovplyvnená miestom, kde žil a pracoval. Ako u každého človeka, aj Einsteinov vkus sa menil s pribúdajúcim vekom. V neposlednom rade ho zdravotné dôvody nútili meniť stravovacie návyky.
V neskoršom veku, po zdravotných problémoch, ako bola srdcová choroba, vredy, ochorenie pečene či celková telesná slabosť, musel Einstein počúvať rady lekárov a vyhýbať sa určitým potravinám a nápojom. Dňa 26. júla 1943 napísal priateľovi, doktorovi Gustavovi Bucky: „Som jedným z tých ľudí, ktorí si - tvárou v tvár alternatíve: dobre jesť alebo dobre spať - vyberajú dobrý spánok.“ Dňa 30. marca 1954 napísal v liste Hansovi Mühsamovi: „Žijem teda bez tuku, bez mäsa, bez rýb, ale cítim sa s tým celkom pohodlne.“
Mladší Einstein mal počas rokov intenzívnej práce na zovšeobecnení svojej teórie relativity iné názory. Dňa 11. augusta 1913 napísal Else Löwenthal: „Dal som si pevný záväzok zomrieť s minimálnou lekárskou pomocou, keď príde môj čas, ale dovtedy budem hriechovať, ako mi káže moja hriešna duša.“ Takýto spôsob života nemohol zostať bez zdravotných následkov.
Albert Einstein nebol vegetarián ani vegan. V rôznych obdobiach svojho života bol však nútený načúvať svojim lekárom a držať diétu z dôvodu zdravia. Existujú záznamy o tom, že Einstein jedol mäso aj v dospelosti. Phillip Frank, rakúsky teoretický fyzik, vo svojej autobiografii zaznamenal, že si raz s Einsteinom naložili k obedu teľacie pečeňe. V starobe, keď začal riešiť svoje zdravotné problémy, sa lekári najprv prikláňali k živočíšnej strave bohatej na mäso a jednoduché sacharidy. V tej dobe údajne začal uvažovať o vegetariánstve, keďže si prial mať plnú kontrolu nad všetkým, čo je. Kvôli svojmu zdravotnému stavu sa však živočíšnych produktov nevzdal. „Vždy som jedol mäso s trochu zlým svedomím,“ vyznal sa raz v liste. Po zistení vážnejších ochorení mu lekár odporučil, aby mäso zo svojho jedálnička vyradil. V tom čase mal Einstein sedemdesiat rokov. Krátko nato, v apríli 1955, Einstein zomrel na aneuryzmu brušnej aorty. Jeho vegetariánska strava ho vyliečiť nedokázala. Možno mu však pomohla žiť o niečo dlhšie.
Obľúbené jedlá a nápoje
Nasleduje zoznam Einsteinových „obľúbených jedál“, alebo jedál a nápojov, ktoré sa v Einsteinovom dome často konzumovali (väčšinou z obdobia do roku 1932). Jedlá a nápoje pochádzajú z rôznych zdrojov.
Po srdcovej chorobe na jar 1928 pil profesor iba kávu bez kofeínu „Kaffee Hag“. Inak to bol takmer vždy len čaj, čierny čaj. Albert Einstein pil veľmi málo alkoholu. Ak už, tak maximálne pohár vína alebo pohár koňaku. V Einsteinovom dome sa alkoholické nápoje nenachádzali.
Medzi obľúbené jedlá patrili:
- Vajíčka, najmä volské oká alebo praženica.
- Huby, najmä hríby a sladké gaštany, ktoré často prinášal z lesných prechádzok v Caputhe.
- Šaláty, ryža a špagety pripravené talianskym spôsobom.
- Zelené fazuľky.
- Múčniky, ako napríklad vanilkové rožteky, ktoré piekla Margarete Lebach.
- Ovocie, ako jahody, čerešne, slivky, jablká, hrušky, hrozno.
Všeobecne bol profesor nenáročný, pokiaľ ide o jedlo. Rezne a fašírky boli zriedkavé. Pripravené filé a steaky museli byť dobre prepečené, nesmeli už krvácať, inak by ich nejedol.
Obed v Princetone bol - rovnako ako v Nemecku - hlavným jedlom dňa pre Einsteina, kde si zvyčajne pochutnával na talianskej kuchyni, zvyk z detstva, ktoré strávil s rodičmi v Miláne. Práve cez svoju sestru Maju si Einstein vypestoval veľkú lásku k talianskemu jedlu.
Einstein zjavne obľuboval jahody. Raz vraj dokázal zjesť celé kilo jahôd naraz. Miloval ich pre ich sviežu chuť a jednoduchosť podávania.
Hoci Einstein spočiatku mäso jedol, vždy muselo byť úplne prepečené. Krvavý steak by nikdy nezjedol.
V roku 1930 sa Einstein rozhodol stať vegetariánom. Jeho prechod k strave bez mäsa nebol len zdravotným, ale aj morálnym rozhodnutím. Jeho vegetariánsky jedálniček zahŕňal pokrmy ako huby, chren, fazuľa či zeleninové polievky. Mäsa sa však nevzdal zo dňa na deň - počas prechodného obdobia si občas doprial ryby, neskôr však aj tie úplne vylúčil zo svojho taniera.
Podľa Herty Schiefelbein, Einsteinovej gazdinej, si geniálny vedec doprial huby aj trikrát denne.
Einstein si nikdy nepotrpel na luxusné jedlá - nechodil do drahých reštaurácií, často jedol doma alebo v univerzitnej jedálni. Raz svojim hosťom na obed ponúkol plechovky fazúľ, ktoré jednu po druhej ohrial.
V jedle bol veľmi konzervatívny - ak si obľúbil určité pokrmy, jedol ich stále dookola.
Jednou z jeho najväčších výstredností bolo stravovanie. Prechádzal periodickými obdobiami, v ktorých jedol stále dookola len jedno a to isté jedlo. Týždne vydržal len na mrkve, potom zase na jablkách.
Diéty a zdravotné problémy
Základom liečby niektorých ochorení (napr. nadváha/obezita, diabetes mellitus a pod.) sa považuje diéta a aj preto je v rôznej miere súčasťou liečby. Každá diéta má presne vymedzené zloženie a indikácie a býva označená číslom alebo písmenom.
Existujú rôzne typy diét, ktoré sa používajú pri liečbe rôznych ochorení:
- Diéta 0 - štandardná (energeticky a biologicky neplnohodnotná). Uvarená strava je zmixovaná do tekutej podoby.
- Diéta 0 - ND - nutrične definovaná. Uvarená strava je zmixovaná do tekutiny, môže byť energeticky a biologicky plnohodnotná. Indikácie: Po operáciách tráviaceho systému, najmä žalúdka na prechodný čas.
- Bezzvyšková diéta (diéta s obmedzením zvyškov) je diéta, ktorá sa používa u ochorení, pri ktorých treba šetriť tráviacu sústavu, či už po stránke mechanickej, alebo chemickej. Jej špecifikom je minimalizovať množstvo nerozpustnej vlákniny.
Einsteinove zdravotné problémy, ako napríklad srdcové ochorenie, žalúdočné vredy, ochorenie pečene, žltačka a celková fyzická slabosť, si vyžadovali úpravu stravovania.
Po zistení vážnejších ochorení mu lekár odporučil, aby mäso zo svojho jedálnička vyradil. V tom čase mal Einstein sedemdesiat rokov. Krátko nato, v apríli 1955, Einstein zomrel na aneuryzmu brušnej aorty. Jeho vegetariánska strava ho vyliečiť nedokázala. Možno mu však pomohla žiť o niečo dlhšie.
Einsteinove ďalšie zvyky a rituály
Okrem stravovania mal Albert Einstein aj ďalšie zaujímavé zvyky. Je známy fakt, že spánok je pre mozog prospešný a Einstein to bral skutočne vážne. Údajne spal až desať hodín denne, čo je takmer raz toľko, ako spí priemerný Američan.
Každodenné prechádzky boli pre Einsteina posvätnou záležitosťou. Prechádzky mal v obľube aj Darwin a venoval im aspoň 45 minút každý deň. Je dokázané, že prechádzky zlepšujú schopnosť zapamätania a riešenia problémov.
Einstein bol známy tým, že oblak dymu z fajky ho prenasledoval všade. Dokonca, ak na ulici našiel ohorky z cigariet, zvyšný tabak z nich napchal do svojej fajky. Na jeho obranu, vedci dokázali súvislosť fajčenia a rakoviny pľúc až v roku 1962, čo bolo sedem rokov po jeho smrti.
Zoznam by nebol kompletný, keby sme nespomenuli Einsteinovu nekonečnú averziu voči ponožkám. V liste svojej sesternici a neskôr manželke napísal, že palec na nohe vždy urobí do ponožky dieru. Preto ich prestal nosiť.
Albert Einstein mal veľa myšlienkových experimentov. Bol presvedčený, že predstavivosť nám otvára dvere pre hľadanie riešení. Napríklad pre svoju všeobecnú teóriu relativity uskutočňoval imaginárne experimenty s vlakmi, výťahmi, zrkadlami a svetlom. Znamená to, že ich nerobil naozaj, ale iba vo svojich predstavách.
Albert Einstein: Génius, kterému zpočátku nikdo nevěřil
Každý týždeň si vymedzí dve hodiny len pre seba a pre svoje myšlienky. Tvrdí, že jeho myseľ je omnoho „ostrejšia“ a má lepšie nápady. Dve hodiny týždenne sú podľa neho len skromnou cenou, ktorú treba zaplatiť za skvelý výsledok.
Albert Einstein bol svetoznámy fyzik, držiteľ Nobelovej ceny a uznávaný vedec. Vedeli ste však, že sa oženil s vlastnou sesternicou, že bol aj nadaným hudobníkom alebo že ho po desaťročia úzko sledoval americký Federálny vyšetrovací úrad (FBI)?
Einstein vždy vynikal v matematike a fyzike a svojimi znalosťami predbiehal aj deti staršie o niekoľko rokov. Hoci chvíľu trvalo, kým vyštudoval univerzitu a kým sa mu podarilo nájsť si prácu v odbore, potom to už netrvalo dlho a Albert Einstein sa stal svetoznámnym vedcom a celebritou v oblasti teoretickej fyziky. Počas 76 rokov svojho života sa Einstein zaslúžil o množstvo prínosov v oblasti vedy, a jeho meno sa navždy zapísalo do histórie ľudstva.
Pre svoje manželky mal bizarné pravidlá. Mileva Marič bola prvou manželkou Alberta Einsteina a treba spomenúť, že to pre ňu nebolo práve šťastné obdobie. Einsteinovo zaobchádzanie s oboma svojimi manželkami by mohlo byť považované priam za kruté. Veľmi často mal milenecké aféry bez ohľadu na city svojej manželky.
Zatiaľ čo sa jeho manželstvo s Milevou rozpadalo, Einstein sa pokúsil napraviť situáciu tým, že jej dal bizarný zoznam „pravidiel“, ktoré by mohli zachrániť ich manželstvo. Zahŕňalo to okrem iného Albertovo očakávanie, že Mileva bude robiť všetky domáce práce. Ale zároveň by nemala očakávať, že jej manžel bude s ňou komunikovať akýmkoľvek spôsobom mimo „spoločenských potrieb“. Nie je preto divu, že veci proste nefungovali.
Svojej manželke dopredu sľúbil Nobelovu cenu za rozvod. Počas rozvodového konania s Milevou Marič Albert Einstein ukázal zvláštny druh namyslenosti. Pochopil, že rozpadu ich manželstva už nie je možné zabrániť, a snažil sa svoju čoskoro bývalú manželku náležite finančne odškodniť. Zahŕňalo to okrem iného sľub, že Mileva dostane niektoré budúce zárobky vrátane peňažnej odmeny za získanie Nobelovej ceny. Einstein v skutočnosti v tej dobe ešte cenu nezískal, no bol si istý, že je to iba otázkou času. A nemýlil sa.
Najväčšie tajomstvo však zahaľuje osud Einsteinovej dcéry Lieserl, ktorá sa narodila už v roku 1902, teda ešte pred jeho sobášom s Milevou. Tá podľa niektorých teórií zomrela na šarlach po necelom roku života. Einsteinova matka Pauline údajne nebola zo synovho vzťahu so staršou dievčinou z Balkánu nijako nadšená a jej vplyv (spolu s nezanedbateľnou stigmatizáciou nemanželských detí) možno prispel k tomu, že sa rozhodli dať svoju malú dcérku na adopciu.