Výživa a zdravie pohybového aparátu spolu úzko súvisia. Osteoporóza je ochorenie charakterizované úbytkom kostnej hmoty a narušením štruktúry kostí, čo vedie k ich krehkosti a zvýšenému riziku zlomenín. Často sa označuje ako "tichý zlodej kostí", pretože prebieha dlhé roky bez zjavných príznakov, až kým nedôjde k prvej zlomenine. Hoci postihuje predovšetkým starších ľudí, môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku. Dôležité je preto včasné rozpoznanie a prevencia.
Čo je osteoporóza?
Osteoporóza je systémové ochorenie kostí, pri ktorom dochádza k znižovaniu hustoty kostného tkaniva a zhoršovaniu jeho kvality. To vedie k oslabeniu kostí a zvýšenej náchylnosti na zlomeniny, a to aj pri minimálnom úraze alebo bežnej námahe. Osteoporóza postihuje osoby oboch pohlaví, ale častejšie postihuje ženy ako mužov. Jej výskyt sa výrazne zvyšuje u ľudí vo veku nad 60 rokov. Je charakterizovaná rednutím (ochabnutím) kostného tkaniva, ktoré sa prejavuje ako stenčenie a zníženie počtu kostných guľôčok hubovitej kosti a stenčenie kortikálnej kosti. Pri mikroskopickom vyšetrení možno vidieť skôr kvantitatívny ako kvalitatívny rozdiel medzi zdravou a osteoporotickou kosťou. Kosť sa tak stáva oslabenou a ľahko dochádza k zlomeninám.
Kosti hrajú v tele mnoho úloh - poskytujú nám oporu, určujú tvar a rozmery tela, chránia vnútorné orgány, upevňujú svaly a ukladajú vápnik. Strata kostnej hmoty môže spôsobiť osteoporózu, ochorenie, pri ktorej kosti môžu rednúť tak, až sa zlomia. Osteoporóza však nemusí byť prirodzenou súčasťou starnutia! Je toho veľa, čo môžeme urobiť, aby sme si udržali silné a zdravé kosti. Dospelý človek má 206 kostí. Kosť je živé, rastúce tkanivo. Kosti sa vyvíjajú a menia po celý život - staré kosti sa rozkladajú a nahrádzajú sa novými. Počas detstva a dospievania vie naše telo vytvoriť novú kosť rýchlejšie, ako sa stihne stará kosť rozložiť - množstvo kostnej hmoty sa tak hromadí a máme jej dostatok. V strednom a vyššom veku kostná hmota postupne ubúda, čo narúša štruktúru kostí. Väčšina ľudí dosiahne vrchol kostnej hmoty vo veku približne 30 rokov. Predstavme si svoje kosti ako banku, kam vkladáme a odkiaľ vyberáme kostné tkanivo. Neznamená to však, že zdravie kostí si nemôžeme zlepšiť v akomkoľvek veku. Životný štýl vrátane správneho a vyváženého jedálnička môže dopomôcť ku zdraviu našich kostí.
Kosti majú komplexnú štruktúru, ktorá im umožňuje byť pevnými a zároveň pružnými. Základnú stavbu kosti tvorí kostné tkanivo, ktoré pozostáva z kolagénových vlákien a minerálnych zložiek, najmä hydroxyapatitu, ktorý obsahuje vápnik a fosfor. Táto kombinácia zaručuje, že kosti sú dostatočne pevné, aby odolávali tlakom, ale zároveň nie sú krehké. Kompaktná kosť - hustá a tvrdá vonkajšia vrstva, ktorá tvorí 80 % celkovej kostnej hmoty. Nachádza sa na povrchu kostí a zabezpečuje pevnosť kostí a odolnosť voči nárazom. Hubovitá kosť (špongiózna kosť) - sa nachádza vo vnútri kostí, najmä v koncoch dlhých kostí a vnútri plochých kostí. Delí sa na červenú a žltú. Červená kostná dreň je zodpovedná za tvorbu krviniek (červených a bielych krviniek a krvných doštičiek) a nachádza sa najmä v hubovitej kosti. Osteoklasty a osteoblasty neustále pracujú na prestavbe kostí. Osteoklasty odbúravajú starú kostnú hmotu, zatiaľ čo osteoblasty vytvárajú novú. Je vonku na povrchu kostí. Je to tenká, hustá väzivová membrána. Obsahuje krvné cievy, nervy a osteoblasty, ktoré podporujú rast a opravu kostí. Kosti obsahujú organickú a anorganickú zložku. Organická zložka (30 - 40% hmotnosti kosti) je tvorená najmä kolagénovými vláknami, ktoré zabezpečujú pružnosť a odolnosť kostí voči ťahu.
Bez kostí by sme boli len zhlukom mäkkých tkanív bez formy, bez ochrany, bez života. Kosti ľudského tela plnia viacero dôležitých funkcií. Sú oporou pre celé telo a umožňujú nám pohyb. Okrem toho chránia vnútorné orgány, ako sú mozog, srdce a pľúca, pred mechanickým poškodením. Tiež sú dôležité pre ukladanie minerálov, najmä vápnika a fosforu, ktoré sú potrebné pre rôzne biologické procesy v tele. Pohyb - kosti spolupracujú so svalmi, šľachami a kĺbmi, čím umožňujú pohyb. Skladovanie minerálov - kosti sú dôležitým zásobníkom minerálov, najmä vápnika a fosforu, ktoré sú potrebné pre rôzne telesné funkcie.
Ľudské telo má približne 206 kostí, hoci počet môže byť mierne vyšší v závislosti od individuálnych variácií, ako je napríklad počet menších kostičiek v zápästí alebo prstoch. Vedeli ste, že: novorodenci majú viac kostí, približne 270?
Príznaky osteoporózy
Osteoporóza je známa aj ako nenápadný zlodej kostí, ktorý dlhé roky bez akýchkoľvek príznakov oberá kostru o zásoby, ktoré sú v nej uložené, až kým nie je zrejmé, že kosť je už natoľko oslabená, že nedokáže zvládnuť bežné tlaky, a vtedy sa začnú objavovať príznaky ochorenia. V počiatočných štádiách osteoporóza zvyčajne neprejavuje žiadne príznaky. Medzi najčastejšie príznaky osteoporózy patria: Zlomeniny kostí pri ľahkých úrazoch, najčastejšie zlomeniny stavcov, krčka stehennej kosti, zápästia alebo predlaktia (vretennej kosti). Chronické bolesti chrbta. Zníženie telesnej výšky. Deformácia chrbtice (hrbenie alebo tzv. vdovský hrb). Obmedzená pohyblivosť.
Príznaky osteoporózy závisia od počtu a plochy zlomenín. Zlomenina prednej hrany stavca môže byť asymptomatická, pričom pacient sa potom nesťažuje na bolesť, alebo môže mať len mierne príznaky v podobe nepríjemných pocitov pri státí alebo sedení. Častejšie sa nástup osteoporózy prejavuje ako akútna bolesť, ktorá sa objaví náhle, nečakane, dokonca aj pri ľahkej dennej námahe. Pohyb chrbtice je veľmi obmedzený a bolesť sa zvyšuje pri kašli alebo kýchaní. Pacient je schopný presne lokalizovať miesto bolesti. Zlomeniny často sprevádza nechutenstvo a nadúvanie brucha. Konzumácia jedla vyvoláva pocit plnosti v nadbrušku a zosilňuje bolesť v mieste zlomeniny.
Okrem toho sa mení silueta, dochádza k deformácii hrudníka, tzv. hrb alebo vdovský hrb (známy aj ako hyperkyfóza krčnej chrbtice, je vyklenutie alebo deformácia chrbtice v oblasti prechodu medzi krčnou a hrudnou chrbticou), ktorý je výsledkom kompresívnych zlomenín predných častí mnohých stavcov. Chrbát pacienta je zhrbený, zaoblený a dochádza k zníženiu výšky.
Následné zlomeniny zhoršujú hrudnú kyfózu (abnormálne nadmerné prehnutie chrbtice dopredu, najčastejšie v hrudnej oblasti, ktoré sa prejavuje ako zhrbenie alebo zaoblený vzhľad chrbta) a znižujú výšku, až sa rebrové oblúky začnú opierať o bedrové platničky. Potom sa objavujú bolesti a množstvo vedľajších účinkov zo strany hrudných a brušných orgánov. Tráviaca funkcia je narušená a znížená motilita (pohyblivosť alebo hybnosť) tráviaceho traktu zhoršuje už prítomnú zápchu. Pri zhoršenej funkcii hrudnej steny pacienti s osteoporózou častejšie trpia zápalom pľúc a embolickými ťažkosťami.
Ďalšie príznaky sú dané zlomeninami dlhých kostí. Zlomeniny vretennej kosti v zápästí vznikajú zvyčajne vtedy, keď sa pri páde snažíte podoprieť rukou. Tie je potrebné zafixovať a znehybniť v sadrovom obväze na niekoľko týždňov. Zlomeniny hornej časti stehennej kosti (zlomenina krčka stehennej kosti a zlomeniny stavcov) často vznikajú pri banálnych úrazoch, zakopnutí o koberec, prah alebo aj pri silnejšom došliapnutí na nohu.
Vtedy je potrebné, aby pacient podstúpil chirurgický zákrok a hospitalizáciu. Úmrtnosť po tomto type zlomeniny je vysoká, až 25 %, v dôsledku kardiovaskulárnych, respiračných a renálnych komplikácií.
Čo robiť pri podozrení na osteoporózu?
Osteoporóza je zákerné ochorenie, ktoré často nemá žiadne príznaky, preto je dôležité si ho uvedomiť a radšej mu predchádzať, než ho liečiť. Ženám, ktoré už majú menopauzu za sebou, a mužom nad 65 rokov sa oplatí poradiť s lekárom, aby zistili, čo ďalej. Je dôležité včas rozpoznať osteoporózu, najmä u pacientov, u ktorých sa prejavia prvé príznaky osteoporózy (chronické bolesti chrbta, znížená výška, hrbenie).
Rýchlu zdravotnú pomoc treba riešiť vtedy, keď:
- Po páde pociťujete silnú bolesť chrbta, bedier, stehien alebo hrudníka. Máte problém vstať a každý pokus vám spôsobuje extrémnu bolesť. Môže ísť o zlomeninu stavca alebo krčka stehennej kosti.
- Pociťujete silnú bolesť chrbta spolu s malátnosťou alebo slabosťou. Tieto príznaky môžu byť niekedy život ohrozujúce.
- Spadnete na ruku alebo predlaktie a pocítite silnú bolesť, niekedy sprevádzanú opuchom. Môže to svedčiť o zlomenine kosti predlaktia.
Typy osteoporózy
Osteoporózu môžeme rozdeliť na primárnu a sekundárnu.
Primárna osteoporóza
- súvisí so starnutím kostrového systému. V skupine pacientov, ktorí najčastejšie trpia týmto typom osteoporózy, môžeme rozlíšiť - ženy po menopauze a mužov v pokročilom veku. Kosti vekom strácajú svoju minerálnu hustotu, čo je prirodzený dôsledok starnutia. Tento proces sa začína už okolo 40. roku života (ženy) a 45. roku života (muži). V neprospech našich kostí nepôsobí len čas, ale aj ďalšie faktory, ktoré sa podieľajú na urýchlení ich starnutia:- Závislosť od cigariet
- Alkohol
- Strava s nízkym obsahom vitamínu D
- Malý pohyb
- Nedostatočné vystavenie slnečnému žiareniu
Sekundárna osteoporóza
- spôsobená užívaním niektorých liekov alebo rôznymi ochoreniami. Sekundárna osteoporóza postihuje pacientov všetkých vekových kategórií a medzi jej príčiny patrí diabetes, hypertyreóza/paratyreóza alebo predčasná menopauza. Na vznik osteoporózy majú vplyv aj gastrointestinálne ťažkosti sprevádzané malabsorpciou alebo reumatické ochorenia. Lieky ovplyvňujúce vznik osteoporózy - heparín, antiepileptiká, glukokortikosteroidy.
Frekvencia osteoporózy
Osteoporóza je veľmi časté ochorenie. V rozvinutých krajinách sú komplikácie tohto ochorenia jednou z najčastejších príčin úmrtí. Prečo je to tak? Nuž, zlomeniny kostí vedú nielen k bolesti, ale aj k atrofii svalov, väčšiemu riziku infekcie, preležanín alebo pľúcnej embólie. Zotavovanie po zlomeninách je náročné a veľmi často si vyžaduje rehabilitáciu a hospitalizáciu.
Na Slovensku trpí osteoporózou približne 400-tisíc ľudí.
Prevencia osteoporózy
Prevencia osteoporózy je kľúčová pre udržanie zdravých a silných kostí počas celého života. Zahŕňa kombináciu zdravého životného štýlu, správnej výživy a v prípade potreby aj liečby. Medzi dôležité preventívne opatrenia patria:
- Dostatočný príjem vápnika a vitamínu D: Vápnik je základný stavebný kameň kostí a vitamín D je potrebný pre jeho vstrebávanie. Vitamíny a minerály pre zdravé kosti možno dodať vo forme výživových doplnkov.
- Odstránenie rizikových faktorov osteoporózy - včasné začatie liečby ochorení pripútaných na lôžko, zastavenie nadmerného požívania alkoholu a fajčenia, zastavenie alebo zmena dávok mnohých liekov.
- Prevencia pádov, zlomenín a sekundárnej imobilizácie.
Osteoporóze sa hovorí ,,tichý zlodej kostí" alebo ,,tichá epidémia". Úbytok kostí nebolí a často pokračuje bez príznakov niekoľko rokov a v tom spočíva záludnosť tejto choroby. Osteoporóza postihuje obe pohlavia, ale ženy častejšie a v nižšom veku. Uplatňujú sa tu faktory dedičnosti, fyzickej aktivity, užívanie niektorých liekov, niektoré ochorenia a v neposlednom rade výživa. V liečbe i prevencii osteoporózy je nevyhnutný dostatočný príjem stavebných prvkov kosti. Je to predovšetkým vápnik, vitamín D a dôležité sú aj bielkoviny a tiež ďalšie minerálne látky, napríklad fosfor.
Na prevenciu osteoporózy (rednutie kostí) je treba myslieť už v detstve a dospievaní, v čase rastu a vývoja kostry. Skladba stravy má zaistiť dostatočný príjem bielkovín, minerálnych látok (predovšetkým vápnika a fosforu) a vitamínov (s dôrazom na vitamín D). Strava má byť primeraná, príjem energie v rovnováhe s výdajom. Neodporúča sa fajčenie, pravidelná konzumácia alkoholu a vhodné je obmedziť soľ.
Najlepším spôsobom, ako vybudovať silné kosti a spomaliť stratu kostnej hmoty, je vykonávať pravidelné cvičenia so záťažou s nízkym dopadom, ako je chôdza alebo jogging. Zmysel rozhodne má aj silový tréning.
Výskumy naznačujú, že užívanie tabaku prispieva k oslabeniu kostí. Ak fajčíte, zbystrite pozornosť. A ak sa zotavujete zo zlomeniny a fajčíte, zbystrite pozornosť obzvlášť.
Zdravá strava a pravidelná fyzická aktivita sú pre zdravie (nielen) kostí kľúčové a mali by mať najvyššiu prioritu.
Diagnostika osteoporózy
Včasná diagnostika osteoporózy je kľúčová pre úspešnú liečbu a prevenciu zlomenín. Diagnostika lekárom zahŕňa odobratie anamnézy pacienta (napr. či sa v minulosti vyskytli zlomeniny) a analýzu faktorov vzniku osteoporózy. Na základe získaných informácií špecialista určí riziko osteoporotickej zlomeniny u pacienta a zvolí vhodnú liečbu.
Medzi najčastejšie používané diagnostické metódy patria:
- Denzitometria (DEXA): Je to najpresnejšia metóda na meranie hustoty kostí. Vyšetrenie je neinvazívne a trvá len niekoľko minút.
- Röntgenové vyšetrenie: Používa sa na zistenie zlomenín kostí.
- Laboratórne testy: Pomáhajú zistiť príčiny osteoporózy a vylúčiť iné ochorenia.
Aby sa lekárovi uľahčila diagnostika, ako pomôcky sa používajú nasledujúce metódy. Denzitometria kostí pomocou techniky DEXA - pomáha určiť hustotu kostných minerálov. Nerozhoduje však o začatí liečby, pretože neposkytuje informácie o riziku zlomenín. Kalkulačka FRAX - je technika na posúdenie rizika zlomenín pri osteoporóze počas nasledujúcich 10 rokov. Táto metóda je dokonca dostupná na internete a umožňuje rozdeliť pacientov do troch skupín: nízke, stredné a vysoké riziko zlomenín. Vďaka tejto technike je možné rýchlo zvoliť správnu liečbu. Rádiologické vyšetrenie - vykonáva sa pri podozrení na zlomeninu, pomáha určiť typ zlomeniny. Ďalšie zobrazovacie vyšetrenia, ktoré sú užitočné napríklad pred operáciou chrbtice, sú CT a MRI. Laboratórne testy - morfológia, funkčné testy obličiek a pečene, metabolizmus vápnika a fosforu sú všetky testy vykonávané u pacientov trpiacich osteoporózou. Po odbere krvi sa hodnotí hladina vápnika a fosforu a vylučovanie vápnika v moči. Môžu sa vykonať aj hladiny vitamínu D alebo markery kostného obratu.
Ak máte obavy o svoje kosti, navyše spĺňate niektoré rizikové faktory osteoporózy, poraďte sa so svojím lekárom. Môže vám odporučiť test kostnej denzity. Týmto testom sa zisťuje hustota kostí, resp. miera ich úbytku.
Liečba osteoporózy
Cieľom liečby osteoporózy je spomaliť úbytok kostnej hmoty, zvýšiť hustotu kostí a znížiť riziko zlomenín. Liečba je zvyčajne dlhodobá a vyžaduje si kombináciu farmakoterapie a úpravy životného štýlu.
Medzi najčastejšie používané lieky patria:
- Bisfosfonáty: Zabraňujú odbúravaniu kostí a zvyšujú ich hustotu.
- Selektívne modulátory estrogénových receptorov (SERM): Majú podobný účinok ako estrogény a pomáhajú chrániť kosti.
- Kalcitonín: Znižuje odbúravanie kostí a zmierňuje bolesť pri zlomeninách.
- Parathormón: Stimuluje tvorbu novej kostnej hmoty.
- Denosumab: Monoklonálna protilátka, ktorá blokuje odbúravanie kostí.
Cieľom liečby je udržať kostnú hmotu nad "prahom zlomenín". Na tento účel sa používajú viaceré farmaceutické prípravky a pacienti užívajúci tieto prípravky musia byť pod stálym lekárskym dohľadom. Pri liečbe je dôležitá dobrá spolupráca medzi lekárom a pacientom. Niektoré lieky predpísané na osteoporózu sa musia užívať dlhé roky a to isté platí aj pre profylaxiu, ktorá sa musí udržiavať po celý zvyšok života. Správna liečba môže úplne znížiť riziko zlomenín a udržať funkčný pohybový aparát do vysokého veku.
Liečba osteoporózy spočíva predovšetkým v odstránení všetkých faktorov, ktoré zvyšujú jej riziko. Dôležitá je aj prevencia tohto ochorenia. Pacienti s osteoporózou by mali užívať vitamín D a vápnik, nestačí len správna strava, často sú potrebné vitamíny vo forme prípravkov.
Samozrejme, počas liečby je potrebné z času na čas kontrolovať hladinu vápnika v krvi a vylučovanie vápnika močom. Pacienti môžu užívať vápnik napríklad vo forme uhličitanu vápenatého (približne 40 % vápnika), najlepšie s jedlom.
Pozor: Predávkovanie vitamínom D môže mať zdravotné následky, napr. môže viesť k nadmernému množstvu vápnika v tele. Dávka vitamínu D sa v lete znižuje na polovicu (dávkovanie závisí od ročného obdobia).
Rozdelenie liekov na osteoporózu závisí od ich účinku a aktivity v závislosti od pohlavia, veku a ďalších faktorov. Prípravky sa vyberajú individuálne, aby bola liečba pre pacienta čo najúčinnejšia a najbezpečnejšia. Najčastejšie špecialista predpisuje prípravky, ktoré zabraňujú zlomeninám. Liečba osteoporózy by nemala trvať dlhšie ako klinické skúšky, počas ktorých sa stanovila účinnosť a bezpečnosť lieku.
Príklady prípravkov užívaných na osteoporózu: Stroncium ranelát, Raloxifén bisfosfonáty, Denosumab, Lososový kalcitonín, Hormonálna substitučná liečba (HTZ), Teriparatid.
Liečba sekundárnej osteoporózy pri chronickom ochorení kĺbov
Závisí to od príčiny, ale tak ako vo všetkých prípadoch by sa mali dodržiavať všeobecné zásady liečby, aby sa znížilo riziko zlomenín.
- Reumatoidná artritída - vyžaduje si rýchlu inhibíciu svojho vývoja; podávajú sa prípravky na zmenu jej priebehu. Rozvoj artritídy spôsobuje postupnú deštrukciu kostí. Aj užívanie glukokortikosteroidov ovplyvňuje osteoporózu. Lieky na zníženie rizika zlomenín kostí by sa mali začať podávať včas.
- AS (ankylozujúca spondylitída) - nezabúdajte na fyzickú aktivitu a liečbu ochorenia. Odporúčajú sa bisfosfonáty.
- Systémový lupus erythematosus - liečiť ochorenie v počiatočnom štádiu a glukokortikosteroidy užívať čo najmenej. Liečbu osteoporózy začnite relatívne skoro.
Osteoporóza a úplné vyliečenie
Pokiaľ ide o primárnu osteoporózu, nie je možné ju úplne vyliečiť. Tento typ totiž súvisí so starnutím organizmu a starnutie sa nedá zastaviť, ale dá sa mu predchádzať a rozvoj osteoporózy sa dá určitým spôsobom zastaviť. Je potrebné zabezpečiť, aby boli kosti čo najhustejšie už od raného dospievania. Okrem toho je potrebné správne množstvo vápnika a vitamínu D v každodennej strave a pravidelná fyzická aktivita. V dospelosti sa vhodným životným štýlom môže úbytok kostnej hmoty znížiť o jednu tretinu. U tejto skupiny pacientov sa predpisujú prípravky na prevenciu zlomenín kostí.
Niektoré zlomeniny môžu mať fatálne následky alebo úplne zhoršiť kvalitu života. Štúdie ukazujú, že zlomenina krčka stehennej kosti spôsobuje smrť jedného z piatich ľudí do jedného roka a polovica sa nevráti k svojej pôvodnej funkcii (12 % starších ľudí).
Pokiaľ ide o sekundárnu osteoporózu, jej vyliečenie alebo udržanie závisí od základného ochorenia.
Po ukončení liečby osteoporózy by sa malo zlomeninám predchádzať do konca života. Pacienti by sa mali pravidelne kontrolovať u svojho lekára a sledovať svoju vápnikovo-fosfátovú rovnováhu. U niektorých sa používa aj denzitometrické vyšetrenie kostí.
Zlomeniny vretennej kosti a ich liečba
Hoci osteoporóza zvyšuje riziko zlomenín, zlomeniny vretennej kosti môžu nastať aj pri úrazoch, najmä pri pádoch na natiahnutú ruku. Zlomeniny vretennej alebo lakťovej kosti, zlomené prsty a predkolenia, vyvrtnuté členky, pomliaždeniny hlavy či podvrtnutie krčnej chrbtice. Zlomená ruka vzniká pri zlomenine ktorejkoľvek z troch kostí ruky. Častejšie dochádza k zlomenine jednej z dvoch kostí predlaktia (lakťová kosť a vretenná kosť), ale pri vážnych úrazoch, ako sú pády a dopravné nehody, môže dôjsť k zlomenine hornej kosti ramena (ramenná kosť). Na opravu zlomenej ruky môže byť potrebná operácia. Niektorí ľudia sa môžu zotaviť bez operácie a potrebujú len sadru, dlahu alebo ortézu. Môže ísť napríklad o priečnu zlomeninu ramennej kosti alebo segmentovú zlomeninu vretennej kosti. Zlomeniny predlaktia sú jedným z najčastejších typov zlomenín kostí, najmä u detí a dospievajúcich. Zlomeniny ramennej kosti sú oveľa menej časté. Väčšina zlomených ramien bude vyzerať viditeľne inak ako zvyčajne. Pravdepodobne si všimnete opuch, zmenu farby alebo modrinu v blízkosti zlomeniny, ktorá sa šíri (vyžaruje) do okolia. Pravdepodobne sa objaví aj hrboľ, ktorý môžete nahmatať alebo vidieť (deformácia). Zlomené ruky sú takmer vždy spôsobené úrazmi. Ľudia s osteoporózou alebo osteopéniou majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyskytnú zlomeniny kostí, najmä pri pádoch. Osteoporóza oslabuje kosti, čím sa stávajú náchylnejšie na náhle a neočakávané zlomeniny. Mnohí ľudia nevedia, že majú osteoporózu, až keď im spôsobí zlomeninu kosti.
Kľúčové živiny pre zdravie kostí
Kľúčovými živinami pre zdravie kostí v každom veku sú vápnik, bielkoviny a vitamín D. Odporúčaný príjem týchto živín sa líši v rôznych štádiách života a u ľudí s osteoporózou alebo s rizikom osteoporózy. Vitamín D a vápnik sú súčasťou základnej liečby osteoporózy: vitamín D zaisťuje vstrebávanie vápnika z čreva a podporuje zabudovávanie vápnika do kostí. Vápnik a vitamín D sú teda spoločne zodpovedné za pevné a zdravé kosti. Ich nedostatok môže byť príčinou nadmerného odbúravania kostnej hmoty.
Pre zdravý vývin kostí a zubov je nevyhnutný vápnik. Naše telo prirodzene vápnik neprodukuje, preto ho musíme prijímať prostredníctvom potravín, ktoré jeme. Odporúčané denné množstvo vápnika závisí od veku, pohlavia a ďalších faktorov ako dojčenie, tehotenstvo, menopauza alebo zlomenina (odporúčaná denná dávka vápnika u dospelého v prípade zlomeniny je 1 500 mg na deň). U dospelých vo veku 19 až 50 rokov a mužov vo veku 51 až 70 rokov, sa odporúča tisíc miligramov denne. Ženy vo veku 51 rokov a viac, by mali užívať tisíc dvesto miligramov vápnika denne.
Na vitamín D je bohaté najmä slnečné žiarenie, ktoré naše telo spracúva. Naše telo produkuje vitamín D, keď je vystavené slnečnému žiareniu. V našich zemepisných šírkach je však často potrebné ho dopĺňať, najmä v zimných mesiacoch. Ľudské telo potrebuje vitamín D aj na to, aby dokázalo vstrebať prijatý vápnik. Na pokrytie tejto potreby však zvyčajne nestačia potraviny, dokonca ani slnko, s výnimkou letných mesiacov.
Fosfor je minerál, ktorý udržuje štruktúru a pevnosť kostí. Draslík je súčasťou každej bunky. Horčík a vápnik úzko spolupracujú na udržaní silných kostí. Asi polovica (50 až 60 %) všetkého horčíka v našom tele je uložených v kostrovom systéme. Viaceré štúdie preukázali, že nielen vápnik, ale aj draslík je pre zdravie kostí dôležitý. Neutralizuje totiž kyseliny, ktoré odstraňujú vápnik z tela.
Proteíny (bielkoviny) sú nevyhnutné pre zdravie kostí, pretože zvyšujú produkciu IGF-1, faktora, ktorý pozitívne ovplyvňuje vývoj a tvorbu kostí. Nedostatok bielkovín môže viesť k zníženiu hustoty kostnej hmoty, najmä u starších ľudí. Štúdie preukázali, že vyšší príjem bielkovín môže mať ochranný účinok proti nízkej hustote kostnej hmoty a znížiť riziko zlomenín bedrových kĺbov. Dokonca aj vyšší príjem bielkovín živočíšneho pôvodu bol spojený so znížením rizika fraktúr bedrových kĺbov.
Potraviny pre zdravé kosti
Jedzte najmä potraviny bohaté na vápnik - fazuľu, mlieko, syry, ryby a sušené ovocie. Konzumujte dostatok bielkovín. Odporúča sa 0,8 - 1,0 g/kg hmotnosti.
12 potravín pre silné a zdravé kosti:
- Mliečne výrobky: Kravské či sójové mlieko, syry a jogurty sú zdrojom vápnika, vitamínov skupiny B a vitamínu D. Uprednostnite mliečne výrobky so zníženým obsahom tuku.
- Tofu: Nízkokalorický zdroj bielkovín a významný zdroj vápnika.
- Ryby: Morské ryby ako sleď, losos či makrela obsahujú omega-3 mastné kyseliny a vitamín D. Sardinky sú bohaté na vápnik, vitamín D a prospešné mastné kyseliny.
- Oleje: Sójový, ľanový, repkový a olej z vlašských orechov sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny.
- Listová zelenina: Tmavšie druhy ako mangold či kel kučeravý majú vysoký podiel vápnika a vitamínu K.
- Slivky: Sušené slivky sú zdrojom draslíka, železa, fosforu, medi a vitamínu K. Obsahujú aj bór, ktorý znižuje vylučovanie vápnika i horčíka.
- Figy: Sušené figy obsahujú vlákninu a vápnik, sú bohaté aj na horčík.
- Ďalšia zelenina a ovocie: Avokádo, petržlen, kivi, brokolica či klíčky sú bohaté na vitamín K.
- Vajcia: Obsahujú vitamín D, ktorý pomáha vápnik absorbovať do kostí.
- Mak: Jeden z najlepších zdrojov vápnika.
- Orechy a semienka: Vlašské orechy, mandle a sezamové semienka sú bohaté na vápnik, bielkoviny a minerály.
- Strukoviny: Vynikajúci zdroj rastlinných bielkovín, železa a fosforu. Najvhodnejšia pre kosti je najmä biela fazuľa.
Odporúča sa jesť dvakrát do týždňa mastnejšie ryby.
SMOOTHIE RECEPTY, ZELENINOVE SMOOTHIE, SMOOTHIE, GREEN SMOOTHIE,
Vojtova metóda a čínska medicína
Vojtova metóda je terapeutický systém cvičenia, ktorý sa pôvodne používal pre deti s detskou mozgovou obrnou. Využíva reflexnú lokomóciu, čo znamená, že prostredníctvom opakovaných stimulácií a tlaku na konkrétne miesta na tele sa vyprovokujú požadované pohyby. Táto metóda sa dá aplikovať nezávisle od veku a používa sa aj pri iných neurologických a ortopedických ochoreniach.
Tradičná čínska medicína (TCM) pracuje s myšlienkou, že cez energetické dráhy, nazývané aj meridiány, prúdi do tela energia (čchi), ktorá je jednou zo zložiek výživy jednotlivých orgánov. Existuje dvanásť párov meridiánov a dva nepárové meridiány. Každý meridián je spojený s určitým orgánom alebo funkciou v tele.
Kost není pasivní zásobárna vápníku. Je to živá, metabolicky aktivní tkáň, která se neustále přestavuje podle toho, jaké signály dostává z výživy, hormonů, mikrobiomu a zánětlivého prostředí v těle. Pokud tyto signály dlouhodobě podporují tvorbu kostní hmoty, kost sílí. Klinická data: Užívání kolagenních peptidů v RCT zvyšuje kostní hustotu a snižuje markery odbourávání kostí po 6-12 měsících.