Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Developmental Science odhalila zaujímavé zistenia o tom, ako mozog predškolských detí reaguje na rôzne spôsoby rozprávania príbehov. Vedci zistili, že keď deťom niekto číta knihu naživo, ich mozgová aktivita sa výrazne líši od situácie, keď sledujú a počúvajú príbehy na obrazovke. Pomocou špeciálnej zobrazovacej techniky, nazývanej funkčná blízka infračervená spektroskopia, výskumníci pozorovali väčšiu aktiváciu v pravej hemisfére mozgu počas čítania knihy, najmä v oblastiach, ktoré sa podieľajú na sociálnom porozumení. Čítanie malým deťom zohráva kľúčovú úlohu pri podpore rozvoja jazyka a rastu mozgu.
V kontraste s čítaním rastú obavy z účinkov času stráveného pred obrazovkou. Mnohé štúdie nachádzajú súvislosť medzi častým pozeraním na obrazovky a oneskoreniami v jazykovom vývoji. Napriek tomu, že predchádzajúci výskum poukázal na všeobecné rozdiely medzi čítaním kníh a sledovaním médií, málo štúdií priamo porovnávalo mozgovú aktivitu počas týchto dvoch činností.
Štúdie sa zúčastnilo 28 typicky sa vyvíjajúcich detí vo veku od 3 do 6 rokov. Deti počúvali dva rôzne príbehy: jeden prezentovaný počas živého čítania knihy a druhý dodaný ako zvukovú nahrávku spárovanú s obrázkami na obrazovke. Pri čítaní knihy sedel vedľa dieťaťa živý experimentátor, ktorý nahlas čítal z tlačenej knihy. V prípade sledovania obrazovky dieťa pozeralo príbeh na počítači a počúvalo nahraný hlas. Výskumníci sa zamerali na špecifické oblasti mozgu zapojené do jazyka, porozumenia príbehom a sociálneho poznávania, vrátane dolného a stredného čelového závitu, horného a stredného spánkového závitu a spánkovo-temenného spojenia.
Výsledky ukázali, že pri živom čítaní knihy sa deťom viac aktivuje pravé spánkovo-temenné spojenie. Táto oblasť mozgu súvisí so sociálnymi procesmi, ako sú spoločná pozornosť a chápanie myšlienok iných ľudí. Mozgové reakcie počas čítania knihy prebiehali výraznejšie v pravej hemisfére než v ľavej. Túto asymetrickú aktiváciu odborníci nazývajú lateralizáciou. Živé čítanie knihy teda u predškolákov aktivuje viac sociálne orientované kognitívne procesy než osamelý čas pred obrazovkou. Pri čítaní sa deti sústreďujú na emócie čitateľa, jeho zámery a venujú spoločnú pozornosť knihe. Tieto procesy využívajú pravohemisférové mozgové siete.
Tieto zistenia potvrdzujú predchádzajúci výskum o prínosoch čítania kníh pre jazykový a sociálny vývoj. Reakcia zameraná na pravú hemisféru počas živého čítania ukazuje citlivosť detí na ľudský hlas, výrazy tváre a sociálnu interakciu. Keď čítaš svojmu dieťaťu, aktivuješ jeho mozgové systémy potrebné na porozumenie ostatným ľuďom a spracovanie sociálnych signálov. Štúdia tiež upozorňuje, že médiá na obrazovke neaktivujú rovnaké sociálne mozgové systémy. Platí to najmä vtedy, keď dieťa pasívne sleduje obsah bez interakcie so živou osobou. Nie každý čas pred obrazovkou má rovnaký účinok - niektoré interaktívne alebo vzdelávacie programy môžu prinášať určité výhody.
Napriek svojim obmedzeniam táto štúdia výrazne obohacuje naše chápanie vplyvu rôznych skúseností na detský mozog. Potvrdzuje, že sociálna interakcia počas osvojovania jazyka zásadne formuje vývoj mozgu malých detí.
Existuje veľa dôvodov na to, aby si deti obľúbili knihy. Dnes už takmer nikto o tejto skutočnosti nepochybuje, každý o tom veľmi dobre vie. Veľký dôraz na túto skutočnosť dávajú učitelia, dosť sa o tejto problematike hovorí aj v médiách, pripravuje sa množstvo besied a seminárov pre rodičov aj učiteľov. V každom meste i v dedinách existujú knižnice a kníhkupectvá ponúkajú množstvo zaujímavých kníh pre deti. Hoci navonok všetko perfektne funguje, ešte stále deti málo čítajú.
Niekedy problém spočíva aj v tom, že sa nevedia dostatočne zahĺbiť do deja v knihe, príbeh sa im javí statický a nezáživný, nevidia v ňom nič zaujímavé. Keď porovnáme akčný príbeh v počítačovej hre alebo akčný film v televízii, kniha sa tomuto nemôže vyrovnať. Kniha vyžaduje od dieťaťa zastavenie, upokojenie, hlbšie premýšľanie. Ak dlhšiu dobu nečítalo a bolo pohltené už spomínanými filmami a hrami, cíti veľký nepokoj pri čítaní. Zrazu mu všetko plynie pomaly. Nechce sa mu moc premýšľať a fantazírovať, v hre a vo filme to robí scenárista a režisér zaňho, a tak si možno od týchto aktivít aj odvyklo. Kniha v dieťati na prvý pohľad evokuje nudu.
Dospelí musia mať naozaj trpezlivosť, aby postupnými krokmi učili svoje deti premýšľať nad textom v knihe. A tak sa čítanie s porozumením pre mnohé deti možno javí ako náročné. Ak aj prečíta všetky slová správne a zdá sa, že prečítanému textu rozumie, ešte to tak nemusí skutočne byť.
Ako podporiť lásku ku knihám
Marec, ako mesiac knihy, je ideálnym obdobím naučiť deti milovať knihy. Čítanie deťom a diskutovanie o prečítaných príbehoch je najlepším spôsobom, ako podnietiť v deťoch lásku ku knihám a vzdelaniu. Čítanie totiž rozvíja slovnú zásobu, kreativitu, zlepšuje pamäť, podporuje kritické myslenie, pomáha budovať fantáziu, spracovávať informácie a chápať súvislosti. Deti sa tiež prostredníctvom konania postáv učia rozumieť rôznym pocitom. No a v neposlednom rade čítanie detí s rodičmi prehlbuje vzájomné puto, venujete si pozornosť, trávite spolu čas a samozrejme je to aj zábava.
Ako ich ale prilákať k čítaniu, keď si hľadajú výhovorky? Deti nebudú niečo robiť, ak ich to nebaví. Čítanie pre nich nemá byť trest, ale relax, sranda, dobrodružstvo a príjemne strávený čas. Vymyslite im aktivity, ktoré ich nadchnú a pomalými krokmi privedú k tomu, aby samé siahli po knihe.
10 spôsobov, ako deti naučiť milovať knihy:
- Odmena za známky: Dohodnite sa so svojimi školákmi, že za 10 jednotiek im kúpite novú knihu. Bude to pre ne nielen motivačné, čo sa týka učenia, ale budú sa môcť tešiť na výber novej knižky. Ak k tomu pridáte spoločnú návštevu kníhkupectva a lovenie zaujímavého príbehu, tak o krásny zážitok máte postarané.
- Knižný večer: Urobte im nezabudnuteľný večer. Pripravte si s deťmi párty večer s čítaním najobľúbenejších knižiek. Pridajte deky, vankúše, dobrý čaj alebo horúcu čokoládu, keksíky či pukance a pri čítaní sa striedajte.
- Vlastná kniha: Vymyslite si vlastný príbeh, vlastné hlavné postavy a dejovú líniu. Spolu vytvorte vlastnú knihu a deti nech na každú stranu domaľujú príslušné obrázky. Potom svoj výtvor pred celou rodinou uveďte do života.
- Čitateľský preukaz: Naučte deti chodiť do knižnice. Ak deťom založíte vlastný čitateľský preukaz so svojím menom a fotkou, získajú pocit dôležitosti. Drobci si môžu sami vyberať, ktoré príbehy ich zaujímajú a budú sa tešiť na pútavý príbeh, ktorý sa na stránkach odohrá.
- Kreatívne divadielko: Po prečítaní rozprávky celý príbeh spolu zopakujte pri hraní divadielka. Nepotrebujete ani kulisy či náročnú scénu.
- Mamine naj: Povedzte im pár príbehov z vášho detstva a opíšte im dej zo svojej obľúbenej rozprávkovej knižky.
- Doplň dej: Začnite deťom čítať rozprávku, ktorú už dobre poznajú a navrhnite, nech pokračujú ony, ale nech vždy pridajú aj niečo navyše. Každý doplní jednu vetu a v závere môžete skončiť pri úplne inom príbehu, ako keď ste začali.
- Čitateľský klub: Vytvorte si čitateľský klub. Dohodnite sa, že si všetci prečítate rovnakú knihu. Potom sa stretnite a o knižke sa porozprávajte.
- Skrýša s baterkou: Vytvorte deťom pohodlné miesto na čítanie či kútik, ktorý ale bude oddelený od miesta na spanie či učenie. Čítať dobrodružný príbeh môžete napríklad v tajnej skrýši a svietiť si pri tom baterkou.
- Moja knižnica: V detskej izbe by nemala chýbať vlastná knižnica alebo aspoň polička či box na svoje knihy, ktoré by mali byť dostupné maximálne vo výške očí.
Každé dieťa sa učí vlastným tempom - niektoré rýchlo zvládne počítanie, iné čítanie. Nezáleží na tom, aký je ich individuálny rytmus, dôležité je dopriať im dostatok priestoru na rozvoj. Začínajúci čitatelia môžu s jednoduchšími knihami pracovať až do 3. - 4. ročníka, pričom je dôležité prispôsobiť výber ich individuálnemu tempu. Keďže na začiatku ešte nezvládnu dlhšie texty, ideálne sú knihy s minimálnym počtom slov na stránke, ktoré im umožnia sústrediť sa na každé nové slovo. Takéto knihy deti motivujú pokračovať v čítaní a postupne prečítať celú knihu. Aj keď hľadáme knihy s menším množstvom textu, tematicky by mali byť určené starším deťom. Dôležité je, aby dieťa bavili a vzbudzovali v ňom zvedavosť a radosť z čítania. Kľudne to môže byť niečo jednoduché, veselé či bláznivé - hlavne, že dieťa číta. Radosť z čítania je totiž tým najlepším motorom pre ďalší rozvoj čitateľských zručností.
Okrem kníh na samostatné čítanie nezabúdajte ani na spoločné čítanie. Vyberajte príbehy, ktoré dieťa zaujmú a sú obsahovo bohatšie, aj keď ich ešte samo nezvládne prečítať. Spoločné čítanie podporuje jeho čitateľskú gramotnosť, rozvíja slovnú zásobu a posilňuje vzťah k čítaniu.
Skvelou voľbou na začiatok je séria Mali ľudia, veľké sny. Tieto knihy sú skvelou voľbou pre začínajúcich čitateľov, pretože prostredníctvom krátkeho textu predstavujú príbeh inšpiratívnej osobnosti. Sú plné nádherných ilustrácií a dieťa ich rýchlo a s radosťou prečíta.
Neskôr môžete prejsť na knihy, ktoré majú hrubšie väzby, ale stále veľmi málo textu. Skvelé knihy a série kníh sú napríklad: Smradi, Mortina, Obchodík s hrôzami, Messi je macher alebo Preži deň ako. Tieto knihy sú zábavné, dobrodružné a ideálne pre deti, ktoré už začínajú čítať samostatne, avšak potrebujú priestor na zdokonalenie svojich čitateľských zručností.
Okrem kníh sú pre začínajúcich čitateľov ďalšou skvelou voľbou aj komiksy. Majú veľa obrázkov, ktoré podporujú rozprávanie príbehu, no pri ich výbere je dôležité venovať pozornosť aj veľkosti písma, aby sa dieťaťu ľahko čítali. Komiksy môžu byť veľmi pútavé a motivovať deti k pravidelnému čítaniu.
Kniha je skvelým nástrojom, ktorý pomáha deťom rozvíjať čitateľské schopnosti, porozumenie textu a sústredenie. Dôležité je, aby sme vyberali knihy, ktoré sú primerané veku dieťaťa, no zároveň aj tematicky zaujímavé, aby sa čítanie stalo príjemnou aktivitou. Každé dieťa má vlastné tempo, a preto si zaslúži čas, aby si čítanie vychutnalo a rozvíjalo túto krásnu zručnosť.
Výskumy potvrdzujú benefity čítania
Deti si vytvárajú hlbší vzťah so smartfónmi než rodičmi. Posledné roky sa rozšíril trend zabaviť deti prostredníctvom smartfónu a tabletu. Dieťa prakticky vyrastá s telefónom pred tvárou. Dozrieva vedľa rodiča, ktorého pohľad a pozornosť smeruje viac na obrazovku "smart" zariadení, než k nemu samému. A tak si vytvárajú hlbší vzťah s neživou vecou než s ľudskou bytosťou. Naučia sa žiť viac v digitálnom svete než reálnom - presne ako rodičia. Aj preto nám môže marec slúžiť ako pripomienka nesmierne dôležitej lekcie: čítanie s deťmi neznamená len zabaviť ich, znamená budovať vzťah a puto. Mnoho štúdií potvrdilo nutnosť kníh pre správny vývoj mozgu, konkrétne kognitívnych schopností.
Neuropsychologička Laura Phillipsová tvrdí, že deti sú od narodenia nastavené vyvinúť si jazykové schopnosti. Na osvojenie jazyka im pomáha neustále vystavovanie sa reči, čo buduje v mozgu jazykové dráhy. „Čítanie a vystavovanie slovám pomáha deťom maximalizovať ich jazykovú a kognitívnu kapacitu,” tvrdí Phillipsová. Ak deťom čítame od narodenia, teda ešte predtým, než začnú rozprávať, pokladáme silnú základňu pre budúce úspešné osvojenie a pochopenie slov, slovných spojení a efektívnej komunikácie. Knihy im tak pomáhajú porozumieť jazyku v širších súvislostiach a uvažovať nad svetom obšírnejšie.
Štúdia Ohijskej štátnej univerzity sa pozrela na dôležitosť čítania podrobne. Porovnala slovnú zásobu detí, ktorým rodičia pravidelne čítali s deťmi, ktorých rodina nemala ku knihám vzťah. Rozdiely vyšli markantné: deti, ktoré s rodičmi čítali denne, poznali do nástupu do škôlky o 290-tisíc slov viac, než deti vyrastajúce bez kníh. Univerzita tvrdí, že počet slov môže narásť až na jeden milión podľa toho, ako intenzívne a často trávia rodičia s deťmi čítaním. Podľa Phillipsovej čítanie taktiež pokladá základ pre základné vedomosti, čo im môže poskytnúť obrovskú výhodu pri nástupe do školy. Deti si spájajú návštevu zoologickej záhrady so zaujímavosťami zo živočíšneho sveta, o ktorých sa dozvedeli v knižke. Spojenie zážitku a knižnej informácie je silná kombinácia pre vedomosti, ale aj záujmu o vzdelávanie a učenie sa nových vecí.
Lekárka Linda Mayesová, profesorka detskej psychiatrie a pediatrie na Yaleovej univerzite, zdôrazňuje, že gramotnosť je schopnosť vytvárať príbeh. Pod gramotnosťou si zvyčajne predstavíme len schopnosť čítať, ale zahŕňa v sebe tiež schopnosť rozprávať o svojom živote. Bez gramotnosti sa naše šance na priateľstvá zhoršujú. Bez slovnej zásoby a schopnosti vyjadrovať sa je pre deti náročnejšie skamarátiť sa.
Mayesová vypichuje tri spôsoby, akými gramotnosť vplýva na celoživotné zdravie detí. Za prvé, podporuje pochopenie, vrátane toho, čo môžu urobiť pre svoje zdravie a lepší, šťastnejší život. Za druhé, rozširuje ich svet prostredníctvom fantázie a knižných postáv, čím poskytuje nové vzory-hrdinov a tým aj nové spôsoby, ako nahliadať na problém a riešiť situácie, aj ako žiť a správať sa. Tretí benefit, akým gramotnosť vplýva na zdravie, je budovanie pevných medziľudských vzťahov zdieľaním si svojich príbehov a skúseností.
Mayesová zároveň poukázala na vedecký fakt, že čítanie a bohatá slovná zásoba pomáha zvládať stres, neistotu, každodenný život a emócie, čo v konečnom dôsledku zlepšuje vzťahy. Dobré vzťahy zaisťujú šťastný život, čo pomáha celkovému zdraviu.
Výskum Martina Sladea preukázal, že ak čítame aspoň 3,5 hodiny týždenne, žijeme v priemere o dva roky dlhšie než ľudia bez lásky ku knihám. Čítanie má podľa Child Mind Institute schopnosť naučiť deti základné ale pre život podstatné schopnosti a informácie o svete, vďaka ktorým vstúpia do života pripravenejšie. Viac príbehov a čítania znamená viac tréningu zručností pre riešenie problémov, čím sa automaticky znižuje stresová reakcia na nepredvídateľné podnety a situácie, pretože deti veria, že sú pripravené čeliť svetu. Tým prospieva aj celkové zdravie.
Výskumy vravia jasne: pevnejšie puto, rýchlejšie chápanie a učenie. Okrem nových spôsobov, akým môžu na situáciu nahliadať, sa deti čítaním učia aj empatii. Uvedomiť si rozdielne pohľady a pocity postáv v knihe, im pomáha pochopiť odlišné motivácie aj vnímanie reality, čím sa stanú citlivejšie a súcitnejšie. Čo je však dôležitejšie pripomenúť je posilnenie puta. Čítanie nie je len spoločne strávený čas, ale aj skvelý spôsob, ako mať k dieťaťu bližšie. Ak mu čítate, cíti sa istejšie, bezpečnejšie a šťastnejšie. Už batoľatá vnímajú zmyslovú skúsenosť vašej blízkosti a hlasu, ktorým čítate príbehy, čo pomáha rozvíjať mozog a zapájať viac nervových spojení. Takáto stimulácia pomôže dieťaťu učiť sa a chápať rýchlejšie.
Podľa Child Mind Institute stačí len pár minút čítania, aby sa medzi vami a dieťaťom utužil vzťah, upokojil sa nervový systém a spomalila myseľ.
Najnovší výskum publikovaný v British Journal of Developmental Psychology zistil, že čítanie obrázkových kníh predškolským deťom zlepšilo porozumenie učiva a čítaného obsahu. Predškoláci tak preukázali pokročilejšiu pripravenosť na nástup do školy, pretože lepšie vnímali písané slovo a jeho význam. Tým sa zlepšila aj schopnosť pochopiť inštrukcie a riadiť sa nimi. Netreba dodávať, že čím vyššia schopnosť porozumenia, tým lepšie sa v živote budú orientovať a chápať, ako svet funguje.
Praktické tipy pre rodičov
Vráťme sa však do domácnosti. Deti zo všetkého najviac potrebujú blízkosť rodiča. Spoločné čítanie je jednou z najkrajších aktivít, pomocou ktorej dokážeme utužiť puto, zabaviť sa, ale aj viesť rozhovory o príbehoch, reakciách postáv z kníh a previesť múdra do reálneho sveta. Už sme si ozrejmili, aké benefity čítanie má, poďme sa pozrieť ako tento krásny koníček u detí podporiť.
Ako podporiť lásku ku knihám:
- Čo je doma, to sa počíta: Najefektívnejší spôsob, akým prebudiť lásku ku knihám, je spoločné čítanie. Mnohí z nás však s tým prestanú, len čo sa dieťa naučí čítať v škole, čo je veľká chyba. Radosť z kníh môže opadnúť, pretože naši najmenší mali túto aktivitu spojenú hlavne s našou prítomnosťou. Bola pre nich dôležitejšia než príbeh, a z toho dôvodu vzťah ku knihám môže ochladnúť. Dbajme taktiež na to, aby domácnosť predstavovala inšpiratívne prostredie plné kníh, obrázkových kníh a rôznych encyklopédií, ktoré môže dieťa kedykoľvek otvoriť.
- Nezabúdajte na miestnu knižnicu: Sledujte vašu knižnicu na sociálnych sieťach, poinformujte sa o rôznych akciách a vybavte sebe aj dieťaťu čitateľský preukaz. Dieťa bude nadšené, ak sa z návštevy knižnice stane zároveň aj spoločne strávený čas.
- Vytvorte v detskej izbe príjemný a pokojný čitateľský kútik: Vytvoriť pohodlné a príjemné miesto na čítanie zvyšuje atraktivitu tohto koníčka a znásobuje príjemné pocity.
- Nechajte dieťa, nech si vyberie samé: Vnímajte, čo rado číta a upravte podľa toho potenciálny zoznam kníh.
- Preneste knihy do reálneho života: Spojte knihy s realitou! Ak má rado knihy o vodných živočíchov, vezmite ho do akvária, ak miluje detektívky, vytvorte mu hádanky, ktorých riešením strávi sobotňajšie popoludnie.
Začínajúci čitateľ nie je nováčik, ktorý sa s písmenkami iba zoznamuje. Takéto dieťa už dokáže čítať slová aj celé vety. Nebojí sa vziať do ruky knihu na samostatné čítanie, zároveň si však ešte netrúfne na tie s plnotextovými stranami. Čo môžeme urobiť preto, aby ich neodradila náročnosť čítania? Ako im pomáhať nielen učiť sa čítať, ale naozaj sa zaľúbiť do kníh?
Opakované čítanie tej istej knihy má veľké množstvo benefitov. Deti vedia najlepšie, čo im pomáha spoznávať svet a učiť sa, a tak tomu svoje aktivity (nevedomky) prispôsobujú. Opakovaným čítaním sa stáva príbeh známejší, čo umožňuje dieťaťu zamerať svoju pozornosť na nové prvky príbehu. Dieťa potrebuje nové slovo počuť veľakrát, aby sa v jeho slovnej zásobe upevnilo. Opakované čítanie tej istej knihy má pre rozvoj dieťa aj ďalší veľký benefit - vie, čo bude nasledovať, čím rastie aj viera v jeho schopnosti. Rutina z opakovaného čítania dáva dieťaťu pocit bezpečia a istotu.
Príklad z praxe: "Jedna učiteľka povedala, že priemerný Fín prečíta za rok sedemnásť kníh a priemerný Slovák len 1,2 knihy. Moja túžba je, aby Slovák prečítal za rok päť kníh."
Dôležitosť otázok: Ľudské poznávanie sa odvíja od položených otázok a odpovedí na ne. Pomocou otázok sa uisťujeme, či niečomu rozumieme, objavujeme nové veci, analyzujeme problémy, poznávame svet okolo nás. Skúsení čitatelia si uvedomujú, že najcennejšie sú tie otázky, ktoré pramenia zo skutočnej túžby po poznaní. Pre tieto otázky je typické, že na ne neexistuje jednoznačná odpoveď. Tieto otázky nás nabádajú k ďalším a k ďalším otázkam. Učitelia, ale aj rodičia by mali deťom ukázať, že je dôležité si dávať takéto otázky, pretože podobné otázky si dávajú aj oni sami.
Ako deťom čítanie neznechutiť? Povinné čítanie je jedným z najväčších zabijakov a vrahov čítania u detí. Podľa mňa si dieťa musí samé vybrať knihu. Treba ho obklopiť zaujímavými vecami, po ktorých dostane chuť siahnuť. Treba uvažovať skôr o podporných veciach. Skúsiť rozprávanie o knihách. Učiteľka, ktorá vojde do triedy a začne rozprávať o tom, akú super knihu večer čítala, urobí obrovský kopec roboty tým, že predstaví seba ako vzor. Namiesto toho, aby sme poučovali deti, že by mali čítať, urobme vzory zo seba. Ukážme im našu vášeň, raz za čas si prečítajme aj knihy, ktoré čítajú deti a zrazu sa máme o čom baviť.
Príklad: "Keď prídem do triedy k tretiakom, veľmi rád sa ich pýtam, či niektorý z nich neznáša čítanie. Zo štyridsiatky žiakov sa pokojne dvihne aj desať rúk, väčšinou chlapčenských. Ja im na to poviem, že to je paráda, lebo ešte určite nenašli dobrú knihu."
Vplyv otcov na čítanie: Osobne odporúčam mužom, aby čítali svojim deťom. Sú výskumy, ktoré hovoria o tom, že muži deťom čítajú inak. Dávajú hlbšie otázky. Inak komunikujú a dieťa posúvajú. Nech si urobia chvíľku a čítajú s dieťaťom každý druhý deň. To je obrovská investícia.
Čítanie a emócie: "Keď čítate s dieťaťom knihu a tam sa píše, ako Jožko spadol, rozbil si koleno, ako sa cítil - spisovateľ do podrobností vylíči slovo po slove ako sa dieťa cíti. Mám to uchopené do slov. Keď to pozeráme v telke, vidíme kocúra, ktorý treskne myš kladivom po hlave, ona urobí au a hneď je v poriadku. A ja nerozumiem, čo sa mu stalo, príde mi to smiešne. No v knižke je to popísané. Zrazu môžeme zistiť, čo niekto cíti v danej situácia a v tom je knižka nenahraditeľná."
Riešenie problémov cez príbehy: Waldorfská škola používa metódu, kde učiteľ nevymáha dodržiavanie pravidiel priamo, ale namiesto toho vymyslí príbeh, ktorý deťom ráno číta. Keď bol agresor chlapec, otočí to a bude žiakom rozprávať príbeh o dievčati, ktoré bolo zlé na jedného chlapca. Urobí paralelu, deti vedie k tomu, aby porozumeli, ako sa kto cíti v tej situácii.
Výber knihy je kľúčový: "Neexistuje dieťa, ktoré nerado číta. Len dieťa, ktoré ešte nenašlo dobrú knihu. Ak to vaše ešte nenašlo, hľadajte. Nevzdávajte to. A odhoďte svoje očakávania, čo by malo a nemalo čítať."
Knihy sú ten najkrajší a najprospešnejší koníček. Čítanie totiž zvyšuje porozumenie životu a ľuďom, dokonca predlžuje život.
