Prvé roky života dieťaťa sú obdobím intenzívneho fyzického, kognitívneho a sociálneho vývoja. V tomto období je nevyhnutné venovať pozornosť nielen bežným problémom, ale aj včasným varovným symptómom, ktoré môžu naznačovať vážnejšie zdravotné problémy. Jedným z takýchto vážnych stavov je syndróm traseného dieťaťa (SBS - Shaken Baby Syndrome).
Syndróm traseného dieťaťa je vážne poranenie mozgu spôsobené prudkým trasením novorodenca alebo malého dieťaťa. Mozog dieťaťa pri trasení naráža o steny lebky. Trasenie dieťaťom spôsobuje, že hlavička dieťaťa podstupuje zrýchlenie/spomalenie, čo môže spôsobiť zotrvačný pohyb mozgu v lebečnej časti. Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov, pričom riziko pretrváva do veku 2 rokov. Súvisí to s tým, že krčné svaly dieťatka nie sú ešte dostatočne silné, aby hlavu podopreli a anatómia tela dieťaťa nie je uspôsobená na také prudké pohyby.
Tento stav vzniká, ak opatrovateľ (rodič, pestúnka, opatrovateľka) silno trasie dieťaťom, často z hnevu alebo frustrácie, keď dieťa nechce prestať plakať. Mozog malého dieťaťa je krehký a obklopený pomerne veľkým priestorom vo vnútri lebky. Navyše, krčné svaly sú ešte slabé a hlava je v pomere k telu veľká a ťažká. Práve preto treba malým deťom, novorodencom podopierať hlavičku.
Pandémia koronavírusu priniesla zvýšený počet prípadov syndrómu traseného dieťaťa. Rodičia uväznení doma, zvýšený stres z ekonomickej neistoty a strachu o zdravie - to všetko prispelo k väčšiemu riziku vypätých situácií a skratových reakcií vrátane trasenia dieťatkom. Počas pandémie boli podľa viacerých zdrojov prípady syndrómu traseného dieťaťa oveľa vyššie oproti predošlým rokom. Celkovo častejšie dochádzalo k násiliu v rodinách, vrátane násilia na malých deťoch.
Príčiny a mechanizmus vzniku syndrómu
Najčastejšie sa syndróm traseného dieťaťa vyskytuje u detí do 1 roka života. Zvyčajne sa nevyskytuje u detí starších ako 2 roky. Subdurálne krvácaniu do mozgu - nahromadenie krvi medzi mozgom a plenou (tvrdá membrána, ktorá obklopuje mozog) je jedným z vážnych následkov. K syndrómu dochádza aj keď dochádza k fyzickému násiliu páchanému voči dieťaťu.
Spúšťačom môže byť neutíšiteľný plač dieťaťa. Rodič v zúfalstve môže zatrasieť dieťatkom s mylnou domnienkou, že tak dieťatko utíši. O syndróme traseného dieťaťa nehovoríme len v súvislosti s náhlou skratovou situáciou na strane rodiča alebo neuvedomením si možného rizika pri hre s dieťaťom. Napriek tomu k tomuto aktu často dochádza.
Nie, jemné hojdanie alebo nosenie na rukách je bezpečné. Nebezpečné je len prudké a násilné trasenie hlavou dopredu a dozadu. Nezabúdajme, že aj vyhadzovanie dieťaťa nad hlavu, čo mnohí rodičia (hlavne ockovia) často v rámci bláznenia sa s bábätkom robia, je veľmi rizikové. Je potrebné si uvedomiť, že ide o malé krehké telíčko, ktorému takéto otrasy môžu veľmi ľahko ublížiť.
Príznaky a následky syndrómu
Príznaky bývajú rôzne a závisia od miery poškodenia. Veľakrát poškodenie nie je sprevádzané príznakmi. Varovné signály môžu byť spočiatku nenápadné a mierne. Známky fyzického zranenia dieťaťa nemusia byť vždy viditeľné. V miernych prípadoch sa môže zdať, že je dieťa po trasení v poriadku, prípadne na ňom trasenie nezanechalo žiadne zdravotné problémy. Postupom času sa ale môžu objaviť. Niektoré deti nemajú navonok žiadne známky poranenia, no poškodenie mozgu už prebieha.
K vážnym následkom syndrómu traseného dieťaťa patria:
- Drobné krvácanie na sietnici oka, s možným následkom poruchy zraku alebo aj oslepnutia.
- Krvácanie v lebečnej dutine.
- Poškodenie sluchu.
- Mentálne postihnutia.
- Upadnutie do kómy.
- V najhoršom prípade smrť.
Prevencia syndrómu traseného dieťaťa
Dobrou správou je, že syndrómu traseného dieťaťa sa dá úplne predísť. Ak sa cítite preťažení, položte dieťa do postieľky a odíďte na chvíľu do inej miestnosti. Plač dieťaťa je prirodzený, nevie sa inak vyjadrovať tak dáva svoje potreby najavo plačom. Pre rodičov môže byť jeho nárek ale nesmierne vyčerpávajúci.
Ak máte podozrenie, že niekto trasie dieťaťom, okamžite vyhľadajte lekára a informujte sociálne služby alebo políciu. Syndróm traseného dieťaťa patrí medzi najzávažnejšie formy týrania s tragickými alebo celoživotnými následkami. Stačí si uvedomiť, že plač dieťaťa je prirodzený spôsob komunikácie a nikdy by nemal byť dôvodom k agresívnej reakcii.
Položte ho do postieľky, uistite sa, že má suchú plienku, nie je hladné a má pohodlie. Ak plač pokračuje a cítite napätie, odíďte na chvíľu a upokojte sa. Dieťa môže plakať z rôznych príčin. Možno nie je ospalé a nechce spať, nechce zostať samé v postieľke alebo má koliku, či iné zdravotné problémy.
S dieťatkom nie je dovolené triasť, ani vyhadzovať ho nad hlavu, je potrebné ho správne držať, prenášať už od narodenia. Vo vypätých situáciách, kedy máme pocit, že hrozí ublíženie dieťaťu, lebo sme pod veľkým tlakom, je vždy lepšie uložiť dieťa napríklad do postieľky či ohrádky a odísť. Upokojiť sa, predýchať, napiť sa vody - urobiť čokoľvek, čo pomôže k upokojeniu situácie a vypätých emócií.
Dvíhanie novorodenca z podložky
Medzi ďalšie možné príčiny trasenia alebo neprimeraných pohybov u batoliat patria:
- Nízky obsah cukru v krvi (hypoglykémia): Príznaky zahŕňajú podráždenosť, náhodný plač, potenie, bledosť a chvenie.
- Hypertyreóza: Nadmerná produkcia hormónov štítnej žľazy môže spôsobiť chvenie, nervozitu a zrýchlené dýchanie a srdcový tep.
- Febrilné záchvaty: Náhle zvýšenie telesnej teploty môže spôsobiť nekontrolovateľné chvenie nôh a rúk.
- Infekcie a horúčky: Vírusové infekcie môžu spôsobiť zimnicu, triašku a začervenanú tvár.
- Rytmické poruchy pohybu (RMD): Ide o rytmické pohyby, ktoré malé bábätká a niekedy aj staršie deti robia, aby sa upokojili. Približne 60 % zdravých detí do 9 mesiacov začína prejavovať tieto rytmické pohyby. Tieto pohyby zvyčajne spontánne ustúpia do 2 alebo 3 rokov.
Je dôležité rozlišovať medzi neškodnými rytmickými pohybmi a vážnym syndrómom traseného dieťaťa. Ak si nie ste istí, či sú pohyby vášho dieťaťa normálne vzhľadom na jeho vek alebo ak máte akékoľvek obavy, najlepšie urobíte, ak navštívite svojho pediatra.