Imunita dieťaťa sa v prvých mesiacoch života iba vyvíja. Je preto teda celkom bežné, keď bábätko v prvom roku niekoľkokrát prekoná nachladenie alebo horúčkovité ochorenie. U novorodenca konzultujte s lekárom akúkoľvek zmenu zdravotného stavu, u starších bábätiek záleží od závažnosti ťažkostí. Čo to presne znamená a ako zistiť, že už je čas na návštevu lekára? Opýtali sme sa priamo detskej lekárky MUDr. Ivety Herbanskej.
Vývoj imunity u detí a jej vplyv na zdravie
Prvé tri mesiace je imunita dieťaťa veľmi slabá. Imunoglobulín G (IgG), látku bielkovinovej povahy, ktorá pomáha obrane organizmu, dovtedy čerpá od matky, hodnoty dospelých dosahuje až vo veku 1. - 4. roku. Imunoglobulín M (IgM) začína telo tvoriť v 1. - 2. týždni a hodnoty dospelého človeka dosahuje zhruba po prvom roku života. Imunoglobulín A (IgA) produkuje od prvého mesiaca a hodnoty dospelých dosahuje až v puberte. Dôležitým zdrojom IgA je materské mlieko. Na obranyschopnosť organizmu, udržiavanie rovnováhy tekutín a tvorbu bielych krviniek, ktoré bojujú s infekciami, sa podieľa aj lymfatický systém. Lymfatické tkanivo týmusu, sleziny a lymfatických uzlín sa vyvíja už v maternici a po narodení sa počet lymfocytov postupne zvyšuje, čím sa posilňuje aj bunková aj humorálna imunita. Imunitný systém detí teda dozrieva postupne, a preto chodíme s našimi najmenšími k lekárovi ako na klavír. Príčinou častej návštevy u lekára je aj pobyt detí v kolektívnych zariadeniach.
Kedy navštíviť lekára - bežné detské ochorenia a ich príznaky
V zimných mesiacoch majú deti často nádchu. Záleží to od veku dieťaťa a od celkového stavu dieťaťa. Najprv doma liečime pomocou základných opatrení: odsávanie, zvlhčený vzduch, zvýšená poloha, dostatok tekutín, morská voda, prípadne nosové kvapky. Pomoc lekára je nevyhnutná v prípade, ak sa stav dieťaťa do siedmich dní nezlepší, pridružia sa bolesti v oblasti uší, teplota vystúpi nad 38 °C a kašeľ sa zintenzívni. Pri prechladnutí sprevádza riedky až hnisavý výtok z nosa a kašeľ zo zatekajúcich sekretov. Prevenciou pred nachladnutím je pobyt detí na čerstvom vzduchu, podávanie C vitamínu, dostatku ovocia a zeleniny. Vhodný je aj pobyt pri mori či v zime na horách. „Nevyhnutná je pravidelná hygiena nosovej dutiny prípravkami z morskej vody, odsávanie hlienov z nosa a používanie nosových kvapiek,“ radí MUDr. Iveta Herbanská. Deťom do jedného roka však nos iba vytierame. V prípade potreby je dobré podávať im kvapky na tlmenie kašľa. Dôležitý je dostatočný prísun tekutín, vďaka ktorému dôjde k rozpusteniu hlienov.
Laringitída - zápal hrtana. Ochorenie môžu spôsobiť i baktérie, častejšie však vírusy. „Spoznáme ho podľa štekavého kašľa, v dôsledku opuchu sliznice v hrtane i podľa možnej straty hlasu, sťaženého nádychu, ktorý sprevádza chrčanie a častým sprievodným javom býva i horúčka.“ Podľa detskej lekárky sa ľahšie formy ochorenia dajú zvládnuť aj domácou liečbou. Odporúčajú sa kortikoidy v čapíkovej forme, veľa tekutín, vlhké prostredie, vhodné je vdychovanie vodných pár, zvlhčovanie vzduchu, napríklad uložením vlhkého uteráka na radiátor. Osvedčili sa aj olejové zábaly na krk, kalciový sirup a antipyretiká. Dráždivý kašeľ utíši čaj zo šalvie a materinej dúšky.
Bronchitída - zápal priedušiek. Častejšie sa vyskytuje v zimných mesiacoch, ide väčšinou o vírusovú infekciu, môže ju spôsobiť i baktéria. Toto ochorenie dýchacích ciest je spojené s kašľom - suchým alebo produktívnym (vlhkým). U dojčiat môže byť prítomná i obštrukcia dýchacích ciest spôsobená opuchom a hlienom, prejavuje sa sťaženým dýchaním a nad prieduškami sú počuteľné piskoty. Zápal priedušiek môže prechádzať do zápalu pľúc, dokonca do chronického zápalu, netreba ho preto podceňovať. Opakované ochorenie môže byť začiatkom astmy. Pri bakteriálnej infekcii sú potrebné antibiotiká. Pri vírusových zápaloch, ktorých je väčšina, sú však antibiotiká zbytočné a neúčinné. Potrebné sú aj lieky na utíšenie kašľa, veľa tekutín a vlhké prostredie. Deťom s obštrukciou dýchacích ciest (počuteľné piskoty) sa podávajú lieky na uvoľnenie priedušiek.
Streptokokové infekcie. V detskom veku ide najčastejšie o Streptococcus pyogenes a Streptococcus pneumoniae, obe baktérie spôsobujú prednostne infekcie dýchacích ciest - zápaly prínosových dutín, mandlí, priedušiek a pľúc, ale aj zápal stredného ucha. Dajú sa potvrdiť odberom výterov alebo krvi,“ vysvetľuje MUDr. Iveta Herbanská. Infekciu spoznáte hlavne podľa prítomnej horúčky, deti sa sťažujú na bolesti hlavy, svalov a často ich okrem toho trápi ešte aj bolestivé brucho. Ochorenie je nevyhnutné dostatočne preliečiť antibiotikami. Po niekoľkých týždňoch sa urobia laboratórne kontrolné vyšetrenia, aby sa zistilo, či je choroba nadobro odstránená. V opačnom prípade môžu baktérie spôsobiť ďalšie závažné problémy - zápal obličiek, reumatickú horúčku, pri invazívnych pneumokokoch ťažké sepsy (celkové infekcie), meningitídy (zápal mozgových blán).
Kiahne. Ide o vírusové ochorenie spojené s teplotou a svrbiacimi vyrážkami. Výnimočne môžu byť nakazení i novorodenci a dojčatá do 3 - 4 mesiacov. Prekonanie choroby zanecháva odolnosť proti nej obyčajne na celý život. Pôvodcom choroby je vírus, ktorý sa z chorého dieťaťa prenáša prúdom vzduchu aj na vzdialenosť viac ako 10 metrov. V liečbe sa zráža teplota antipyretikami, podáva sa vitamín C, proti svrbeniu antihistaminiká - fenistil kvapky celkovo, prípadne masť lokálne, deti sa môžu sprchovať vlažnou vodou. Dnes je už dostupné aj očkovanie proti kiahňam - priorix tetra (spoločné očkovanie proti osýpkam, mumpsu, rubeole a kiahňam).
Meningokok. Zdrojom nákazy je chorý človek, vstupnou bránou baktérie, ktorá spôsobuje zápal mozgových blán, sú horné dýchacie cesty a prenáša sa kvapôčkovou nákazou. Ochorenie sa zvyčajne začína náhle vysokou teplotou, triaškou, bolesťami hlavy, vracaním, poruchami vedomia, zášklbmi svalov až kŕčmi, častý je červenofialový výsyp po celom tele. Častejšie sa vyskytuje u dojčiat a batoliat - v ich prípade ide o ťažší priebeh choroby, preto je nevyhnutné urgentné začatie antibiotickej liečby a hospitalizácia dieťaťa. Aj v tomto prípade je možné očkovanie proti meningokokom skupiny C aj A.
Gastroenteritída. Ide o ochorenie spojené s vracaním a hnačkami, väčšinou je spôsobené vírusom alebo diétnou chybou. „Črevné problémy u detí sú častejšie kvôli horšej hygiene - deti si nedávajú pozor na špinavé ruky a špinavé predmety, ktoré sú zdrojom infekcie a prenos je okamžitý.“ Detská lekárka upozorňuje aj na ďalší dôvod, a tým je vyzrievanie tráviaceho traktu, preto treba dávať pozor na stravovanie, na to, aké potraviny deti konzumujú. Pokiaľ nejde o infekčnú hnačku, ktorá vyžaduje izoláciu, prípadne aj hospitalizáciu, hnačky sa liečia diétou (ryža, zemiaky, banány, jablká, mrkva - vhodné v kašovitej forme), dôležitý je dostatok tekutín, doplnenie minerálov a probiotík.
Piata a šiesta choroba. V oboch prípadoch ide o vírusový pôvod s nekomplikovaným priebehom. Pri liečbe sa podávajú len antipyretiká a vitamíny.
Čo robiť pri vracaní a hnačke u detí?
U dojčiat je regurgitácia, teda spätný pohyb tekutého obsahu, počas jedla a medzi jedlami normálna. Keď však vaše dieťa regurgituje niekoľkokrát denne, nemusí dostatočne priberať. A to už môže byť problém. Ak máte podozrenie, že vracia príliš často alebo má pri tom bolesti, poraďte sa s lekárom. Ďalšou vážnou príčinou vracania u dojčiat je pylorická stenóza, ktorá vedie k tzv. projektilnému vracaniu. Je to druh silného vracania, pri ktorom je obsah žalúdka vylučovaný z úst oblúkom na väčšiu vzdialenosť. Najčastejšie sa objaví u dojčiat mladších ako 2 mesiace a je to spôsobené zablokovaním alebo zúžením otvoru medzi žalúdkom a črevami. Ide o vážny stav, ktorý môže bez liečby viesť k ťažkej dehydratácii a strate hmotnosti.
Bakteriálne infekcie sú zvyčajne závažnejšie a môžu viesť k hnačke, ktorá obsahuje krv. Okrem hnačky môžu mať deti s gastroenteritídou aj horúčku. Dbajte na to, aby váš malý pacient pil dostatok tekutín, najmä ak má aj hnačku. Začnite mu podávať tekutiny, aj keď má nevoľnosť. Pre dojčatá: Mali by naďalej dostávať materské mlieko, ale vaše dieťa by malo byť kŕmené častejšie ako normálne (každú jednu až dve hodiny) a v menších dávkach (5 až 10 minút naraz). Plus pridávať približne 1 polievkovú lyžicu perorálneho rehydratačného roztoku (dostanete ho kúpiť v lekárni) každých 15-20 minút. Tieto roztoky pomáhajú nahradiť tekutiny a soli, ktoré vaše bábätko stráca. Pre deti: Môžu piť neochutený slabý čierny čaj, neperlivé minerálky a každých 15 minút 1-2 polievkové lyžice rehydratačného roztoku. Starším deťom je možné podávať mrazené ľadové kocky vyrobené z týchto roztokov.
Ak sa k vracaniu pridá aj hnačka, okrem rehydratácie podávame aj nedráždivú stravu. Ryžový odvar si pripravíte jednoducho: 25 g umytej bielej lúpanej ryže uvaríte v litri vody do mäkka. Rozmixujete a ak chýba, doplníte prevarenou vodou do celkového objemu 0,5 l. Po 8 hodinách bez vracania, postupne znovu zaraďte pevnú stravu. Pre mladšie deti začnite s nedráždivými jedlami, ako je jablkové pyré (známa “detská výživa”), roztlačené banány alebo dojčenské cereálie. Po 24 hodinách bez vracania sa vráťte k bežnej strave. Vyhýbajte sa mastným jedlám a sladeným nápojom, pretože môžu zhoršiť hnačku.
Nezrelé banány sú bohaté na draslík, rezistentný škrob a pektín - prebiotickú vlákninu, o ktorej je známe, že pomáha zlepšovať trávenie a pomôžu znížiť frekvenciu hnačky. Chia má veľmi vysoký obsah rozpustnej vlákniny, čo môže pomôcť minimalizovať hnačku. Rozpustná vláknina sa viaže na vodu a pomáha absorbovať prebytočnú tekutinu, čím zväčšuje objem stolice a zlepšuje jej konzistenciu.
Tras rúk u detí: kedy ide o problém?
Keď si rodičia všimnú, že sa ich dieťaťu trasú ruky, často to vyvoláva obavy. Môže ísť o nevinný a prechodný prejav, ale v niektorých prípadoch môže signalizovať zdravotný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť. Tras rúk u detí sa môže objavovať z rôznych dôvodov - niekedy ide o reakciu na stres, inokedy je dôsledkom fyziologických zmien v tele alebo súčasťou neurologickej poruchy.
V detskom veku dochádza k intenzívnemu vývoju nervového systému. Mozog a svaly sa stále učia spolupracovať, a preto môžu byť niektoré pohyby nekoordinované. U malých detí sa tras môže objaviť napríklad po dlhom sústredení alebo pri jemnej motorike, keď sa snažia udržať ceruzku či lyžicu. Silné emócie, ako sú radosť, strach alebo vzrušenie, môžu rovnako spôsobiť tras. U niektorých detí sa tras rúk prejavuje napríklad pred vystúpením v škole alebo pri napätí z očakávanej udalosti. Nervová sústava reaguje na zvýšenú hladinu adrenalínu, čo môže vyvolať dočasný tras.
Detský organizmus je veľmi citlivý na psychické napätie. Stres môže mať rôzne fyzické prejavy, medzi ktoré patrí aj tras rúk. Niektoré deti sú vnímavejšie k stresovým situáciám a ich telo na ne reaguje výraznejšie. Môže sa jednať o tiky, tras rúk alebo dokonca bolesti brucha a hlavy. Dlhodobý stres môže viesť k rozvoju úzkostných porúch. Dieťa môže byť plačlivé, podráždené, mať problémy so sústredením alebo trpieť poruchami spánku.
V niektorých prípadoch môže byť tras rúk u detí spojený s neurologickými ochoreniami. Esenciálny tremor, ktorý sa často dedí v rodine, je charakterizovaný nekontrolovaným trasom rúk, ktorý sa zhoršuje pri pohybe. Ďalšou možnou príčinou trasu rúk je detská mozgová obrna, čo je neurologická porucha ovplyvňujúca svalovú kontrolu. Tras rúk môže byť tiež príznakom iných neurologických porúch, napríklad niektorých typov epilepsie alebo genetických ochorení postihujúcich nervový systém.
Detský organizmus potrebuje dostatok vitamínov a minerálov pre správnu funkciu nervovej sústavy. Nedostatok niektorých látok, ako je horčík alebo vitamín B12, môže spôsobiť tras rúk. Niektoré deti môžu mať nízku hladinu cukru v krvi, čo je stav známy ako hypoglykémia. Tá sa prejavuje trasom, slabosťou, závratmi a niekedy aj nevoľnosťou. Tras rúk môžu tiež vyvolať niektoré látky, napríklad kofeín, ktorý sa nachádza v čokoláde, niektorých limonádach alebo energetických nápojoch.
Tras rúk u detí nie je vždy dôvodom na obavy, zvlášť ak sa objavuje len občas a v určitých situáciách, napríklad pri strese alebo únave. Varovné signály, ktoré by nemali byť prehliadané, zahŕňajú tras, ktorý sa objavuje aj v pokojovom stave, problémy s koordináciou, slabosť končatín, zmeny správania alebo nezvyčajnú únavu. Včasná diagnostika je dôležitá pre správne riešenie prípadných zdravotných problémov. Tras rúk u detí môže mať mnoho príčin, od neškodných fyziologických reakcií až po vážnejšie zdravotné stavy. Dôležité je sledovať celkový stav dieťaťa, jeho psychickú pohodu a prípadné sprievodné príznaky. Vo väčšine prípadov ide o prirodzený jav, ktorý s vekom vymizne. Rodičia by mali venovať pozornosť tomu, kedy sa tras objavuje a aké faktory ho môžu ovplyvňovať. V prípade akýchkoľvek pochybností je vždy lepšie obrátiť sa na odborníka, ktorý pomôže odhaliť príčinu a navrhnúť vhodné riešenie.
Ako postupovať pri chorobe alebo úraze dieťaťa
Keď si rodičia všimnú, že sa ich dieťaťu trasú ruky, často to vyvoláva obavy. Môže ísť o nevinný a prechodný prejav, ale v niektorých prípadoch môže signalizovať zdravotný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť. Tras rúk u detí sa môže objavovať z rôznych dôvodov - niekedy ide o reakciu na stres, inokedy je dôsledkom fyziologických zmien v tele alebo súčasťou neurologickej poruchy. Tento článok vznikol v rámci mesačnej témy venovanej tým najmenším. Cieľom každého rodiča je chrániť svoje dieťa. Ochorenie alebo úraz dieťaťa sú nočná mora každého rodiča. Žiaľ, niekedy sa im jednoducho nepodarí vyhnúť. Na to, ako v takejto situácii postupovať, kedy zachovať chladnú hlavu a kedy je nevyhnutná okamžitá lekárska pomoc, sme sa opýtali pediatra MUDr. V decembri a v januári sme boli svedkami chrípkovej epidémie, ktorá sa masívne šírila najmä medzi deťmi. Čím to bolo zapríčinené? Posledná sezóna akútnych respiračných ochorení bola taká, akú sme v posledných rokoch nezažili. Počet pacientov bol v porovnaní s uplynulým sezónami, ale aj s inými časťami roka vysoký. V uplynulých rokoch počas pandémie sa infekčné ochorenia až tak výrazne nešírili, čo vyplýva aj z toho, že ľudia boli opatrní a v prípade akýchkoľvek príznakov sa dobrovoľne izolovali. V súvislosti s chrípkovou epidémiou, preplnenými ambulanciami a detskou pohotovosťou sa začala diskusia o tom, kedy s dieťaťom navštíviť lekára a kedy postačí liečba doma. Aké sú vaše odporúčania v tomto smere? Mnoho rodičov sa totiž bojí, aby niečo nezanedbali. Toto je pomerne jednoduchá a častá, ale ťažká otázka. Neexistuje na ňu univerzálna odpoveď. V nadväznosti na prvú otázku o akútnych respiračných ochoreniach, ak má dieťa horúčku, ktorá dobre reaguje na podané lieky, dieťa je čulé a schopné prijímať stravu, nepredpokladáme závažný stav. Spozornieť treba vtedy, ak dieťaťu aj napriek podaniu liekov horúčka neklesá, dieťa je malátne, apatické, prípadne je pri respiračnej infekcii dýchavičné - nevládze sa hrať, rozprávať, dýcha rýchlo alebo počuť abnormálne zvuky pri dýchaní. V tomto prípade by určite mal dieťa vyšetriť lekár. Tieto situácie však treba hodnotiť individuálne a neexistuje univerzálna odpoveď. Pandémia spôsobila, že sme ako spoločnosť citlivejší aj na najmenšie príznaky choroby. Pred covidom nebolo nezvyčajné, že dieťa prišlo do školy alebo do škôlky so soplíkom, ak nemalo iné vážnejšie príznaky. Pandémia nás skutočne vycvičila sledovať aj diskrétne prejavy ochorení. Rodičia sa s týmito situáciami denne stretávajú. Treba si však uvedomiť, že „soplíky“ nemusia byť vždy prejavom respiračnej infekcie, môže to byť bežná reakcia na chlad, pri príchode z chladnejšieho prostredia, prípadne aj prejav alergie. Rovnako aj kašeľ je primárne obranná reakcia organizmu na rôzne aj neinfekčné stimuly. Po prekonaní infekčnej fázy akútnej respiračnej infekcie je bežný takzvaný postinfekčný kašeľ, ktorý môže pretrvávať týždne aj mesiace.
Aj keď sa stále snažíte robiť všetko, čo je vo vašich rodičovských silách, úrazu alebo chorobe sa niekedy vyhnúť nedá. Detské životné poistenie od Generali poskytne „bolestné“ v prípade nepríjemných zlomenín, popálenín či poranení spôsobených napadnutím zvieraťom.
Najčastejšie chyby a mýty rodičov pri liečbe detí
Za najvážnejšiu chybu považujem nečinnosť, resp. obavu rodiča niečo spraviť alebo podať a radšej ísť ihneď lekárovi. Denne sa stretávame s prípadmi, keď deti nedostanú bežné voľnopredajné lieky proti horúčke a bolesti. Obidva príznaky predstavujú zásadný diskomfort pre dieťa, pritom je ich možné veľmi jednoducho ovplyvniť. Veľa rodičov často ani nevie udať dôvod, prečo lieky nepodali. Niektorí lieky nemali doma, iní tak konali úmyselne, aby sme verili, že dieťa skutočne má horúčku. Medzi ďalšiu častú chybu patrí podanie nedostatočných dávok liekov. Dožadovanie sa antibiotickej liečby zo strany rodiča, aj keď to nie je potrebné, je takisto častý fenomén. V dnešnej uponáhľanej dobe nemáme ani čas byť chorí a to isté požadujeme aj od dieťaťa: aby sa čím skôr vyliečilo a šlo do školy a my do práce.
Zásadná chyba súčasnej doby je skutočne to, že je uponáhľaná, inak povedané, nemáme čas byť ani chorí. Čo sa týka granulátov s paracetamolom, treba si uvedomiť, že vzhľadom na obsah liečiva nie sú vhodné pre malé deti. Ďalej treba poznamenať, že horúčka je primárne obranná reakcia organizmu a do 38 stupňov Celzia je prospešná pre imunitné procesy.
Osobne považujem za najvážnejšiu chybu z hľadiska prevencie odopieranie vakcinácie. Ide o najefektívnejší nástroj primárnej prevencie, teda zabránenie vzniku ochorenia u pacienta.
Úrazy a otravy u detí
Úrazy sú, bohužiaľ, neoddeliteľnou súčasťou detského veku. Stretávame sa s nimi celoročne, ale pomyselný vrchol výskytu je počas jarných a letných mesiacov. Medzi časté úrazy patria rôzne odreniny, tržné rany, ale aj zlomeniny, ktoré vznikajú počas športu, hry alebo iných bežných detských aktivít. Pomerne závažné úrazy môžu vznikať pri obľúbenej detskej aktivite, a to skákaní na trampolíne.
Prípady, keď deti zjedia, čo by nemali, patria medzi našu takmer každodennú prax. Na našom pracovisku ročne ošetríme viac ako 300 pacientov v súvislosti s rôznymi formami otráv, resp. Sezónnosť pozorujeme skôr v zmysle požitej látky. V súvislosti s väčším pohybom detí vo vonkajšom prostredí počas jarných a letných mesiacov sú častejšie prípady zjedenia rôznych častí rastlín a bobúľ, napríklad tisu, ľuľkovca alebo aj konvalinky. V tomto prípade sa bavíme hlavne o deťoch v dojčenskom a predškolskom veku. Každá z týchto neúmyselných otráv vychádza z nepozornosti rodiča alebo inej sprevádzajúcej osoby. Medzi zaužívané mýty patrí asi to, že po zjedení rôznych látok alebo liekov vykonávame „výplach žalúdka“. Tento výkon sa v súčasnosti využíva v minimálnej miere. Dôvodom je riziko komplikácií, ktoré sa môžu vyskytnúť. V prípade podozrenia, že dieťa mohlo zjesť niečo, čo by nemalo, je kľúčové zachovať pokoj, nerobiť unáhlené rozhodnutia, ako je napríklad vyvolávanie vracania, podávanie mlieka a podobne.
Príznaky a symptómy problémov so správaním u detí
Mnohé mamičky vás k svojmu bábätku nepustia bez toho, aby ste si najprv umyli ruky. Môžete ich považovať za prehnane úzkostné, ale ich enormná snaha ochrániť dieťa pred možnými chorobami je i podľa detskej lekárky MUDr. Ivety Herbanskej z NsP Medissimo namieste.
Ako zistíte, či má vaše dieťa iba nádchu alebo zápalové ochorenie, kedy treba bežať k lekárovi, a v ktorých prípadoch sa zaobídete i bez neho? Poradí vám detská lekárka MUDr. Iveta Herbanská.
V prípade akýchkoľvek pochybností je vždy lepšie obrátiť sa na odborníka, ktorý pomôže odhaliť príčinu a navrhnúť vhodné riešenie.