Peter Lipa, narodený 30. mája 1943 v Prešove, je jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej hudobnej scény, predovšetkým v oblasti jazzu. Jeho životná cesta je spätá s hudbou, ale aj s osobnými skúsenosťami, ktoré formovali jeho umelecký prejav.
Jeho otec, Mikuláš Löwy, bol obeťou holokaustu. Počas Slovenského štátu bol rasovo prenasledovaný. Keď mal Peter iba rok, jeho otca väznili na komandatúre gestapa v Prešove a neskôr bol deportovaný do Osvienčimu, kde v roku 1944 zahynul. Táto traumatická udalosť zásadne ovplyvnila jeho detstvo. Jeho matka Jolana, zo strachu pred prenasledovaním, ukryla Petra a jeho sestru Katarínu. Dočasne sa skrývali u priateľov, no neskôr ich prijali rádové sestričky v Kláštore pod Znievom ako siroty, kde našli úkryt pred hrôzami vojny.
Peter Lipa sa narodil rodičom židovsko-maďarského pôvodu. Jeho matka Jolana Lipová (rodená Nánássy) pochádzala z Berettyóújfalu v Maďarsku a jeho otec Mikuláš Löwy (Löwy Miklós) sa narodil v Budapešti. Pred narodením svojich dvoch detí žili dlhší čas v Prešove. Otec Mikuláš pracoval v prešovskom kníhkupectve a matka viedla malé rodinné papiernictvo. Otec si paradoxne myslel, že ako Žid v zmiešanom manželstve s kresťankou a s dcérou z predchádzajúceho manželstva je imúnny voči perzekúciám. Žiaľ, jeho odhad sa ukázal ako tragicky mylný.
Po vojne žil Peter s matkou a sestrou. Matka sa už nikdy nevydala a deti vychovávala sama. Napriek náročným podmienkam sa snažila vytvoriť rodinné prostredie, hoci o ťažkých časoch neraz nerozprávala. Po vojne, v roku 1949, nastúpil Peter do školy Santa Maria v Prešove. Neskôr absolvoval strednú školu v Prešove a nadstavbové štúdium na zememeračskej priemyslovke v Košiciach. Keď mu v 19 rokoch hrozila vojna, rozhodol sa pokračovať v štúdiách na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, kde študoval odbor Ekonomika a organizácia stavebnej výroby. Práve v Bratislave sa naplno začal venovať hudbe.
Hudobná kariéra Petra Lipu
Hudobný talent Petra Lipu sa prejavil už v útlom veku. Ako štvorročný prejavoval hudobné nadanie, no kvôli nepríjemným skúsenostiam s vystupovaním na verejnosti si tento talent nechával pre seba. K hudbe sa vrátil počas štúdií v Bratislave. V roku 1962 sa na Stavebnej fakulte SVŠT zoznámil s mnohými mladými hudobníkmi.
Jeho spevácka kariéra sa oficiálne začala v roku 1963, keď sa stal spevákom kapely Struny. Neskôr pôsobil v skupinách Istropolitana, Blues Five, HEY, Revival Jazz Band, Kombo Petra Lipu a Lipa Andršt-Bluesband. V roku 1968 získal s kapelou Blues Five na 2. beatovom festivale v Prahe cenu "Objav festivalu".
Počas socializmu hrával v zahraničí aj na Západe prostredníctvom Slovkoncertu, no v Bratislave nemohol nahrávať kvôli politickým obmedzeniam. Prvý samostatný album vydal až vo veku 40 rokov. Bol redaktorom Československého rozhlasu pre publicistiku vo vede a technike (1968-1970) a neskôr v redakcii zábavy ako hudobný redaktor (1972-1977). V rokoch 1975-1976 absolvoval postgraduálne štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Hudobné zameranie a štýl
Peter Lipa je známy svojím osobitým vokálnym prejavom s dôrazom na text. Jeho hudba vychádza z prepojenia jazzu a blues, pričom ako prvý spevák na Slovensku uplatňuje v jazzovej hudbe slovenčinu. Vychádza z rytmických možností textu a prenáša ich do hudobného prejavu.
V jeho repertoári nájdeme tradičný jazz, swing, moderný jazz, latinskoamerický jazz, jazzový šansón, spirituál, funk, ale aj vplyvy rocku a popu. Počas svojej kariéry spolupracoval s mnohými významnými klaviristami, ako boli Ladislav Gerhard, Milan Svoboda, Gabriel Jonáš, Emil Viklický, Peter Breiner, Boris Urbánek, Juraj Tatár, Pavol Bodnár a jeho syn Peter Lipa ml.
V roku 1978 založil vlastnú formáciu Combo, ktorá sa neskôr vyvinula do Peter Lipa Band. Medzi jeho ďalšie významné projekty patria spolupráce s Andrejom Šebanom (albumy Naspäť na stromy, Čierny Peter), Višegrad Blues Band a medzinárodná formácia s Raphaelom Wressnigom a Ruggerom Robinom.
Peter Lipa ako organizátor a osobnosť
Okrem speváckej kariéry je Peter Lipa aj významným organizátorom jazzového života. Je dlhoročným dramaturgom a promotérom popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni. V roku 1990 vznikla Slovenská jazzová spoločnosť, ktorej je Peter Lipa od jej založenia prezidentom. Je tiež zakladateľom prvej jazzovej školy na Slovensku.
V roku 2001 sa stal členom medzinárodnej poroty International Jury, ktorá udeľuje ceny European Jazz Prize. V súčasnosti spolupracuje pri výrobe relácií s džezovou tématikou s Českým rozhlasom 3 a slovenskou rozhlasovou stanicou Rádio Devín.
Peter Lipa sa môže pochváliť tým, že spieval na všetkých kontinentoch. Jeho hudba je zaznamenaná na mnohých hudobných nosičoch. V roku 2003 mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.
Peter Lipa - môj život je jedno veľké turné! | Teleráno
Napriek prekonaným prekážkam, od straty otca v detstve až po obmedzenia počas socializmu, Peter Lipa zostáva aktívnou a inšpiratívnou osobnosťou, ktorá neustále obohacuje slovenskú i európsku jazzovú scénu.