Ochrana viacerých ohrozených vtáčích druhov sa má zlepšiť. Vláda v stredu schválila programy starostlivosti o sedem chránených vtáčích území (CHVÚ). Tie predstavujú súbor konkrétnych opatrení, ktoré majú za cieľ uchovať vzácne druhy v lokalitách Dolné Považie, Poiplie, Ondavská rovina, Košická kotlina, Parížske močiare, Ostrovné lúky a Dubnické štrkovisko.
Program starostlivosti pri každom vzácnom vtáčom druhu podľa envirorezortu predstavuje súbor opatrení "šitý na mieru". Medzi nimi možno nájsť úplný zákaz používania pesticídov pri hniezdiskách, vylúčenie ťažby štrku pri vodných druhoch, až po zákaz zásahov do drevín.
"Hlavným cieľom je zachovanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených živočíchov, napríklad hlucháňa hôrneho, včelárika zlatého, chavkoša nočného, sokola rároha, hrdzavky potápavej či bučiačika močiarneho," vysvetlil hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
Na príprave programov starostlivosti sa podieľajú aj ornitológovia z tretieho sektora. Vypracovaním týchto programov, spravidla na 30 rokov, Slovensko napĺňa svoje záväzky voči EÚ, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv v oblasti ochrany prírody.
Parížske močiare: Významná mokraď a ornitologická lokalita
Najväčší súvislý trstinový močiar (komplex močiarov) na Slovensku s rozlohou 184 ha, Národná prírodná rezervácia a Chránené vtáčie územie. Nachádza sa medzi obcami Nová Vieska a Gbelce, približne 30 km od Nových Zámkov v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny a Hronskej pahorkatiny v nadmorskej výške 120 − 125 m.n.m.
Územie Parížskych močiarov patrí medzi najvýznamnejšie mokrade na Slovensku. Z hľadiska výskytu živočíchov patrí k významným európskym a svetovým močiarnym biotopom, navštevujú ho ornitológovia z celej Európy a v priebehu celého roka tu prebieha celoeurópsky monitoring.
Umelý močiar vznikol v roku 1800, kedy gróf Pálfy povolal francúzskeho inžiniera z Paríža za účelom vytvoriť na južnom Slovensku jazero (močiar) tak, aby sa zväčšila pôda na poľnohospodárske využitie. Močiar dostal pomenovanie "Parížsky" a kanál, ktorý odvádza vodu z močiara do Hrona, "Paríž".
Parížske močiare, ktoré sú obklopené prekrásnou prírodou, boli v roku 1966 zapísané do zoznamu chránených nálezísk, a taktiež sú zaradené i do zoznamu močarísk chránených podľa Ramsarskej konvencie.
Chránené vtáčie územie Parížske močiare vzniklo s cieľom zachovať biotopy pre európsky významné druhy vtákov a biotopy sťahovavých druhov vtáctva, aby boli zabezpečené podmienky ich prežitia a reprodukcie.
Územie bolo vyhlásené vládou Slovenskej republiky dňa 1. februára 2008 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 23/2008 Z.z.
Bohatstvo živočíšneho sveta
Umelý močiar sa stal domovom pre 171 druhov vtáctva, 160 druhov pavúkov a koscov, 500 druhov hmyzu, 44 druhov mäkkýšov.
Z radu stavovcov je to 18 druhov rýb, 10 druhov obojživelníkov a viac ako 31 druhov cicavcov medzi nimi aj unikátna vydra riečna a jediná žijúca korytnačka na Slovensku Korytnačka močiarna.
Parížske močiare majú obrovský význam aj počas migrácie vtáctva. Vtáky sa tu zastavujú počas sťahovania na jar a jeseň na odpočinok či zber potravy.
V trstinách na ostrove v čase sťahovania nachádza svoje útočisko na nocovanie až desaťtisícové kŕdle lastovičiek.
Výzvy a ochrana
V minulosti si príroda sama vyriešila „údržbu“ močiarov, dnes však tieto procesy v dôsledku ľudských zásahov zanikli.
„Vodný tok je dnes už umelo riadeným procesom, Parížske močiare nie sú ničím iným než vodnou nádržou, ktorá je obkolesená vzdúvadlami,“ charakterizuje súčasný stav ornitológ Ján Gúgh.
Po tom, ako v uplynulom období zanikla prirodzená dynamika vody, umelé prerieďovanie tŕstia sa stalo esenciálnym. V prípade, že k nemu nedôjde, staré tŕstie ľahne, začne hniť a spôsobí zabahnenie vodného biotopu.
Po prerezávaní tŕstia ostáva množstvo úlomkov. Ďalším štádiom je, že miesto tŕstia postupne prevezmú lužné lesy, takže zanikne biotop vtákov, ktoré tam žijú alebo si tam nachádzajú útočisko a ktoré obľubujú vyslovene trstinové-močiarne plochy.
Aj premnoženie tŕstia je výsledkom ľudskej činnosti, presnejšie industrializovaného poľnohospodárstva. Umelé hnojivá a rozličné chemikálie, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve, rast tŕstia ešte viac podporujú.
Žiaľ, predmetné chránené územie ani do dnešného dňa neobkolesujú takzvané nárazové zóny, ktoré by slúžili práve na zabránenie spomenutého znečistenia.
Ďalším problémom je, že značné množstvo odpadovej vody z domácností sa ešte stále vlieva do rieky, keďže v okolitých obciach ešte vždy nie je vyriešená kanalizácia.
Plány do budúcnosti
Slovenská ornitologická spoločnosť má s Parížskymi močiarmi vážne plány. Medzi obcami Nová Vieska a Gbelce prebieha vybudovanie nádrže na bahno a usadeniny, na ktorú získali podporu v rámci projektu EÚ s názvom LIFE.
K zberu tŕstia počas zimy dochádzalo v minulosti každý rok. Zvyčajne bolo využívané na stavebné ciele, aj strieška pozorovacej veže náučného chodníka v Gbelciach je zhotovená z tŕstia.
V minulosti bolo zimné zbieranie tŕstia pravidelné. Samozrejme, aj na to je riešenie - pracovný stroj typu Seiga na obrovských kolesách, ktorý bol vytvorený len na zber tŕstia.
Ornitológ však upozorňuje, že v Parížskych močiaroch je tŕstie miestami také husté, že staré vrstvy tŕstia, ktoré sú na seba uložené, vytvárajú takmer stenu.
Ďalším strednodobým plánom je umiestniť do oblasti jedincov byvola domáceho, ktoré by predstavovali obrovskú pomoc v brzdení prílišného rozmachu tŕstia, keďže ho spasú.
Realizácia má zatiaľ finančné prekážky, no zdá sa, že sa podarí získať podporu, tvrdí Gúgh. Výskyt robustných vodných zvierat blízko Gbeliec by určite oživilo aj regionálny turizmus.
Film o Čechoch a Slovákoch v Londyne_Skutocne Vypovede Ludi o Zivote v Londyne (Dokument CZ/SK)
Ochranári prírody myslia aj na návštevníkov, veď predstaviť prírodu širokému publiku, aby si ju obľúbili, považujú rovnako za svoje poslanie ako zachovanie prírodných hodnôt.
Vyhliadková veža na pozorovanie vtákov blízko obce Gbelce.
Po násype sa inak dá prechádzať celý rok, voľný pohyb tu nie je obmedzený ani v období hniezdenia.
Hoci je tu tabuľa zákazu vodenia psov na územie rezervácie, Gúgh to neberie tak vážne. „V blízkosti sa nachádza Štúrovo a kúpalisko, preto sem turisti prichádzajú hlavne neskoro na jar a v lete,“ dozvedám sa.
Návštevníkov vítajú prírodné krásy, ktoré nemajú obdobu.
„Žiaľ, nie všetci sa správali vhodne, rozhadzovali odpadky či boli hluční,“ spomína aktivista.
Na otázku, či niekto dohliada na dodržiavanie predpisov, len mávne rukou. Hoci strážcovia by mohli pre záujemcov viesť organizované túry, pozorovania vtákov či iné programy. Dokonca záujemcovia by sem v prípade vybudovania vhodnej infraštruktúry mohli ľahko prísť aj na bicykli.
