Dojčenie je prirodzený a dôležitý proces v živote matky a dieťaťa, ktorý poskytuje mnoho benefitov. Avšak, v prípade výskytu herpesu u dojčiacej matky sa môžu objaviť otázky týkajúce sa bezpečnosti a možného prenosu vírusu na dieťa. Tento článok sa zameria na tieto aspekty, ako aj na diétne odporúčania a možnosti liečby.
Čo je Herpes Simplex Vírus (HSV)?
Herpes simplex vírus (HSV) je schopný infikovať rôzne tkanivá v ľudskom tele, najmä kožu a nervový systém. Existujú dva typy HSV:
- HSV-1: Zvyčajne infikuje sliznice ústnej dutiny, kožu tváre, krku a končatín. Infekciu HSV-1 zvyčajne prekonávajú deti v predškolskom veku vo forme herpetického zápalu slizníc ústnej dutiny.
- HSV-2: Zvyčajne infikuje sliznice pohlavných orgánov. U novorodencov môže vyvolať aj sepsu.
Klinické prejavy infekcií vyvolaných HSV závisia od imunologického stavu infikovaného organizmu. K prvej infekcii HSV dochádza po odznení ochrany materskými protilátkami, zvyčajne u detí medzi 1. a 5. rokom a väčšina je bez príznakov. Avšak u 2% prípadov vznikajú v mieste vstupu infekcie prejavy vo forme akútnych horúčkovitých ochorení. Najčastejším prejavom sekundárnej infekcie HSV je práve herpes simplex.
Herpes počas dojčenia: Bezpečnosť a prenos
V prípade výskytu genitálneho herpesu u matky počas dojčenia je dôležité vedieť, že môžete pokračovať v dojčení. Herpesové vírusy ostávajú v organizme natrvalo a prejavujú sa pri poklese imunity. Ak ste už v minulosti prekonali genitálny herpes, máte vytvorené protilátky, ktoré sa prenášajú aj do materského mlieka a chránia vaše dieťa.
Herpes na pere (opar) tiež zvyčajne nepredstavuje problém pri dojčení, pokiaľ sa typické vyrážky nenachádzajú priamo na prsníku. Dojčiaca matka s herpesom na pere by však mala používať rúšku a vyvarovať sa priameho kontaktu chorých úst s pokožkou dieťaťa. Váśe materské mlieko bude obsahovať protilátky proti herpesu, ale napriek tomu je možné, aby sa ním dieťatko nakazilo dotykom. Je dôležité dbať na hygienu a zabrániť priamemu kontaktu.
V niektorých prípadoch, napríklad pri vírusovej nákaze oparom u novorodencov, môže mať ochorenie závažný priebeh, rovnako ako aj u ľudí so zníženou imunitou. Doba nákazy k prepuknutiu ochorenia trvá 2 až 12 dní a choroba môže prebiehať mierne s kožnými léziami, ale môže ju sprevádzať aj ťažšia novorodenecká žltačka, neprospievanie a vracanie. Najzávažnejší priebeh je spojený s prejavmi ťažkej infekcie celého organizmu, dýchacími ťažkosťami a kŕčmi, ktoré sú prejavom zápalu mozgových blán.
Riziká pre novorodencov
Väčší problém vzniká pri nákaze novorodenca. Nakaziť sa môže buď od blízkej osoby s oparom pri maznaní a bozkávaní, alebo pri pôrode od matky, ktorá má herpetický výsev na genitáliách. Vírusová nákaza oparom u novorodencov môže mať závažný priebeh. Na opar je možné lokálne aplikovať acyklovír, ktorý môže redukovať uvoľnenie vírusu do lézií a urýchliť tak jeho hojenie. Dieťa sa môže týmto oparom nakaziť od dospelého či iného dieťaťa bozkávaním či kontaktom s hračkami alebo predmetmi, na ktorých sa zachytili sliny chorého.
Herpes Zoster (Pásový opar) počas dojčenia
Pásový opar (Herpes zoster) je infekčné vírusové ochorenie vyvolané vírusom varicella-zoster. V prípade pásového oparu sa odporúča pokračovať v dojčení. Herpes zoster spôsobuje ten istý vírus, ktorý pri prvom styku s ním spôsobuje ovčie kiahne. Ak ste už v minulosti prekonali ovčie kiahne, vaše dieťa dostalo protilátky, ktoré mu pomáhajú. Synček by nemal dostať pásový opar, ale ovčie kiahne, ktoré v tomto veku zvyčajne majú mierny priebeh. Prerušenie dojčenia by v tomto kritickom období mohlo dieťa pripraviť o dôležité protilátky. Antivirotiká, ako napríklad Zovudex, používané pri liečení herpes zoster, sú pri dojčení bezpečné. Môžete tiež užívať analgetiká na zmiernenie bolestí.
Diéta a výživa počas dojčenia a pri herpese
Počas dojčenia, ako aj pri výskyte herpesu, je dôležité dbať na zdravú, pestrú a vyváženú stravu. Materské mlieko je jedinou výživou dieťaťa a všetko, čo matka zje, sa dostáva aj do mlieka. Je potrebné sa vyhnúť niektorým potravinám, ktoré by mohli dieťaťu spôsobiť problémy, ako sú napríklad nadúvanie alebo koliky. Medzi takéto potraviny patria pikantné a príliš korenené jedlá, ryby s obsahom ortuti (makrela, žralok, zubáč, šťuka), nápoje s obsahom kofeínu a alkohol.
Pri infekcii vírusom herpesu je vhodné sa vyhnúť zvýšenej konzumácii bieleho pečiva, mlieka a mliečnych výrobkov, mäsových polotovarov a skrytých cukrov. Vírus herpesu potrebuje na svoje šírenie aminokyselinu arginín. Znížením jej množstva v organizme sa znižuje riziko šírenia herpesu. Naopak, suplementácia lyzínu môže zlepšiť stav herpesu a urýchliť jeho hojenie, pretože vysoká hladina lyzínu blokuje tvorbu arginínu a potláča replikáciu vírusu.
Základ pre „bezproblémovú“ laktáciu tvorí pestrá strava, dostatočný spánok, pokoj, mierny pohyb a normálny pitný režim. Prospešný účinok môžu mať aj niektoré bylinky, ako napríklad alchemilka, žihľava, fenikel obyčajný, jastrabina lekárska alebo senovka grécka.
Liečba herpesu
V akútnej fáze herpesu, kedy pociťujete svrbenie alebo pálenie, je vhodné zvoliť antivirotickú terapiu. Lokálne sa môžu použiť krémy s obsahom acikloviru alebo pencikloviru, prípadne náplasti na opary, ktoré slúžia ako bariéra a chránia pľuzgier pred kontamináciou.
Ďalšie opatrenia a rady:
- Hygienické návyky: Pravidelné umývanie rúk a používanie vlastného uteráka je nutnosťou.
- Posilnenie imunity: Dôležitú úlohu zohráva vlastný obranný mechanizmus tela. Odporúča sa doplnková liečba vitamínmi B, C, E a zinkom.
- Vyhýbajte sa arginínu a zvážte lyzín: Tí, ktorí trpia oparom častejšie ako 3x do roka, by mali zvážiť užívanie lyzínu.
- Starostlivosť o opar: Opar udržiavajte v čistote a v suchu. Dotýkajte sa ho vždy len dôkladne umytými rukami. Neodstraňujte chrasta.
- Vyhýbajte sa spúšťačom: Identifikujte a vyhýbajte sa faktorom, ktoré u vás spúšťajú opary, ako je stres, únava, slnko alebo hormonálne zmeny.
- Prevencia šírenia: U svojich blízkych s oparom dajte pozor na spoločné používanie fliaš, príboru, uteráka, kozmetiky a pod.
V prípade akýchkoľvek pochybností alebo otázok ohľadom herpesu a dojčenia je vždy najlepšie konzultovať situáciu s vaším lekárom alebo laktačnou poradkyňou.