Juraj Jánošík, symbol slovenskej zbojníckej histórie, sa narodil v malebnej obci Terchová. Presný dátum jeho narodenia a krstu však zostáva predmetom historických diskusií a výskumov, čo dodáva jeho postave na tajomnosti.
Dátum narodenia: Historici sa nezhodujú na presnom dátume jeho narodenia, respektíve jeho pokrstenia. V záznamoch varínskej kroniky, kde bol pokrstený, sa uvádza, že v rokoch 1688 - 1694 sa v Terchovej narodili štyria Jánošikovci. Prvý Juraj bol pokrstený 25. januára 1688. Kňaz Michal Smutko do varínskej kroniky latinsky zapísal: „Eadem die baptizavi infantem natum de Martin Janosik et Anna Czisznik cui datum est nomen Georgii. Patrini erant Jacobus Mergad et Barbara Kristofik de Terchova.“ (Dňa 25. tohože mesiaca som pokrstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Meriad a Barbora Krištofíková z Terchovej.) Druhého pokrstili 16. mája 1688. Jeho otec bol Michal, matka Barbora, rodená Cingelová. Tretí Juraj Jánošík bol pokrstený 19. marca 1691. Jeho otec bol tiež Juraj a matka Anna, rodená Chorvatiková. Štvrtého Juraja Jánošíka pokrstili 21. septembra 1694. Otcom bol Martin Jánošík a matka Anna, rodená Laculková.
Meno Juraj bolo v Terchovej veľmi rozšírené, čo komplikuje presnú identifikáciu.
Kňaz Michal Smutko, ktorý krstil Juraja Jánošíka, začal viesť varínsku matriku od 16. apríla 1686. Dátum narodenia Juraja Jánošíka nebol dlho známy, pretože sa neobjavoval v dokumentoch z jeho výsluchov. Tradovalo sa, že v čase popravy mal 31 rokov, čo by znamenalo narodenie v roku 1682, čo je nepravdepodobné.
Slovenský historik Rudo Brtáň publikoval v roku 1968 článok, v ktorom spochybnil všeobecne prijímaný dátum Jánošíkovho narodenia (pokrstenia) - 25. január 1688. Brtáň po preskúmaní matriky farského kostola vo Varíne zistil, že dovtedajšie identifikácie mnohých historikov vychádzali z faktu, že Jánošíkov brat Ján bol podľa farskej matriky Jurajovým mladším bratom. V protokole z hrdelného súdu nad Jánom Jánošíkom, ktorý sa uskutočnil pred Vianocami roku 1713 v kaštieli v Tepličke nad Váhom, je zapísané, že Ján bol starším bratom Juraja Jánošíka.
Podľa historika Rudolfa Brtáňa mal Jánošík staršieho brata Jána a mladšiu sestru Barbaru, pokrstenú 8. apríla 1691. Je veľmi ťažké určiť presný dátum narodenia Juraja Jánošíka, najmä preto, lebo zachované listiny tento dátum neuvádzajú. Na základe zistenia, že Juraj Jánošík mal staršieho brata Jána a na základe dochovaných záznamov z jeho súdnej pravoty, Rudo Brtáň spochybnil v súčasnosti ustálený dátum Jánošíkovho narodenia. Podľa neho je pravdepodobné, že sa narodil v máji 1688 a bol pokrstený 16. mája 1688.
Prvé roky svojho života prežil na terchovských lazoch v čase medzi dvoma významnými protihabsburskými povstaniami Imricha Tököliho a Františka II. Rákociho. Keď mal desať rokov, cisár Leopold I. dal v roku 1698 zváľať Strečniansky hrad, aby potrestal rebelanstsvo kurucov, ktorí ho okupovali.
Po krátkom prechodnom období sa strečnianske panstvo dostáva do majetku sliezskeho Nemca grófa Jána Jakuba Löwenburga. Bol to typický predstaviteľ viedenského absolutizmu, veľkostatkár. Do jeho feudálneho panstva patrila, tak ako okolité dediny, Terchová a jej obyvatelia. Poddaní neboli spokojní s novými poriadkami a mnohí sa vyhýbali poddanským povinnostiam.
V roku 1703 František II. Rákoci vydal svoj manifest „Recrudescunt inclytae gentis Hungariae vulnera“, ktorým oslobodil poddaných bojujúcich pod jeho velením od feudálnych povinností. Vtedy mal Juraj Jánošík 15 rokov. Löwenburg, ktorý mal za manželku sestru Imricha Tököliho, sa vyhol šarvátkam a sporom s kurucmi. Poddaní na strečnianskom panstve žili s novou nádejou na zlepšenie ich života a mnohí vstupovali do kuruckých radov.
Je dosť pravdepodobné, že sa k nim vo veku asi 18 - 19 rokov (v roku 1706 alebo 1707) pridal aj Juraj Jánošík. Možno ho zlákal nový bohatší život kuruckého vojaka, možnosť poznávať nové kraje i sloboda bez poddanských povinností. Ku kurucom ho zverbovali vojaci na výzvu plukovníka Viliama Winklera, veliteľa pešieho pluku povstalcov. Súpis vojakov bol vyhotovený 2. decembra 1707. Zapísaný je v ňom aj Juraj Jánošík.
Niektorí historici sa domnievajú, že sa zúčastnil pamätnej bitky pri Trenčíne 3. augusta 1708, keď kurucké vojská vedené Rákocim boli porazené generálom Heisterom. Zo súdnych protokolov v pravote proti Jánošíkovi je zrejmé, že Jánošík opustil kurucké vojsko dávnejšie pred Satmárskym mierom, pravdepodobne po porážke pri Trenčíne, keď kurucké vojsko ustupovalo na východ. Vrátil sa do Terchovej, ale nezotrval tam dlho.
Pravdepodobne na vyzvanie grófa Löwenburga sa pridal k cisárskej armáde, i keď to nemuselo byť dobrovoľné. O jeho účinkovaní v cisárskej armáde je v súdnych protokoloch len nepatrná zmienka. Vyplýva z nej však údaj, že bol zaradený do záložného oddielu, ktorý pôsobil na Bytčianskom zámku ako strážny oddiel. Okrem iných povinností Jánošík bol zaradený do väzenskej služby. V zámockom väzení si odpykávali trest rebelanti a zbehovia. Jánošík strážil Tomáša Uhorčíka, zbojníckeho kapitána z horných Kysúc, ktorý pochádzal z Turzovky. Obaja sa zakrátko stali priateľmi. Jánošík, ako sa uvádza v súdnom protokole, často drobnými službami pomáhal väznenému Uhorčíkovi. Pravdepodobne mu sprostredkoval spojenie s jeho zbojníckou skupinou.
Jánošík neslúžil dlho v cisárskom vojsku. Nevedno ako utiekol Tomáš Uhorčík z bytčianskeho väzenia. Podarilo sa mu však nadviazať kontakt a obnoviť staré priateľstvo s Jurajom Jánošíkom. Navštívil ho v Terchovej a navádzal ho na zboj. Uhorčík o tom vypovedal v jeho súdnej pravote. Nepriznal sa priamo, ale vraj videl jeho chuť zbojníčiť, navrhol mu, aby sa k nemu pridal. Prvým zbojom Juraja Jánošíka bol "výlet" na Moravu, odkiaľ si spolu s Uhorčíkovou družinou priniesol plátno na košele.
Ozveny Juraja Jánošíka - hon na zbojníkov
Uhorčík ho ešte predtým sprisahal, ako bolo vtedy zvykom medzi zbojníkmi. Bolo to okolo sviatku sv. Michala. Ešte pred zimou roku 1711 sa Uhorčík oženil s dcérou Jablunkovského baču Stoligu a odišiel s ňou do Klenovca v Malohontskej stolici, kde žil pod menom Martin Mravec. Zo zbojníckej družiny odišiel po súboji s Hvizdalom, ktorý zbojníkov nahováral, aby prepadli faru vo Varíne. Uhorčík s ním nesúhlasil, postavil sa proti nemu a prestal zbojníčiť.
Uhorčíka na zboj zverbovali dvaja zbojníci Toporisko a Drozd. Na súde vypovedal, že na zboj sa dal náhodou. Keď sa vracal z Moravy, nečakane sa ocitol medzi zbojníkmi a pridal sa k nim proti svojej vôli. Uhorčík so skupinou zbíjal niekoľko rokov pred tým, ako sa k nemu pridal Jánošík. Jánošík sa po jeho odchode stal kapitánom Uhorčíkovej zbojníckej družiny. Stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo Uhorčík ocenil jeho pomoc počas bytčianskeho väznenia, jeho osobné i veliteľské schopnosti, i keď nebol v zbojníckej skupine najstarší.
Nevedno, ako sa odohrávala zbojnícka prísaha a voľba kapitána. Informácie sa dajú čerpať len z ľudových povestí, poetickej tvorby, podľa ktorých sa zbojníckym kapitánom mohol stať len najmocnejší spomedzi zbojníckych kandidátov. Od tej chvíle, ako bol pasovaný kapitánskou valaškou, všetci členovia družiny ho museli poslúchať. Pri výbere kandidátov do zbojníckej skupiny sa postupovalo prísne.
V zachovaných súdnych pojednávaniach sa uvádza znenie prísahy: „Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí ani v nešťastí.“
Jánošík zbojníčil krátko, od jesene roku 1711 do zimy 1713. V zime sa zbojníci skrývali v osadách, dedinách, na lazoch, a tak sa jeho hlavná činnosť odohrávala v roku 1712. Zbíjal v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej, Malohontskej stolici a v Sliezsku.
Významné zbojnícke akcie:
- V Kremnických vrchoch ozbíjali zemana Jána Radvanského z Radvane.
- V Žiarskych vrchoch vzali zemanovi Pavolovi Révaymu zbrane a šabľu.
- Pod Strečnom ozbíjali farára, ktorý sa plavil na plti dolu Váhom.
- Pri Kraľovianoch v Sokole zastavili plť, na ktorej sa plavila manželka evanjelického kňaza, pravdepodobne Andreja Brosika, zo Svätého Jána. Ozbíjali ju o peniaze a šaty.
- Dvakrát prepadli kupca Jána Šipoša, pričom mu ukradli súkno a plátno.
- Pravdepodobne pod Strečnom Jánošíkovci ozbíjali pána Skalku z Trenčianskej stolice.
- Po úteku z hrachovského kaštieľa v Liptove pri Garajovom potoku, medzi Východnou a Važcom, ozbíjal bohatú vdovu po oficierovi Rudolfovi Scardonovi.
Tento zboj a zabitie domanižského farára sa stali pre Jánošíka osudnými. Prokurátor Alexander Čemický na súde obvinil Jánošíka, že: „... prepadol jednoho pána - plebana tak smrtelne ranil, že z takovej rany i umrieť musel.“
Na otázku, kto zapríčinil vraždu, Jánošík vypovedal, že „Dva tovarišia Plaučík z Dunajova a Turiak strelili naňho a on ten čas vodu pil na studnici a že od toho pána pátera nič nevzali a že ho Huncaga prestrelil.“
Počas jednej Jánošíkovej návštevy v malohontskom Klenovci u Tomáša Uhorčíka na jeseň v roku 1712 boli obaja zatknutí a uväznení. Stalo sa tak po prepade banskobystrických kupcov. Jánošíkovi sa podarilo preukázať nevinu a neúčasť na činoch, z ktorých ho obvinili, najmä vďaka intervencii podžupana Pavla Lániho.
Liptovskí župní predstavitelia po prepade Schardonky pri Východnej už nenechali nič na náhodu a rozhodli sa Jánošíka nájsť a zlapať. Emerich Kubínyi vyslaný do Malohontu, s pomocou zbojníka Mikuláša Šusteka a pravdepodobne aj Turiaka-Huncagu, vystopovali Jánošíka a Tomáša Uhorčíka. Chytilo ich 25 - 30 drábov.
Súdne pojednávanie sa začalo 16. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši.