Omrzliny: Ako im predchádzať a čo robiť pri ich vzniku

Určite to poznáte, vyberiete sa von, no za pár desiatok minút zistíte, že ste podcenili počasie a je vám zima, až sa vám zdá, že vám tuhne krv v žilách. Omrzliny vznikajú následkom pôsobenia chladu, kedy dochádza k strate tepla a často k podchladeniu celého organizmu. Základným predpokladom pre ich vznik je nízka teplota okolia, ktorá ale nemusí byť pod bodom mrazu. Omrzliny nastanú, keď koža a spodné tkanivá začnú zamŕzať.

Najčastejšou príčinou omrzlín je vystavenie sa chladným poveternostným podmienkam v kombinácii s nízkou teplotou. Omrzliny môžu postihnúť ktorúkoľvek časť tela, no najčastejšie sú to naše končatiny, pretože pri nízkych teplotách majú znížený prietok krvi. Je to spôsobené reakciou tela, ktoré sa snaží udržať dôležité orgány v teple, ku ktorým smeruje krv. Je to mechanizmus, ktorý máme zakódovaný v sebe, aby sme prežili.

Extrémne nízke teploty predstavujú v zimných mesiacoch značné riziko pre každého, kto podcení mrazivé počasie a adekvátne teplé oblečenie. Omrzliny, lokálne poškodenia kože spôsobené mrazom, sa môžu vyskytnúť veľmi rýchlo, najmä u detí, ktorých termoregulačné mechanizmy nie sú ešte plne vyvinuté. Je dôležité vedieť, ako im predchádzať, rozpoznať ich prvé príznaky a poskytnúť účinnú prvú pomoc.

Omrzliny spôsobuje mráz či studený vietor. Môžu byť hlboké, keď prenikajú nielen kožou, ale aj krvou a kosťami. Omrzliny vznikajú najčastejšie na tých miestach na tele, ktoré sú vystavené priamemu pôsobeniu mrazu ako napr. tvár, prsty na rukách, nohách, časti tváre ako uši a nos.

Čo sú Omrzliny?

Omrzlina je poranenie organizmu, ktoré vzniká pôsobením nízkych teplôt na kožu a podkožie. Dochádza k nemu, keď vystavíte nejakú časť tela veľmi nízkym teplotám v kombinácii s vlhkom. Najcitlivejšie na omrzliny sú okrajové časti tela, tzv. distálne časti, ako sú prsty na rukách a nohách, uši, nos a líca, pretože majú najslabší krvný obeh. Príčinou je dlhodobé zúženie ciev v koži pri vystavení neprimeranému chladu.

Vždy keď niekde cestujeme na dlhšie a vonku sú mínusové teploty, tak by sme mali myslieť na to, že naše prsty na rukách, nohách, nos a uši sú v chladnom počasí najviac ohrozené omrzlinami.

Príčiny Vzniku Omrzlín

K omrzlinám dochádza najmä pri dlhšom vystavení nízkym teplotám. V našom tele sa o prenos tepla stará krv: srdce ju pumpuje do každého tkaniva a orgánu. Pri ochladení dochádza k stiahnutiu ciev na okrajových častiach tela, aby sa čo najviac krvi zachovalo v orgánoch. Spolu so slabším prekrvením sa zníži aj teplota v danom mieste.

Medzi ďalšie faktory, ktoré zvyšujú riziko omrzlín, patria:

• Vlhké oblečenie
• Vysoká vlhkosť vzduchu (dážď, sneh, hmla)
• Silný vietor (efekt ochladzovania vetrom)
• Nevhodné oblečenie, ktoré obmedzuje krvný obeh (príliš tesné topánky, rukavice, prstene)
• Dehydratácia a vyčerpanosť
• Užívanie liečiv a látok s vazokonstrikčným účinkom (sťahujúcim cievy)
• Fajčenie (stenšuje krvné cievy a tým zhoršuje prietok krvi)

Podídu podchladenie, ktoré trvá hodiny, radí zohrievať postihnutého v pomalšom tempe, aby organizmus neutrpel šok. Omrzliny nevznikajú len pri extrémnom pôsobení chladu, ale môžete k ním prísť kedykoľvek počas zimného obdobia, ak sa nedostatočne chránite pred chladom. Zvyčajne ide iba o nedostatočné oblečenie a tepelnú ochranu častí tela ako sú prsty na rukách i nohách, ruky, uši, líca a nos.

Riziko vzniku omrzlín sa zvyšuje už pri teplotách okolo -2 až -5 °C, najmä ak pôsobia ďalšie nepriaznivé faktory. Rozhodujúca je i pocitová teplota, ktorú výrazne ovplyvňuje vietor. Odvádza totiž teplo z pokožky a vy máte pocit, že je oveľa chladnejšie. Napríklad, ak je vonku -5 °C a pridá sa k tomu silný vietor, pocitovo je -10 až -15 °C. Dôležitá je pri vzniku omrzlín aj vlhkosť. Sneh, dážď, pot alebo vlhké rukavice a topánky spôsobujú, že vlhká pokožka chladne oveľa rýchlejšie. Čím dlhšie je pokožka vystavená chladu, tým vyššie je riziko vzniku omrzlín.

Pri pobyte vonku v mrazoch buďte pozornejší, ak máte poruchy prekrvenia alebo trpíte cukrovkou. Platí to aj pre malé deti a seniorov. Pozornejší buďte aj cez deň. Denné svetlo často vytvára falošný pocit bezpečia, no fyzikálne podmienky pre vznik omrzlín ostávajú rovnaké. Rizikový je dlhší pohyb na vzduchu, ktorý sa zvyšuje, ak si nedáte rukavice, šál, čiapku a pokožka je nechránená. Vyvarujte sa aj dlhšiemu státiu na mieste. Stojíte a čakáte na autobus? Aspoň si podupkávajte alebo sa okolo zastávky prechádzajte.

Najviac ohrozené časti tela sú: prsty na rukách a nohách, uši, nos, líca, brada.

Ak vám premoknú rukavice, deje hneď niekoľko kritických vecí naraz. Voda odvádza teplo z pokožky až 20- až 30-krát rýchlejšie než suchý vzduch. Mokré rukavice prestávajú izolovať a fungujú skôr ako „chladič“. Chlad spôsobí stiahnutie drobných ciev v prstoch, telo sa tak snaží chrániť vnútorné orgány a do prstov ide menej krvi, kyslíka a tepla.

Končeky prstov sú navyše veľmi citlivé. Majú veľa nervových zakončení a sú ďaleko od „tepelného jadra“ tela, pravé preto sa chlad ako prvý prejaví na nich. Pôsobenie chladu na prstoch sa prejavuje blednutím prstov, mravčením, pálčivou bolesťou a neskôr k zníženej citlivosti.

Vonku ste mali ešte pocit, že sa to dá vydržať, ale keď prídete do vykúrenej miestnosti, začína sa bolesť prstov zvyšovať. Po návrate do tepla sa cievy rýchlo rozšíria, do prstov náhle prúdi veľké množstvo krvi a vzniká pulzujúca, pálčivá až bodavá bolesť. Chlad utlmil nervové zakončenia a pri zohrievaní sa ich funkcia obnovuje. Mozog zrazu dostane intenzívny signál bolesti.

V prípade chladného počasia môže byť problémom aj podchladenie. Naň niekedy netreba ani extrémne mrazy, človek je naň náchylnejší napríklad aj vtedy, keď je hladný. „Rozlišujeme dva druhy. Pri rýchlom - preborenie sa pod ľad či pád do studenej vody, hrozí smrť. Vtedy okamžite volajte tiesňovú linku 112 alebo 155. Človeka po vytiahnutí na breh rýchlo zbavte mokrých šiat, prezlečte do suchého, podávajte teplé - nie horúce tekutiny a zohrievajte," odporúča postup Lucia Mesárošová.

Stupne Omrzlín a Ich Príznaky

Rozlišujeme tri stupne omrzlín, pričom hĺbka poškodenia sa dá posúdiť až po oteplení postihnutej časti tela:

I. stupeň

Ide o najmiernejšiu formu omrzlín, keď je postihnutá iba pokožka. Koža obelie, ochladí sa a je sprevádzaná bodavou bolesťou alebo pocitom oziabania a zvierania. Pri zahrievaní je prítomný pocit pichania ihlami. V nasledujúcich dňoch môže mať hnedastú farbu a opuchnúť.

Koža je bledá alebo začervenaná, pocit chladu, mravčenia, pálenia, bolesť pri zohrievaní, mierny opuch.

II. stupeň

Postihnutá je celá koža, ktorá je začervenalá, opuchnutá, bledšia, niekedy sa môže javiť modrá alebo fialová. Pri opätovnom znovuoteplení sa tvoria na nej pľuzgiere s čírym obsahom. Hojenie trvá dni až týždne, môže sa objaviť zvýšená citlivosť na chlad.

Koža je bledá, sivá alebo namodralá, výrazná bolesť po zahriatí, pľuzgiere, opuch a citlivosť na dotyk.

III. stupeň

Ide o najzávažnejšiu formu, ktorá postihuje nielen kožu, ale aj tkanivá, ktoré sa nachádzajú pod ňou - väzivá, svaly, až kosti. Postihnuté časti sú voskovo biele, tvrdé a necitlivé. Po zohriatí vznikajú krvavé pľuzgiere, neskôr môže dôjsť k zatvrdnutiu a začerneniu postihnutého miesta - k nekróze, čiže odumretiu tkaniva.

Hlboké poškodenie tkaniva. Ireverzibilná deštrukcia tkaniva.

Omrzliny sa delia do viacerých stupňov. Prvé dva sú najčastejšie a často podceňované. Omrzlina 1. stupňa je povrchová. Po zahriatí sa farba kože vracia k normálu a nezostávajú trvalé následky.

Omrzlina 2. stupňa postihuje hlbšie vrstvy kože, ale nie svaly či kosti. Hojenie trvá dni až týždne, môže sa objaviť zvýšená citlivosť na chlad.

Tri stupne omrzlín podľa intenzity poškodenia tkaniva:

1. stupeň - koža bledá, pocit pichania ihličkami
2. stupeň - koža biela až šedá - pľuzgiere až opuch
3. stupeň - tvrdá necitlivé ložiská, hrozí odumieranie tkaniva

V súčasných mrazivých dňoch by sme mali venovať zvýšenú pozornosť správnemu a dostatočne teplému oblečeniu u detí. Teplé, ale hlavne suché rukavice, ponožky, topánky, čiapky a šály chránia dieťa pred prechladnutím a hlavne pred možným poškodením menej prekrvených a nechránených častí tela, ako sú prsty alebo ušné lalôčiky.

Nepodceňujme mrazy! Koža malého dieťaťa je citlivá a omrzliny sú aktuálnou hrozbou. Omrzliny sú tuhé, bledé, nebolestivé miesta na koži, ktorá bola v mraze nedostatočne chránená pred prechladnutím. Po zahriatí sčervenajú a bolia.

Pri podozrení na omrzliny je preto nevyhnutné poskytnúť prvú pomoc.

Príznaky rozdeľujeme na tri stupne:

1. Stupeň - koža je bledá, príp. s jemným fialovým odtienkom, v mieste postihnutia dieťa cíti zovretie, pri otepľovaní pichanie.
2. Stupeň - farba kože je biela až žltá, tvoria sa pľuzgiere, koža stráca citlivosť.

Omrzliny sú tuhé, bledé, nebolestivé miesta na koži, ktorá bola v mraze nedostatočne chránená pred prechladnutím. Po zahriatí sčervenajú a bolia.

Postihnuté miesto možno spoznať podľa toho, že je bledšie až voskové, je necitlivé a neskôr sa môže objaviť bodavá bolesť.

Ako sa hlásia? Omrzliny nevznikajú len pri extrémnych teplotách. Stačia aj menšie mínusy, ku ktorým sa pridajú ďalšie nepriaznivé poveternostné javy. Vietor či sneh všetko rýchlo zhoršia. Pozornejší by ste mali byť už pri stavaní snehuliaka, keď vám začnú premokať rukavice.

Prejavy vzniku omrzlín

Omrzliny sa delia do viacerých stupňov. Prvé dva sú najčastejšie a často podceňované. Omrzlina 1. stupňa je povrchová. Po zahriatí sa farba kože vracia k normálu a nezostávajú trvalé následky.

Prejavy:

• koža je bledá alebo začervenaná
• pocit chladu, mravčenia, pálenia
• bolesť pri zohrievaní
• mierny opuch

Omrzlina 2. stupňa postihuje hlbšie vrstvy kože, ale nie svaly či kosti. Hojenie trvá dni až týždne, môže sa objaviť zvýšená citlivosť na chlad.

Prejavy:

• koža je bledá, sivá alebo namodralá
• výrazná bolesť po zahriatí
• pľuzgiere
• opuch a citlivosť na dotyk

Príznaky: postihnuté časti sú koniec nosa, uši a prsty, bolesť je silná, akoby bodanie ihlami, neskôr tŕpnutie až znecitlivenie, koža býva biela, voskovo biela, neskôr mramorovito modrá a napokon čierna, môžu sa tvoriť pľuzgiere, koža je tuhá a tvrdá.

Prvá Pomoc pri Omrzlinách

Okamžite dieťa vezmite z vonkajšieho prostredia a nájdite teplý úkryt.

Vyzlečte mokré oblečenie a vymeňte ho za suché.

Omrznutých častí tela sa dotýkajte opatrne. Postihnutú časť nemasírujte ani netrite snehom, pretože by mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu kože.

Omrznuté časti tela zohrievajte postupne v teplom (nie horúcom!) kúpeli s teplotou približne 40°C aj 30 minút. Ak nie je k dispozícii teplá voda, zohrievajte ich vlastnými rukami (napr. v podpazuší) alebo ich zabaľte do teplého uteráka, plachty alebo iného čistého kusa tkaniny.

Na zohrievanie nepoužívajte tzv. suché teplo - oheň, termofor, radiátor, pretože omrznuté časti tela sú znecitlivené a hrozí popálenie.

Zohrievajte celé telo: vhodný je teplý kúpeľ, vyhriata posteľ.

Podávajte teplé nápoje (čaj, káva, polievka) a vysokoenergetické potraviny - sladké.

Omrznuté časti po zahriatí opatrne osušte a zabaľte do suchého mulu alebo vaty a zľahka obviažte. Medzi prsty môžete vložiť kúsky sterilnej vaty alebo gázy, aby sa prsty nedotýkali.

Pľuzgiere neprepichujte, len sterilne prekryte.

Proti bolesti môžete dieťaťu podať paralen alebo iné analgetikum.

Zabezpečte okamžitý prevoz do nemocnice, najmä ak ide o omrzliny II. alebo III. stupňa. Postihnuté dieťa prenášajte, nedovoľte mu chodiť.

Postihnutú časť držte vo zvýšenej polohe - na zabránenie, príp. zmiernenie opuchu.

Základom prvej pomoci pri omrzlinách je zabrániť ďalšiemu prechladnutiu. Skrehnuté ruky alebo omrznuté miesta môžeme ohrievať dotykom s ostatnými, teplými časťami tela (vlastného alebo iného).

Vhodný je vlažný kúpeľ.

Pomôžu teplé nápoje.

Dieťa by malo samo rozcvičovať postihnuté časti tela, aby sa zahriali zvnútra, prirodzenou cestou.

Čo robiť:

Kým sa s dieťaťom dostanete k lekárovi, urobte prvé opatrenia: Vezmite dieťa okamžite z vonkajšieho prostredia. Vyzlečte mokré oblečenie. Omrznutých častí tela sa dotýkajte opatrne. Postihnutú časť nemasírujte. Omrznuté časti tela zohrievajte v teplom kúpeli aj 30 minút (! nie v horúcom!). Na zohrievanie nepoužívajte tzv. suché teplo - oheň, termofor. Zohrievajte celé telo: vhodný je teplý kúpeľ, vyhriata posteľ. Podávajte teplé nápoje a vysokoenergetické potraviny - sladké. Omrznuté časti po zahriatí opatrne osušte a zabaľte do suchého mulu alebo vaty a zľahka obviažte. Pľuzgiere neprepichujte. Proti bolesti môžte dieťaťu podať paralen. Zariaďte okamžitý prevoz do nemocnice. Postihnuté dieťa prenášajte, nedovoľte mu chodiť.

V prípade omrzlín nejde len už o spomínané rukavice. Základ je vrstvenie oblečenia. Spodná vrstva musí odvádzať vlhkosť, vrchná chrániť pred vetrom. Vyhnite sa tesnému oblečeniu, ktoré zhoršuje prekrvenie. Základnou výbavou na zimný pobyt v prírode sú nepremokavé rukavice a topánky, ideálne s izolačnou vrstvou. Chráňte si uši, nos, líca a bradu. Pravidelne hýbte prstami na rukách a nohách. Pri pocite chladu sa hneď presuňte do závetria a v silnom vetre si neplánujte aktivity na vzduchu. Ak máte mokré oblečenie, choďte sa prezliecť. Neignorujte prvé varovné signály ako sú chlad, mravčenie, bolesť.

Ak sa objaví strata citlivosti, ktorá pretrváva, pľuzgiere, tmavnutie kože, silná bolesť alebo opuch, zmena farby kože, ktorá sa po zahriatí neupraví, určite vyhľadajte odbornú pomoc.

Po návrate domov okamžite vyzujte mokré topánky a prezlečte sa do tepla a sucha, v prípade podozrenia na omrzliny zahrievajte pohybom a vlažnou vodou.

Pri omrzlinách 2. stupňa je už koža výraznejšie poškodená a vyžaduje väčšiu opatrnosť. Opäť zvoľte postupné zohrievanie, prípadné pľuzgiere neprepichujte. Môžete ich prekryť obväzom, aby ste ich chránili pred znečistením.

Liečba omrzlín si vyžaduje odbornú starostlivosť.

Čomu sa Vyvarovať pri Prvej Pomoci

• Zahrievanie dychom z úst: Para totiž vedie k ďalším omrzlinám.
• Tretie postihnutých miest snehom: Môže spôsobiť mechanické poškodenie postihnutých častí tela.
• Príliš rýchle zahrievanie: Môže spôsobiť popáleniny.
• Podávanie alkoholických nápojov: Alkohol rozširuje cievy a zhoršuje prekrvenie postihnutých oblastí.
• Fajčenie: Nikotín zužuje krvné cievy a zhoršuje prietok krvi.

Pozor! Trenie postihnutých miest nie je vhodné, rovnako ako sa nedoporučuje rýchle zahriatie priamym teplom. Môže dôjsť k väčšej devastácii tkaniva.

Na zohrievanie nepoužívajte tzv. suché teplo - oheň, termofor, radiátor, pretože omrznuté časti tela sú znecitlivené a hrozí popálenie.

Alkohol rozširuje cievy a zhoršuje prekrvenie postihnutých oblastí.

Fajčenie: Nikotín zužuje krvné cievy a zhoršuje prietok krvi.

Prísť zo svahu a skočiť pod horúcu sprchu nie je dobrý nápad.

Prevencia Omrzlín

Prevencia je najlepšia ochrana pred omrzlinami. Dodržiavaním nasledujúcich zásad môžete minimalizovať riziko ich vzniku u detí:

• Obliekajte dieťa do viacerých vrstiev voľného oblečenia. Medzi jednotlivými vrstvami sa drží vzduch, ktorý izoluje a udržuje teplo.
• Používajte funkčné oblečenie, ktoré odvádza pot od tela. Vlhké oblečenie zvyšuje riziko podchladenia a omrzlín.
• Zabezpečte, aby dieťa malo vždy suché rukavice, ponožky a čiapku.
• Zakrývajte čo najväčšiu plochu kože. Nezabúdajte na čiapku (ktorá zakrýva uši), šál (ktorý chráni krk a ústa) a rukavice.
• Používajte ochranné krémy na tvár, ktoré chránia pokožku pred chladom a vetrom.
• Dbajte na dostatočný príjem tekutín a energeticky bohatých potravín.
• Nenechávajte deti dlho vonku v mrazivom počasí.
• Sledujte správanie dieťaťa. Ak sa sťažuje na chlad, bolesť alebo tŕpnutie v prstoch, ušiach alebo nose, okamžite ho vezmite do tepla.
• Ak plánujete dlhšie výlety vo veľmi mrazivom počasí, nikdy sa na ne nevydávajte sami a nepremáhajte sa.
• Informujte deti o rizikách omrzlín a o tom, ako sa im vyhnúť.

Základ je vrstvenie oblečenia. Spodná vrstva musí odvádzať vlhkosť, vrchná chrániť pred vetrom. Vyhnite sa tesnému oblečeniu, ktoré zhoršuje prekrvenie. Základnou výbavou na zimný pobyt v prírode sú nepremokavé rukavice a topánky, ideálne s izolačnou vrstvou. Chráňte si uši, nos, líca a bradu. Pravidelne hýbte prstami na rukách a nohách. Pri pocite chladu sa hneď presuňte do závetria a v silnom vetre si neplánujte aktivity na vzduchu. Ak máte mokré oblečenie, choďte sa prezliecť. Neignorujte prvé varovné signály ako sú chlad, mravčenie, bolesť.

Prevencia: Zabráňte prechladnutiu a vyčerpaniu organizmu, nepodceňujte aktuálne klimatické podmienky. Dbajte sa dostatočné oblečenie a obutie, noste náhradné ponožky a rukavice, aby ste deti mohli včas prezliecť.

Tip: Pozor na topánky a rukavice, ktoré sú dieťaťu už malé!

Myslite na prevenciu

Omrznutiu možno zabrániť nosením primeraného odevu a rukavíc a zakrytím čo najväčšej plochy kože.

Vytlačte si naše letáky na PRVÁ POMOC DIEŤAŤU.

Dlhodobé Následky Omrzlín

Omrzliny môžu mať dlhodobé následky, ako napríklad:

• Narušená pohyblivosť
• Dlhodobá bolesť (tzv.

Trvalé následky omrzlín.

Čo robiť pri podchladení?

Pri rýchlom podchladení - preborenie sa pod ľad či pád do studenej vody, hrozí smrť. Vtedy okamžite volajte tiesňovú linku 112 alebo 155. Človeka po vytiahnutí na breh rýchlo zbavte mokrých šiat, prezlečte do suchého, podávajte teplé - nie horúce tekutiny a zohrievajte.

Pri postupnom podchladení, ktoré trvá hodiny, radí zohrievať postihnutého v pomalšom tempe, aby organizmus neutrpel šok.

tags: #moje #dieta #ma #omrzliny