Perfekcionizmus je špecifický spôsob myslenia, ktorý núti osobu byť alebo minimálne sa javiť ako dokonalý. Ide hlavne o iracionálnu túžbu po bezchybnosti, navyše v kombinácii s prísnou sebakritikou. Perfekcionista očakáva dokonalosť od seba, od ostatných okolo seba a dokonca aj od toho, čo sa deje okolo neho. Perfekcionisti sami sebe nastavujú vysokú latku a automaticky od seba očakávajú nadštandardné výsledky. Často potom aplikujú svoje vysoké očakávania aj na výkony druhých. S tým súvisí jednak značná miera sebakritiky, jednak vysoká kritickosť k druhým, čo medziľudským vzťahom rozhodne neprospieva. Obrovský strach z chyby ich potom často vedie k pasivite, aby sa vyhli zlyhaniu. Perfekcionisti majú celoživotný pocit, že aby za niečo stáli, aby boli prijatí ostatnými, musia byť perfektní.
Všimli ste si, že všetko, čo vaše dieťa robí, robí naplno a za každú cenu sa snaží byť najlepšie zo všetkých? Pravdepodobne máte doma malého perfekcionistu. Táto charakterová črta si určite zaslúži uznanie, ale môže byť aj na škodu. Z písomky musí mať vždy najviac bodov, v súťaži musí byť vždy prvý a aj ten najnovší model hračky, poprípade techniky či oblečenia musí mať skôr ako ostatné deti. Mať vysoké očakávania od seba aj od okolia nie je zlé. Perfekcionisti si sami stanovujú často nereálne ciele, čím na seba vyvíjajú enormný tlak. Platí pre nich jednoduchá rovnica - všetko alebo nič. Stačí, že im do plného počtu bodov z písomky chýba jeden a automaticky to považujú za zlyhanie.
Perfekcionizmus môže byť skvelou motiváciou pre deti dosahovať lepšie výsledky. Veľmi rýchlo však môže skĺznuť do skutočného problému, ktorý deťom v živote skôr uškodí, ako pomôže. Ak má vaše dieťa od seba extrémne vysoké očakávania - či už kreslí, robí domáce úlohy alebo športuje - možno si nikdy nebude myslieť, že je dosť dobré. Hoci toto slovo môže naznačovať opak, perfekcionizmus neznamená byť vynikajúci vo všetkom. Je to vaše presvedčenie, že musíte byť vynikajúci a veľmi sa snažíte, aby sa to stalo.
Príčiny vzniku perfekcionizmu
Existuje viacero faktorov, ktoré majú vplyv na vznik perfekcionizmu. Je to väčšinou kombinácia vrodených predispozícií, výchovy a sociokultúrnych faktorov, a to bez toho, aby bolo možné vplyv jednotlivých faktorov presne rozlíšiť. Zdá sa, že veľká časť osobnostných charakteristík a celkového nastavenia je daná, výchova potom môže vrodené dispozície skôr len korigovať alebo naopak posilňovať. Často sa tiež stáva, že perfekcionistickí rodičia mávajú perfekcionistické deti. Psychológovia sa tiež domnievajú, že často vzniká aj z dôvodu nedostatočného bezpodmienečného prijatie zo strany rodičov. Prijatie dieťaťa ako osobnosti, uvedomenie si, že je cenné samo o sebe bez ohľadu na to, aké je, ako sa správa, aké výkony podáva. Dieťa si inak vo svojej hlave vyhodnotí, že aby bolo milované, musí v niečom vynikať. Musí byť napríklad šikovné, dobré, snaživé, úspešné v kultúre alebo v športe. Takéto dieťa odvodzuje svoju hodnotu seba ako človeka od toho, čo zvládne alebo nezvládne. Ďalším možným vinníkom je neúmerný tlak na výkon zo strany rodičov alebo naopak neustále chválenie za každú maličkosť.
Vplyv rodičov je kľúčový. Deti sa učia pozorovaním a napodobňovaním. Ak rodičia kladú na seba alebo na svoje deti priveľké nároky, neustále kritizujú nedokonalosti alebo naopak prehnane chvália každý, aj najmenší úspech, môžu tým nevdojak podporiť vznik perfekcionizmu. Médiá a sociálne siete tiež zohrávajú svoju rolu, keď prezentujú často nereálne ideály krásy, úspechu a dokonalého života, ktoré môžu viesť k pocitu nedostatočnosti a porovnávaniu sa s inými.
Niektoré deti majú prirodzene tendenciu k perfekcionizmu. Aj drobná chyba - napríklad jedna nesprávna odpoveď v teste - v nich môže vyvolať pocit, že úplne zlyhali. Vnímajú výsledok čiernobielo: buď je to dokonalé, alebo je to katastrofa. Takto sa napríklad na písomke v škole zaseknú, nedokážu pustiť hlavu a riešiť to, čo vedia. Vyruší ich a zastaví to, čo nevedia a hádžu flintu do žita.
Negatívne dôsledky perfekcionizmu
Perfekcionizmus, najmä v jeho nezdravej forme, môže viesť k vážnym psychickým aj fyzickým problémom. Deti s tendenciou k perfekcionizmu často trpia úzkosťou, depresiou, nízkym sebavedomím a strachom zo zlyhania. Ich neustála snaha byť dokonalý a vyhýbať sa akejkoľvek chybe ich vyčerpáva a narúša ich psychickú pohodu. Môžu mať problémy s nadväzovaním vzťahov, pretože sú často príliš kritické nielen k sebe, ale aj k ostatným.
Extrémny perfekcionizmus môže viesť k syndrómu vyhorenia už v ranom veku dieťaťa. Deti sa obávajú, že nesplnia štandardy, ktoré si samo alebo jeho okolie stanovilo, a stratia tým uznanie, rešpekt, či lásku. Ich snaha byť vo všetkom najlepší môže viesť k napätiu, frustrácii a pocitu nenaplnenia. Výsledky namiesto snahy sa stávajú hlavným meradlom ich hodnoty, čo narúša ich schopnosť tešiť sa z bežných životných okamihov. Ich presvedčenie, že musia byť vynikajúci, ich oberá o radosť a naplnenie.
Perfekcionizmus je spojený s OCD aj depresiou, hoci tieto tri môžu existovať a existujú nezávisle od seba. Súčasťou výzvy pre rodičov je, že deti, ktoré sú perfekcionisti, sa snažia vytvoriť ilúziu, že majú všetko pod kontrolou. Namiesto toho, aby povedali, že nechcú ísť do školy, pretože existuje test, ktorému sa chcú vyhnúť, môžu predstierať, že ich bolí žalúdok. V prípade, že sa im dlhodobo nedarí, môžu skĺznuť do depresie a úzkosti.
Deti, ktoré sú príliš sebakritické, môžu mať problémy s vlastnou hodnotou, pretože sa zameriavajú na svoje chyby a prehliadajú úspechy. Toto neustále porovnávanie sa s nedosiahnuteľnými ideálmi môže viesť k pocitu menejcennosti a frustrácii. Sú to deti, ktoré sú z vyfarbovania mimo riadkov také rozrušené, že opakovane pokrčia papier a začnú odznova. Ak v kvíze odpovedia na deväť z 10 otázok správne, zamerajú sa skôr na jednu nesprávnu odpoveď, než aby sa hrdili na tie správne.
Nezdravý perfekcionizmus môže mať vážne dôsledky na duševné zdravie, vrátane zvýšeného rizika depresie, úzkosti, porúch príjmu potravy a dokonca aj samovražedných myšlienok. Deti sa môžu stať obeťou vlastných prehnaných požiadaviek, čo ich môže viesť k pocitu bezvýchodiskovosti a beznádeje.
Ako pomôcť dieťaťu s perfekcionizmom
Rodičia môžu zohrať kľúčovú úlohu v pomoci deťom rozvíjať zdravší prístup k výkonu a k vlastnej hodnote. Je dôležité podporiť snahu dieťaťa, ale nezničiť jeho sebavedomie. Namiesto toho, aby ste sa zamerali len na konečný výsledok, pochváľte deti za proces, za ich snahu a úsilie. To pomáha budovať vnútornú motiváciu dieťaťa a robí ho odolnejším voči tlaku okolia.
Nastavte realistické ciele. Porozprávajte sa s deťmi o cieľoch, ktoré túžia dosiahnuť. Ak si dosiahnutie týchto cieľov vyžaduje dokonalosť, preberte spolu nebezpečenstvá, ktoré so sebou vysoké ciele prinášajú a pokúste sa trochu znížiť ich očakávania. Cieľe na menšie a zvládnuteľné kroky.
Naučte deti, že chyby sú prirodzenou a najmä dôležitou súčasťou života. Nikto sa nenarodí dokonalý a každý úspech je výsledkom pokusov a omylov. Pripomínajte im, že chyby sa stávajú každému a sú príležitosťou na učenie a rast. Pomôžte im vidieť chyby ako osobnú lekciu, nie ako osobné zlyhanie.
Venujte sa spolu činnostiam, pri ktorých sa váš potomok cíti dobre a ktoré nie sú iba o výsledku. Vyskúšajte dobrovoľníctvo, učte sa spolu nové veci a zoznámte ho s kreatívnou činnosťou. Príďte spolu na to, čo môže kontrolovať a čo už nie. Deti potrebujú pochopiť, že nedokážu na jednotku zvládnuť všetko, do čoho sa pustia a nad niektorými vecami jednoducho nemôžu mať kontrolu.
Chváľte úsilie, nie iba výsledok. Áno, plný počet bodov z testu si zaslúži pochvalu, ale uznanie prejavte deťom aj vtedy, keď im pár bodov do jednotky chýbalo. Pochváľte deti za usilovné štúdium a vyzdvihnite to, ako láskavo sa správajú ku kamarátom. Dôležité je, aby ste si dali záležať na konkrétnosti svojej pochvaly.
Deti si často berú príklad z dospelých. Je dôležité, aby ste im ukazovali ako zdravo pristupovať k vlastným chybám. Priznajte sa deťom s vlastným zlyhaním. Určite ste aj vy aspoň raz v živote nedosiahli to, po čom ste túžili. Otvorene sa deťom priznajte, že ste nezískali svoju prácu snov alebo že ste kedysi v minulosti nevyhrali vysnívanú cenu. Ukazujte im, že chyby sú zvládnuteľné a že sa z nich možno poučiť.
Pomenujte vnútorného kritika. Pre deti, ktoré sú príliš malé na to, aby pochopili slovo perfekcionizmus, Dr. Huston navrhuje začať s vysvetlením, po ktorom nasleduje otázka: “Niektorí z nás majú v hlave hlas, ktorý znie akosi zlomyseľne alebo nie je veľmi často šťastný. Hovorí, že ak nie sme dokonalí, musíme niečo urobiť znova, kým to neurobíme správne. Máš taký hlas?” Pomenujte hlas, aj keď je to trochu hlúpe. To uľahčuje odkazovanie a zvyšuje pravdepodobnosť, že vaše dieťa o tom bude hovoriť.
Naučte ich zdravo zvládať zlyhanie. Hoci je neúspech nepríjemný, môžeme ho tolerovať. Naučte svoje dieťa zdravo pristupovať k sklamaniu, odmietnutiu a chybám. Určitá úroveň perfekcionizmu je prijateľná a nemusí deťom spôsobiť problémy. Všímajte si, ako vaše dieťa reaguje na neúspech, či sa neuzatvára príliš do seba, neodmieta priateľov a či zlyhanie nesprevádzajú prejavy agresivity alebo hlbokého smútku. Pomáha skôr zostať pri emócii a byť zvedaví, než hneď ponúkať riešenie. „Vyzerá to, že ťa to naozaj mrzí. „Vidím, že si z toho rozrušený/á. „Chyby sa stávajú každému. Takýto prístup dáva dieťaťu najavo, že jeho pocity sú prijaté, a zároveň ho vedie k súcitu so sebou.
Pochváľte deti za proces namiesto výsledku. Ak budú deti chválené za snahu, budú odolnejšie voči tlaku okolia a ľahšie zvládnu neúspech. Nesústreďte sa len na výsledky, ale aj na úsilie, ktoré dieťa vynaložilo. Nezabudnite porovnávať dieťa s jeho vlastnými minulými výkonmi, nie s výkonmi iných detí a namiesto toho sa zamerajte na ich individuálny rast.
Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa môže slobodne vyjadriť bez obáv z odsudzovania. Buďte pripravení vypočuť ich pocity a prežiť s nimi ich emócie bez toho, aby ste ich kritizovali. Povzbuďte ich, aby sa nebáli skúšať nové veci a aby vedeli, že aj keď výsledky nebudú dokonalé, ste tu pre nich.
Je dôležité rozlišovať medzi zdravou motiváciou a škodlivým tlakom na dosiahnutie dokonalosti. Perfekcionizmus predsa nie je jediným meradlom hodnoty. Život každého z nás by mal byť o odvahe skúšať nové veci, o vytrvalosti a o schopnosti učiť sa z chýb. Dávajte pozor na svoje očakávania a uistite sa, že na svoje dieťa netlačíte a nepožadujete od neho priveľa. Dokonalosť nie je cieľom, ale procesom učenia sa a rastu.
Ako podporiť svoje perfekcionistické dieťa
Pokúste sa spoločne s dieťaťom rozdeliť úlohu, ktorá sa mu zdá nezvládnuteľná, na menšie časti. To môže značne pomôcť. Tiež sa môžete zahrať hru, čo najhoršie sa môže stať a imaginárne vyhroťte situáciu až do extrému. Niekedy stačí, keď dieťa neustále cíti lásku, nech sa čokoľvek deje a postupne sa samo zbaví úzkostí plynúcich z perfekcionizmu.
Ak má vaše dieťa tendenciu k perfekcionizmu, je dôležité, aby ste mu pomohli rozvíjať zdravý postoj k sebe samému a k svojim výkonom. Podporujte ho v snahe, chváľte jeho úsilie a učte ho, že chyby sú súčasťou rastu. S láskou, podporou a správnymi stratégiami môžete svojmu dieťaťu pomôcť prekonať negatívne aspekty perfekcionizmu a viesť ho k vyrovnanému a naplnenému životu.
