Každé dieťa napreduje vo vývoji individuálne. Na to, aby sa presunulo o etapu vyššie musí byť pripravené. Dalo by sa povedať, že vývoj dieťaťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa aktivujú vtedy, kedy sa majú, keď sú dostatočne spevnené z aktuálnej fázy. Vtedy je dieťatko pripravené na prechod o stupienok vyššie. Preto sa všeobecne neodporúča deti tlačiť vo vývoji dopredu. Tlačením na fázy, na ktoré dieťa nie je fyzicky pripravené, môžeme narobiť viac škody ako osohu.
Narodením dieťatka začína jeho veľká cesta životom. Narodí sa bezmocné, odkázané na pomoc druhých. Ovláda zopár inštinktívnych reflexov nevyhnutných pre prežitie, ako je napríklad sací reflex či úchopový reflex. Postupne si osvojuje pohybové stereotypy, ktoré vytláčajú a nahrádzajú primitívne reflexy. Ako dieťatko rastie a prechádza vývojovými fázami učí sa ovládať svoje telo a inštinktívne reflexy postupne zamieňa za vedomé činnosti. Každá fáza, ktorou si dieťatko prechádza, je preň dôležitá. Je to taká prestupná stanica pre ďalšie, vyššie fázy, ktoré si vyžadujú väčšiu silu či mieru uvedomenia.
Je dobré, ak dieťatko fázy nepreskakuje a každou si postupne prejde. Z praxe však ale vieme, že každé dieťatko je individuálne. Tabuľky netabuľky, deti niektoré fázy preskočia, či v nich strávia viac času ako je písané. Jedna z fáz, ktorá je pre vývoj dieťatka naozaj dôležitá a je dobré, ak ju dieťatko nepreskočí, je práve fáza štvornoženia.
Štvornožkovanie je pre dieťatko veľmi potrebné a patrí medzi dôležité míľniky v jeho živote. Asi každá mamina očakáva ten moment, kedy sa jej dieťatko dá konečne na štyri a vykročí do priestoru spoznávať svet. Ide o obrovský pokrok v jeho živote a je to ďalší dôležitý znak, že jeho psychomotorický vývoj sa dostal zasa o level vyššie. Mnohí rodičia sú ale ale veľmi znepokojení, ak ich dieťatko ešte neštvornožkuje, prípadne, ak je už na prvý pohľad jasné, že to robí nesprávne.
Mnohé deti nelozia, ale plazia sa. V praxi sa mi často stáva, že pri rozhovore rodičia uvádzajú, že ich dieťa prešlo vývinovou fázou „vojenského plazenia“, aj lozilo. No napriek tomu, keď dieťa poprosím, aby mi predviedlo spomínaný pohybový vzorec, je osvojený nesprávne. Nie vždy ide o kontralaterálne (krížové) pohyby. Niekedy sa deti plazia iba so zapojením hornej polovice tela a dolnú nepoužívajú tzv. primitívny homológny pohyb alebo zapájajú iba jednu stranu tela (homolaterálny pohyb). Lozenie býva nekoordinované, nie je plynulé, deti dvíhajú nohy od kolien hore.
Štvornožkovanie sa považuje za jednu z najdôležitejších a najzdravších fáz. Štvornoženie je pre dieťatko na začiatku vcelku náročná činnosť. Okrem toho, že si musí v hlavičke uvedomiť, ako posúvať ručičky a nožičky tak, aby nespadlo na nos, musí mať aj veľkú svalovú silu, aby sa v tejto polohe udržalo. Štvornoženie vo výraznej miere posilňuje stred tela, podporuje správne držanie tela a pokladá základy neskorších správnych stereotypov chôdze. Navyše je dokázaný pozitívny vplyv na kognitívne funkcie a jemnú motoriku.
Štvornoženie podporuje takzvaný skrížený vzor pohybu, kedy ide dieťatko dopredu pravou rukou a ľavou nohou a naopak. Tento pohyb je veľmi potrebný pre správne spevnenie svalov stredu tela a stimuláciu oboch mozgových hemisfér. O tom si povieme ďalej v článku, teraz naspäť ku svalom. Štvornoženie spevňuje sa chrbtové svalstvo, svaly na ramenách, spevňuje sa ramenný pletenec a svaly dolných aj horných končatín. Ak dieťatko trpelo novorodeneckou diastázou, tak v tomto štádiu cvičením skríženého vzoru diastáza ustupuje. Posilňujú sa svalové skupiny potrebné pre ďalšiu etapu - vzpriamenie a chôdzu.
Štvornoženie stimuluje spoluprácu oboch hemisfér, vďaka skríženému vzoru sa hemisféry prepájajú. Zlepšuje sa koordinácia ruka-noha a priestorová orientácia. Deti, ktoré túto etapu preskočia, majú vyššie riziko oslabenia svalov stredu tela a vzniku nesprávnych pohybových vzorcov, ktoré nastupujú v vývoji neskôr. Zvyknú sa viac hrbiť a guľatiť chrbátik, lebo ho nemajú dostatočne posilnený. Môžu sa viac prehýbať v driekovej oblasti či trpieť na ploché nohy. Práve vo fáze štvrnoženia sa začína aktivovať a vyvíjať klenba chodidla.
Môže sa vyskytnúť asymetria či nadmerné zaťažovanie kĺbov, a to najmä v prípade, že dieťatko staviame na nohy skôr, ako je na to samo pripravené. Dieťatko treba nechať štvrnožkovať tak dlho, ako potrebuje. Keď na to bude pripravené, samo sa posunie ďalej.
Zaujímavosťou je napríklad aj to, že pri vývoji všetko so všetkým súvisí a pokladá základy pre situácie, ktoré nastanú až neskôr v čase. Deti, ktoré napríklad preskočili fázu štvrnoženia, alebo v nej nepobudli dostatočne dlho, napríklad môžu viac tlačiť ceruzkami do zošita v neskoršom veku. Môže za to nedostatočné posilnenie ramenných kĺbov a pletenca ramena, ktoré sa spevňujú práve štvornožením. Dokonca aj samotný úchop príboru je priamo ovplyvnený silou ramena a ramenného pletenca. Deti, ktoré preskočili fázu štvrnoženia môžu mať dokonca aj nedostatočne vyvinutú priestorovú orientáciu či vnímanie tempa a rytmu. Môže za to nedostatočné prepojenie mozgových hemisfér, ktoré sa stimuluje práve precvičovaním skríženého vzoru pri štvornožení. Rovnako môžeme spomenúť, že na hrubú motoriku priamo nadväzuje jemná motorika. Nie darmo sa hovorí o psycho-motorickom vývoji dieťaťa, keďže idú spolu ruka v ruke a priamo sa ovplyvňujú. Do jemnej motoriky nezaradzujeme iba pinzetový úchop či schopnosť manipulovať s lyžičkou. Patrí sem aj reč a logické myslenie. Nedostatočne pevná hrubá motorika môže teda viesť k problémom s artikuláciou či k neskoršiemu nástupu reči. Práve pohyby pri lození, skrížený vzor, aktivujú celý komplex neurologických spojení. Mozog sa týmito pohybmi prepája.
Lozenie po štyroch slúži dieťaťu na posilňovanie, štrukturalizáciu a organizáciu prepojení v mozgu na základe jeho interakcie s okolím. Napriek tomu, že sa dieťa učí v každej etape svojho vývinu, je oveľa účinnejšie, ak sa tak deje v súlade s jeho neurologickou „pripravenosťou“. Tým chcem povedať, že nie je vhodné, ak mamičky detailne lipnú na vývinových tabuľkách alebo porovnávajú deti medzi sebou, aj keď sú narodené približne v rovnakom období. Vývin je jedinečnou a individuálnou záležitosťou, ktorú treba plne rešpektovať a prijať aj mierne odchýlky.
Prirodzené tempo vývoja je kritické pre správne osvojenie si všetkých pohybových vzorcov. Každá fáza - od prevracania sa, cez plazenie, až po štvornožkovanie a chôdzu - má svoj zmysel a poskytuje dieťaťu potrebné základy pre budovanie sily, koordinácie a rovnováhy. Je dôležité si uvedomiť, že každý zásah do týchto fáz môže ovplyvniť nielen fyzický, ale aj neurologický vývoj dieťaťa.
Najlepšia podpora pre dieťa je nechať ho objavovať a učiť sa vlastným tempom. Základné kroky, ktoré môžete ako rodičia urobiť, zahŕňajú: Poskytnúť dieťaťu dostatok priestoru na voľný pohyb, kde môže skúmať svoje telo a nové pohyby bez prekážok. Vyhnúť sa predčasnému umelému sedeniu alebo podopieraniu, ktoré narušuje prirodzený vývoj svalov. Povzbudiť dieťa k pohybu hračkami, ktoré podporujú plazenie a štvornožkovanie, namiesto sedenia. Sledovať dieťa, ale nezasahovať - každý pohyb, aj keď sa nám zdá nešikovný, je pre dieťa dôležitý a učí sa z neho.
Neexistuje dôvod, aby rodičia urýchľovali pohybový vývoj svojich detí. Namiesto porovnávania s inými bábätkami alebo snahy "predbehnúť" vývojové míľniky je lepšie nechať dieťa prirodzene objavovať svet a svoje schopnosti. Zdravé telo a pevný základ pre ďalší život sa budujú postupne a vyvážene, bez potreby vonkajších zásahov.
Jedna z fáz, ktorá je pre vývoj dieťatka naozaj dôležitá a je dobré, ak ju dieťatko nepreskočí, je práve fáza štvornoženia. Deti začínajú loziť okolo deviateho mesiaca, no tak ako pri všetkom platí, že niektoré to zvládnu skôr a iné sa trošku oneskoria. Niektoré deti fázu štvornožkovania úplne vynechajú a začnú hneď chodiť. Z tohto vyplýva, že štvornožkovanie je predstupňom chôdze a deti sa lozením po štyroch pripravujú na to, čo ich neskôr čaká. Deti väčšinou začnú štvornožkovať pred dovŕšením jedného roka a až po tomto období prichádza čas na znepokojenie. Ak vaše dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom.
Štvornožkovanie je nádherný, dôležitý míľnik, ktorý otvára dieťaťu nový svet možností. S trpezlivosťou, správnymi cvikmi a trochou kreativity pomôžete svojmu bábätku, aby túto fázu zvládlo s radosťou a úspechom.
Je lepšie, ak dieťa týmto motorickým míľnikom prirodzene prejde. Lozenie po štyroch prináša viaceré významné benefity, pretože otvára dieťaťu „dvere“ na ceste z horizontálnej do vertikálnej polohy. Dieťa sa tak ocitá v novej pohybovej perspektíve vo vzťahu k zemskej gravitácii, získava skúsenosti o polohe svojho tela v priestore (tzv. propriocepcia). Táto fáza vývinu napomáha lateralizácii a dozrievaniu pohybových a úchopových reflexov. Posilňuje chrbtové a brušné svaly, paže a svaly krku, čím sa posilňuje celý svalový korzet, ktorý je nevyhnutný pre nastupujúcu vertikalizáciu, teda vzpriamenú chôdzu.
Motivovať ho môžeme prostredníctvom hry. Ak nie je dostatočne pohybovo pripravené, môžeme ho podporiť striedaním polohy na brušku a chrbte napríklad hrou na chrobáčika, kedy ho prevraciame na obe strany, pri ktorom sa zapájajú jednotlivé svalové skupiny a osové nastavenie chrbtice. Tiež aktivity podporujúce horizontálny a vertikálny pohyb, nakláňanie dieťaťa, hra na kolotoč, kedy ho chytíme na ruky a točíme sa s ním, alebo si ľahneme na chrbát a chytíme ho oboma rukami okolo pása a „lietame“ v priestore. Plávanie je ďalším vynikajúcim spôsobom, pri ktorom si môže vychutnať voľný pohyb vo vode, ktorá zmierňuje zemskú príťažlivosť.
Je nevyhnutné pri „trénovaní“ vytvoriť optimálne podmienky pre samotný pohyb dieťaťa. Ideálne je, ak máte doma na podlahe koberec alebo zabezpečíte, aby sa dieťaťu na podlahe nešmýkalo (protišmykové ponožky, pančuchy s protišmykovými gumami aj na kolenách). Pre osvojenie správneho pohybového vzorca je to dôležité.
Väčšina rodičov túži po tom, aby ich bábätko napredovalo čo najrýchlejšie a bez problémov. Nie je nezvyčajné, že počúvam od mamičiek otázky typu: "Moje dieťa má slabé ručičky a ešte nevie štvornožkovať. Ako mu môžem pomôcť?" Táto obava je pochopiteľná, avšak zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa v nesprávnom čase môžu byť nielen zbytočné, ale aj škodlivé.
Bábätká sa vyvíjajú individuálne a prirodzene prechádzajú viacerými fázami, počas ktorých postupne získavajú potrebnú silu a koordináciu na to, aby zvládli zložitejšie pohyby, ako je štvornožkovanie, sedenie či chôdza. Nedostatočné neuronové prepojenia v mozgu: Pri učení sa nových pohybov sa v mozgu vytvárajú tisíce nových neurálnych prepojení. Ak dieťa nedostane priestor na to, aby sa samostatne učilo a objavovalo svoje schopnosti, ochudobníme jeho mozog o tieto dôležité skúsenosti. Pomocou rodičov dieťaťu nedovolíme, aby si osvojilo vlastné tempo, čím môže dôjsť k tomu, že niektoré z týchto prepojení sa vôbec nevytvoria, čo negatívne ovplyvní ďalší rozvoj jeho schopností.
Problémy s bedrovými kĺbmi: Ak bábätko, ktoré ešte nie je pripravené na samostatné státie alebo chôdzu, nútime do týchto polôh, môžeme nadmerne zaťažiť jeho bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú plne vyvinuté. To môže viesť k neskorším problémom s pohyblivosťou a bolesťami v bedrovej oblasti. Zvýšené riziko poranení: Keď dieťa nie je fyzicky pripravené na určitý pohyb a predčasne mu pomáhame, môže to zvýšiť riziko pádov a poranení. Telo dieťaťa ešte nemá dostatočnú silu a stabilitu na zvládnutie pohybov, ktoré ešte prirodzene neovláda.
Kedy je potrebné zasiahnuť? Ak bábätko dosiahne vek jedného roka a stále nevie štvornožkovať, sedenie je problematické alebo dochádza k viditeľnému zaostávaniu vo vývine, určite odporúčam návštevu skúseného fyzioterapeuta. Tento odborník môže určiť, či ide o oneskorenie spôsobené fyzickými, motorickými alebo inými faktormi, ktoré vyžadujú terapiu alebo špeciálnu starostlivosť. Avšak v prípade bábätiek vo veku 6-10 mesiacov je zásah zo strany rodičov často kontraproduktívny.
Fyzioterapeutka o tom, či musí dieťa štvornožkovať a čo všetko si všímať pri jeho pohybe
Čo robiť v prípade, že moje dieťa neštvornožkuje? "Nebudem vracať dieťatko späť, pretože moje dieťa sa už nechce vrátiť späť, keďže sa dostalo o level ďalej. Takže si počkám na ukončenie motorického vývoja, kde sa mi dieťatko od nábytku posunie smerom do priestoru, urobí pár krokov, sadne si a potom sa budeme hravou formou hrať na psíka, medveďa, ktorí chodia po štyroch. Takouto formou naučím dieťatko štvornožkovať," odkazuje fyzioterapeutka všetkým rodičom, ktorí majú obavu, že ich dieťa ešte nebehá po štyroch.
To znamená, že ak dieťa nechce, nie je nutné snažiť sa ho nasilu vrátiť späť. Ak dieťatko aj napriek tomu, že má dostatok priestoru a výrazne ho v tomto pohybe podporujete, o štvornožkovanie záujem nejaví, nezúfajte. "Väčšinou hovorím rodičom, ak ste ako deti neštvornožkovali a viete o tom, a máte malé dieťa, štvornožkujte spolu s ním," hovorí s úsmevom odborníčka.
Avšak, to, že dieťa už štvornožkuje nie je úplná výhra. V niektorých prípadoch to môže dieťatko robiť zle. Je preto potrebné si všímať niektoré veci a ak sa vám laickým okom už na prvý pohľad niečo nepozdáva, je lepšie túto situáciu riešiť.
Čo si na lození treba všímať? Sú deti, ktoré „preskočili“ fázu lozenia, a predsa sa naučili chodiť. Avšak, to, že dieťa už štvornožkuje nie je úplná výhra. V niektorých prípadoch to môže dieťatko robiť zle. Je preto potrebné si všímať niektoré veci a ak sa vám laickým okom už na prvý pohľad niečo nepozdáva, je lepšie túto situáciu riešiť.
Niektoré deti fázu štvornožkovania úplne vynechajú a začnú hneď chodiť. Z tohto vyplýva, že štvornožkovanie je predstupňom chôdze a deti sa lozením po štyroch pripravujú na to, čo ich neskôr čaká. Deti väčšinou začnú štvornožkovať pred dovŕšením jedného roka a až po tomto období prichádza čas na znepokojenie. Ak vaše dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom.
Štvornožkovanie nie je iba míľnikom v živote dieťatka. Zlepšuje sa zmysel pre rytmus a spoluprácu oboch strán tela, čo je dôležité hlavne pri činnostiach vyžadujúcich koordináciu pravej a ľavej ruky, napr. Otázka mnohých rodičov je nielen tá, kedy dieťa štvornožkuje, ale aj ako mu pomôcť. Lezenie prináša deťom radosť z voľného pohybu, ale je tiež o rozvíjaní.
Ako naučiť dieťa štvornožkovať? Teraz sa dostávame k praktickej časti - ako naučiť dieťa loziť a aké cvičenie na štvornožkovanie skutočne funguje. Prvým krokom je zabezpečiť správne prostredie. Dieťa potrebuje dosť priestoru na pohyb a správny povrch. Odstráňte z okolia nebezpečné predmety, zabezpečte elektrické zásuvky a rohové časti nábytku.
Cviky na štvornožkovanie by mali byť prirodzené a hravé. Tummy time (čas na bruchu): Už od prvých týždňov života je dôležité, aby dieťa trávilo čas na bruchu. Tým posilňuje svaly krku, chrbta a ramien. Polohovanie na štyri: Keď dieťa ovláda oprenie sa o ruky, pomôžte mu zaujať pozíciu na štyroch - podložte mu bruško rukou alebo zrolenú deku a nechajte ho v tejto polohe chvíľu. Prenášanie váhy: Postavte dieťa na štyri a jemne ho hojdajte dopredu a dozadu, prípadne ho nechajte prenášať váhu z jednej strany na druhú. Podávanie hračiek v polohe na štyroch: Keď dieťa stojí na štyroch, podávajte mu hračku z rôznych strán. Prechádzanie cez prekážky: Vytvorte malé prekážky zo zrolovaných diek alebo vankúšov.
Najlepšou motiváciou je vždy hra. Položte obľúbenú hračku tesne mimo dosahu dieťaťa - tak blízko, aby ju videlo a chcelo ju, ale tak ďaleko, aby sa muselo trochu pohnúť. Veľmi dobre fungujú aj farebné, zvukové alebo svietiace, interaktívne hračky. Lopty sú ideálne na rozvoj štvornožkovania - kotúľajú sa, sú farebné a dieťa ich chce chytiť. Autíčka a ťahacie hračky takisto patria medzi top motivátory. Kvalitné hracie deky poskytujú ideálny povrch na cvičenie. Sú dostatočne pevné, aby dieťa malo stabilnú oporu, ale zároveň mäkké a príjemné.
Čo nerobiť, keď dieťa začína štvornožkovať? Rovnako dôležité ako vedieť, čo robiť, je vedieť, čo nerobiť. Nedávajte dieťa do sedu skôr, ako sa posadí samo. Vyhýbajte sa chodítkam. Nenúťte dieťa do pozície násilím. Neobmedzujte dieťa v pohybe. Neporovnávajte svoje dieťa s inými. Každé dieťa je jedinečné a má svoje tempo.
Ideálny scenár je dieťatku poskytnúť toľko slobodného priestoru, aby mohlo objavovať čo dokáže a mohlo sa posúvať ďalej. Nadmerné nosenie dieťatka ho brzdí v objavovaní schopností svojho telíčka. Dieťatko treba nechať na zemi, kde si neublíži, okolie zabezpečiť tak, aby bolo bezpečné. Občas ho treba nechať aj potrápiť sa. Keď niečo chce, nechajme ho, aby sa k nemu dostalo samé, nepodávajme mu to. Keď chce prísť k nám, nechajme ho sa k nám dostať samé, nechoďme mu oproti. Motivácia je najväčšou hnacou silou. Nechajme dieťatko napredovať samé. Nesnažme sa ho posúvať tam, kde ho chceme mať a ono na to ešte nie je pripravené. Hovoríme o stavaní na nožičky, posádzaní detí a vyobložení ich vankúšmi, používaní chodítok či skákadiel pre detičky. Všetky tieto innosti a pomôcky nútia deti zapájať svalové skupiny, ktoré nemajú ešte dobre posilnené. My si môžeme myslieť, ako dobre spravíme, že dieťatku ukážeme nový rozmer napríklad v podobe skákadla. Dieťatko je síce šťastné, smeje sa a prebaví sa v ňom hodnú chvíľku. Počas toho ale vyvíja neúmerný tlak na kĺbiky a chrbátik, ktoré ešte nie sú na vertikalizáciu a nedajbože odrazy v skákadle, pripravené. Riskujeme tak, že dieťa budú v neskoršom veku trápiť problémy s chrbtom či zlé držanie tela. Najlepšie, čo môžeme pre dieťa spraviť je dať mu priestor. Netlačiť ho dopredu, rešpektovať jeho individualitu od mala. Samo sa bude posúvať podľa toho, ako bude pripravené. My ho môžeme na jeho ceste doprevádzať, motivovať, povzbudzovať, tešiť sa z jeho úspechov a pomojkať pri neúspechoch. Dieťa tak neobjaví len svoje pohybové schopnosti. Objaví tak niečo veľmi dôležité, z čoho bude ťažiť po celý zvyšok života - svoju samostatnosť a nezávislosť.
Ak sa chcete poradiť alebo sa vám čokoľvek nezdá, obráťte sa na svojho pediatra alebo detského fyzioterapeuta.
Pri štvornožkovaní si už dáva nožičku pod seba, akoby sa išiel sám posadiť ale keď už už je skoro v sede, tak sa dá naspäť na štyri. Keď ho dám ja do sedu, pozrie na mňa a padá do strán. Doktorka na minulotýždňovej poradni povedala, že je to normálne, že ešte nesedí, že príde jeho čas. Neporovnávam, že kamarátkyne dieťa už sedí a je o mesiac mladšia a pod. Každé dieťa je iné. Iba mi povedali na poradni na Antolskej (je o 6-týždňov skôr narodený, tak chodíme aj tam na poradňu), že on by nemal ešte vedieť štvornožkovať a stáť ale mal by už vedieť sedieť. Tak teraz nechápem. Vie niečo, čo by nemal vedieť a nevie niečo, čo by mal vedieť. Kedy sedeli Vaše detičky? Osobne si celá moja rodina a najmä babky myslia, že on sedieť nebude, ak sa naučil stáť. A podotýkam, že keď ho rehabilitačná sestra chytila za ruky, tak normálne chodil. Chodila s ním po ordinácii a povedala, že ANI TOTO BY EŠTE NEMAL VEDIEŤ :D Tak som teraz v pomykove, čo robiť. Jeden lekár povie, dávajte ho do sedu, aby zistil, že aj táto poloha existuje, druhý mi povie nedávať do sedu, lebo ešte nemá silný chrbátik a má ho okrúhly (dnes už ho mal napr. krásne rovný).
Samostatné sedenie, plazenie, štvornožkovanie, prvé kroky… dieťatko už v ranom veku prechádza rôznymi vývojovými míľnikmi, ktoré rodičia poctivo sledujú a oslavujú každý jeden z nich. Výnimkou nie je ani spomínané plazenie a štvornožkovanie, ktoré deťom otvára nové možnosti spoznávanie sveta. Štvornožkovanie je vo vývoji detí veľmi dôležitou fázou a ostáva ňou aj napriek tomu, že mnohí rodičia o tom v súčasnosti vedú rôzne diskusie. “Chôdza” na všetkých štyroch je pre dieťatko nielen fyzickým, ale aj psychickým tréningom a jednoznačne predstavuje významný míľnik. Kým pre dospelého človeka je chôdza niečo také prirodzené ako dýchanie, pre tých najmenších je aj štvornožkovanie poriadnou výzvou. Pýtate sa, ako naučiť dieťa štvornožkovať? Dieťatko musí najprv vedieť zdvihnúť zadoček a bruško odlepiť od zeme a k tomu všetkému položiť dlane na podlahu. Príprava na štvornožkovanie je naozaj intenzívna a spočíva v neustálom tréningu svalov. Dieťatko najprv dvíha hlavičku, neskôr sa pretáča z chrbátika na bruško a späť, potom prichádza na rad plazenie a nakoniec aj štvornožkovanie.
Sledovať, ako vaše bábätko rastie a dosahuje nové vývinové míľniky, je neopísateľný zážitok. Jedným z najdôležitejších momentov v motorickom vývoji dieťaťa je štvornožkovanie, ktoré predstavuje kľúčový krok na ceste k samostatnej chôdzi. Každé dieťa má pritom svoje jedinečné tempo. Niektoré deti začnú štvornožkovať skôr, iné neskôr, a to je úplne v poriadku. Ak však chcete vedieť, ako naučiť dieťa štvornožkovať a ako tento proces jemne podporiť, ste na správnom mieste. V tomto článku sa dozviete všetko o tom, kedy dieťa štvornožkuje, aké sú správne cviky na štvornožkovanie a ako motivovať vašu ratolesť k pohybu.
Mnohí rodičia si pletú pojmy plazenie a štvornožkovanie, no ide o dve odlišné fázy motorického vývoja. Plazenie je pohyb, pri ktorom sa dieťa posúva po bruchu, pričom brucho zostáva v kontakte s podložkou. Štvornožkovanie (alebo lozenie) je pokročilejšia forma pohybu. Dieťa sa zdvihne na štyri končatiny - kolená a ruky - a brucho je nad zemou. Tento typ pohybu si vyžaduje väčšiu svalovú silu, lepšiu koordináciu a rovnováhu. Hoci plazenie je dôležitou prípravou, skutočné benefity pre komplexný vývoj dieťaťa prináša práve štvornožkovanie.
Otázka „kedy dieťa štvornožkuje" patrí medzi najčastejšie rodičovské dilemy. Odpoveď nie je jednoznačná, pretože každé dieťa má individuálne tempo vývoja. Približne medzi šiestym a deviatym mesiacom dieťa často začína experimentovať s pohybom po bruchu. Plazenie môže vyzerať rôzne: niektoré deti sa tlačia dozadu namiesto dopredu, iné používajú viac jednu stranu tela. Medzi ôsmym a desiatym mesiacom väčšina detí dosiahne dôležitý medzistupeň - hojdanie na štyroch. Dieťa sa postaví na kolená a ruky a začne sa hojdať dopredu a dozadu, čím trénuje rovnováhu a prenášanie váhy. Potom príde ten kúzelný moment: prvý skutočný pohyb vpred! Kedy dieťa začne loziť individuálne variuje, no u väčšiny detí sa to deje približne medzi deviatym a jedenástym mesiacom.
Použite hračky, vytvorte prekážky na zemi alebo sa s dieťaťom sami štvornožkujte - deti napodobňujú a môže ich to inšpirovať.
