Veková hranica tri roky u dieťaťa väčšinou znamená, že sa začína jeho nová etapa - nástup do materskej školy. Veľa mamičiek sa na tento míľnik teší a mnohým deťom sa v škôlke páči. No veľakrát to je aj inak. Niektoré mamy sa rozhodnú svoje dieťa do škôlky nedať hneď v troch rokoch, alebo nedať ho tam vôbec. Dôvody bývajú rôzne.
Môže byť dieťa celkom bez škôlky?
Odpoveď znie áno. Dieťa nemusí chodiť do škôlky vôbec, ak to rodičom aj dieťaťu vyhovuje. V dnešnej dobe je u nás v platnosti povinná predškolská dochádzka, takže dieťa musí absolvovať aspoň predškolskú triedu v škôlke. Ak však rodičia nechcú, aby ich syn či dcéra chodili do škôlky fyzicky, je možnosť absolvovať predškolské vzdelávanie aj doma, teda individuálne.
Ak premýšľate nad domácim vzdelávaním aj neskôr, iste vám hlavou víria mnohé otázky: Ako to v praxi funguje?
Mária, mamička 6-ročného syna, spomína: „Minulý rok bol náš syn predškolákom. Keďže predškolská výchova bola povinná, museli sme syna zapísať do škôlky. Nechceli sme však, aby do škôlky naozaj chodil, pretože syn ostáva doma na domácom vzdelávaní a chodenie do škôlky tak pre nás nemalo význam. Nebol problém vybaviť potrebné záležitosti, aby syn mohol absolvovať predškolské vzdelávanie doma. So škôlkou sme sa dohodli a komunikovali ohľadom toho, čo by mal syn zvládnuť, dostali sme rôzne pracovné listy a aktivity, ktoré sme vypracovali. Všetko však vo vlastnom tempe a vlastnom čase. Následne sme absolvovali jednu návštevu v škôlke (akoby „preskúšanie“), kde sa syn porozprával s pani učiteľkami.“
Aké dôvody majú mamy, ktoré nedajú svoje dieťa do škôlky?
U Márie bolo dôvodom, že syn pokračuje na domácom vzdelávaní. Spýtali sme sa ďalších mamičiek „neškôlkarov“, čo ich viedlo k takémuto rozhodnutiu. Tu je niekoľko odpovedí.
- Martina: „Moje detičky nechodia do škôlky (ani povinná predškolská), pretože je pre mňa veľmi dôležité vytváranie láskavej, rešpektujúcej a silnej vzťahovej väzby medzi detičkami a ich rodičmi a tiež medzi súrodencami.“
- Terezka: „Môjho syna do škôlky nedám (ak mi to situácia dovolí, urobím pre to, čo budem môcť), pretože si nemyslím, že 3 roky sú dosť na to, aby dieťa trávilo tak dlhý čas s cudzími ľuďmi, vplyvmi, bez možnosti obrátiť sa na mamu alebo inú blízku osobu, keď to potrebuje. Moje dieťa je veľmi spoločenské, no napriek tomu takéto odlúčenie nepovažujem za zdravé pre jeho vývoj.“
- Martina: „Dôvodov je viac. Keď sa pýtal do škôlky, skúsili sme a páčilo sa mu prvé 2 dni, keď tam bol iba 2 hodiny. Odvtedy ma prosil, že nechce už ísť do škôlky. Pár dní som ho tam ešte nosila, ale išla som úplne proti sebe. Nemala som žiaden zmysluplný dôvod, prečo by tam mal chodiť proti jeho vôli. A tak sme doma spolu a užívame si spoločný čas.“
- Katarína: „Nechodia preto, že som doma. Nepotrebujem platiť cudzím ľuďom za to, aby robili robotu za mňa.“
- Miroslava: „V prvom rade je to u nás o rešpekte k dcérke, potom o našich hodnotách a celkovom spôsobe života. Klasický školský systém nám ani v jednom smere nevyhovuje. Od septembra bude dcérka oficiálne predškoláčka na IVZ (individuálne vzdelávanie) s tým, že bude podľa potreby navštevovať domškolu, kde sa momentálne teší.“
- Veronika: „Pretože dieťa má vyrastať s matkou a nie s cudzou osobou. Ak to bude možné, tak svoje dieťa do škôlky nedám.“
- Janka: „Mám tri deti (skoro 8-ročné dievča, 5,5-ročný chlapec a polročná slečna). Dve staršie do škôlky, ani do školy nikdy nechodili a najmenšia, dúfam, že to okolnosti dovolia, tiež nebude chodiť. Sme na DV. S manželom sme mali jasno v tom, že súčasné nastavenie školského systému je v absolútnom rozpore s prirodzeným vývojom detí vzhľadom na ich individualitu. A tiež každodennosť rodinného života a vytváranie silných vzťahov medzi súrodencami a deťmi a rodičmi boli podstatným dôvodom pre domáce vzdelávanie. Negatívnych príkladov napr. pri nástupe do inštitúcií sme mali v okolí veľmi veľa. Tiež školská šikana a iné chuťovky.“
Nebude dieťa bez škôlky znevýhodnené pri nástupe do školy?
Samozrejme, nie každé dieťa, ktoré nechodí do škôlky, automaticky pokračuje na domácom vzdelávaní. Mnohé nastúpia do prvého ročníka základnej školy. A tu často prichádza strach a otázka, či absencia predškolského vzdelávania nebude mať negatívny vplyv na dieťa a jeho začlenenie do školy. Určite môže byť pre deti výhodou, ak do školy nastupujú so svojimi kamarátmi z materskej škôlky. Dieťa môže mať v prvom ročníku problém nájsť si kamaráta a začleniť sa do kolektívu. Ak je ale dieťa aj bez škôlky zvyknuté na iné deti, má svoj okruh kamarátov a podobne, určite sa časom začlení.
Treba si tiež uvedomiť, že niektoré deti sú jednoducho menej smelé. Nie vždy je to o tom, či navštevovalo škôlku alebo nie, pretože škôlka neurobí z nesmelého dieťaťa automaticky odvážneho a sebavedomého človiečika.
Mária hovorí: „Mám štyri deti, z toho dve chodili do škôlky čiastočne a dve najmladšie nechodili vôbec. Nástup do školy bol pre každé dieťa iný. Najstarší syn, ktorý chodil do škôlky najviac, bol veľmi nesmelé dieťa a škola pre neho znamenala veľký stres, takže začiatky boli ťažké, mal veľký strach, úzkosti. V škôlke si učiteľky robili starosti, že je skôr pozorovateľom a stojí bokom od iných detí. Psychológ, ktorého sme raz navštívili, nás však upokojil a vysvetlil, že je to úplne v poriadku a niektoré deti sú jednoducho viac pozorovatelia a introverti. A že svet potrebuje aj takých ľudí. Druhá dcérka bola v škôlke asi rok a pol a nemala problém sa zaradiť v prvom ročníku, ona je však úplne iná odvážnejšia povaha. Tretia dcérka je opäť veľmi nesmelé tiché a citlivé dieťa, introvert. Do škôlky nechodila a prvý ročník pre ňu bol ťažký. Veľmi pomaly nadväzovala kontakty so spolužiakmi, inak však bola šikovná. Neviem posúdiť, či by to bolo inak, ak by do škôlky chodila. Od druhého ročníka už je ale na domácom vzdelávaní. Najmladší syn je zasa iná osobnosť, do škôlky nechodil vôbec a tiež bude pokračovať na domácom vzdelávaní.“
Ak dieťa do škôlky chodiť nebude, základné zručnosti, ktoré bude potrebovať pri nástupe do školy ho pri troche snahy rodičia ľahko naučia.
Ako to cítite vy?
Nie každá rodina si môže dovoliť nedať dieťa do škôlky, pretože druhý príjem mnoho rodín jednoducho potrebuje. Ak ale máte tú možnosť a cítite, že vaše dieťa nie je na škôlku pripravené, nič vám nebráni odložiť jeho nástup na neskôr alebo ho do škôlky nedať vôbec. Riaďte sa tým, ako to cítite.
Treba si pri predškolskom ročníku zistiť, aké sú aktuálne podmienky a postup, ak si chcete dieťa nechať doma. Možné to každopádne je. Veľakrát cítime skôr tlak spoločnosti, že dieťa by už malo ísť do škôlky, že bez škôlky sa nenaučí všetko, čo potrebuje, že nebude schopné fungovať v kolektíve. Skúsenosti z praxe sú však iné a aj „neškôlkové“ deti sa bez problémov naučia všetko, čo pre život potrebujú. Často v láskavom a dobre známom domácom prostredí obklopení ľuďmi, ktorí ich poznajú a ľúbia.
Kedy dieťa nechce ísť do školy?
Ahojte, máme syna, ktorý bude mať koncom júna 6 rokov. Je to šikovný chlapec, ukecaný, nehanbí sa, pozná písmenká, pekne kreslí ... proste zvláda všetko čo by mal taký predškolák zvládať. Ide o to, že on vôbec, ale že vôbec nechce ísť do školy. Vraj on nebude vedieť čo tam má robiť, nebude nič chápať, ...že škola je ťažká... že on chce byť predsa farmár a tí nemusia chodiť do školy 🙂 ... Je taká dosť bojazlivá a veľmi citlivá povaha, od malička bol taký až príliž opatrný, bojazilvý...
Napr. situácia - písali sme písmenká a niečo som mu prečiarkla, ale v dobrom, všetko som komentovala, že toto je správne, toto je nesprávne - skončilo to tak, že mal pol hodiny hysák, prečo som mu to prečiarkla, že on to nevie, že už nikdy nebude písať atď. Vysvetlovanie nepomáha. Je aj taký dosť precízny, napr. ked zájde pri vymalovavaní za čiaru, je schopný to celé zahodiť, pokrčiť... Mám fakt veľkú dilemu či ho dať alebo nedať do školy. Lebo každý ho berie, že jasné - ide, veď je šikovný. Ale faktom je, že povaha sa mu tak či tak nezmení. Neviem ako podporiť jeho sebavedomie, možno by stačilo, že za prvý týžden v skole zistí, že je to ok a možno nie ... Neviete poradiť?
Otázka čo robiť, keď dieťa nechce chodiť do školy, patrí medzi časté dôvody konzultácie v detskej psychológii. Podobne náročná je situácia, keď rodičia riešia, čo robiť, keď dieťa nechce chodiť do škôlky. Odmietanie dochádzky nie je len prejavom vzdoru, ale môže signalizovať hlbšie adaptačné, emočné alebo vzťahové ťažkosti. Pri nástupe do školy alebo škôlky dieťa čelí zvýšeným nárokom na samostatnosť, sociálnu interakciu a reguláciu emócií. Prechod do kolektívu môže aktivovať separačnú úzkosť, najmä u citlivejších detí.
Ak však odmietanie pretrváva, je sprevádzané výrazným plačom, psychosomatickými ťažkosťami, poruchami spánku alebo regresom v správaní, je potrebné situáciu hodnotiť komplexnejšie. V niektorých prípadoch sa pridružuje agresivita u detí alebo zvýšená impulzivita ako prejav vnútorného napätia. Odmietanie školy môže súvisieť s úzkostnou symptomatikou, nízkou sebadôverou, problémami v rovesníckych vzťahoch alebo s negatívnou skúsenosťou v kolektíve.
Základom je pokojný, konzistentný a predvídateľný prístup. Minimalizovanie problému, nátlak alebo tresty spravidla zvyšujú úzkosť. Dieťa potrebuje validáciu svojich emócií a jasné, primerané hranice. Rodič by mal aktívne komunikovať so školou či škôlkou, sledovať prípadné zmeny v správaní dieťaťa a vytvárať stabilné ranné rituály, ktoré podporujú pocit istoty a predvídateľnosti.
Ak rodičia opakovane riešia, čo robiť, keď dieťa nechce chodiť do školy alebo čo robiť, keď dieťa nechce chodiť do škôlky, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. V terapeutickej práci s deťmi sa okrem terapie hrou využíva aj metóda tzv. sandplaying, teda terapia prostredníctvom pieskoviska. Ide o projektívnu a nedirektívnu techniku, ktorá umožňuje dieťaťu symbolicky vyjadriť vnútorné konflikty, obavy či nevedomé prežívanie bez potreby verbálneho vysvetľovania. Táto metóda je vhodná najmä pri úzkostiach, adaptačných ťažkostiach, traume alebo pri situáciách, keď dieťa nedokáže svoje prežívanie primerane verbalizovať. Naša súkromná psychologická ambulancia v Bratislave poskytuje odbornú intervenciu s cieľom podporiť zdravý psychický vývin dieťaťa.
Je vaše dieťa skutočne pripravené ísť do školy? Neignorujte emočnú zrelosť | Odpíšeme Ti (#46)
Chodiť do školy je zodpovednosťou detí
Vždy, keď vaše dieťa robí ráno scény, že nechce ísť do školy, musíte urobiť niekoľko vecí. Najprv správne identifikovať problém, pretože za neochotným vstávaním môže byť niečo úplne iné. Neváhajte použiť obmedzenia, stanoviť hranice a nechať dieťa niesť dôsledky za svoje správanie. Aj v živote to predsa tak funguje. Takmer každý rodič čelí v určitej fáze školského života svojho dieťaťa faktu, že ono odmieta ísť do školy. Možno sa to stalo zrazu, možno doposiaľ žiaden takýto problém neexistoval, možno to trvá dlho a akosi patrí ku každodennej rannej rutine. Najdôležitejšie je zistiť príčinu.
Ako rodič by ste mali vedieť, že odmietaním školy dieťa rieši nejaký svoj momentálny problém. Týmto vonkajším prejavom sa však len dostane do ešte väčších ťažkostí. Preto je kľúčové naučiť deti, aby dokázali svoje problémy riešiť samé.
Dnes je veľmi trendy tvrdiť, že deti nemusia niesť zodpovednosť za svoje činy. Ako spoločnosť sme presvedčení, že ak trváme na pravidlách, deti z toho nič pozitívne nemajú. Dospelí, ktorí ráno vstávajú a chodia do práce, dokázali vyriešiť problém chodenia do práce. Majú dostatok schopností na to, aby si s ním poradili a vedeli úspešne vo svete fungovať. Stáli za tým najmä dve veci - motivácia a dôsledky. Motivácia je dôvod, pre ktorý pracujú. Potrebujú zabezpečiť seba a svoju rodinu. Chcú si kúpiť byt, dom, auto, túžia po dovolenke, či krásnych šatách. Dôsledkom je, že ak nepôjdu do práce, stratia ju. Potom stratia svoje zázemie a môžu skončiť na ulici. Podobne to funguje aj u detí.
Riešenie je v dvoch krokoch. Dieťa musí znášať dôsledky svojho správania tak, aby ste sa nezamotali v danej situácii a nemuseli jeden druhému dokazovať, kto je tu silnejší. Nezabudnite na to, aby trest súvisel s daným problémom a logicky z neho vyplýval. Napríklad mu môžete povedať: „Celý týždeň sa ti nepodarilo vstať na čas a bez problémov, takže na budúci týždeň pôjdeš do postele o hodinu skôr. Ak budeš vstávať v pohode, môžeme sa potom vrátiť k pôvodnej večierke, no tento týždeň mi to budeš musieť dokázať.“
Uplatňujte trest hneď na začiatku celého procesu, aj keď je vaše dieťa len v prvých ročníkoch. Ak sa nechuť chodiť do školy stane neustále prítomným problémom, nechajte dieťa, nech dôsledky skúsi na vlastnej koži aj v širšom okruhu, než je rodina. Nepíšte mu ospravedlnenky, nezakrývajte mu donekonečna chrbát. Nech príde neskoro a nesie za to dôsledky uvalené školou, zhoršenú známku zo správania, či celkovo horší prospech. Mali by ste prijať fakt, že vaše deti vyrástli a sú z nich mladí ľudia, tínedžeri, ktorí nesú svoju zodpovednosť a dôsledky sú ich vizitkou, nie vysvedčením dospelého.
Pomôžte dieťaťu vyriešiť situáciu
Keď ho ráno ťaháte z postele, nepokúšajte sa viesť s ním vážny rozhovor na tému zodpovednosť. V tejto chvíli nie je priestor na to, aby sa naučili ako riešiť nepríjemnosti. Zaoberajú sa viac argumentmi, ktorými by vás presvedčili, rozmýšľajú nad výhovorkami a dohadujú sa s vami. To, že vaše dieťa nechce ísť do školy môže byť vonkajší prejav nejakého dôležitejšieho problému. Pozrite sa aj na jeho správanie mimo školy. Aký je doma? Plní si svoje povinnosti? Dôležité je vedieť, ako spolu komunikujete o zodpovednosti. To totiž úzko súvisí s tým, ako vážne sa stavia dieťa ku svojim povinnostiam.
Ak vaše dieťa odmieta ísť do školy a každé ráno s ním zvádzate boj, mali by ste asi prehodnotiť svoj vlastný prístup. Odporuje vám takmer v každej záležitosti, o ktorú ho požiadate? Neplní ani doma svoje povinnosti? Môže si kedykoľvek zapnúť počítač, byť na telefóne či pozerať televíziu? Niekedy rodičia nesprávne reagujú na to, že deti nechcú ísť do školy a kričia, či trestajú ich odnímaním vecí. Deti sa však pod takýmto tlakom dostávajú do pozície, kedy nemajú čo stratiť a odmietajú školu ešte intenzívnejšie.
Ako to zmeniť
- Zistite presné dôvody. Pýtajte sa otvorené otázky, typu: čo, kedy, ako.
- Komunikujte s učiteľmi. Spolu sa dohodnite ako by ste dokázali dieťaťu pomôcť.
- Zapojte dieťa.
- Buďte trpezliví, stanovte si krátkodobé ciele a kontrolujte, či sa ich podarilo dosiahnuť.
- Spoločne hľadajte nové spôsoby riešenia úloh a zadaní.
- Podporujte ho a buďte pozitívni. Zmena sa bude diať veľmi pomaly, všímajte si aj drobné úspechy a chváľte ho.
Odklad školskej dochádzky a predčasný nástup
Nie ste si istý, či dieťa dať už do školy alebo nie? Odklad ako sme ho poznali bol zrušený. Aký je teda teraz postup, ak chcete dieťaťu odložiť nástup do školy?
Vaše dieťa je nadané, chcete ho dať do školy skôr. Ako prvý krok, teda potrebujete získať písomné stanovisko od zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Po tom ako doloží rodič riaditeľovi materskej školy vyššie uvedené doklady - riaditeľ materskej školy vydá rozhodnutie o vydá rozhodnutie o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. O pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania musí riaditeľ materskej školy rozhodnúť najneskôr 31. mája.
Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.
§ 19 školského zákona: Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Zrušil sa aj inštitút dodatočného odloženia povinnej školskej dochádzky. Išlo o prípady, kedy dieťa nastúpilo do školy, ale po čase sa zistilo, že by bolo predsalen vhodné, aby sa vrátilo do školky. Práve v tomto prípade sa postupovalo dodatočným odložením.
Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a) riaditeľovi školy; (pozn. Ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou dokumentáciou podľa § 11 ods. 9 písm.
Ak chcete zapísať do školy Vaše dieťa, napriek tomu, že ešte nemalo 6 rokov veku, je to možné. Podľa § 60 ods. Zákonný zástupca môže požiadať o prijatie dieťaťa na vzdelávanie v základnej škole AJ V PRÍPADE,ak dieťa nedovŕši k 31. augustu príslušného kalendárneho roka 6 rokov veku, ak o to požiada zákonný zástupca dieťaťa a ak je dieťa telesne a duševne primerane vyspelé, spôsobilé na školskú dochádzku, čo posúdi riaditeľ materskej školy po dohode s rodičom a po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
Od 1.9.2023 je totiž účinná časť poslednej novely školského zákona. žiadne dieťa nemôže plniť povinné predprimárne vzdelávanie pred piatym rokom veku a aj napriek tomu ak podľa záverov diagnostického vyšetrenia v príslušnom zariadení poradenstva a prevencie, dosiahne školskú spôsobilosť a bude s tým súhlasiť aj jeho ošetrujúci lekár, bude môcť byť prijaté na „predčasné“ plnenie povinnej školskej dochádzky.
JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, blogu na tejto webstránke, e-sprievodcov pre rodičov a publikácie Praktický sprievodca pre rodičov. Píšem pre Vás články na tejto webstránke. Okrem tohto projektu píšem pre články pre niektoré časopisy, organizujem webináre pre rodičov ohľadom svojich tém. Som milovníčkou talianskej kuchyne a jazyka a mama troch detí.
