Mamičky, často sa stretávame s otázkou, ako zvládnuť odplienkovanie našich detí. Moja dcéra bude mať o tri mesiace tri roky a stále ju neviem odplienkovať. Napriek snahám o pravidelné dávanie na nočník, výsledky sú minimálne - občas sa vyciká, ale sama sa nevypýta. Keď sa jej spýtam, či chce cikať, odpovie, že nie, a o pár minút sa pociká. Keď ju posadím na nočník, začne protestovať a nechce tam ani sedieť.
Situácia je komplikovanejšia, keďže dcéra chodí do jaslí, kde sa zrejme nevenujú intenzívne odplienkovaniu, a radšej jej vymenia plienku. Pokusy nechať ju doma bez plienky, napríklad na záhrade, viedli k tomu, že zadržiavala moč celý deň, aj napriek častým ponukám na nočník, a nakoniec sa vycikala na terasu. Namiesto hnevu som to len spláchla záhradnou hadicou.
Snažím sa jej vysvetliť, že je veľká a chodí sa cikať na záchod, rovnako ako ja. Ukazujem jej to pri každej príležitosti, ale zdá sa, že to nemá želaný efekt. Niektorí mi radia, aby som jej jednoducho jedného dňa vzala plienky. Skúsila som to, dala som jej len nohavičky, ale výsledkom bolo, že celý deň nič nepila a zadržiavala moč. Kladiem si otázku, čo robím zle.
V súvislosti s touto témou sa však často objavujú aj diskusie o rôznych diétach. Jednou z nich je aj takzvaná "agresívna močová diéta", ktorá je však založená na nesprávnych predpokladoch a môže byť škodlivá.
Čo je to alkalická diéta a odkiaľ sa vzala?
Alkalická diéta, ktorá sa začala propagovať okolo roku 2002 vďaka knihe Roberta Younga, vychádza z teórie, že naše telo je prirodzene zásadité a moderná strava ho prekysľuje, čo vedie k rôznym zdravotným problémom. Young, ktorý sa prezentoval ako lekár a vedec, bol však v roku 2017 odsúdený za lekársku prax bez povolenia a zistilo sa, že jeho tituly nie sú akreditované. Napriek tomu jeho internetové stránky stále tvrdia, že patrí medzi popredných svetových vedcov.
Podstatou alkalickej diéty je konzumácia zásadotvorných potravín (ovocie, zelenina) a obmedzenie kyselinotvorných (mäso, mliečne výrobky, obilniny, nezdravé jedlá). Zástancovia tejto diéty tvrdia, že prekyslené prostredie je príčinou väčšiny chorôb a že stravou možno ovplyvniť pH vnútorného prostredia.
Príznaky prekysleného organizmu podľa zástancov alkalickej diéty
Podľa propagátorov alkalickej diéty môžu byť príznakmi prekysleného organizmu tieto problémy:
- Únava
- Bolesti hlavy
- Hormonálna nerovnováha
- Časté zubné kazy
- Podráždenosť
- Tráviace ťažkosti
Je však dôležité poznamenať, že tieto príznaky môžu byť spôsobené aj mnohými inými zdravotnými komplikáciami, a samodiagnostika na základe internetových informácií sa neodporúča. V prípade zdravotných problémov je vždy najlepšie konzultovať lekára.
Alkalická diéta nie je medzi odborníkmi obľúbená
V roku 2018 sa alkalická diéta ocitla v rebríčku TOP 5 najhorších celebritných diét, ktorým by sme sa mali vyhnúť, podľa Britskej asociácie pre výživu.
Najčastejšie mýty a fakty o alkalickej diéte
Mýtus č. 1: Ľudské telo je prirodzene zásadité, no my v ňom kyselinotvornou stravou tvoríme kyslé prostredie.
Fakt: Hodnota pH v našom tele je prísne regulovaná a v rôznych tkanivách je rôzna. Na udržiavanie stabilnej koncentrácie vodíkových katiónov (ktoré spôsobujú kyslosť) telo využíva pufrovacie mechanizmy (hydrogénuhličitanový systém, dýchanie a obličky). Vznikajúce kyseliny sa neutralizujú a vylučujú močom alebo vydychujú ako oxid uhličitý. Aj keď sa pH moču môže meniť v závislosti od stravy, pH krvi je veľmi stabilné a jeho zmena o 0,3 je nezlučiteľná so životom.
Hodnoty pH v rôznych telesných tekutinách a tkanivách:
| Tkanivo/Tekutina | pH |
| Arteriálna krv | 7,35 - 7,45 |
| Koža | 4-6,5 |
| Žalúdočná šťava | 1,35-3,5 |
| Pankreatická šťava | 8,8 |
| Vaginálny sekrét | < 4,7 |
| Spermatická tekutina | 7,2-7,8 |
| Žlč | 7,6-8,8 |
| Moč | 4,6-8 |
| Bunky prostaty | 4,4 |
| Svalové bunky | 6,9 |
| Erytrocyty | 7,28 |
Kyslé prostredie v žalúdku je nevyhnutné pre trávenie bielkovín, vstrebávanie železa a elimináciu patogénov.
Mýtus č. 2: Kyselinotvorná strava vedie k prekyslenému organizmu.
Fakt: Termín "prekyslený organizmus" nie je v odbornej literatúre bežne používaný. Odborne sa hovorí o acidobázickej rovnováhe. Konzumácia potravín môže ovplyvniť pH slín, moču a stolice, ale u zdravých ľudí nie je preukázaný negatívny okysľujúci účinok stravy na vnútorné prostredie. Zdravé obličky dokážu efektívne vylúčiť prebytočné kyseliny a udržať acidobázickú rovnováhu. Kyslé pH moču je často dôkazom správnej funkcie obličiek pri vylučovaní odpadových látok.
Mýtus č. 3: Nadmerná konzumácia mäsa a mliečnych výrobkov organizmus zakysľuje a vedie k osteoporóze.
Fakt: Neexistujú vedecké dôkazy potvrdzujúce kauzálnu súvislosť medzi konzumáciou mäsa či mliečnych výrobkov a osteoporózou. Naopak, niektoré výskumy naznačujú, že vyšší príjem bielkovín môže byť spojený s lepšou kvalitou kostí. Vyradenie mliečnych výrobkov, bohatých na vápnik, môže naopak zhoršiť zdravie kostí, najmä u žien po menopauze.
Mýtus č. 4: Kyslé prostredie spôsobuje rakovinu.
Fakt: Kyslé prostredie v okolí rakovinových buniek je skôr dôsledkom poruchy ich metabolizmu a rastu, nie príčinou vzniku rakoviny. Existuje mnoho vedeckých štúdií, ktoré preukazujú súvislosť medzi stravovacími návykmi (napr. nadmerná konzumácia červeného a spracovaného mäsa) a zvýšeným rizikom niektorých druhov rakoviny, ale to nie je dôkazom toho, že by alkalická diéta bola liekom.
Mýtus č. 5: Kyslý moč je zlý a mali by sme sa snažiť, aby mal zásadité pH.
Fakt: Moč je vo väčšine prípadov mierne kyslý, čo je fyziologický stav. Kyslé pH moču môže byť spôsobené stravou, ale aj inými faktormi. Alkalický moč naopak môže signalizovať problémy s obličkami alebo infekciu. Dôležitejšie ako meniť pH moču je dbať na vyváženú a pestrú stravu.
Čo pozitívne si môžeme odniesť z alkalickej diéty?
Hoci je koncept alkalickej diéty založený na nesprávnych vedeckých základoch, môžeme si z nej vziať niekoľko pozitívnych bodov:
- Zvýšená konzumácia ovocia a zeleniny: Tieto potraviny sú bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu, ktoré sú pre zdravie nevyhnutné.
- Obmedzenie spracovaných potravín a "junk foodu": Zníženie konzumácie nezdravých jedál je vždy krokom k zlepšeniu životného štýlu.
Je však dôležité dbať na to, aby sme v snahe o "zásaditosť" organizmu nezanedbali príjem dôležitých živín, ako sú bielkoviny, vápnik, vitamín D, zinok či B12, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v živočíšnych produktoch.
Bezzvyšková diéta
V kontexte šetriacej diéty je dôležité spomenúť aj bezzvyškovú diétu, ktorá sa používa pri ochoreniach tráviacej sústavy. Jej cieľom je minimalizovať množstvo nerozpustnej vlákniny a zaťažení tráviaceho systému. Medzi indikácie patria hnačkové ochorenia, zápalové ochorenia čriev (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), chronická enteritída, črevná dyspepsia či syndróm dráždivého tračníka.
Charakterom je táto diéta šetriaca mechanicky aj chemicky. Obmedzuje sa výber potravín, vylučujú sa nafukovacie, ťažko stráviteľné a pikantné pokrmy. Zelenina sa obmedzuje na druhy ako mrkva, zeler, petržlen, špenátový a paradajkový pretlak. Z ovocia sa vynechávajú hrušky a ovocie so zrniečkami. Mäso by malo byť chudé, domäkka upravené, bez tuku a šliach. Odporúča sa hydina, králik, chudé hovädzie, teľacie, chudé bravčové a menej tučné ryby. Mliečne výrobky by mali byť nízkotučné a nepikantné.
Vhodné technologické úpravy zahŕňajú varenie, naparovanie, dusenie a pečenie bez tvorby kôrky. Nevhodné sú vyprážanie, opekanie na tuku a grilovanie. Pokrmy sa zahusťujú rozmixovanou zeleninou, zemiakmi, múkou opraženou nasucho alebo strúhankou. Na dochutenie sa používa menšie množstvo soli, bylinky a zelená vňať.
