Každé zvýšenie telesnej teploty je z pohľadu medicíny prirodzenou reakciou organizmu. Keď má horúčku ich dieťatko, rodičia cítia strach o jeho zdravie, a to je úplne v poriadku. Pediatrička MUDr. Paula Jackaninová hovorí, že horúčka je jeden z najčastejších dôvodov návštevy pediatra či pohotovosti. Zvýšená teplota alebo horúčka u malých detí patrí medzi najčastejšie dôvody vyhľadania lekárskej pomoci zo strany rodičov. Môže byť signálom bežnej bakteriálnej alebo vírusovej infekcie.
Normálna telesná teplota novorodenca, teda u dieťatka do 28 dní veku, sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí okolo 36,5 - 37,2°C. Je to však individuálne a teplota môže počas dňa kolísať v závislosti od dennej doby, oblečenia a podobne. Za zvýšenú teplotu u malých detí sa všeobecne považujú hodnoty v rozmedzí 37°C - 38°C. Ak hodnoty vystúpia nad 38°C, hovoríme o horúčke. U detí je horúčka častejšia a intenzívnejšia ako u dospelých, pretože ich imunitný systém sa stále vyvíja a učí sa bojovať s patogénmi.
Najmenšie deti môžu mať za normálnych okolností (v neprítomnosti choroby) teplotu vyššiu ako dospelí (novorodenci až do 38,0 °C, 38,1 °C 1-mesačné dojčatá a 38,2 °C 2-mesačné dojčatá). U novorodeniatok sa horúčka často objavuje pri dehydratácii, v súvislosti s oneskoreným nástupom laktácie. Zhruba rovnako sa správa infekcia aj u dojčiat prvé mesiace života. Dieťa často plače, je náročné ho utíšiť, prítomná môže byť nadmerná spavosť, odmietanie dojčenia, bolesť bruška a pod.
Okrem toho, detský organizmus môže takýmto spôsobom reagovať aj na prerezávanie zúbkov alebo očkovanie. Špičku teplomera potrite detským olejčekom alebo vazelínou, bábätko položte na chrbát, jednou rukou mu zdvihnite nožičky a druhou opatrne vsuňte špičku teplomera do konečníka asi 1,5 až 2 cm hlboko. Netlačte nasilu, ale počkajte, kým sa dieťa uvoľní. Z nameranej teploty odpočítajte 0,5 stupňa, pretože teplota v konečníku je vyššia. Starším deťom môžete merať teplotu pod jazykom. Stačí, aby držali teplomer pevne v ústach, až kým sa na ňom neukáže výsledok. Väčšie deti potom nemajú problém ani s meraním teploty v podpazuší. Údaje o teplote u detí sa môžu líšiť na základe spôsobu merania. U novorodencov a dojčiat sa za najpresnejšie považuje meranie teploty v konečníku. Pri tomto meraní je potrebné od výsledku odrátať 0,5°C, aby ste dostali presný údaj.
Zvýšenou teplotou označujeme stav organizmu, pri ktorom je jeho teplota vyššia než obvykle. Zvýšenú teplotu teda môžeme chápať ako liečebný proces, pri ktorom sa zvyšuje rýchlosť a sila imunitnej odpovede a spomaľuje množenie patogénov. Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme, a tak prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek či zvyšuje tvorbu protilátok. Napriek tomu nie je vhodné dovoliť jej vystúpiť príliš vysoko. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu.
V priebehu dňa sa telesná teplota môže meniť v závislosti od tzv. diurnálneho (denného) cyklu, čo v praxi znamená, že najnižšia teplota je ráno okolo 5:00 - 6:00 a najvyššia medzi 16:00 - 18:00. Na výške teploty povrchu tela, ktorá je relatívne menlivá, sa podieľa mnoho faktorov. Na nameranú hodnotu vplýva aj časť dňa. Najvyššia býva poobede a v skorších večerných hodinách. Ak chcete zistiť, akú reálnu teplotu má vaše dieťa, nemerajte ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity.
Pri horúčke, potení, hlienoch, pri respiračnom ochorení či pri hnačke organizmus stráca kľúčové tekutiny. Treba preto dbať na pitný režim - čistá voda, dojčenská voda, neperlivá minerálka, sladený čaj. Dojčenská voda je vhodná od narodenia, minerálnu vodu môžeme na spestrenie pitného režimu podať od 1. roka. Dbajte na to, aby dieťa pravidelne pilo. Pri zvýšenej teplote dieťa asi nebude mať chuť do jedla. Ponúknite mu však ľahké jedlo, ideálne silnú alebo zeleninovú polievku, ktorá ho zasýti a dodá telu potrebné minerály. Pri ochorení sú znížená chuť do jedla a odmietanie tekutín prirodzené. Rodič by však mal dbať najmä na prísun tekutín, ktoré majú pred stravou prednosť. Pri pochybnosti o hydratácii sledujte močenie. Dieťa by malo močiť do 6 hodín. Netreba to však brať úplne doslovne. Počas noci môže mať dieťa suchú plienku aj niekoľko hodín. Je potrebné vziať do úvahy, či má aj prejavy ochorenia - horúčku, odmieta piť, málo močí, má suchý biely jazyk… V hlbokom spánku sa môže stať, že aj zdravé dieťa nemočí dlhší čas.
Pri horúčke pracuje organizmus na vyšší energetický výkon, v kombinácii s nechutenstvom je dobre tolerovaná nedráždivá strava. Odporúča sa pravidelné vetranie miestnosti, voľný odev, dostatočná hydratácia a krytie energetických strát.
10 Ako merať teplotu
Ak je teplota vášho dieťatka len mierne zvýšená, lieky nie je potrebné podávať za každú cenu. Pri teplote do 38 °C ešte telo bojuje proti infekcii a ničí choroboplodné zárodky. Keby ste vtedy podali liek na zníženie teploty, túto obrannú funkciu by ste spomalili. Vhodný je čaj, skôr vlažný ako teplý, riedený džús alebo pitná voda v malých množstvách. Tieto tekutiny dieťaťu podávajte naozaj často, bez toho teplota nemusí klesnúť. A navyše, čím je dieťa menšie, tým skôr je ohrozené nebezpečnou dehydratáciou. Vhodné je aj pravidelné vetranie miestnosti, voľný odev a dostatočná hydratácia.
V prípade horúčky u detí, teda teploty nad 38 °C, sa podávajú lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu určené pre deti. Majú formu sirupu alebo čapíkov, aby sa dieťatku ľahko podávali. Na znižovanie horúčky používame lieky s obsahom paracetamolu, ktoré podávame v dávke 10 - 15 mg/kg každých 4 - 6 hodín (max. 5x denne) a medikamenty s obsahom ibuprofenu s dávkovaním 5 - 10 mg/kg každých 6 - 8 hodín (max. 4x denne). Paracetamol pri vyšších ako odporúčaných dávkach môže spôsobiť poškodenie pečene. Ak dieťa vyvracia liek do 15 minút po podaní, môžeme v prípade potreby dávku zopakovať - ale vždy použijeme liek z inej skupiny liečiv - napríklad ak vyvracia liek s obsahom paracetamolu, podáme liek s účinnou látkou ibuprofen. Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad acylpyrin). Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm. Ide o veľmi vzácnu poruchu, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca. Príznaky Reyovho syndrómu sa nemusia objaviť iba po podaní lieku s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, nastúpiť môžu aj po bežnej vírusovej infekcii. Obvykle 3 až 5 dní po nej. Preto sledujte, či dieťa zrazu opakovane nezvracia, nemá hnačky a bolesti hlavy. Môže byť tiež unavené, slabé a zrýchlene dýcha.
Okrem podávania liekov môžete skúsiť zábaly s použitím vlažnej osušky, potieranie tela vlažnou špongiou alebo vlažnú sprchu. Na kožu celého tela dieťaťa okrem vlasovej časti hlavy naneste jemným trením vlhkou špongiou film vlažnej vody, a nechajte odpariť. Po odparení opäť zopakujte 2-3 krát. Dieťa môžete obmývať mokrou špongiou vo vaničke s vlažnou až mierne teplou vodou od 29-32°C po dobu približne 10 minút. Pohodlnejšie je dieťaťu v polo-sede až sede, v ležiacej polohe sa môžu cítiť nepríjemne. V miestnosti by mala byť teplota okolo 24°C. Studený zábal spravíte tak, že uterák (alebo plachtu) namočíte do vlažnej vody a dobre ho vyžmýkate - obaľte ním holé telo dieťaťa od podpazušia po dolný okraj hrudníka a následne dieťa zabaľte do suchej plachty. Zábal po desiatich minútach vymeňte a zopakujte trikrát. Vlažnú sprchu začínajte teplejšou vodou a postupne ju schladzujte. Pomáha aj otieranie vlhkou vlažnou špongiou. Ochladia organizmus, kým zaúčinkuje liek proti horúčke. Uterák, plienku alebo plachtu namočte do vlažnej vody, dobre vyžmýkajte a tkaninu obtočte okolo hrudníka. Ruky a nohy dieťatka vynechajte. Následne ho zabaľte do suchej prikrývky. Zábal mu zopakujte, ak sa mokrá látka zohreje alebo vyschne. Zábal by ste mali meniť každých 10 až 15 minút a tento postup opakovať tri až štyrikrát.
Teplotu u dieťaťa je potrebné pravidelne merať a kontrolovať, a to aj počas noci. Pokiaľ horúčka po podaní lieku neklesá, kontaktujte lekára. Býva to najmä pri vírusových ochoreniach, keď telo bojuje s vírusom. V každom prípade zvýšenú teplotu nikdy nepodceňujte. Možno vám už pediater povedal, že so staršími deťmi máte prísť, až keď budú mať zvýšenú teplotu aspoň tri dni, no v prípade detí mladších ako dva roky už po dvoch dňoch.
Pri vysokej teplote môžu u detí vzniknúť febrilné kŕče. Nie je presne jasné, prečo vznikajú, vyskytujú sa však iba pri horúčke a väčšinou v podvečer prvého dňa horúčky. Febrilné kŕče mávajú deti od pol roka do piatich rokov, najčastejšie však 1- až 3-ročné. Febrilné kŕče môžu postihnúť iba jednu oblasť, ale aj celé telo. V prvom rade zachovajte chladnú hlavu. Sledujte ho, či nemodrá, ak začne mať problémy s dýchaním, dajte mu umelé dýchanie.
Pri medikamentoch je dôležité dodržiavať správne dávkovanie, lebo pri neadekvátne nízkej dávke liečiva sa požadovaný účinok nemusí dostaviť. V procese znižovania horúčky svoju rolu hrá aj čas, za ktorý nastúpi efekt liekov. Najnebezpečnejšia je teplota nad 40°C, lebo vtedy už výrazne negatívne vplýva na detský organizmus a môže vyvolávať komplikácie ako je metabolický rozvrat či febrilné kŕče.
Vysoká horúčka u detí bez ďalších príznakov je situácia, ktorá si zaslúži pozornosť, ale nie vždy je dôvod na paniku. S trochou pokoja, správnou starostlivosťou a včasnou konzultáciou s pediatrom možno väčšinu prípadov zvládnuť bezpečne a bez komplikácií. V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla. Vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie. Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostaviť naozaj rýchlo. Najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť až šok a rozvrat vnútorného prostredia.
Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať. V zásade, na znižovanie horúčky používame lieky s obsahom paracetamolu, ktoré podávame v dávke 10 - 15 mg/kg každých 4 - 6 hodín (max. 5x denne) a medikamenty s obsahom ibuprofenu s dávkovaním 5 - 10 mg/kg každých 6 - 8 hodín (max. 4x denne).
Zníženie horúčky, respektíve jej zrážanie, je potrebné vtedy, keď teplomer ukáže hodnotu nad 38,5°C. Na lekára sa obráťte v prípade, že má horúčku malé bábätko. U starších detí vyhľadajte lekársku pomoc, ak teplota pretrváva dlhšie ako dva dni, alebo ak sa objavia ďalšie znepokojujúce príznaky.
Kedy vyhľadať lekára:
- Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať.
- Ak má dieťa horúčku a zároveň sa objavia ďalšie znepokojujúce príznaky ako:
- Stuhnutosť šije
- Problémy s dýchaním
- Zmodranie
- Opakované vracanie
- Silné bolesti hlavy
- Výrazná spavosť alebo letargia
- Objavenie sa vyrážky, ktorá nemizne pri tlaku
- Hnačka
- Kŕče
- Pri horúčke u novorodencov (do 28 dní veku) je vždy nutné konzultovať lekára.
- Ak horúčka u dojčiat do 3 mesiacov presiahne 38 °C.
- Ak horúčka u detí do 2 rokov trvá dlhšie ako dva dni.
- Ak horúčka u starších detí trvá dlhšie ako tri dni.
- Ak má dieťa vysokú horúčku (nad 40 °C), ktorá nereaguje na liečbu.
- Ak dieťa vykazuje známky dehydratácie (suché pery, málo močí, plač bez sĺz).