Mnohí žiaci navštevujú základné školy pre nadané deti na základe testov, ktorými prešli v predškolskom veku. „Aj našu dcéru vybrali pred nástupom do základnej školy do triedy pre nadané deti. Teraz má 11 a je preradená do triedy pre bežné deti, nakoľko údajne nezvládala tempo a nároky výučby. Podobný problém má ale v jej triede ešte niekoľko detí. Naopak, chlapec z bežnej triedy je preradený na jej miesto, a to napriek tomu, že testami v predškolskom veku neprešiel.
Vývoj mozgu a formovanie inteligencie
Mozog dieťaťa vo veku od 5 - 7 rokov sa vyvíja veľmi rýchlo, vytvára sa nesmierne množstvo synapsií. Ak sa tieto prirodzené prejavy vývinu mozgu vo veku od 5 - 7 rokov stretnú s podnetným prostredím, rodičia s dieťaťom veľa komunikujú, odpovedajú na zvedavé otázky, hrajú spolu spoločenské hry, podnecujú jeho záujem o knihy, kreslenie, tvorenie, nechávajú ho objavovať, usmerňujú ho ....., okolie začne takéto dieťa veľmi rýchlo považovať za výnimočne nadané, talentované.
Od tretieho do desiateho roku života sa IQ dvoch tretín detí zvýši alebo zníži o vyše 15 bodov. V týchto rokoch mozog zlepšuje organizáciu hlavných spojení medzi jednotlivými lalokmi. Nervové vlákna, ktoré v rámci týchto „mozgových superdiaľnic“ prebiehajú rovnobežne, sa uprednostňujú pred tými, ktoré zvierajú uhly. Mozgové neuróny medzi sebou súpería, tie, ktoré sa nepoužívajú, sa eliminujú. Víťazi prežijú a ak často nachádzajú uplatnenie, napokon získajú myelínovú pošvu - izolačnú tukovú vrstvu, ktorá exponenciálne zvyšuje rýchlosť prenosu. Takto sa sivá hmota mení na bielu. Neprebieha to v celom mozgu naraz. Zatiaľ, čo v niektorých častiach ešte stále pribúda sivá hmota, v iných sa už premieňa na bielu. Keď sa však tento proces začne, býva veľmi rýchly. V niektorých oblastiach sa počas jedného roka takto konvertuje 50 percent nervového tkaniva.
Testovanie nadaných detí: Metódy a obmedzenia
Testovanie detí prebieha zvyčajne formou hrových úloh, skladačiek, kreslenia, použitia stavebnice a odpovedania na otázky. Každá otázka určitej oblasti je o čosi náročnejšia ako predchádzajúca, dieťa dostáva úlohy dovtedy, kým neurobí viacero chýb za sebou.
Príklady zadaní:
- Dieťa musí uhádnuť slovo na základe niekoľkých indícií.
- Ukážu sa mu obrázky s požiadavkou, aby si všimlo, čo na nich chýba (medveďovi chýba noha).
- Súčasťou všetkých testov je rozpoznávanie tvarov a vzťahov (sneh má k snehuliakovi podobný vzťah ako vrece múky k bochníku chleba).
- Skúšajúci položí na stôl plastové stavebnicové bloky, dieťaťu ukáže kartu s nejakým tvarom či vzorom a vyzve ho, aby zo štyroch kociek zostavilo rovnaký tvar. Ak vzdialenosť medzi nimi bude väčšia ako 0,6 cm, dieťaťu sa zníži skóre.
- Na rad prídu aj bludiská.
Podľa najnovších výskumov uvádzaných v knihe Výchovný šok od autorov Po Bronson a Ashley Merryman možno povedať, že všetky tieto testy mimoriadne neúčinne predpovedajú študijné úspechy detí v budúcnosti. Mnoho školských inšpektorov a riaditeľov zodpovedných za prijímanie detí do triedy pre nadané deti má dojem, že testy slúžia ako presný ukazovateľ ďalších výsledkov detí. Tieto však podľa najnovších výskumov zvyčajne nesúvisia s tým, ako presne testy predpovedajú výkon v budúcnosti.
Dr. William Tsushima skúmal dve exkluzívne súkromné školy na Havajských ostrovoch. V jednej mali deti priemerné IQ 130, v druhej vyše 126. Problém nespočíva v tom, ktorý test sa použije, alebo čo sa pri ňom hodnotí, ale v tom, že mozgy malých detí ešte nie sú dostatočne vyvinuté. Ak školský obvod označí dieťa vo veku 5 - 6 rokov za nadané, svedčí to s najväčšou pravdepodobnosťou o tom, že je bystré.
Prečo sa status "nadaný" môže meniť?
Ešte stále sa veľmi často vychádza z premisy, že inteligencia je vrodená a stabilná. Podľa tejto prekonanej logiky je opätovné testovanie zbytočné, pretože skóre platí po celý život. Lenže tak to nie je.
Významný neurológ z Kalifornskej univerzity v Irvine Dr. Richard Haier sa vyjadril: „Keď sa testujú päťročné deti, nie je mi jasné, či jediná momentka v procese vývinu má takú veľkú informačnú hodnotu. Aké mozgové procesy zapríčiňujú, že jeden človek je inteligentnejší než druhý? Fungujú tieto mechanizmy už v útlom veku alebo sa rozvinú až neskôr?“
Aj 73 deťom, ktoré by časom svoj status „nadaní“ neobhájili, môže posilnený vyučovací proces pomôcť napredovať. Zároveň však môžu vo vyšších ročníkoch zbytočne nadobúdať pocit, že sa im nedarí a požiadavky sú nad ich schopnosti. V bežnej triede by patrili medzi najlepších. V triede nadaných môžu nadobudnúť presvedčenie, že nie sú dosť dobrí.
Temná história testov IQ - Stefan C. Dombrowski
Hodnoty IQ a ich interpretácia
V populácii existuje široké spektrum hodnôt IQ, ktoré sa interpretujú rôzne:
- Hodnota IQ nad 140: Ľudia s týmito hodnotami majú výborné predpoklady pre tvorivú činnosť a určujú ostatným smer poznania. Sú géniami pre danú dobu, vymýšľajú nové teórie a nové prístroje. V populácii je týchto ľudí približne 0,2 %. Zo známych osobností takýchto hodnôt dosahuje napríklad Bill Gates alebo Stephen Hawking.
- Hodnota IQ od 131 do 140: Hodnoty IQ medzi 130 a 140 dosahujú necelé 3 % populácie. Ide o výnimočne vysokú hodnotu IQ. Ľudia s týmito hodnotami sú dobrými manažérmi alebo odborníkmi pre daný obor, sú tiež dobrými vedcami a výskumníkmi. Napríklad kalifornský guvernér a bývalý herec Arnold Schwarzenegger alebo herečka Nicole Kidman majú IQ v týchto hodnotách.
- Hodnota IQ od 121 do 130: Hodnoty medzi 121 a 130 sú považované za vysoko nadpriemerné. Jedinci s týmito hodnotami ľahko vyštudujú vysokú školu a v manažérskych alebo tvorivých oblastiach môžu tiež dosiahnuť vynikajúce výsledky. V populácii je táto skupina zastúpená približne 6 %.
- Hodnota IQ od 111 do 120: Jedná sa o nadpriemernú inteligenciu. Vysoká škola týmto jedincom nerobí problémy a vyštudujú ju bez problémov. Ak je jedinec pracovitý, môže získať mimoriadne pracovné miesto na pracovnom trhu. V populácii môžeme nájsť približne 12 % ľudí s týmito hodnotami.
- Hodnota IQ od 101 do 110: Namerané hodnoty IQ medzi 101 a 110 sú považované za vysoký priemer. Jedinec s týmito hodnotami vysokú školu vyštuduje len s ťažkosťami, ale ak je dôsledný a pracovitý, môže dosiahnuť mimoriadne pracovné miesto. V populácii je táto skupina zastúpená celými 25 %.
- Hodnota IQ od 91 do 100: Namerané hodnoty IQ medzi 91 a 100 sa považujú za priemernú inteligenciu, ktorá je v populácii zastúpená približne 25 %. Jedinci s týmito hodnotami zložia maturitnú skúšku bez problémov a pracujú skôr v strednom managemente.
- Hodnota IQ od 81 do 90: Ľudia s týmito hodnotami IQ medzi 81 a 90 dokážu vyštudovať základnú školu a dobre sa uplatniť v manuálnych profesiách a činnostiach. Jedná sa o slabo podpriemernú inteligenciu. V populácii sú zastúpení 10 %.
- Hodnota IQ od 71 do 80: Jedná sa o nižší stupeň mentálnej retardácie. Jedinci s týmito hodnotami s ťažkosťami zvládnu základnú školu, ale v zvláštnych školách vyštudujú skoro bez problémov. Títo jedinci tvoria desatinu populácie.
- Hodnota IQ od 51 do 70: Jedinci s hodnotami IQ medzi 51 a 70 zvládnu zvláštnu školu, ak im niekto venuje dostatok času a úsilia. Sú schopní sa sami o seba postarať, zvládajú každodennú činnosť. Ide o ľahkú mentálnu retardáciu (debilitu). V populácii sú zastúpení bezmála 7 %.
- Hodnota IQ od 21 do 50: Jedná sa o strednú mentálnu retardáciu (imbecilitu). Jedinci s týmito nameranými hodnotami sú nevzdelateľní, ale sú schopní sa o seba postarať a žiť celkom samostatne. V populácii sa vyskytujú 2 % takýchto jedincov.
- Hodnota IQ do 20: Jedná sa o ťažkú mentálnu retardáciu (idiociu). Takýto jedinec je nevzdelateľný a nevychovateľný. Často je odkázaný na pomoc druhých, sám sa o seba nedokáže postarať, často žije vo svojom vlastnom svete a okolie nevníma. V populácii tvoria 0,2 %.
Mensa a testovanie inteligencie
Inteligentní ľudia z celého sveta sa združujú v organizácii zvanej Mensa. Mensa je medzinárodná organizácia, ktorá vznikla v roku 1946 v Oxforde a postupne sa rozšírila do celého sveta. Združuje ľudí s IQ nad 130. Dnes má približne 130 000 členov a jej poslaním je využiť inteligenciu v prospech ľudstva.
Na Slovensku má Mensa teraz približne 600 členov. Za člena sa považuje človek, ktorý urobí test a zaplatí členský poplatok vo výške 25 eur ročne.
Na Slovensku bol najvyšší výsledok IQ približne 170. V Mense pracujú s neverbálnou, obrázkovou verziou testu. V jednotlivých otázkach musíte nájsť kľúč, podľa ktorého to funguje, a to všetko za 40 minút.
V praxi je to tak, že 70 % ľudí má IQ od 90 do 110, teda celosvetový priemer je 100. Čiže už aj IQ 110 je veľmi pekný výsledok.
Inteligencia verzus iné vlastnosti
Treba myslieť na to, že samotné IQ nám šťastný či úspešný život nezaručí. Je to dobrý základ, no na úspech treba ešte veľa iných vlastností, ako sú priebojnosť či vytrvalosť.
Ovela dôležitejšia ako inteligencia je osobnosť. Napríklad miera znášania stresu alebo frustrácie. Inteligencia malého dieťaťa môže byť veľmi vysoká, ale s narastajúcim vekom môže rýchlo klesať. Rodičia totiž nestačia poskytovať dieťaťu dostatočne veľa impulzov na jej rozvíjanie a dieťa sa prispôsobí nižšiemu štandardu.
Temná história testov IQ - Stefan C. Dombrowski
Čo je to inteligencia? Poznáme rôzne druhy inteligencie. Ak sa však bavíme o IQ, je to schopnosť riešiť úlohy v konkrétnom čase, schopnosť prispôsobiť sa a schopnosť rýchleho chápania. IQ sa meria vždy v pomere k veku. Napríklad ak majú 15-ročný a 25-ročný človek v testoch rovnaký počet správnych odpovedí, budú mať iné výsledky.
Je ťažké vychovávať také dieťa? Rodičia by s ním mali pracovať, inak sa jeho schopnosti nerozvinú. Musím však spomenúť aj opačný prípad, keď si rodičia myslia, že majú doma génia, no nie je to tak. Dnešní rodičia, najmä tí mladí, si myslia, že práve ich dieťa je výnimočné a nadpriemerne inteligentné. Potom sa s celým svetom a najmä s učiteľmi hádajú, že nevedia oceniť extrémne nadanie ich dieťaťa. Niekedy k nám volajú, že chcú svoje dieťa dať otestovať, lebo už vyskúšalo všetky možné školy a nič mu nevyhovovalo. Prídu teda na testy a často potom dostanú studenú sprchu, keď zistia, že výsledok ich dieťaťa je úplne bežný, žiaden nadpriemer. Samozrejme, inteligenciu treba rozvíjať, ale nerobme z detí malých bohov.
Súvisí inteligencia s prospechom žiakov? Vôbec nie. Zoberme si napríklad bifľošov - majú výbornú pamäť, ale to nie je inteligencia. V školách, bohužiaľ, ešte stále funguje model, že presadzovaní a ospevovaní sú najmä jednotkári. Je to veľká škoda, pretože iné deti, ktoré sa nad látkou zamýšľajú a neboja sa pýtať, majú horšie známky iba preto, že sa nenaučia látku od slova do slova. Systém je zle nastavený.
Existuje nejaká situácia, keď je inteligencia skôr príťažou ako úžitkom? Samozrejme, sú to každodenné situácie, keď vidíte do nejakých vecí a nemôžete s nimi nič urobiť, pretože nemáte moc. Napríklad, keď sme sa bavili o tom internete, tak tam sa napríklad valí z každej strany propaganda. Deti nevedia, čomu majú veriť, a často naletia. Môže za to asi aj znalosť histórie, ktorá je žalostná. Za to však nemôžeme viniť iba školy, ale najmä rodiny.
Ľudia s vysokým IQ by však mali byť schopní týmto manipulatívnym technikám odolať, alebo sa mýlim? Aj ľudia s vysokým IQ vedia byť manipulovateľní. Niekedy naschvál idú proti prúdu, pretože chcú byť iní. Vidím to aj u nás v Mense...
Čo hovoríte na názor poľského europoslanca Janusza Korwina-Mikkeho, ktorý v apríli v pléne Európskeho parlamentu vyhlásil, že ženy si nezaslúžia vyššie platy ako muži, pretože sú menej inteligentné? To je strašný názor a hlavne úplne nepravdivý. Muži nie sú inteligentnejší, je to vyrovnané. V Mense síce bolo vždy viac mužov, ale prečo? Ženy dostávali z historického hľadiska oveľa menej priestoru, no napriek tomu, že to mali oveľa ťažšie, dokázali sa presadiť. Dnes sa tvárime, že už nie sme patriarchálna spoločnosť, ale niektorí muži by ženy stále najradšej videli iba pri sporáku, a nie vo verejnom dianí.
Samotné IQ nám šťastný či úspešný život nezaručí.
Čo si predstavíte pod pojmom výnimočne nadané dieťa? Mnohým ľuďom sa vybaví šikovný a veľmi výkonný žiak, ktorý vo všetkom exceluje a nemá problém sa učiť. Je skrátka predurčený na to, aby bol v živote úspešný. MiND deti majú určité neštandardné prejavy v správaní, ale aj v prežívaní a myslení. Tieto deti totiž myslia inak, zložitejšie. Sú hypersenzitívne, veľmi emotívne alebo socio-ekonomicky nezrelé. Hlava výnimočne nadaných detí je pod neustálym prílivom vnemov, myšlienok, informácií, ale aj emócií. Štandardne sa prenosová rýchlosť nervovej sústavy pohybuje okolo 2 m/s na 1 bod inteligenčnej škály. U MiND detí je ale o 0,05 m/s rýchlejšie. Práve kvôli rýchlejším procesom, ktoré sa im dejú v hlave, sú mimoriadne intelektovo nadané deti precitlivené, nepokojné a ich reakcie bývajú búrlivé.
Napriek tomu, že sú deti nadpriemerne inteligentné, potrebujú pomoc rodičov aj učiteľov. Majú špecifické potreby nielen vo vzdelávaní. Tieto deti potrebujú iný prístup a štýl komunikácie. Viac ako ostatné deti potrebujú partnerský a empatický prístup. Potrebujú priestor na sebavyjadrenie, sebarealizáciu, autonómiu a kreativitu.
Spoločným menovateľom MiND je minimálne 130 bodov v IQ škále, pričom hranica intelektovo nadaného dieťaťa je 115 až 130 bodov. Nie všetky deti s „diagnózou“ nadané dieťa však zodpovedajú týmto bodom. Je celý rad MiND detí, u ktorých nie sú schopnosti rovnomerne rozložené alebo rozvinuté. S tým potom korešponduje aj správanie detí. Život s nadaným dieťaťom môže byť pre rodičov niekedy zákerný. Deti sa môžu správať inak, než očakáva spoločnosť. Ale práve to môže byť ukazovateľom nadania alebo talentu.
Deti majú pestrú slovnú zásobu, to si všimnete už v 12 mesiacoch dieťaťa. Štandardne sa slovná zásoba rozširuje až od 18 mesiacov. Mnoho detí samé od seba javí záujem o písmená a čísla, a to už zhruba od 10 až 12 mesiacov. Trebárs ešte nehovorí, ale už si podmanili celú abecedu. Okrem toho, že písmená a číslice čoskoro čítajú, začínajú aj s ich písaním. Pokiaľ dieťa vie čítať ešte pred 4. rokom života, je to tiež znakom nadania.
Učitelia a rodičia, ktorí si neuvedomujú, s kým majú tú česť, majú tendenciu nadané dieťa a rozvoj jeho schopností brzdiť. Dôvod? Aby sa nenudilo v škole. Lenže práve týmto idú proti prirodzenému vývoju. Ich snaha aj tak nemá zmysel. Je potrebné, dieťa podporovať, ale tak, aby to malo zmysel. Nejde len o samoúčelné opisovanie a čítanie telefónnych zoznamov.
Ďalším poznávacím znamením nadania je, že sa deti rady obklopujú dospelými alebo staršími kamarátmi. Starších kamarátov väčšinou nájdu vo vekovo rôznorodých záujmových krúžkoch. Niektoré nadané deti si kamaráta nenájdu, a preto hľadajú útočisko pri knižkách a počítači. Lenže uzavretie pred spoločnosťou vedie k tomu, že si dieťa neosvojí sociálne zručnosti. Preto by v tomto mali pomôcť rodičia.
Deti s vysokým rozumovým intelektom prahnú po nových vedomostiach, znalostiach a zručnostiach. Preto im v tom nebráňte, ale naopak ich podporte. Zaobstarajte im napríklad výtvarné potreby, s ktorými ešte nepracovali. Chystá sa vaše dieťa do školy? Kúpte mu školské potreby s motívmi, ktoré ho zaujímajú. Dopravné prostriedky alebo vesmír? Veľa sa naučia ešte pred nástupom do školy, alebo ich pochopia čoskoro.
Niekedy rodičia nepodporia nadanie dieťaťa. Môže sa tak diať napríklad vtedy, keď sami rodičia boli nadaní, ale od svojich rovesníkov sa dočkali šikanovania a odmietania. Pokiaľ si myslíte, že by vaše dieťa mohlo byť mimoriadne nadané, nechajte ho urobiť test. Je potrebné s ním zájsť do štátnej pedagogicko-psychologickej poradne, špeciálne-psychologického centra alebo do súkromnej psychologickej praxe, kde sa venujú oblasti intelektového nadania. Práve tu sa vášmu dieťaťu dostane komplexného psychologického vyšetrenia, ktoré odborne posúdi úroveň intelektových schopností, ale aj kreativitu, motiváciu, odhodlanie, vytrvalosť a divergentné myslenie (myšlienky rozbiehajúce sa do asociácií a paralelných smerov).