Salvador Dalí, legendárny španielsky maliar, fotograf a spisovateľ, bol neuveriteľne talentovanou a neobyčajnou postavou, ktorá prekročila rámec estetického a revolučného hnutia surrealizmu. Jeho správanie bolo často obviňované, no zároveň aj vábiace. Pozorná práca na sebe samom, na vlastnej vízii maľby, bytia a sveta, jeho nevyliečiteľná príťažlivosť k protikladom ho umiestnila do samého zenitu tvorenia dielo ovládané víziou reality, v ktorom čokoľvek existuje, skrýva hádanku.
Cieľom tejto práce je priblížiť aspoň malú časť výtvarného umenia, ktoré sa v dnešnej dobe, hlavne u mladých ľudí, neteší veľkej obľube. Postava tohto maliara bola vybraná pre jeho nevšedný a tajuplný život, ktorý sa priamo odrazil v jeho tvorbe. Pripravili sme pre Vás aj niekoľko obrazových príloh, aby ste si mohli o jeho diele vytvoriť vlastný názor. Veríme, že Vás tento umelec a jeho dielo zaujme a získate nové poznatky nielen z výtvarného umenia.
Životopis Salvadora Dalího (1904-1989)
Salvador Dalí sa narodil 11. mája 1904 v Figuerase v Španielsku. Jeho otec, Salvador Dalí i Cusí, bol notár strednej vrstvy s prísnym prístupom k výchove, zatiaľ čo jeho matka Felipa Domenech Ferres ho podporovala v umení a jeho prvých výstrednostiach. Ako šesťročný namaľoval svoj prvý obraz, krajinku, ktorú sám neskôr charakterizoval ako „Dieťa na prechádzke v daždi lastovičiek“.
V roku 1912 začal chodiť do školy vo Figueras, kde ho učil Esteban Traiter. O dva roky neskôr sa stal žiakom školy Bratstva kresťanského učenia. V tomto období sa spoznal s rodinou Pichotovou. Ramon Pichot Dalího usmerňoval a rozvíjal v ňom cit pre umenie. Z tejto doby pochádza obraz „Choré dieťa“.
Od roku 1915 navštevoval radovú strednú školu maristov vo Figueras, kde sa ho ujal profesor Núňez, nositeľ Rímskej ceny v odbore grafiky. Pod jeho vedením sa na dielach Rembrandta poučil o účinkoch šerosvitu. Naučil sa využívať návrhárske a rytecké umenie. Začal sa venovať maľbám žánrových obrazov, portrétov, vedený snahou, ktorá ho neopustila do konca života, vyjadriť tretí rozmer.
V roku 1918 ho zaujalo dielo Mariana Fortunyho, kubizmus, filozofia Immanuela Kanta a mysticizmus Juana Grisa. Spolu s ďalšími miestnymi umelcami vystavil vo svojom rodnom meste niekoľko malieb, ktoré sa stretli s kladným ohlasom kritiky. Krátko na to dostal zákazku na plagát „Trhy a slávnosti sv. Kríža v meste Figueras“.
V roku 1919 vydával v spolupráci s niekoľkými priateľmi umelecký časopis Štúdium. Z tej doby pochádza aj zbierka „Dvaja cigáni“. Vo svojich sedemnástich rokoch bol prijatý na špeciálnu školu maliarstva, sochárstva a grafiky v Madride.
Počas štúdia vyskúšal mnoho maliarskych štýlov. Imitoval holandský štýl 17. storočia - inšpirovaný hlavne Vermeerom, španielsky štýl 17. a 19. storočia, impresionizmus, futurizmus, metafyzickú maľbu - pod vplyvom C. Carrà, kubizmus - inšpirovaný Pablom Picassom a J. Grisom. Spriatelil sa so spisovateľom Garciom Lorcom, filmovým režisérom Luisom Bunuelom a skupinou anarchistov.
Určujúcim vzorom pre obrazy nasledujúceho obdobia sa stalo talianske hnutie Pittura metafisica (metafyzická maľba) na čele s Giorgiom de Chiricom. V roku 1924 bol z akadémie vylúčený, keďže odmietal absolvovať skúšku z výtvarného umenia. Tvrdil, že fakulta nie je dostatočne kompetentná ho skúšať.
V predsurrealistickom období namaľoval tiež niekoľko realistických figurálnych obrazov a štúdie z prístavu Cadaqués. Svoj celkovo prvý surrealistický obraz „Krv je sladšia ako med“ vytvoril v roku 1928, inšpirovaný trýznivým snom.
Surrealizmus a paranoidno-kritická metóda
V roku 1929 sa Dalí pridal k surrealistickému hnutiu. V tom istom roku usporiadal v Paríži výstavu, ktorej úvod do katalógu napísal André Breton, ktorý ho zároveň prijal do surrealistickej skupiny. Približne v tomto období natočil spolu s Luisom Bunuelom dva surrealistické filmy: „Andalúzsky pes“ (1929) a „L’âge d’or“ (Zlatý vek, 1931), ktoré po premiére v Paríži vyvolali škandál.
Dalí je považovaný za najvýraznejšieho predstaviteľa surrealizmu. Nadväzoval na surrealistickú metódu „écriture automatique“, ktorá dáva dôraz na voľnú asociáciu podvedomia. Vo svojich špecifických kompozíciách spájal rôznorodé, navzájom nijak nesúvisiace predmety, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu.
Jeho najväčším prínosom je tzv. paranoidno-kritická metóda, ktorú popísal vo svojej stati "Ovládnutie iracionálna" (1935). V roku 1938 sa zoznamuje so Sigmundom Freudom, ktorého teória psychoanalýzy sa zásadným spôsobom premieta do Dalího výtvarného diela. Dalího motívy sa snažia zachytiť nadreálnu iracionalitu a pohybujú sa vo svete snov a voľných asociácií.
Najtvorivejšie obdobie a významné diela
Tridsiate roky predstavujú Dalího najtvorivejšie obdobie. V roku 1931 vznikli jeho slávne diela „Stálosť pamäti“ a „Horiaca žirafa“ (1935). Napriek všetkým teoretickým predpokladom však zostáva Dalí pod vplyvom iných surrealistických maliarov ako Max Ernst, Yves Tanguy. Kvôli svojmu častému „požičiavaniu nápadov“ bol obviňovaný z plagiátorstva.
V roku 1937 ho však Breton vylúčil zo surrealistickej skupiny pre jeho akademický maliarsky štýl. Hlavnými prvkami jeho umenia sú provokácia a šok. Provokuje sexuálnou a protináboženskou tematikou v obrazoch „Fantóm sexappealu“ a „Svätý grál“. Svoje obrazy a metódy obhajoval výstredným spôsobom, hovorí o paranoicko-kritickej metóde, ktorá mu neumožňuje maľovať viditeľné predmety, ale tie, ktoré s nimi nejakým spôsobom súvisia.
V polovici tridsiatych rokov sa nechal inšpirovať Arcimboldovou a Bracelliho metódou podvojných zobrazení. V obraze „Španielsko“ vytvára leonardovský jazdec postavu ženy. Vplyv na jeho tvorbu v tomto období mala nepochybne občianska vojna v Španielsku; z tohto obdobia pochádzajú obrazy ako „Predtucha občianskej vojny“, „Kanibalizmus jesene“ a „Paranonia“.
Život s Galou a obdobie vojny
Na Dalího tvorbu mala značný vplyv jeho životná láska Gala, ktorá bola jeho múzou a spolupracovníčkou neuveriteľných päťdesiat rokov. Stretol sa s ňou v roku 1929 a stala sa jeho celoživotnou partnerkou. Jej vplyv je viditeľný v mnohých jeho dielach.
Počas druhej svetovej vojny sa Dalí a jeho manželka presťahovali do Spojených štátov. Tam zostali až do roku 1948, kedy sa presťahovali späť do svojho milovaného Katalánska. V priebehu času stráveného v Spojených štátoch sa Dalí vzdialil od surrealizmu a vrátil sa k svojmu klasickému obdobiu, kedy tvoril náboženské výjavy - vznikli diela „Ukrižovanie“ a „Kristus sv. Jána z Kríža“. S touto tvorbou konečne dosiahol oficiálne uznanie.
Neskoršie roky a dedičstvo
V roku 1980 bol Dalí nútený odísť do dôchodku kvôli motorickej poruche, ktorá spôsobila trvalé trasenie a slabosť v ruke. V roku 1984 bol Dalí ťažko popálený pri požiari, ktorý ho pripútal na invalidný vozík.
Salvador Dalí zomrel 23. januára 1989 vo Figueras na zápal pľúc. Zanechal po sebe rozsiahle a inšpiratívne dielo, ktoré ovplyvnilo mnohých umelcov a mysliteľov. Jeho prínos surrealizmu, jeho jedinečný štýl a jeho nekonvenčný prístup k životu ho radia medzi najvýznamnejšie osobnosti 20. storočia.
Jeho múzeum vo Figueres, ktoré sám navrhol a zariadil, je samo o sebe umeleckým dielom a svedectvom jeho génia.
Salvador Dalí: Majster modernej éry. MIKOS ARTS - Dokumentárny film určený len na vzdelávacie účely.
Rozbory obrazov
MYSTERY OF DESIRE (MA MÉRE, MA MÉRE, MA MÉRE...)
Záhada túžby - Moja matka, Moja matka, Moja matka
1929, olej na plátne, 110 x 150 cm
V roku 1929 namaľoval Dalí celú radu rozmerných, nespútane erotických obrazov, ktoré šokovali každého s výnimkou tých najliberálnejších surrealistov. Obraz dokumentuje umelcovu jedinečnú schopnosť maliarsky zachytiť freudovskú symboliku. Plochu plátna ovládá veľký žltý tvar inšpirovaný Gaudího architektúrou. V priehlbinách tohoto fantastického útvaru sa opakuje nápis "ma mére" (moja matka), inšpirovaný básňou Tristana Tzary. Celý tvar prechádza v ľavej časti do ľudskej hlavy, ktorá je portrétom spiaceho autora. Za ňou sa opäť objavuje umelcova vlastná podobizeň, tentokrát v objatí so svojím otcom. Ryba, kobylka, dýka atď. sú Dalího typickými, ale len ťažko vysvetliteľnými symbolmi. Tento obraz patrí medzi desať najvýznamnejších umelcových plátien.
APPARATUS AND HAND
Aparát a ruka
1927, olej na dreve, 62.2 x 47.6 cm
Tento obraz spadá do Dalího rannej tvorby, mal vtedy len 23 rokov. Rok 1927 bol pre mladého Katalánca zlomom (potom čo bol v roku 1926 vylúčený z Akadémie San Fernando); zoznamuje sa a začína umeleckú spoluprácu s Federicom Garcia Lorca, jedným z najväčších španielskych básnikov a dramatikov; potom slúži sedem mesiacov v španielskej milícii. Dalí bol tiež ovplyvnený revolučným výkladom snov Sigmunda Freuda a bol zaujatý skúmaním jeho psychoanalýzy ľudského vnútra natoľko, že ju začal uplatňovať v svojich obrazoch. A tak Dalí v roku 1929 vstupuje do surrealistickej skupiny. Do tej doby bol mladý umelec pripravený pustiť z hlavy svoje časné úspechy, aby sledoval viac svoje osobné vízie; ktorými zahrňoval a zároveň aj šokoval verejnosť. Behom tohoto roku (1929) namaľoval tiež klasické realistické práce ako Basket of Bread a Girl's Back. Zatiaľ čo jeho štýl, ktorým maľoval bol stále tradičný, obsah jeho obrazov bolo "niečo iné", ale tradičné. Freudove myšlienky na vysnený symbolizmus nahradili prirodzený svet. Dojem vyvolaný týmto obrazom je jedným z pocitov snovej úzkosti. "Aparát" je centrálnym trojuholníkovým obrazcom, ktorý je podopieraný malými tyčovitými objektami, nepatrne našikmo - vytvára pocit, že sa celá vec môže zrútiť v ktorejkoľvek chvíli. Na vrchole aparátu je príšerná ruka bez kože, ktorá vyzerá elektrifikovane. Aparát nejasne nadobúda ľudskú podobu, ktorá je ešte viac evidentná v tieni, ktorý vrhá. To bol tiež Dalího zámerom - zamýšľané vyvolanie údesu diváka. Aparát a ruka nám naznačuje spôsob, ako si všimnúť "skutočný" svet, ukazuje nám, že nočné mory môžu byť tak hmatateľné ako naša denná realita.
DREAM, INSPIRED BY A BEE FLYING AROUND A POMEGRANATE, A SECOND BEFORE WAKING UP
Sen vyvolaný letom včely okolo granátového jablka, sekundu pred prebudením
1944, olej na plátne, 51 x 40.5 cm
Granátové jablko ako symbol plodnosti a nesmrteľnosti exploduje na tomto plátne do ryby, ktorá vyvrhuje zo svojich útrob tigre prudko sa vrhajúce na zmyselne ležiacu nahú ženskú postavu, ktorá je v podstate zobrazením Dalího manželky Galy. Táto hrozivá, ale úchvatná a skvelá kompozícia, blížiac sa dokonalosťou prevedenia farebnej fotografii, pripomína Dalího predošlé surrealistické diela - každý objekt na tomto obraze sa vznáša, avšak perspektíva je oveľa prepracovanejšia a celý účinok diela oveľa výraznejší, pretože maliar použil (oproti svojim ranne surrealistickým dielam) jednoduchšiu a priamejšiu symboliku.
MY WIFE, NAKED, WATCHING HER OWN BODY, WHICH CHANGES INTO A STAIRCASE, THREE VERTEBRAE OF A COLUMN, THE SKY AND ARCHITECTURE
Moja žena, nahá, pozorujúca svoje vlastné telo, ktoré sa premieta na schody, stĺp, oblohu a architektúru
1945, olej na dreve, 61 x 52 cm
Počas svojho osemročného pobytu v USA sa Dalí zaujímal o šperkárstvo a pracoval tiež ako javiskový výtvarník. Realizoval celú radu portrétov, pri ktorých využíval štýlové prvky zo svojich predošlých období.
MASOCHISTIC INSTRUMENT
Masochistický nástroj
1933-34, olej na plátne, 62 x 47 cm
Obraz spája niekoľko motívov z oblasti masochistických tendencií v erotike. Ženskému aktu v okne odpovedá po pravej strane cyprusový strom ako symbol sexuality; medzi ktorého vetvami je zabodnutá dýka. Husle, ktoré drží v končekoch prstov nahá žena, ochablo visia dolu. Erotická symbolika typu žena = hudobný nástroj bol obľúbeným surrealistickým námetom. U Dalího naviac predstavujú ochablé husle menejcennosť hudby, ktorú tento bytný maliar považoval za podradné umenie.
Citáty
"Rozdiel medzi surrealistami a mnou je..."
"Som paranoik; paranoická je celá moja osobnosť, lenže je to paranoja, ktorú ovláda i podnecuje moje vedomie, usmernil som svoje šialenstvo rozumom; pomätenosť som premenil v tvorivú silu."
tags: #dieta #na #prechadzke #v #dazdi #lastoviciek