Kedy by malo dieťa začať sedieť a ako mu pomôcť?

Každý rodič s očakávaním sleduje dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa. Jedným z nich je moment, keď dieťa začne samo sedieť. Poďme sa preto pozrieť, kedy by dieťatko malo začať sedieť, ako mu v tom môžete pomôcť a ako si dať pozor, aby ste mu pri tom nevedomky neublížili.

Kedy môže bábätko začať sedieť?

Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Je však dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Približne do druhého roka života existuje relatívne široká škála toho, čo sa považuje za normálny vývin. Niektoré deti sa vyvíjajú rýchlejšie a začnú sedieť skôr, zatiaľ čo iné to čaká neskôr, čo však neznamená, že by s nimi bolo niečo zle. Pravdepodobne potrebujú len viac času na posilnenie a koordináciu svojich svalových skupín, ako aj na rozvoj mozgových centier, ktoré ovplyvňujú vývoj pohybu.

Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov.

"V tomto veku ešte dieťa vôbec nemusí vedieť sedieť, aj keď ho posadíme, zväčša sa hojdá a padá na niektorú stranu."

Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí.

Samostatné sedenie vs. pasívne sedenie

Nemýľte si samostatné sedenie s pasívnym. Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku.

"Pasívny sed ničí chrbát, môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Kostný i väzivový systéme dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu."

Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie. Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne.

"Mnoho fyzioterapeutov je proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly."

Odborníci upozorňujú, že ak si dieťa sadne zo zvýšenej polohy - napr. pri sede v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočiari, ide tiež o pasívny sed.

Ako vyzerá ideálny sed dieťaťa?

• Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia.
• Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania.
• Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.

Nesprávny je takzvaný W-sed - známy ako sed medzi pätami, kedy dieťatko má nohy pokrčené v kolienkach a päty vedľa zadku z každej strany. Pri pohľade zhora nohy tvoria písmeno W, preto sa takémuto sedu hovorí W-sed. Tento sed ničí bedrové kĺby, kolená a oslabuje brušné svaly. Dieťa ho používa, lebo je to stabilné a nemusí zapájať svaly (doslova sa v kĺboch „zamkne“).

"Pri takto oslabenej brušnej stene je pre dieťatko nepohodlné sedieť normálne. Preto sa aj stáva, že dieťatko jednoducho sedieť nechce a radšej lozí, chodí alebo leží. Sed u týchto detí sa môže preto objavovať až oneskorene - nie je prekvapením, ak najprv začne chodiť a až potom sedieť. Obyčajne si však zvolí W-sed."

Ako môžete bábätku dopomôcť v sedení?

Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. V tom okamihu môžete vyskúšať, posadiť dieťatko, ale ak nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte tomu čas a vyskúšajte opäť o týždeň.

Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.

S posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie môžeme začať prakticky už vtedy, keď bábätko dokáže zdvihnúť hrudník z podložky, keď je v polohe na bruchu.

Spočiatku môžete pomôcť dieťatku pri sedení opornými vankúšmi, ale nenechajte ho bez dozoru. Keď vidíme, že dieťatko je pripravené na sedenie, podporujme precvičovanie dôležitých svalov. Posaďte si dieťatko na kolená tak, aby malo oporu. Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľku mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju. Neskôr môžete ich jeho stabilitu testovať tak, že ho podopriete vankúšmi a tie skúsite na chvíľku zobrať.

"Pamätajte, že žiadny stupeň vo vývine pohybu vášho dieťaťa by ste nemali urýchľovať. Mali by ste len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo."

Vytvorenie vhodných podmienok

Vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a my ako rodičia by sme mu mali vytvárať vhodné podmienky. Nie však tým, že ho do sedu budeme dávať my, ale že dieťa bude môcť tráviť čas na rovnej podložke, trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo, aby sa jedného dňa samo dostalo do sedu. Dieťa sa prirodzene vyvíja, je prirodzene zvedavé, okolo pol roka začína prejavovať záujem, už sa vie otáčať a už nechce iba ležať a nestačí mu to. Dieťa sa prirodzene dožaduje pomoci, pozornosti a aby malo lepší výhľad. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho.

"V snahe nevytŕčať z radu, ani neviete ako môžete dieťaťu ublížiť."

Kedy je ten správny čas?

Dojčatám sa zvyčajne podarí sedieť sedieť bez podpory vo veku od 6 do 8 mesiacov. Stále však budú potrebovať dospelého, ktorý im pomôže dostať sa dostať sa do tejto polohy. Potrvá ďalších pár mesiacov, kým sa naučia nielen sedieť aj posadiť sa. Počas tejto fázy si môžete všimnúť, že dieťatko často sedí s rukami pred sebou v polohe, ktorú odborníci nazývajú „statívová poloha.“ Rukami sa podopierajú a vyvažujú rovnováhu. Práve v tomto období im môžeme pomôcť posilniť základné svaly. Prakticky, začať môžeme už skôr ako zvládnu polohu statívu.

"Emka sa posadila sama v deviatom mesiaci..."

Ako dieťaťu neublížiť?

Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov.

Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Čomu sa vyhnúť:

• Predčasné posadzovanie: To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované. Predčasné posadzovanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a foremné a tak sa poškodia rýchlejšie ako by sme si mohli myslieť.
• Používanie detských sedačiek a polohovadiel príliš dlho: Mnoho fyzioterapeutov je proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly.
• Nechať dieťa sedieť podopreté vankúšmi bez dozoru: Stačí sekunda a môže sa stať nehoda. Mohlo by sa ľahko prevrátiť a udusiť sa v vankúšoch či spadnúť z gauča, takže aj keď dieťatko sedí alebo sa to učí, musíme naňho neustále dohliadať.
• Nenúťte ho sedieť! Ešte nikto nikoho nasili nenaučil pretáčať sa, sedieť, chodiť…

"Ak vaše dieťa nechce sedieť (padá, plače), jeho telo vám hovorí, že na to nie je pripravené. Rešpektujte to a vráťte ho na bruško."

Jedálenská stolička a sedenie

Práve na spoločné raňajky, obedy a večere je ako stvorená jedálenská stolička pre dieťa. No odkedy môže dieťa sedieť v jedálenskej stoličke? Do takejto stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť. Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji.

V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno “posedenie”. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice. To isté platí aj pre sedenie dieťatka v autosedačke. Dôležité je tiež dbať na správne sedenie dieťaťa.

"Chýbajúca opora nôh: Ak dieťaťu visia nohy vo vzduchu, cíti sa nestabilne (ako my na barovej stoličke bez opierky). Tlak na stehná odkrvuje nohy a je to nepríjemné. Riešenie: Kúpte stoličku s nastaviteľnou podnožkou alebo pod nohy podložte krabice/knihy tak, aby malo dieťa kolená aj členky v pravom uhle a chodidlá pevne opreté. Uvidíte okamžitú zmenu v správaní pri jedle."

Kedy spozornieť? (Signály problému)

Hoci je variabilita veľká, existujú hranice. Navštívte fyzioterapeuta alebo neurológa, ak:

• Dieťa v 10. mesiaci nesedí, ale ani nelozí a nejaví záujem o pohyb.
• Sedí s extrémne guľatým chrbtom.
• Preferuje pri pohybe alebo sede vždy len jednu stranu tela (asymetria).

"Ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je fascinujúci a individuálny proces. Ak si však chcete byť 100% istí, že vaše dieťatko sa vyvíja správne, poraďte sa s pediatrom. Ak vaše batoľa nedokáže samostatne a sedieť vo veku 8 až 9 mesiacov, ešte to nemusí byť dôvod na obavy. No ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu."

V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.

V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborn e Vojtova reflexná rehabiliácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.

tags: #dieta #nechce #sediet