Vrodené reflexy novorodenca a ich význam pre vývoj

Vrodené reflexy novorodencov predstavujú základné automatické reakcie, ktoré dieťatko vykonáva od svojho narodenia. Tieto reflexy sú mimoriadne dôležité pre prežitie a správny psychomotorický vývoj novorodenca, pretože mu pomáhajú v základných činnostiach, ako je kŕmenie, ochrana a interakcia s prostredím. Nepodmienené reflexy sa hodnotia pri vyšetrení každého novorodenca. „Je to potrebné pre posúdenie správneho psychomotorického vývoja dieťaťa a rozhodujúce pre diagnostiku prípadných porúch centrálneho nervového systému. Abnormity v zmysle chýbania reflexov alebo ich prítomnosť v istej vývojovej fáze, kedy už majú byť vyhasnuté, svedčí o poruche v prebiehajúcom vývoji,“ tvrdí neonatologička MUDr. Golianová. Každé zdravé dieťatko sa narodí s istou výbavou nepodmienených reflexov, ktoré sú špecifické len pre novorodenecké obdobie. Ak je všetko v poriadku a vývin dieťatka napreduje správne, tieto reflexy prestávajú byť výbavné (prestávajú sa objavovať) približne v 4. - 6. mesiaci života. Mozog novorodenca nemá toľko nervových prepojení ako mozog dospelého človeka, nervy novorodenca nie sú ešte obalené myelínovou vrstvou, ktorá ich bude izolovať od okolia a zaručí tak nerušený tok informácií. Pri narodení sú vyvinuté len niektoré dráhy - napr. satie, vylučovanie - pretože práve tieto potrebuje novorodenec k uspokojeniu svojich primárnych potrieb. Pri narodení vykazuje mozog dieťaťa pomerne veľkú nezrelosť a má dosť veľa práce. S touto nezrelosťou nervovej sústavy môžu súvisieť niektoré problémy, ktoré sa na začiatku života s dieťaťom objavujú.

Život každého z nás je založený na mnohých reflexoch, pričom niektoré z nich vznikajú už v maternici počas prenatálneho obdobia. Vďaka reflexom, teda automatickým reakciám, dýchame, žmurkáme, kašleme či kýchame. Reflexy sú v našich životoch zodpovedné aj za prehĺtanie či zvracanie, ale napríklad aj za termoreguláciu. Bábätká v dojčenskom veku sú vystavené aj ďalším, takzvaným primitívnym reflexom, ktoré im pomáhajú prežiť. Pre bábätká sú dojčenské reflexy veľmi dôležité, nakoľko od nich vo veľkej miere závisí nástup pohybového ústrojenstva a samotné prežitie bábätka. Všetky tieto vrodené reflexy bábätka sú nepodmienené reflexy a sú dôležitou súčasťou prechodu novorodenca z prostredia maternice do vonkajšieho sveta života dieťaťa. S postupujúcim vývojom a rastom dieťaťa začínajú vrodené reflexy ustupovať a nahrádzať ich cieľavedomejšie správanie. Takže aj Morov reflex vymizne.

Vrodené alebo tzv. primitívne reflexy sú automatické pohyby - prebiehajú bez zapojenia veľkého mozgu. Vyvíjajú sa už v maternici a sú plne prítomné u novorodencov pri narodení. Bábätká ešte nemajú vyvinuté motorické vlastnosti a predsa dokážu „pohybovo“ zareagovať: chytia sa, myknú, stisnú, zovrú prstíky v päsť, zastavia dych, zaberú nožičkou. Sú to neuvedomelé pohyby. Na čo slúžia? Na prežitie! Vo vývoji človeka plnia to najzákladnejšie poslanie: slúžia k hľadaniu a prijímaniu potravy a sebaobrane. Rodičia ich zvonka vnímajú ako reakcie bábätka na vonkajšie a vnútorné podnety, signály spokojnosti či nespokojnosti.

Najdôležitejšie vrodené reflexy novorodenca

Nepodmienené reflexy sú reakciou dieťaťa na podnety zvonka. Sú ukazovateľom správneho psychomotorického vývinu dieťatka. Ich neprítomnosť, resp. prítomnosť po určitom čase môže byť znakom poškodení CNS. Preto ich pravidelne sledujú pediatri v rámci poradní, na ktoré s dieťatkom chodíte.

Hľadací reflex

Hľadací reflex sa provokuje podráždením pery v strede úst alebo pri ústnych kútikoch. Keď dieťa pohladkáte blízko kútika úst, malo by reflexne otočiť hlavičku smerom k hladkajúcej ruke. Hľadací reflex predchádza saciemu reflexu. Pokiaľ dieťa dojčíte a ono je menej aktívne, prípadne pri dojčení zaspáva, nestimulujte ho hladkaním po líčku. Reflexne sa totiž môže pustiť prsníka a bude opätovne „hľadať“. Tento reflex prestáva byť výbavný približne v 3. mesiaci života.

Sací reflex

Sací reflex je prítomný od 28. týždňa tehotenstva. Vďaka nemu sa deti vedia prisať na prsník (môžu mať problém deti narodené pred 36. gestačným týždňom). Pozor - deti budú sať všetko, čo im dáte do úst - cumeľ, prst na upokojenie, deti sa vedie prisať aj na inú časť prsníka a vyrobiť vám tam „cucflek“. Preto je často mylná „diagnostika“, že pokiaľ dieťa saje prst, musí byť hladné. Saje preto, lebo má sací reflex. Malo ho už aj v maternici, objavuje sa okolo 24. - 28. gestačného týždňa. Ten prestáva byť výbavným okolo 4 - 6. mesiaca (v tomto období už dieťa saje vedome) a opäť sa objaví na starobu, v presenilnom období. Sací reflex je prítomný do 2. - 3. mesiaca života. Neprítomnosť sacieho, ale aj hľadacieho a prehĺtacieho reflexu je okrem predčasne narodených detí pozorovaná aj u novorodencov s poškodením mozgu.

Prehĺtací reflex

Prehĺtací reflex je vyvolaný prítomnosťou potravy v prednej časti jazyka. Je prítomný od 30. do 34. týždňa tehotenstva a pretrváva celý život. Stimulácia zadnej tretiny jazyka a hltana vyvolá zložitý proces prehĺtania. Pre príjem potravy však musí dôjsť ku koordinácii sacieho a prehĺtacieho reflexu s dychovou aktivitou, čo je možné od 34. do 36. týždňa tehotenstva.

Úchopový reflex

Úchopový reflex sa prejavuje uzavretím dlane dieťaťa, ak sa jej dotkneme prstami. Stimulácia dlaní novorodenca vyvolá silný úchop. Až tak, že dieťa môžete zdvihnúť z podložky a aj tak dlane neotvorí. Úchop je natoľko silný, že dieťa môžeme zdvihnúť z podložky, jeho dlane sa neotvoria. Najprv sa prichytáva prostredník, potom ostatné prsty a nakoniec palec. Po 2 až 4 mesiacoch tento reflex na horných končatinách mizne. Reflex je prítomný od 26. týždňa tehotenstva do rozvoja vedomej úchopovej funkcie ruky, ktorá sa objavuje v 4. až 6. mesiaci života. Silnejším tlakom do dlane možno vyvolať dlaňovo-čeľustný reflex (Babkin, Lesný) - dieťa vtedy zovrie prst a otvorí aj ústa. Reflex svojim vývinom speje k vedomej činnosti - teda úmyselnému uchopovaniu a držaniu predmetov. Okolo 4. mesiaca by mal úchopový reflex vymiznúť. Je nahradený po 36. týždni vedomým úchopom a neskôr “pinzetovým” úchopom. Tak ako vývoj pokračuje ďalej, aj dieťa potrebuje predmety chytať inak a zjemňovať svoje pohyby.

Reflexe na nohách

Babinského reflex sa dá pozorovať na chodidlách. Po zatlačení na ne dieťa pokrčí prsty na nohách. Reflex je vyvolateľný od 26. týždňa tehotenstva do rozvoja opornej funkcie nohy, čo je do 9. až 12. mesiaca života. Reflex plantárneho flexu tiež sa vyšetruje na chodidlách. Podráždenie chodidla novorodenca tupým predmetom smerom od päty k malíčku a k palcu vyvolá vejárovité roztiahnutie prstov nohy smerom dohora. Tento reflex je prítomný do 18. mesiaca po narodení. „Ak pretrváva do dospelosti, signalizuje závažné poškodenie nervového systému.

Chôdzový automatizmus

Reflex chôdze a stúpania, známy aj ako chôdzový automatizmus, sa prejaví, ak novorodenca chytíme pod pazuchami tak, že sa chodidlami dotýka pevnej podložky (nechajte to však radšej na lekára). Vtedy začne napodobňovať chôdzu. Reflex je prítomný od 28. týždňa tehotenstva, vyhasína v období 1. - 2. mesiaca života. Tento reflex do cca 4 mesiaca vymizne.

Morov reflex

Morov reflex sa prejaví v polohe na brušku. Tlak dlane na chodidlá novorodenca vyprovokuje plazenie sa. Reflex sa objavuje v 38. týždni tehotenstva. Morov reflex u bábätka patrí medzi tie dojčenské reflexy, ktoré vznikajú už v maternici počas prenatálneho vývoja. Morov reflex vzniká v maternici už počas prenatálneho vývoja bábätka a pri pôrode je plne prítomný. Následne zaniká medzi 4. - 6. mesiacom života. Morov reflex sa zaraďuje medzi základné reflexy. Bábätko je po narodení plne odkázané na matku, a ak ju potrebuje privolať, tak plače. V prípade, ak sa v blízkosti bábätka vyskytne nebezpečenstvo alebo iný stimul, vtedy sa aktivuje práve Morov reflex. Je dôležitý od prvého nádychu bezprostredne po pôrode. Ako sa prejavuje Morov reflex? Typickým prejavom Morovho reflexu je rozhodenie rúk a nôh, následný krik alebo plač a konečné schúlenie. Tento reflex je reakciou na nejaký stimul. Najčastejšie ide o: zvukový stimul, dotykový stimul, vizuálny stimul, náhla strata stability. Morov reflex má každé bábätko pri normálnom vývine približne do 4 - 6 mesiacov veku. Po tomto období býva nahradený takzvaným „Startle" reflexom, čo je akási zrelšia reakcia na strach. „Startle" reflex sa prejavuje prvotným zľaknutím, avnešak prípadné nebezpečenstvo si dieťa vizuálne skontroluje, a pokiaľ je všetko naokolo v poriadku, dieťatko daný stimul odignoruje a vráti sa k svojej pôvodnej činnosti. Morov reflex je reakciou novorodenca na úľak. Má tri fázy: symetrický pohyb rukami nahor a do strán, s otvorenými dlaňami a nádychom. Nasleduje strnutie - „zmrznutie“. Aktivuje sa sympatikus, uvoľňuje sa adrenalín a kortizol (stresové hormóny), zrýchľuje sa tep, prehlbuje dýchanie. Tretia fáza je „objatie“ horných končatín, nasleduje výdych, plač alebo krik. Tento reflex nastupuje od 28. gestačného týždňa a prestáva byť výbavný do 3 - 4. mesiaca života dieťaťa. V 1. mesiaci života sú prítomné obe fázy reflexu, medzi 2. a 3. mesiacom je prítomná len fáza roztiahnutia končatín. Pretrvávanie tohto reflexu po 6. mesiaci je patologický príznak. Úlohou tohto reflexu je počas vnútromaternicového života pomáhať vo vývoji mechanizmu dýchania a zjednodušuje prvý nádych. Moorov reflex tiež v prípade zľaknutia vyvolá u dieťaťa plač a upozorní tak opatrovateľa na nebezpečenstvo. Na začiatku života dieťaťa sa bežne objaví, keď dieťa cíti, že padá (keď ho prudšie položíte na podložku) - uvidíte symetrické rozhodenie ručičiek i nožičiek.

Tonický šijový reflex

Tento reflex sa objavuje pri otáčaní hlavičky novorodenca doprava a doľava. Ak novorodeniatko obráti hlavičku na pravú stranu, na pravej strane tela sa vystrú končatiny. Končatiny na ľavej strane sú zohnuté. Tento reflex ovplyvňuje odlišné napätie svalov ako odpoveď na otočenie hlavy na stranu. „Tento reflex rozvíja pohyby na jednej strane tela, a teda koordináciu oko - ruka. Umožňuje prvé pokusy naťahovania sa za predmetmi. Mal by mal vymiznúť do 6 až 9 mesiacov po narodení dieťaťa. Ak asymetrický tonický šijový reflex nebol potlačený, ale naopak pretrváva v období, kedy by už mal byť zapracovaný do stereotypov, vnímame ho ako patologický. Môže spôsobovať narušenie schopnosti rovnováhy pri otáčaní hlavy, problém s krížením stredovej línie tela, čo ovplyvňuje krížové pohybové vzorce, takzvanú bilaterálnu integráciu (súbežné používanie pravej a ľavej strany). Neinhibovanie reflexu bráni vzniku lateralizácie (preferencie ľavej alebo pravej strany), môže ovplyvňovať vývoj nezávislých pohybov očí (oči a hlava sa stále pohybujú spolu), môže ovplyvňovať schopnosť porozumenia pri písaní a čítaní. Matky sa často sťažujú, že nemôžu dieťaťu obuť topánky, lebo krčí chodidlá, má nepriaznivý vplyv na rozvoj chôdze,“ popisujú odborníci a odborníčky.

Reflexe v polohe na brušku

Reflexe v polohe na brušku. Prejaví sa v polohe na brušku. Tlak dlane na chodidlá novorodenca vyprovokuje plazenie sa. Reflex sa objavuje v 38. týždni tehotenstva. Je prítomný od 31. týždňa tehotenstva až do počiatku fixácie pohľadu.

Kedy spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc?

Ak niektoré z reflexov chýbajú alebo v určitej vývojovej fáze stále pretrvávajú, môže to byť signál o poruche v prebiehajúcom vývoji. Pretrvávanie primitívnych reflexov môže mať vplyv na neskorší vývoj dieťaťa. „Ak sa vám zdá, že dieťatko vo veku od 1. mesiaca preferuje len jednu stranu, má príliš napäté svaly, je pasívne, nereaguje na okolitý svet, vyhľadajte pomoc. Rovnako vyhľadajte pomoc fyzioterapeutov, ak sa dieťa vo veku 6 mesiacov neprevaľuje, alebo sa točí iba do jednej strany, nevie fixovať pohľad, nechce používať ručičky. Tieto znaky môžu byť indikáciou na rehabilitáciu a prácu s dieťaťom a predídu trvalejším poškodeniam v neskoršom veku.“

Symptómy pretrvávajúceho Morovho reflexu: Dieťa, u ktorého morov reflex pretrváva aj po období jeho 4 - 6 mesiacov veku, máva tieto príznaky: neprimeraná reakcia na podnet, slabá pozornosť, neistota, úzkosť, hanblivosť, strach z náhlych zmien, vyhýbanie sa kontaktným športom, zrýchlené dýchanie pri strese, slabá regulácia emócií, svalové a psychické napätie, znížená sebaistota, ktorá sa môže prejaviť buď ako silná závislosť na ostatných, alebo ako snaha o kontrolu a manipuláciu druhých, tendencia trpieť v zmyslovo preťaženom prostredí, nevoľnosť pri cestovaní, ktorá pretrváva aj po puberte, oslabená rovnováha a koordinácia pohybov, ťažkosti s chytaním lopty na blízku vzdialenosť, „Stimulus bound" efekt - problém s vytesnením vizuálnych podnetov, citlivosť na svetlo - oneskorená reakcia zreničiek na svetlo, častá únava vyplývajúca z rýchlych a častých reakcií pri vyvolaní Morovho reflexu, a s tým spojené časté produkovanie adrenalínu.

Pri patologických nálezoch je potrebné dieťa odoslať na ďalšie neurologické vyšetrenie. Ak pretrváva len jeden reflex, prognóza býva priaznivá. Ak sú tieto reflexy spojené aj s inými neurologickými odchýlkami ako napr. hypotónia, hypertonus, treba už pátrať ďalej po príčine. Ak sa jedná len o jeden nezaniknutý reflex bez iných príznakov, väčšinou stačí kontrola o 1-3 mesiace.

Tabuľka: Časový rámec výskytu a vymiznutia bežných novorodeneckých reflexov

tags: #dieta #nema #uchopovy #reflex