Obdobie, kedy vaše dieťa ochorie, je náročné nielen preň, ale aj pre vás ako rodičov. Okrem liečby stanovenej lekármi, môžu účinne a efektívne pomôcť aj potraviny. To, čo jeme počas choroby, ale aj mimo nej, má vplyv na naše zdravie a rýchlosť uzdravenia.
Čo by malo deťom patriť do bruška v čase, keď sú choré? Ktorými jedlami posilníte imunitu a ktoré treba jednoznačne vyradiť aj v období choroby či rekonvalescencie? Vysvetľuje a radí odborníčka na výživu Ing. Silvia Tylš zo združenia Čo jedia zdravé deti.
Čo určite NIE a prečo
Hneď na úvod by ste mali vedieť, čo treba vylúčiť z jedálnička detí v čase, keď choroba začína alebo prepukne. Dôležité je pokračovať v takomto stravovaní aj v období rekonvalescencie, pretože nesprávnou stravou môžeme chorobu predĺžiť, imunitu oslabiť a tak umožniť, aby sa dieťa nakazilo znova.
1. Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky)
„Živočíšne výrobky sú podstatne ťažšie stráviteľné (mäso je na tom najhoršie) a môžu narúšať acidobázickú rovnováhu organizmu, čo v prípade choroby nie je žiadúce. Predstavujú tiež záťaž na obličky, čo je nebezpečné napríklad v prípade ochorenia močových ciest,“ vysvetľuje príčinu Silvia Tylš.
„Výnimkou sú niekoľko hodín varené vývary z kostí, ostatné výrobky by mali byť tabu. Najmä všetky mliečne výrobky. Z mäsa je prípustná sladkovodná ryba z overeného zdroja s ľahkou zeleninovou prílohou. Vajíčka napríklad ako súčasť zeleninových placiek sú v poriadku. Nie však ako samostatný alebo prílohový pokrm.“
2. Vyprážané potraviny
Vyprážané jedlá zaťažujú tráviaci systém a zhoršujú príznaky choroby. Nepovažujú sa za zdravé vo všeobecnosti, a už vôbec nie pre deti. V prípade bolesti hrdla ho môžu ešte viac iritovať.
3. Pikantné a silne korenené jedlá
„Vo všeobecnosti výrazne zaťažujú tráviaci a tým pádom aj imunitný systém,“ komentuje Silvia Tylš. Ak chcete jedlu dodať chuť, zvoľte radšej sezónne bylinky.
4. Sladené nápoje, kola aj kofola
Sladené nápoje a koncentrované džúsy sú presýtené cukrami a sladidlami, dráždia hrdlo a niektoré látky v nich obsiahnuté (kofeín) môžu dehydratovať. Ďalej môžu spôsobiť nafukovanie, kŕče alebo hnačky.
5. Sladkosti
„Cukor v akejkoľvek podobe je najväčším nepriateľom choroby. Či sa bavíme o kupovaných cukrovinkách, nápojoch, či doma vyrobených sladených pokrmoch. Cukor podporuje množenie vírusov i baktérií a paralyzuje biele krvinky, ktoré sa starajú o našu obranyschopnosť. Túto skutočnosť je veľmi dôležité vysvetliť napr. starým rodičom, ktorí častokrát choré deti strážia a ponúkajú im rôzne maškrty,“ upozorňuje Silvia Tylš.
Čo laktóza a lepok?
Ak má vaše dieťa intoleranciu na lepok či laktózu, je vhodné tieto potraviny počas choroby úplne vylúčiť alebo aspoň zredukovať ich príjem. „Skrytým úskalím je aj mliečny cukor laktóza v mliečnych výrobkoch. V kombinácii s iným sladidlom rovnako ako iné formy cukru je živnou pôdou pre choroboplodné mikroorganizmy a vedie k narušeniu črevnej mikroflóry,“ dopĺňa Silvia Tylš.
„V čase choroby sa tiež odporúča odľahčiť telo od lepku, najmä v podobe kupovaného pšeničného pečiva. Vhodnejšie je konzumovať kváskové pečivo zo špaldy, raže a zaradiť do jedálnička pokrmy z bezlepkových obilnín ako pšeno, bezlepkový ovos, cirok, ryža či quinoa.“
Prečo zmeniť jedálniček pre dieťa?
„Vieme, že hlavná časť imunity sídli v črevách. Každé sústo aktivuje procesy, ktoré zdravie podporujú alebo naopak narúšajú. Pre správne fungovanie nášho organizmu je dôležité udržiavať črevný mikrobióm v dobrej kondícii, pričom jedným z hlavných faktorov, ktoré ho ovplyvňujú, je zloženie našej stravy,“ vysvetlila ďalej Silvia Tylš.
„Črevný mikrobióm predstavuje populáciu mikroorganizmov osídľujúcich náš črevný trakt. Rovnováha medzi prospešnými a potenciálne patogénnymi baktériami je jedným z faktorov, ktoré zdravie ovplyvňujú. Pokiaľ sú vzájomne v rovnováhe, ľudské telo funguje tak, ako má, dobré baktérie udržujú patogény pod kontrolou. Ak sa rovnováha naruší, zareaguje na to náš imunitný systém negatívne. Je na nás, ktoré baktérie sa rozhodneme kŕmiť.“
Podávaním vyváženej zdravej stravy tak pomáhame našim deťom budovať a posilňovať si imunitu a obranyschopnosť.
Čo do jedálnička určite zaradiť
Zelenina a ovocie majú tvoriť gro detského jedálnička, najmä zelenina. Je preto vhodné pripravovať im rôzne typy zeleninových polievok. Používajte hlavne hlúbovú zeleninu (brokolica, kapusta, kel a ružičkový kel, mangold, žerucha), nasekanú najemno, alebo rozmixovanú a krátko povarenú. Je zdrojom látok, ktoré majú protizápalový a antioxidačný účinok.
Okrem toho zvyšujú imunitu. Telo sa tak lepšie bráni proti vírusom a baktériám. Správnou stravou totiž napomáhate aj rýchlejšiemu koncu choroby.
Ak jesť nechce, nenúťte ho
Pri horúčkach dieťa nemusí mať na jedlo chuť. Nenúťte ho jesť - krátkodobý „pôst“ pomáha telu sa lepšie vyrovnať s patogénmi. Detský organizmus má dostatok rezerv, aby sa vedel bez jedla zaobísť približne na 2 dni. Ak aj počas choroby trochu dieťa schudne, nevadí.
Po zotavení sa váha rýchlo zoptimalizuje. Ak však chuť do jedla má, treba zvoliť ľahkú stravu plnú vitamínov, minerálov. Výborné a ľahko stráviteľné sú práve zeleninové vývary a kaše.
Vzorový jedálniček pre choré deti
1. Čo jesť v prípade horúčok
Keďže horúčka súvisí zvyčajne s konkrétnou chorobou, uvedieme si vo všeobecnosti vzorový jedálniček pre deti s horúčkou. Myslite na to, že dieťa pri horúčkach býva slabé, malátne, spavé a často stravu odmieta. Preto ho nezaťažujte potravinami, ktoré by muselo dlho prežúvať a hrýzť.
Raňajky
Vhodný je podľa Silvie Tylš čistý zeleninový vývar alebo bezlepková nesladená obilná kaša doplnená semiačkami: ideálne sú konopné, ľanové, tekvicové, ktoré obsahujú veľa zinku.
Desiata
Odporúča sa sezónne ovocie, žiadne citrusy či iné exotické ovocie, ani maliny, černice - zapálené hrdielko môžu ešte viac podráždiť. Vhodné nie je ani sušené ovocie, džúsy či smoothies, ktoré sú koncentrovaným zdrojom fruktózy.
Obed a večera
„Základom je polievka, zeleninová so strukovinou, vývar z kostí so zeleninou (bez mäsa), krémová zeleninová polievka. Odporúčam zaradiť dostatok hlúbovej zeleniny, výborná je napr. brokolica nielen v polievke, ale aj v plackách či len tak naparená so zemiakmi,“ menuje Silvia Tylš.
Pripraviť ale môžete aj pečenú či parenú zeleninu, vhodné sú zeleninové placky, zeleninové rizoto, pšenoto, krúpoto, kukuričné cestoviny so zeleninovou omáčkou. Na chrumkanie napríklad cuketové tyčinky, na pochutenie tekvicové muffiny.
„Pri teplote odporúčam okrem brusnicovej šťavy aj 100% kokosovú vodu.“ Brusnice totiž znižujú horúčku a pôsobia protizápalovo. Bolesti hrdla, angína, zápal mandlí si vyžaduje ľahko sa „kĺzajúcu“ stravu. Určite deťom nepodávajte kyslé jedlá - ani napr. paradajky.
2. Čo jesť v prípade chrípok alebo kašľa
Pri chrípke, kašli a nachladnutí dochucujte dieťaťu čajík šťavou, sirupom alebo extraktom z čiernej bazy.
Štúdie ukazujú, že čierna baza môže potlačiť rozvoj chrípkových vírusov a skracuje trvanie chrípky. Okrem toho čierna baza pomáha potlačiť schopnosť vírusu preniknúť do bunky, teda vírus sa nemá kde rozmnožovať.
Podobné účinky má aj šťava z višní. V tomto období je dôležité dodávať detskému organizmu zinok. Trávenie a vážnosť choroby znižuje zinok. Ten sa prirodzene vyskytuje napr. v sezame, dyňových semienkach, fazuli azuki, slnečnicových semienkach, či ryži.
Zvýšený príjem zinku hneď v prvých 24 hodinách po prepuknutí ochorenia znižuje jej trvanie o polovicu.
3. Čo jesť v prípade žalúdočných problémov
Ak dieťa vracia alebo má hnačku, podávajte mu po lyžičkách sladený a mierne osolený čaj, ktorý telu vráti minerály a energiu stratenú vracaním či hnačkou. Väčšie množstvá tekutiny by mohli opäť vyvolať vracanie.
Pri hnačke podávame podusené jabĺčko alebo banán - pektín z jablka stolicu zhutňuje. Mrkva zabraňuje, aby sa v čreve usadili patogény vyvolávajúce tráviace problémy.
Ryžová a ovsená kaša odľahčujú tráviaci trakt, napomáhajú tomu, aby sa žalúdok a črevo rýchlejšie zotavili.“ Dôležitá je aj pomalá postupnosť - začnite napríklad najskôr len odvarom z bielej ryže, postupne prejdite na kašu z bielej ryže, potom ovsenú kašu, podusené jablko, mrkva a banán.
Zrelý banán sa odporúča pri hnačke, nezrelý napríklad pri zápche.
Odborníčka radí podávať deťom skôr poctivý vývar z koreňovej zeleniny.
Nezabúdajte na fermentované potraviny
Fermentované potraviny predstavujú pre telo úžasný zdroj zdraviu prospešných látok. „Práve fermentovaná zelenina je plná enzýmov, probiotík, vitamínov, vrátane koncentrovaného vitamínu C a je ideálnou prílohou pri chorobe. Vo všeobecnosti sú fermentované potraviny ľahšie stráviteľné, sú však vybrané diagnózy, kde s nimi treba narábať opatrne,“ hovorí Silvia Tylš s tým, že opatrnosť je na mieste v prípade histamínovej intolerancie či pri exémoch.
Bylinky, vzácne a liečivé bylinky: ako ich zaradiť do stravy?
Príroda nám ponúka úžasných pomocníkov v podobe byliniek. Čo sa teda oplatí pridať do detského jedálnička na jar či v lete?
- Pažítka: bohatá na mikroživiny, teda vitamíny, minerály a antioxidanty
- Jarná cibuľka: je výborným zdrojom rozpustnej vlákniny s bohatým zastúpením inulínu, ktorý milujú naše črevá, obsahuje tiež množstvo špecifických látok s antimikrobiálnym a protirakovinovým vplyvom
- Reďkovka: fenomenálny zdroj celého radu fytoživín (flavonoidy, polyfenoly, terpény, glukozinoláty) so širokým spektrom zdraviu prospešných účinkov - okrem koreňa možno spracovať aj listy na rôzne spôsoby
- Žerucha: práve klíčené semienka sú považované za kľúčový zdroj živín potláčajúcich oxidačný stres, rozvoj zápalu či mutáciu vedúcich k nádorovému bujneniu.
„Nezabúdajte ani na kôpor, petržlenovú vňať či bazalku, v letnej sezóne napr. na mätu, ktorá priaznivo ovplyvňuje trávenie. A ako ich najlepšie zaradiť do jedálnička? Napr. v podobe chutných nátierok, do omáčok, šalátov, pyré, placiek, polievok alebo len tak,“ dodáva na záver poradkyňa Silvia Tylš.