V dnešnej dobe je internet neoddeliteľnou súčasťou života detí. Je zdrojom informácií, zábavy, ale aj potenciálnych rizík. Ako môžu rodičia navigovať svoje deti v tomto komplexnom svete a zabezpečiť ich bezpečnosť a zdravý psychický vývoj? Tento článok sa zameriava na úlohu rodičov pri oboznamovaní detí s online svetom, dôsledky nadmerného používania technológií a stratégie na budovanie zodpovedného digitálneho správania.
Rola rodiča v online svete dieťaťa
Venovať dieťaťu prvý smartfón alebo mu dať opakovane do rúk telefón len tak, aby sa zabavilo, má byť v prípade rodiča dobre premysleným krokom. Nielenže ide o nástroj, s ktorým je potrebné v dnešnom svete narábať nanajvýš opatrne, no nesie so sebou aj potenciálne riziko vzniku závislosti.
Je dokázané, že deti a dospievajúci si želajú, aby sa ich rodičia úprimne zaujímali o to, čo robia a zažívajú online i offline. Tvrdenie, že čím viac sú deti pri používaní internetu kontrolované, tým rizikovejšie správanie majú, je značne vytrhnuté z kontextu. Výskumy potvrdili opak - deti, ktoré vedeli, že ich rodičia mali prehľad o tom, čo robia na internete, sa správali online zodpovednejšie.
Najdôležitejšie je, aký majú medzi sebou vzťah popri tom, či rodičia kontrolujú aktivitu. Ak je kontrolovanie a reštrikcia jedinou dominantnou stratégiou, ktorou chcú dospelí zariadiť, aby ich dieťa bolo v bezpečí, tak je pravdepodobné, že taký výchovný štýl nie je založený na dôvere a spoločne trávenom čase. Teda skôr môže ísť o rizikové rodinné prostredie.
Rodičia môžu smelo pridať s ich pozornosťou. Výskum robený pred 3 rokmi ukázal, že 40 % slovenských tínedžerov má pocit, že im rodičia nevenujú dostatočnú pozornosť.
Kedy zbystriť pozornosť?
Rodič by mal jednoznačne zbystriť pozornosť, keď sa výrazne mení správanie a nálady ich dieťaťa. Ak sa dieťa sťahuje do seba, ubúdajú mu koníčky, aktivity a vzťahy, ktoré boli pre neho/ňu dôležité, keď začína zrazu výrazne zanedbávať povinnosti a učenie, je podráždené, úzkostné, smutné, nedá sa mu bežne jesť a spať. Skrátka, treba spozornieť vždy, keď sa s dieťaťom očividne deje niečo výrazné, keď ho čosi trápi - či už online alebo offline.
Na to je treba dlhodobo pestovať vzťah založený na dôvere a všímavosti, aby rodič vedel postrehnúť zmeny a vyjsť dieťaťu včas v ústrety.
Riziká online sveta
Internet nie je nebezpečný ako taký, ale za nejakých okolností je dieťa menej pripravené a zručné čeliť jeho nástrahám. Taktiež je pre deti nebezpečným, pretože technicky menej zruční rodičia nie sú zaangažovaní do výchovy detí k internetu. Rodičia sa neraz boja nepoznaného.
Často pridlho chránia deti pred internetom, a tak sa k nemu dostanú poza ich chrbát bez toho, aby ich rodič naučil, ako to robiť bezpečne. Alebo sa deti dostanú k internetu v čase, keď už k sebe rodičov po dlhých zákazoch viac nechcú ako poradcov.
Nebezpečné je, keď sa dieťa príliš skoro stretne bez sprevádzania rodiča s nevhodným obsahom, keď predčasne využíva sociálne médiá bez toho, aby s nimi vedelo bezpečne narábať. Nebezpečné je tiež to, keď dieťa bez rodiča využíva internet a/alebo aj smartfón predčasne bez toho, že by v tom veku malo vôbec dostatočne vyvinuté abstraktné uvažovanie, skúsenosti a zručnosti. Môže sa tam stretnúť s rizikami zneužitia osobných údajov, s kyberkriminalitou, kyberprenasledovaním, predčasným a neželaným sexualizovaním, šikanovaním, s hejtom, rizikovými online skupinami a pod.
Budovanie bezpečných návykov
Hranice je rozhodne dôležité nastaviť hneď od začiatku, v predškolskom a mladšom školskom veku a ďalej hranice vekom zmierňovať. Menšie deti pravidlá a hranice vyslovene potrebujú a chcú, pravidlá robia ich svet čitateľnejším. Avšak, nejaké hranice tu stále musia byť aj pre tínedžerov.
Dodržiavajú ich skôr, keď sú jasné, zrozumiteľné, a keď deti rozumejú ich opodstatnenosti. Rovnako pomáha, ak sa v rodine otvorene hovorí o tom, že aj staršie deti majú nejaké pravidlá, hranice a podobne tak dospelí. Niektoré pravidlá môžu byť pre všetkých v rodine identické, napríklad odkladanie digitálnych zariadení na večer a na noc “do depa”, alebo nepoužívanie technológií pri spoločnom jedle.
Odporúčame hranice a pravidlá jasne artikulovať a dohadovať v rodine spoločne, spísať ich a nechať na viditeľnom mieste. Pracovať s nimi, odvolávať sa na ne a vyvodzovať dôsledky nedodržania. Dospelí sú koordinátormi takéhoto dohadovania, no slovo majú dostať aj deti, aby mali pocit, že dohoda je urobená všetkými a pre všetkých.
Závislosť od internetu a mobilu
Sú to deti, ktoré nie sú šťastné, majú málo kamarátov a sociálnej podpory, málo záujmov offline, za málo vecí sa cítia na seba hrdé. Častejšie sú to deti z rodín, kde je veľa ťažkostí, konfliktov, agresie, závislostí, zanedbávania a pod., ale možno aj z rodín naoko fungujúcich dobre, kde sú však rodičia večne zaneprázdnení, a preto deti vyrastajú s menšou pozornosťou.
V láskavom i podnetnom prostredí s vyváženými zodpovednosťami a koníčkami je menšia pravdepodobnosť online závislostí, ako aj iného rizikového správania. Online aktivity, najmä hry, slúžia deťom ako zrelaxovanie, odpútanie pozornosti od čohosi iného, na pocit radosti a pocit vlastnej kompetencie.
Nie všetky deti, ktoré sa rady a veľa hrajú, sa stanú na hre závislé. Deti v chronickej záťaži alebo depresii bývajú v tomto smere viac ohrozené. Na vine nie sú hry samotné, ale starosti a trápenia dieťaťa. Je nevyhnutné postarať sa, aby deti nemuseli zažívať stres, boli všestrannejšie spokojné.
Online závislosti sa neurčujú počtom hodín trávených online, ale povahou vzťahu dieťaťa k danej aktivite. Deti, ktoré nie sú závislé, si niekedy zahrajú aj hráčsky maratón veľa hodín za deň a stále nemusia byť závislé. Ich život je pestrý, starajú sa aj o iné veci, o školu. Keď ale daná činnosť naberie prioritu číslo jedna v živote dieťaťa do takej miery, že dlhodobo zanedbáva iné činnosti, záujmy, vzťahy a povinnosti, jedná sa o rizikové alebo závislostné správanie.
Pri závislosti je citeľné aj to, že dotyčnému sa nedarí obmedziť aktivitu, napriek tomu, že chce. Teda to, že akosi stratil nad vecami kontrolu a daná činnosť má v tom čase nad ním prevahu.
| Príznak | Popis |
|---|---|
| Zmena správania a nálad | Podráždenosť, úzkosť, smútok, sťahovanie sa do seba. |
| Zanedbávanie povinností | Škola, domáce práce, osobná hygiena. |
| Strata záujmu o aktivity | Koníčky, priatelia, rodina, ktoré boli predtým dôležité. |
| Nutkavé používanie | Neschopnosť obmedziť čas strávený online, aj keď si to dieťa želá. |
| Fyzické prejavy | Poruchy spánku, zmeny chuti do jedla, bolesti hlavy. |
Kde hľadať pomoc?
Vyhľadať pomoc je možné u psychológa. Najprv je lepšie skúsiť rodinné poradenstvo a pomoc s nastavením rodinných pravidiel. Terapeut rodinu zorientuje v tom, aké sú ich možnosti, zdroje, skúsia spolu nájsť najlepší postup. Na základe toho, čo sa ukáže ako dôležité, následne odporučí rodinnú terapiu alebo individuálnu psychoterapiu, pokiaľ ide o dospievajúceho.
Keď vyplynie, že ide o online závislosť v klinickom slova zmysle, zhodnotia možnosti liečby nelátkových závislostí. V určitých prípadoch môže ísť o iný vážnejší problém v rodine, konflikty rodičov, ktoré dieťa zle znáša, alebo duševný problém dieťaťa, ako povedzme depresia, úzkosti, šikanovanie. Vtedy online aktivita slúži na jeho lepšie zvládanie tým, že zamestná pozornosť a prináša endorfíny, úľavu. V takom prípade je psychológ ten, kto pomôže rodine sa v týchto súvislostiach zorientovať, navrhne postup k zlepšeniu primárnych problémov miesto liečby dôsledkov.
Ako deti používajú internet - Deti a internet (#1)
Najohrozenejšie vekové obdobie
Vysoko rizikový čas nastáva okolo predpuberty, vo veku deväť až jedenásť rokov. Vtedy rodičia často nechávajú deti bez sprevádzania na internete. Zároveň v tomto veku deti neraz dostanú smartfón a možno na to nie sú dostatočne pripravené. Jeho životné skúsenosti ešte nie sú postačujúce, myslenie nie je plne abstraktné, preto nevie dôsledne predvídať a je manipulovateľné.
V mladšom veku je najrizikovejším nekontrolované surfovanie na internete. Dieťa sa môže stretnúť s obsahom nevhodným vzhľadom na vek, najmä pokiaľ rodičia nevyužívajú programy rodičovskej kontroly. V mladšom školskom veku je tu tiež riziko kyberkriminality a zneužitia osobných údajov, keď deti neopatrne zdieľajú osobné údaje a informácie, nemajú zabezpečené svoje účty v prípade, že začínajú so sociálnymi sieťami.
Tínedžeri sú zas zraniteľní svojou túžbou “byť in”, v obraze, mať dobrý status medzi rovesníkmi. To ich veľakrát vedie k impulzivite na sociálnych médiách, hejtu, šikanovaniu, sextingu, obsesívnemu četovaniu a kontrolovaniu spätných väzieb.
Bezpečné formy komunikácie
Prínosné je už od predškolského veku využívať videohovory s rodinou a rodinnými priateľmi. Najmä v prípadoch, že sa nemôžu všetci stretávať tvárou v tvár. Môžu spolu nielen rozprávať, ale niekedy aj spoločne čosi robiť, vyrábať, pred Vianocami piecť cez Skype vo viacerých domácnostiach, smiať sa, tancovať na spoločnú hudbu, hoci každý vo svojej izbe.
Môžu sa s rodičmi či súrodencami sem tam hrať zábavné a vzdelávacie hry, prepájajúce jazyky, slovnú zásobu, logické uvažovanie, komponovať, kódovať, narábať s viacerými zmyslovými kanálmi - cvičiť si sluchové či vizuálne vnímanie a rozlišovanie.
Je v poriadku kontrolovať dieťaťu mobil - s kým a čo si píše? V prípade, že má povedzme desať rokov a je to s jeho vedomím? Áno, do desiatich rokov je to v poriadku. Avšak, je podstatné, aby sa v rodine dlhodobo a od malička venovali tomu, prečo je dobré, aby rodič s dieťaťom bol pri “zácviku” do bezpečnej online komunikácie. V takom prípade sa to môže celé niesť v dobrej atmosfére a nie s pocitom špehovania. V tom veku ide o niečo ako spoločné vzdelávanie, supervíziu, budovanie spoločného fungovania a spolupráce rodič-dieťa v online svete.
Okolo desiateho roku je to možné skonsolidovať na rozprávanie sa o tom, čo nové a zaujímavé sa deje aj na sieťach, prezeranie si spoločne nových priateľov a hovorenie si, čo zaujímavé, prekvapivé či mätúce deti zažívajú, respektíve môžu zažívať online.
Na prvom stupni dieťa zoznamovať s komunikátormi, a bezpečným používaním sociálnych médií, priebežne cielene hovoriť o jednotlivých online rizikách a riešení niektorých situácií. Deťom primeranou formou rozprávať o tom, čo deti i dospelí zažívajú offline aj online.
Všetky aktivity v ich začiatkoch robiť spoločne, učiť sa popri tom, prečo to robia práve tak. Na prvom stupni základnej školy sú v poriadku aj dohodnuté dávky ich obľúbených online hier ako napr. MineCraft, no vždy len pod podmienkou, že dieťa dodržiava pravidlá a plní si svoje povinnosti. Prínosné je, keď sa rodič chce aspoň občas hrať spolu s dieťaťom a je zvedavý na to, čo má na daných aktivitách rád, ako fungujú.
Do desiatich rokov je v poriadku robiť veci spoločne, kontrolovať dieťaťu obsahy správ a profilov i priateľov, zároveň prebieha učenie. Od jedenástich rokov už dieťa robí veci viac samo a rodič je skôr ako jeho aktívny supervízor veľmi nablízku.