Deti prechádzajú rôznymi vývojovými fázami, ktoré sú spojené s typickým správaním. Jednou z nich je obdobie vzdoru, ktoré sa prejavuje medzi 1,5 až 3 rokmi. Okrem toho, rodičia často riešia problémy so spánkom u dojčiat a batoliat, ktoré sa môžu prejavovať neutíšiteľným plačom. Tento článok sa zameriava na pochopenie obdobia vzdoru u detí, ako aj na možné príčiny a riešenia problémov so spánkom, pričom zohľadňuje informácie poskytnuté odborníkmi a skúsenosti rodičov.
Obdobie vzdoru: Hľadanie hraníc a boj o moc
Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, ktoré sa zvyčajne objavuje okolo 1,5 roka a postupne mizne okolo 3 rokov. Počas tohto obdobia dieťa testuje hranice, ktoré mu určujú rodičia, a snaží sa presadiť svoju vôľu. Väčšina záchvatov vzdoru prichádza vtedy, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo keď od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa "zablokuje" a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené.
Vedkyňa Jana Bašnáková z Dondersovho centra pre kognitívne neurozobrazovanie v holandskom Nijmegene uvádza, že obdobie vzdoru je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa, ktoré má určité prejavné fázy. Toto obdobie trvá od 18 mesiacov do 4,5 až 5 rokov, no môže sa začať skôr, napríklad v 12 mesiacoch, a odznieť po piatich rokoch. Reakcie dieťaťa vyplývajú z toho, že nemá vyvinuté exekutívne schopnosti. V tom veku je to normálna a prirodzená súčasť vývoja. Dieťa to nerobí naschvál. Nerobí to preto, aby s vami manipulovalo. Ono ešte nevie manipulovať.
Dva hlavné nástroje rodiča pri výchove sú láska a limity. Dieťaťu treba prejavovať lásku, aby sa cítilo prijímané a bezpečne, no musí mať aj hranice. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Dieťa potrebuje svet okolo seba kontrolovať a ovládať. Je to o nedozretej prefrontálnej kôre. Emočné okruhy, napríklad tie, ktoré spúšťajú stresovú reakciu, fungujú od narodenia. Je to niečo, čo dieťa potrebuje na prežitie. Keď ročné dieťa príde do hračkárstva, jednoducho si zoberie prvú hračku, ktorú uvidí, no dvojročné dieťa sa už spýta mamy. Mozgová kôra, ktorá je zapojená do racionálneho myslenia a riešenia problémov, ešte nedokáže veľmi efektívne utlmiť túto silnú emočnú reakciu. Preto logické vysvetľovanie počas záchvatu emócií nebude fungovať. Dieťa nie je malý dospelý a jeho sociálno-komunikačné schopnosti sa len vyvíjajú. Do zhruba štyroch rokov dieťa nevie zobrať do úvahy perspektívu druhého človeka. Nechápe, že iní môžu mať odlišné presvedčenia. Dieťa nemá sebareflexiu, aby si dokázalo povedať, že „aha, ocino je smutný možno preto, ako sa správam, tak prestanem“. Mozog dieťaťa, ktoré je v silnej emócii, nereaguje na logiku.
Ako reagovať na vzdor a predchádzať mu
Ukážte deťom hranice, ale milujte ich: Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Rodičia musia postupovať spoločne: Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Ako predísť vzdoru u detí: Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte! Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti: Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane. Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Pri silnej emócii, že nepočúva a nevidí, je asi najlepšie byť pri ňom a nejako to prečkať. Prípadne ho odstrániť z tej situácie. Ak sa silná emócia len blíži, treba ju osloviť tak, aby mi dieťa porozumelo. Jeden spôsob, ako to urobiť, by mohol byť, že mu tú hračku kúpime. To však nechceme. Čo teda spraviť? Emóciu možno osloviť tým, že ju uznáme: „Tá hračka je fakt super, strašne sa ti páči a strašne by si ju chcel.“ Dieťa cíti, že jeho emócie sa zhmotnili do slov. Toto treba rozvíjať.
Problémy so spánkom u dojčiat a batoliat
Problémy so spánkom sú častou starosťou rodičov dojčiat a batoliat. Môžu sa prejavovať ťažkosťami so zaspávaním, častým budením sa v noci, neutíšiteľným plačom pred spaním alebo počas noci.
Možné príčiny problémov so spánkom
Nedostatok mlieka: Správanie bábätka, ktoré popisujete, súvisí s reakciou na tok mlieka, ktorý bábätko vníma ako nedostatočný. Takéto situácie sa stávajú z niekoľkých príčin, medzi ktoré môže patriť aj to, že prisatie bábätka nie je od začiatku úplne správne a v dôsledku toho sa tvorba mlieka postupne znižuje - toto je pomerne nenápadný proces, ktorý začne byť vypuklý až v období, keď sa bábätko začne prisávať a odťahovať, naťahuje bradavku, hnevá sa, vrtí sa, plače a znova sa prisáva a znova plače, až sa úplne odmieta prisať. Spôsob, akým sa bábätko prisáva, výrazne ovplyvňuje používanie cumlíka, aj občasné. Takáto situácia sa paradoxne často stáva mamičkám, ktorých bábätká vynikajúco priberajú a ktoré majú od začiatku veľmi veľa mlieka.
Používanie cumlíka: Jednou z častých príčin, pre ktoré sa zníži tvorba mlieka, je používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení.
Hormonálna antikoncepcia: Ďalšou častou príčinou je začatie užívania hormonálnej antikoncepcie.
Ochorenie: Niekedy je možné, že ochorenie, ktoré je spojené s horúčkou (ako napríklad pri črevnej viróze), spôsobí pokles tvorby mlieka.
Spánková regresia: Detičky od 4 mesiacov prechádzajú istými obdobiami, pre ktoré je typická spánková regresia.
Spánková rutina nie v rovnakom čase: Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny. Tie nám hovoria, kedy je čas na spánok a sme unavení a kedy sa máme zobudiť, už je ráno. Novorodenec trávi viac času v hlbokom spánku, u starších detí a dospelých sa strieda ten ľahký s hlbokým a práve v tomto veku je naznačený prechod aj u bábätiek.
Rituály pred spaním: Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie.
Nerozpoznávate signály únavy: Žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hrkútanie.
Spánkové „barličky“: Kolísanie, prechádzanie sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdanie radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.
Nedostatočne vyplnený čas cez deň: Ak sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to.
Nevhodné prostredie na spánok: Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok či už denný alebo večerný je rovnako dôležité. To platí napr. o rozptýleniach, ktoré je dobré odstrániť, stlmiť televíziu, alebo rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety, pripraviť prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou, dieťa neprehriať teplým oblečením, pripraviť biely šum (funguje u bábätiek, ktoré sú zvyknuté na zvuky a hluk z obdobia pobytu v maternici), ak to funguje, alebo ho uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.
Príliš dlhý spánok cez deň: Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele.
Obrazovky, tablety… Modré svetlo: Odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzudzujúceho ospalosť.
Priskoro ste presedlali z postieľky na veľkáčsku posteľ: Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe.
Nočné mory: Opakované nočné záchvaty plaču a kriku môžu tiež súvisieť s rôznymi nočnými morami. Pri nich dieťa spí, má zavreté oči a hlasno plače a kričí.
Ako riešiť problémy so spánkom
Využívajte fyzický kontakt s bábätkom: Najmä kontakt koža na kožu a spoločné spanie - je pravdepodobné, že dieťatko sa prisaje, ak bude blízko vášho prsníka, keď bude rozospaté v polospánku pri zaspávaní alebo prebúdzaní. Skúšajte to, ale bez toho, aby ste ho do dojčenia nútili.
Zvážte zavedenie príkrmov: Vo veku vášho bábätka okrem toho v medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka, je najlepším riešením podávanie príkrmov - toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii neprináša riešenie. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť príkrmy ako čerstvé jedlo, ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Neuškodí to bábätku, práve naopak, oproti umelému mlieku to má mnohé výhody.
Porada s poradkyňou pri dojčení: Veľmi dôležité je snažiť sa pozrieť napr. spoločne s poradkyňou pri dojčení na vašu konkrétnu situáciu a pokúsiť sa nájsť iné riešenia pre situácie, v ktorých používate cumlík.
Podporná skupina: V podpornej skupine môžete nájsť ľudí, ktorí vám napr. budú vedieť pomôcť s používaním detského nosiča, ktorý vám môže pomôcť riešiť situáciu, kedy potrebujete bábätko uspať a súčasne sa venovať staršej dcérke alebo práci v domácnosti.
Konzistentná spánková rutina: Vykúpať, nakŕmiť, prebaliť, obliecť pyžamko, uložiť do postele, túliť sa a čítať rozprávku, zhasnúť a nechať spať. Konzistencia je kľúč a trpezlivosť vaša sila.
Vytvorenie vhodného prostredia na spánok: Prítmie, ticho, primeraná teplota a vlhkosť v miestnosti.
Približný čas zaspávania aj vstávania: Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania.
Zavinovanie: Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať.
Nosenie a kočíkovanie: Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek.
Biely šum: Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku.
Relaxačná masáž: Relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok.
Stanovenie láskyplných hraníc: Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Individuálna analýza: Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.
Kontroverzné metódy: Nechať dieťa vyplakať? Niektoré výskumy naznačujú, že metódy, pri ktorých sa dieťa nechá vyplakať, môžu byť efektívne pri zlepšovaní spánku. Avšak, táto metóda je kontroverzná a mnohí odborníci a rodičia ju odmietajú z etických dôvodov a obáv o emocionálny vývoj dieťaťa.
Japonskí a talianski vedci tvrdia, že prišli s riešením odvekého rodičovského problému, ako bábätko uspať bez rizika, že o pár minút bude znovu hore. Ak sa vám dieťa v noci zobudí, treba podľa výskumníkov zostať pokojnými a urobiť nasledujúce kroky. Ako prvé bábätko vezmite z postele a začnite s ním chodiť. Vedci odporúčajú pochodovať celkom päť minút. Pozor, je dôležité, aby ste pri chôdzi nemenili smer ani sa zbytočne nezastavovali, to by mohlo celé uspávanie zhatiť. Ideálne vraj je krúžiť okolo postieľky alebo nejakého nábytku, napríklad stolu. Po uplynutí piatich minút dieťa hneď neuložte späť do postele, ale sadnite si s ním na stoličku či gauč a v úzkom fyzickom kontakte zotrvajte päť až osem minút. Zachovať tento postup je podľa výskumníkov veľmi dôležité, nič netreba unáhliť. Až potom bábo položte do postieľky.
Rodičia bábätiek to veľmi dobre poznajú: dieťa síce utíšia a zdá sa, že spí, ale po uložení na lôžko sa v priebehu krátkeho času znovu prebudí a začne plakať. Dôvodom je, že dieťatko už necíti blízkosť rodiča, tlkot jeho srdca, vôňu a teplo jeho kože. Ak si s ním však pred uložením do postele na pár minút v tichosti sadnete, umožní mu to dostatočne sa upokojiť a ponoriť sa do hlbšieho spánku, z ktorého sa potom už len tak ľahko nepreberie. Výskumníci upozornili na fakt, že keď dieťa necíti fyzickú prítomnosť rodiča, stres, ktorý mu to spôsobuje, môže viesť k výraznému zvýšeniu jeho srdcovej frekvencie. A práve tá ho prebudí zo spánku. Môžete ho pokladať do postieľky nejemne, ako len dokážete, aj tak sa o chvíľu prebudí plačom, pretože nie ste vedľa neho. Položenie do postieľky nefunguje.
Ako vedci vôbec prišli na to, čo pri uspávaní zaberá? Ako informuje britský spravodajský server theguardian.com, uskutočnili sériu pokusov, kde rodičia dieťa uspávali rôznymi spôsobmi: chodili s nimi, hojdali ich v kočiariku alebo ich len jednoducho položili do postieľky a odišli. Porovnávali pritom, čo funguje a čo je naopak slepá ulička. Keď vedci dali všetky získané fakty dohromady, vyšlo im, že najúčinnejšie je spojenie rytmickej chôdze a následného pokojného sedu.
Ako uspať svoje dieťa podľa knihy „Šepkárka pre deti“
Milá Iveta, ak máte dve ďalšie deti, tak to samozrejme máte veľmi náročné. Možno by stálo za to skontrolovať dojčenie, napraviť ho, ak treba, tak, aby sa bábätko čo najlepšie napilo a bolo čo najspokojnejšie. Toto by mohlo čiastočne pomôcť. Vieme, že sa hrozíte, aké to bude, keď vám manžel nebude môcť pomôcť. Pravdepodobne každý deň bude iný a vám bude určitú dobu trvať, kým zosúladíte potreby troch malých detí. Funkciou dojčenia je aj uspať bábätko, hoci aj po tom, čo pred pár minútami bolo na prsníku. Je prirodzené, že bábätko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. A tieto rôznorodé potreby bábätka nie je možné načasovať na každé dve hodiny, či iný interval. Mlieko sa trávi veľmi veľmi rýchlo, navyše vôbec nevadí, ak pije mliečko kedykoľvek. Časté pitie nemôže ublížiť, ani zaťažiť bruško, bábätká sú z tehotenstva zvyknuté na konštantný prísun živín a čím častejšie sa dojčia, tým je to pre ne lepšie. Nemôžu sa prejesť. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti atď.), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Večer môže byť pre mnohé bábätká náročný. Je bežné, že približne v tomto čase sa všetky bábätká chcú často dojčiť, chcú byť na prsníku neustále a vybratie prsníka z úst spôsobí plač. Preto je dobré umožniť v tomto čase dieťatku sa dojčiť stále, skúste si ho dať do nosiča a zároveň ho dojčiť alebo si s ním ľahnite a dojčite poležiačky. Definícia „kvalitného“ spánku je pre bábätká dosť iná ako pre dospelých. Bábätká väčšinou spia „kvalitne"“, keď sú v tesnej blízkosti s matkou (v nosiči alebo v posteli), často potrebujú dojčenie, aby mohli zaspať na prsníku, a tiež potom, aby ďalej spali, ak sa prebúdzajú, a ich spánkové cykly sú krátke a trvajú oveľa menej, než si ľudia predstavujú a mamičky prajú. Nie je typické, aby dojčené bábätká spali súvisle dve či tri hodiny. Je omnoho typickejšie, že potrebujú veľmi časté dojčenie a že spia v relatívne krátkych, no postačujúcich úsekoch. Toto sa s vekom bude postupne meniť. Nie je nič zlé na tom, ak bábätko spí na rukách alebo v babyvaku. Z praktického hľadiska môže potrebu častého dojčenia, fyzického kontaktu a spánku pomôcť naplniť nejaký vhodný nosič pre bábätká či šatka - pozrite si napríklad tieto fotografie. Na rozdiel od babyvaku v šatke môžete napr. počas nosenia aj dojčiť a mnohé deti pri dojčení v šatke dokážu jednoduchšie zaspať a omnoho menej vnímajú okolie, napr. zvuky. Bábätko tiež lepšie niekedy spí, ak je v miestnosti nejaký konštantný zvuk.
Pri situáciách, ako je táto, ktoré sú náročné a nevieme sa im vyhnúť, tiež veľmi pomáha, ak máme vytvorenú rutinu - zaužívaný postup, čo sa kedy ráno deje. Ako reagovať v situácii, že sa deti na ihrisku hádajú o jeden bager alebo šmykľavku? Moja skúsenosť je, že nefunguje, ak sa dieťaťu vysvetľuje, nech sa podelí alebo vystrieda s kamarátom. Dôvodom je, že deti v tom veku sú egocentrické. Nechápu, prečo by sa mali deliť. A keď je na ihrisku iba jedna hračka? Čo robiť, keď sa deti hádajú o šmykľavku, na ktorú chcú ísť všetky naraz? V ich veku sa nebudú vedieť dohodnúť. Rodičia môžu zabezpečiť, aby tam bolo rozdelenie úloh, že „my teraz počkáme a šmykneme sa potom“. Ale v tomto veku to nebude vychádzať zvnútra dieťaťa. Opäť by som celú situáciu opísala ako komentátor: „Vidím, že to veľmi chceš, ale teraz je na šmykľavke chlapček. Viem, že je ti to ľúto, ale potom pôjdeš aj ty.“ Keď si to dieťa vypočuje, asi sa rozplače, lebo mu je to ľúto. V takom prípade treba ošetriť jeho plač. Hoci ste dieťaťu veľakrát povedali, že sa treba podeliť, keď uvidia hračku, po ktorej túžia, nastúpi impulzivita. V ich veku ešte nejde, aby zapojili racio, hoci si aj uvedomujú, že sa treba striedať. Toto sú situácie, ktoré sa asi nedajú vyriešiť k spokojnosti všetkých.
Keď dieťa hádže jedlo na zem, nerobí to napríklad preto, lebo je zvedavé, aký zvuk to spraví? My to vnímame ako plytvanie jedlom, no nie je to tak, že dieťa sa takto učí, ako fungujú veci vo svete? Ide o jeden z príkladov rozdielu, ako veci vnímame my a ako ich vníma dieťa. Dieťa nemá predstavy, že plytvať jedlom je zlé. Nevie, že keď jeme, máme mať nejaké maniere, a že hádzať jedlo na zem je neakceptovateľné. Ak to chce dieťa skúsiť, skúsi to a jedlo skončí na zemi. Je na rodičovi, čo zn...
