Stredná dĺžka života pri narodení je jedným z kľúčových ukazovateľov kvality života v danej krajine. Táto štatistická predpoveď udáva, akého veku sa priemerne dožijú ľudia narodení v určitom období a mieste, a vypočítava sa na základe aktuálnej úmrtnosti. Rozlišuje sa pritom pohlavie, pričom ženy sa obyčajne dožívajú o desiatky vyššieho veku. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a mnoho ďalších faktorov.
Očakávaná dĺžka života pri narodení v Európskej únii bola v roku 2023 podľa predbežných údajov Eurostatu 81,5 roka. Je to o 0,9 roka viac ako v roku 2022 a o 0,2 roka viac v porovnaní s úrovňou pred pandémiou v roku 2019. V 15 krajinách stredná dĺžka života prekročila priemer EÚ, pričom najvyššiu strednú dĺžku života zaznamenal Eurostat v Španielsku, konkrétne 84 rokov. Ďalšími dvoma krajinami, kde sa ľudia dožívajú najviac rokov, je Taliansko s 83,8 roka a Malta s 83,6 roka. Naopak, najnižšia očakávaná dĺžka života bola zaznamenaná v Bulharsku, na úrovni 75,8 roka, Lotyšsku (75,9 roka) a Rumunsku (76,6 roka).
V porovnaní s úrovňou pred pandémiou v roku 2019 zaznamenalo 18 krajín únie v minulom roku nárast strednej dĺžky života, zatiaľ čo dve krajiny zostali na rovnakej úrovni a šesť krajín zaznamenalo pokles. Najväčší nárast, o jeden rok, sa odhaduje v Rumunsku, za ktorým nasledujú Litva s nárastom o 0,8 roka, Bulharsko, Česko, Luxembursko a Malta, všetky s nárastom o 0,7 roka. Naopak, najväčší pokles zaznamenali Rakúsko a Fínsko, po 0,4 roka.
Slovensko v európskom kontexte
Na Slovensku dosahovala vlani očakávaná dĺžka života pri narodení 78,1 roka. Je to nárast oproti predpandemickým 77,8 roka v roku 2019. V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života Slovákov mužov 71,2 roka a Sloveniek 78,2 roka, pričom v priemere to bolo 74,6 roka. Predpokladaná priemerná dĺžka života sa na Slovensku od pandémie skrátila o necelý rok.
Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Prvá polovica 20. storočia znamenala výrazné zlepšenie a dobiehanie západných krajín. Socialistický vývoj zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov. Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2). Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.
V porovnaní s Európou, ešte v roku 2019 mal bežný Slovák šancu dožiť sa priemerne 77,8 roka, zatiaľ čo priemerný Európan 81,3 roka. Po pandémii stredný vek dožitia na Slovensku klesol na 76,9 roka. Na porovnanie, ešte v stredoveku bola stredná dĺžka života v zásade okolo 50 rokov. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.
Vplyv pandémie COVID-19
Pandémia COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020, skrátila strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ. Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka menej. Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokmi 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov. Súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov.
Najhoršie sú na tom z celej európskej dvadsaťsedmičky Slovensko a Bulharsko, kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020. Toto číslo kleslo aj v celej EÚ, no nie tak dramaticky ako na Slovensku. Najhoršie je na tom stále Bulharsko a to zaznamenalo aj najväčší prepad v predpokladanej priemernej dĺžke života.
Faktory ovplyvňujúce dĺžku života
Na dĺžku života vplýva viacero faktorov:
- Zdravotná starostlivosť: Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti má zásadný vplyv na dĺžku života. Na Slovensku je zdravotná starostlivosť podpriemerná.
- Životný štýl: Faktory ako stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie a konzumácia alkoholu majú významný vplyv na zdravie a dĺžku života. Slovensko má problém s nadpriemernou obezitou, ktorá je vyššia ako priemer EÚ.
- Životné prostredie: Kvalita ovzdušia, vody a celkové životné prostredie môžu ovplyvniť zdravie a dĺžku života. Slovensko spravilo pokrok aj v oblasti životného prostredia, Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27.
- Socioekonomické faktory: Príjem, vzdelanie a sociálne prostredie tiež zohrávajú úlohu pri určovaní dĺžky života.
- Detská úmrtnosť: K nárastu strednej dĺžky života prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti.
Porovnanie s Európou a svetom
Priemerná dĺžka života Európanov sa počas uplynulého desaťročia každým rokom zvyšovala. Najvyššia bola v poslednom predpandemickom roku 2019, keď očakávaná dĺžka života pri narodení predstavovala 81,3 roka. Dlhodobo platí, že stredná dĺžka života Európaniek je vyššia ako u mužov. Najväčší rozdiel v dĺžke života medzi ženami a mužmi bol zaznamenaný v Lotyšsku, kde bola stredná dĺžka života pri narodení u žien až o 9,8 roka vyššia.
Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku. Ešte v roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka. Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil.
Vývoj strednej dĺžky života na Slovensku v historickom kontexte
V minulosti bol vývoj strednej dĺžky života na Slovensku výrazne odlišný. Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Prvá polovica 20. storočia znamenala výrazné zlepšenie a dobiehanie západných krajín. Socialistický vývoj zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov.
Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2). Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.
tags: #stredna #dlzka #pri #narodeni #charakteristika