Diéta ako podpora rodičovstva: Praktické rady a právne aspekty

Výchova detí je náročná cesta, ktorá prináša nielen radosť, ale aj mnohé výzvy. Často sa rodičia ocitajú v situáciách, kedy potrebujú podporu, či už v oblasti právnej, finančnej alebo praktickej. V tomto článku sa zameriame na rôzne aspekty rodičovstva, od práv detí v nemocnici, cez vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, až po zapájanie detí do domácich prác a rodičovské vzory.

Práva dieťaťa a rodičov počas hospitalizácie

Je neprípustné, aby vás niekto oddelil od vášho novorodenca bez toho, aby ste s tým súhlasili. Dlhodobo pozorujeme znepokojivú prax, v rámci ktorej dochádza k porušovaniu práv detí a rodičov zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Informovanosť je prvým krokom k zmene. Tento ebook je súčasťou nášho projektu „Blízkosť robí zázraky - rodičia hospitalizovaného dieťaťa nie sú návšteva” a vznikol vďaka podpore viac ako 200 ľudí, ktorí prispeli sumou 4428 EUR v crowdfundingovej kampani na platforme Donio. Zároveň ďakujeme Nadácii otvorenej spoločnosti Bratislava, ktorá nás podporila v rámci Programu Stronger Roots for Civil Society matchingovým grantom vo výške 4000 EUR. Špeciálne poďakovanie patrí advokátskej kancelárii BP Advokáti, konkrétne Mgr. Lucii Vaculínovej a Mgr. Marekovi Šimkovi, za odborné a precízne vypracovanie právneho stanoviska k právam dieťaťa počas hospitalizácie. Vďaka vašej finančnej podpore môžeme pomáhať rodičom, aby dokázali lepšie presadzovať svoje práva a práva svojich detí pri hospitalizácii. Ebook bol aktualizovaný k 1.9.2025 v dôsledku nadobudnutia účinnosti novely o práve dieťaťa na sprievodcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. K predmetnej novele avizovalo Ministerstvo SR aj prijatie usmernenia, ktoré má upravovať jednotlivé špecifické situácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletým pacientom a pacientkám. Aktualizácia k 1.9. Vyjadrené názory a postoje sú však výlučne názormi autorského kolektívu a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru. Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia.

Čo robiť keď je dieťa v nemocnici a vy ako rodičia od neho nechcete byť odlúčení? Spojili sme sa s občianskym združením Iniciatíva žien Prešov a prinášame vám praktický e-book, ktorý vám pomôže orientovať sa v situáciách, keď zdravotnícke zariadenie bráni kontaktu rodiča s dieťaťom. Dozviete sa, ako efektívne presadzovať právo vášho dieťaťa na vašu prítomnosť počas hospitalizácie. Autorkou ebooku je právnička Ľudmila Macejová.

Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom

Podľa § 75 a nasl. Zákona o rodine majú deti voči rodičom vyživovaciu povinnosť, ak rodičia nie sú schopní sami sa živiť. Táto povinnosť je solidárna, čo znamená, že všetky deti sú povinné prispievať podľa svojich možností a schopností, pokiaľ nie je medzi nimi dohodnuté inak. Skutočnosť, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom kúpnou zmluvou s vecným bremenom doživotného užívania pre rodiča, nemá sama osebe vplyv na vyživovaciu povinnosť ostatných detí resp. aj tohto dieťaťa. Rozhodujúce je, či rodič nie je schopný sám sa živiť a či jeho príjem nestačí na pokrytie nákladov na starostlivosť.

Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení, zariadenie môže žiadať doplatok od detí. Ak sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd, ktorý určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich možností a schopností. Skutočnosť, že jeden zo súrodencov žije v zahraničí, neoslobodzuje od tejto povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú jeho príjmy nižšie alebo má iné závažné dôvody.

To, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom, môže byť relevantné len v prípade, ak by išlo o neprimerané zvýhodnenie na úkor ostatných detí, čo by sa mohlo riešiť v rámci dedičského konania alebo pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu, ak by na to boli splnené zákonné podmienky /napr. neprimerane nízka kúpna cena nehnuteľnosti, aj napr kúpa za 1 €/.

Vo Vašom prípade ide o otázku vyživovacej povinnosti detí voči rodičom podľa slovenského práva, konkrétne podľa § 66 a nasl. zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká vtedy, ak rodič nie je schopný sám sa živiť a nemá dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Uvádzate, že vaša mama má invalidný dôchodok 196 €. Ak matka v budúcnosti začne poberať starobný dôchodok, ktorý bude vyšší ako životné minimum, súd bude skúmať, či je stále v stave odkázanosti. Ak to má byť až o dva roky, uvádzame, že jej základné životné potreby je potrebné zabezpečiť teraz, nie je možné ich nijako a v žiadnom prípade dodkladať. Súd vždy posudzuje aktuálny stav v čase rozhodovania. Ak sa jej finančná situácia zlepší, môžete podať návrh na zmenu alebo zrušenie výživného.

Vaša povinnosť platiť výživné závisí aj od Vašich možností a schopností. Súd prihliada na Vaše príjmy, výdavky (napr. na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku) a celkovú životnú situáciu. Ak by platenie výživného znamenalo, že by ste neboli schopná zabezpečiť základné potreby svojej rodiny, súd môže výživné zamietnuť alebo určiť len symbolickú sumu. Je dôležité, aby ste v konaní predložili dôkazy o Vašich príjmoch a výdavkoch (výplatné pásky, zmluva o hypotéke, doklady o platbách za škôlku a pod.).

Súd konanie nezastaví len preto, že nemáte z čoho platiť, ale môže návrh zamietnuť, ak preukážete, že Vaše možnosti neumožňujú platiť výživné. Vždy však musíte aktívne komunikovať so súdom a predkladať relevantné dôkazy. Odporúčam Vám pripraviť si všetky doklady o Vašich príjmoch a výdavkoch a podať písomné vyjadrenie k návrhu matky. Ak by sa situácia matky zmenila (vyšší dôchodok), môžete požiadať o zmenu rozhodnutia o výživnom.

Podľa slovenského práva má aj sestra povinnosť prispievať na starostlivosť o svojich rodičov, ak sú odkázaní na pomoc. Táto povinnosť je zakotvená vo vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, ktorá je uvedená v zákone o rodine. Vyživovacia povinnosť sa uplatňuje, ak to rodič potrebuje, t. j. ak nie je schopný zabezpečiť si svoje základné potreby vlastnými prostriedkami. V takomto prípade má rodič voči svojim deťom nárok na primeranú výživu. Ak sa sestra vášho priateľa zdráha prispievať na matkinu starostlivosť, môže byť táto povinnosť vymáhaná súdne, nakoľko každé dieťa je povinné prispievať na výživu svojho rodiča, ak to ten potrebuje, a to v rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí. V prípade, že sa so sestrou nedohodnete, môžete podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti vašej sestry voči mame. Návrh by však mala podať vaša mama.

Vo Vami uvedenom prípade platí ust. V otázke uvádzate nezáujem zo strany matky, darovanie bytu synovi. To sú dosť podstatné skutočnosti. Podstatný je aj dôvod umiestnenia v domove dôchodcov vzhľadom na darovanie bytu Vášmu bratovi, ako aj výška jej dôchodku. Uvádzame, že podľa § 75 ods. Sme názoru toho, že ak matka má dostatočný dôchodok na pokrytie jej potrieb v soc. zariadení, pričom je trvajúci nezáujem o Vás ako potomka, vrátane toho, že byt darovala Vášmu bratovi, sme názoru, že súd voči Vám žalobu zamietne aj s poukazom na ust. § 75 ods.

Uvádzame však, že Vaša dcéra nenesie nijakú právnu zodpovednosť za dlhy svojho otca, lebo nie je ako dlžníkom, ani spoludlžníkom a ani ručiteľom pri predmetných záväzkoch jej otca. Dcéra nech nič neuhradzuje.

Vo veci uvádzame, že domovu soc. služieb neposkytujte žiadne svoje údaje, ani svoje príjmy. Aj keď v zmysle zákona o rodine je daná vyživovacia povinnosť detí voči rodičom, avšak sú tam stanovené podmienky. Podľa ust. "Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú." Teoreticky ak by návrh podala vaša mama proti vám a aj vašim súrodencom, súd by bral do úvahy aj ustanovenia § 75 ods. Citáciou uvedeného zákonného ustanovenia poukazujeme na skutočnosti uvedené vami v otázke a to že ste boli zverená do starostlivosti otca a zrejme ani neplatila výživné /to v otázke neuvádzate. Je však na vašom rozhodnutí, či matke prispievať nejakou sumou budete alebo nie. DSS vám k tomu prinútiť nemôže, jedinou cestou je žaloba na súd, ktorú by musela podať vaša mama.

Zo zákona nie ste povinná doplácať vašej mame na domov dôchodcov. Bolo to rozhodnutie brata a matky. Možnosť je len na strane matky, aby sa obrátila na súd o výživné v zmysle ust. § 66 a nasl. Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. (1) Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Uvádzame súčasne, že ak by podala návrh na súd voči vám a aj bratovi, potom platí aj ust.

1./ Ak Váš otec žije, vy ako jeho syn nie ste povinný uhradiť dlhy voči sociálnemu zariadeniu. Ak by otec žiadal od vás výživné ako od potomka, potom súd by vzhľadom na skutočnosť, že výživné vám neplatil, by návrh zamietol podľa ust. § 75 ods. 2./Ak Váš otec zomrel, potom sociálne zariadenie je oprávnené svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania. Dedičom ste Vy ako jeho syn, prípadne aj ostatné deti Vášho otca, a manželka Vášho otca. V tomto prípade platí ust.

Áno platí, že v prípade, ak už nemáte manžela (nakoľko vyživovacia povinnosti medzi manželmi predchádza vyživovacej povinnosti detí voči svojom rodičom) a od rozvodu uplynulo už 5 rokov (už nemáte nárok na príspevok na rozvedenú manželku), pričom si neviete zo svojho príjmu zabezpečiť svoje potreby, tieto sú povinné zabezpečiť vaše deti, ak sú schopné samé sa živiť. To znamená, že ako rodič máte vo vzťahu k nim nárok na zabezpečenie primeranej výživy, ak to potrebujete. Preto ich o toto môžete požiadať. Platí, že ak by ste podali návrh na súd, súd by vám voči vašim deťom priznal nárok na výživné, ak to potrebujete a neviete výjsť zo svojho platu.

V uvedenej veci platí ust. § 75 ods. Sme preto názoru, že súd by návrh matky zamietol a výživné nepriznal. Keďže dieťa umiestnila do detského domova.

Zapájanie detí do domácich prác

Rodičia chcú svoje deti vychovávať tak, aby boli v dospelosti schopné viesť život samostatne a prevzali zaň plnú zodpovednosť. Je preto dôležité, aby deti pomáhali v domácnosti. Samozrejme, mamy a otcovia dôverne poznajú diskusie, ktoré začínajú už pri upratovaní izby a končia pri umývaní riadu. V minulosti bolo úplne normálne, že deti pomáhali alebo dokonca museli pomáhať - či už s prácami na poli alebo sa starali o mladších súrodencov. V súčasnej dobe však už účasť potomkov na domácich prácach tak samozrejmá veru nie je. A to je problém, ktorý popisuje vo svojej knihe „Tajomstvá prirodzenej výchovy.

Autorka vyjadruje kritiku, že v posledných desaťročiach sa v západnom svete vytvorili dva svety: svet dospelých, do ktorého patria povinnosti spojené s chodom domácnosti a svet detí, kde majú deti svoje vlastné hračky, svoje extra jedlo a okrem toho aj neustále zabávanie zo strany rodičov. Má to však aj svoje dôsledky: Ak sa deti neoboznámia so svetom dospelých už v rannom veku, stane sa, že po vyletení z rodičovského hniezda sú kompletne nesamostatné. Namiesto toho, aby sa naučili, ako viesť domácnosť a viesť zodpovedný samostatný život, sa naučia, že sú malými VIPs, ktorí sa na rodinnom živote nemusia podieľať vôbec.

Dobrá správa je, že malé deti až tak motivovať k pomáhaniu netreba, pomôžu ochotne a rady urobia aj samy od seba (kooperatívne správanie zo strany detí mimochodom potvrdili už aj viaceré štúdie). Rodičia menších detí to vedia - ich potomkovia jednoducho milujú napodobňovať maminku a ocina. Deje sa tak z dôvodu, že deti majú vrodenú potrebu cítiť, že niekam patria. A čo teda o niečo staršie deti? Spisovateľka Michaeleen Doucleff poukazuje na tri základné predpoklady, aby deti pomáhali v domácnosti: prvým je pocit prepojenia s rodičmi, druhým je zmysel pre autonómiu, deti sa totiž rady rozhodujú sami, či pomôžu alebo nie.

Znie to síce jednoducho, ale práve tu na rodičov číhajú nástrahy, ktoré vedú ku chybám: Pochvaly napríklad dieťaťu nedávajú pocit, že je jeho pomoc cenená, vysvetľuje autorka Doucleff. V mnohých prípadoch pokojne postačí, ak dieťaťu vedome a ďakovne prikývnete. “Odmeňovanie respektíve trestanie detí je tiež kontraproduktívne. Oslabuje totiž vnútornú potrebu dieťaťa ukázať a dokázať, že je plnohodnotným členom rodiny tým, že pomáha.

Ďalšou pascou, do ktorej sa rodičia radi chytajú a ktorá bráni deťom pomáhať v domácnosti: Opravovať dieťa v tom, čo urobilo samo. Naopak, mama a otec by mali zatiahnuť ručnú brzdu, ak výsledok nie je taký, ako si predstavovali alebo ak ich dieťa našlo iné riešenie problému ako oni sami. Nútiť deti k pomáhaniu v domácnosti nasilu tiež nie je najlepší motivačný nápad. Veru, ani rozpis domácich prác nie je tá správna cesta. Michaeleen Doucleff to vo svojej knihe vysvetľuje nasledovne: V rozpise domácich prác sa vždy má prideliť úloha konkrétnej osobe. Cieľom, aj keď pomerne vzdialeným však je, aby sa tínedžer necítil zodpovedný len za úlohy, ktoré boli pridelené konkrétne jemu alebo jej. Dospievajúci by skôr mali pochopiť, ktoré domáce práce je momentálne potrebné v domácnosti urobiť a potom ich urobiť bez toho, aby ich o to niekto vyslovene žiadal. Mimochodom, toto je už „first class“. Najlepší spôsob, ako sa deti naučia pomáhať v domácnosti, je ukázať im to, nie viesť dlhosiahle teoretické prednášky, ako na to. Na začiatku samozrejme dôjde k nehodám, ale postupom času sa deti pre svojich rodičov stanú skutočne pevnou oporou. Bez ohľadu na to, o aký druh domácich prác ide, dieťa by ste nikdy nemali odrádzať od pomáhania. Dieťaťa sa z času na čas opýtajte, či by vám nechcelo pomôcť, avšak nepreháňajte. Tieto činnosti by malo dieťa vedieť ľahko realizovať a úlohy by nemali byť nereálne, vymyslené len preto, aby boli, mali by skutočne prispievať ku chodu domácnosti. Pokyny pre dieťa by mali byť okrem toho aj veľmi konkrétne. Ak aj staršie dieťa v domácnosti nie je zvyknuté pomáhať, stále sa to môže naučiť - pekne, pomaly po malých krokoch. V prípade, že sú vaši potomkovia už na úrovni „pokročilých pomocníkov“, môžete začať s tým, že im budete zadávať konkrétne úlohy alebo ich budete k pomoci motivovať nepriamo.

Napriek všetkým dostupným užitočným tipom sa samozrejme môže stať, že dieťa jednoducho v domácnosti pomáhať nechce. Či už z dôvodu, že doteraz pomáhať nemuselo alebo preto, že má proste zlý deň. Čo vtedy? Michaeleen Doucleff má dobrú radu aj pre takéto prípady: Dieťa predovšetkým netreba do práce nútiť. “Napriek tomu: Ak sa (vekovo staršie) dieťa nechce vôbec podieľať na chode domácnosti, rodičia by to mali riešiť - napríklad spôsobom s nádychom humoru: „Prosím, len sa pri pomáhaní nepretrhni!“. Alebo poukázaním na dôsledky plynúce z toho, že dieťa nepomáha: „Nechcel by si pozbierať z podlahy špinavú bielizeň a hodiť ju do koša na pranie? Dieťaťu tiež možno vysvetliť, že pomoc ako taká so sebou nesie výhody nielen pre neho či ňu, ale aj pre celú rodinu: „Nuž, dnes si nám pri upratovaní veľmi nepomohol/nepomohla.

Rodičovské vzory a zodpovednosť

Dieťa ako rodič. Zodpovednosť, na ktorú nie je pripravené. Existujú rodiny naoko bezproblémové. Rodiny, v ktorých všetko funguje presne tak ako má. A potom sú tu domácnosti, v ktorých sú role tak trochu otočené. Dieťa, ktoré samo potrebuje oporu a starostlivosť sa stará a je oporou rodiča. Posledné roky sa čoraz viac hovorí o fenoméne, ktorý nemá v slovenskom jazyku svoj ekvivalent. Nazýva sa parentification a označuje sa ním narušený vzťah , v ktorom rodič hľadá uspokojenie svojich potrieb, komfort a starostlivosť o svoju osobu u svojho dieťaťa. Jednoducho povedané, dieťa preberie rolu svojho rodiča, stará sa o mladších súrodencov a o rodiča samotného. Častejšie, ako by sa zdalo. Tento fenomén sa vyskytuje častejšie než sa môže zdať. Najväčšmi ho nájdeme v rodinách, v ktorých rodičia trpia nejakou formou psychickej poruchy alebo závislosťou. Na prvý pohľad okolie nemusí nič spoznať, rodičia môžu chodiť do práce a dieťa si plní povinnosti ako doma, tak aj v škole. Ale za dverami domova sa potomok stáva zodpovedným aj za rodiča a poprípade aj mladších súrodencov.

Formou parentification môže byť obyčajná psychická labilita alebo nevyrovnanosť rodiča. Pokiaľ nemá uspokojivý partnerský vzťah, nie je emočne stabilný a z dieťaťa si urobí jednoducho dôverníka. Zveruje sa mu s problémami dospelých, s partnerskými problémami, plače mu na ramene a dieťa je tá osoba, ktorá rodiča ukladá spať, ktorá ho upokojuje a je mu oporou. Extrémnejšie formy v sebe zahŕňajú varenie večere mladším súrodencom, učenie sa s nimi a nie je výnimkou, že deti samé pripomínajú rodičom ich povinnosti. Napríklad ich ráno budia aby ich zaviezli do školy.

Zodpovednosť, na ktorú nie sú pripravené. Takéto deti sú zodpovedné, starostlivé a vedomé si svojich povinností, preto je pre okolie veľmi ťažké u nich postrehnúť nezdravý vývoj. Jednoducho si myslia, že sú dobre vychované. Avšak dieťa ako rodič svojho rodiča sa nevyvíja normálne a jeho psychický vývin je narušený. V takejto rodine je potomok nútený vyrásť a správať sa ako dospelý skôr ako je na to pripravený. Je ochudobnený o svoje detstvo, o štádia vývoja zdravého dieťaťa a miesto bezstarostných detských rokov je rovno vhodené do sveta dospelých, kde zrazu musí riešiť problémy a veci, ktoré by ešte nemalo. Už v tak mladom veku je na nich prenesená veľká zodpovednosť - starať sa o rodiča, o súrodenca a častokrát aj o domácnosť. Naučili sa byť silní, pretože ich rodič má dosť problémov, preto majú pocit, že sú najsilnejším článkom a držia rodinu ako tak pohromade a fungujúcu. Zamerajú sa predovšetkým na spĺňanie potrieb rodiča a súrodencov, a tie svoje utlmia do úzadia. Stávajú sa akýmsi mučeníkom, pretože si na plecia berú to, za čo má byť zodpovedný rodič.

Rodičia si to ani neuvedomujú. Dieťa z takejto rodiny si túto schému ponesie až do dospelosti. Do partnerského vzťahu vnáša nerovnováhu - je naučené dávať a starať sa, ale nevie prijímať a nechať druhého aby sa staral. Je tým, akým ho partner/ka potrebuje mať. Robí mu problém spoľahnúť sa na niekoho iného než na seba, pretože tá osoba, ktorá mu mala poskytnúť bezpečie, starostlivosť a oporu - rodič - nebola toho schopná. Dieťa stratilo schopnosť vyjadriť svoje potreby, pretože ich toľké roky nemohlo prejaviť a po tak dlhú dobu ich muselo odsúvať do úzadia. Robí mu problém vidieť seba ako osobu, čo znamená, že nekoná a nechová sa podľa toho čo chce ono samé, ale žije podľa ostatných, prostredníctvom zaisťovania komfortu druhým. Vzdajú sa svojich túžob a postavia priania druhého pred svoje vlastné, presne tak ako to robili celý svoj život. Tieto osoby patria medzi tých ľudí, ktorí pokiaľ o piatej ráno vstávajú do práce a potrebujú sa vyspať, okamžite vstanú ak mu o jednej zazvoní telefón a utekajú plniť prianie blízkej osoby. Ich pocit zodpovednosti za iných je veľmi silný, pretože stále pretrváva mučenícky komplex. Pre niektorých je termín parentification nový, avšak rodiny, pre ktoré platí, sa okolo nás vyskytujú častejšie ako by ste predpokladali.

Rozumný rodič dnes prijíma svoje dieťa také, aké je, nie také, aké ho chce vidieť či už on, starí rodičia alebo širšie okolie. Triezvo vníma prednosti i slabšie stránky svojho potomka a podporuje ho v tom, k čomu inklinuje. Ak má dieťa napríklad záľubu v hudbe, nebude ho tlačiť k maľovaniu. Nebude tiež podmieňovať svoju lásku tým, že sa dieťa musí „pekne“ správať, že musí mať čisté jednotky alebo že musí bezchybne zahrať nejakú skladbu na klavíri. Naopak, rodič, ktorý svoje dieťa prijíma také, aké je, mu vytvorí priestor, aby sa cítilo milované za každých okolností a mohlo sa doma slobodne prejaviť - pozitívnymi i negatívnymi emóciami.

Áno, stačí počúvať, čo dieťa hovorí, a môžu sa udiať veľké veci. Deti rozprávajú radi, a ak vieme pozorne počúvať, veľa vecí vo výchove si tým vieme aj uľahčiť. Pochopíme, čo naše ratolesti trápi, teší, akým spôsobom premýšľajú a čo by chceli robiť. Pri počúvaní pamätajme, že dôležité je nielen to, čo dieťa hovorí, ale aj to, prečo, resp. v akej situácii to hovorí. Porekadlo „Kto počúva, veľa sa dozvie,“ platí pri deťoch zvlášť.

Rodič na sebe pracuje, pretože vie, že on sám je pre dieťa najväčším vzorom. Už dávno neplatí, že ja som iba rodič a dohliadam, aby z môjho dieťaťa „niečo bolo“. Kdeže. Ak rodič chce, aby z jeho dieťaťa „niečo bolo“, a to v akejkoľvek oblasti, musí na sebe pracovať aj on sám. Ak dieťa vidí lenivého rodiča zahĺbeného do mobilu, ťažko si pôjde s chuťou zahrať futbal. Ak ale rodič vyvinie aktivitu smerom k dieťaťu - poďme si zahrať futbal, prejsť sa do lesa, vyrobiť si niečo - môže čakať podobnú odozvu od potomka. A ak rodič chce, aby dieťa prekračovalo vlastné limity, neostáva mu iné než začať posúvať tie vlastné - napríklad sprchovať sa v studenej vode, ísť sa ráno prebehnúť, prestať jesť nezdravé sladkosti a podobne.

Slovníkom, aby ju dieťa pochopilo, ale pravdu. Zamlčovať nepríjemnosti pred deťmi alebo im klamať, že je všetko v poriadku, keď nie je, nemá zmysel a vychováva deti k pretvárke tiež. Napätie či problémy deti vycítia a keď nemajú vysvetlenie, pripisujú za ne často vinu samé sebe. Je lepšie povedať na rovinu, že otec prišiel o prácu, a preto sa teraz rodina musí uskromniť, ako deti len nervózne odbíjať, ak prejavia záujem o kúpu nejakej novej veci. Rovnako ak ste mali zlý deň v práci, je dobré to dieťaťu povedať a požiadať ho, aby vám dalo na chvíľu pokoj, než si na ňom vyliať zlosť, lebo vám práve prišlo do cesty. A ak má problém dieťa, treba to na rovinu povedať tiež. Prvý krok k riešeniu problému totiž je priznať si, že nejaký mám.

Pozor ale, nie je vždy pomoc ako pomoc. Ak dieťa požiada o pomoc, malo by sa mu jej zo strany rodiča dostať. Rovnako by mal však rodič rešpektovať, ak dieťa pomoc nechce. Nevnucovať mu ju. Hoci dieťa danú vec nedokáže samé urobiť úplne stopercentne, postačí, ak ju urobí najlepšie ako vie. Ďalšia vec, ktorú by mali rodičia pri pomáhaní deťom zvažovať, je to, či ide naozaj o pomoc. Niektorí si totiž zamieňajú pomáhanie s tým, že robia veci namiesto detí, čo určite nie je dobrá cesta.

Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Tabuľka: Príspevok na starostlivosť o dieťa

Poznámka: Uvedené sumy sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétnej situácie a legislatívy.

tags: #dieta #pomaha #rodicom