Televízia je neoddeliteľnou súčasťou moderného života a pre mnohé rodiny predstavuje bežný zdroj zábavy a informácií. Tretina slovenských rodičov púšťa televízor svojim deťom už v najútlejšom veku. Je však dôležité si uvedomiť, že sledovanie televízie, najmä v ranom detstve, môže mať významný vplyv na vývoj dieťaťa. Preto je dôležité vedieť, čo vaše dieťa pozerá a ako to ovplyvňuje jeho vývoj.
Dieťa je od narodenia súčasťou rodiny a chce sa zúčastňovať na spoločenskom dianí, ako je sledovanie televízie. Batoľa berie televíziu ako hračku a napodobňuje aktivity, ktoré vidí v televíznych príbehoch. Dieťa má pri televízii emocionálne reakcie kontaktu, ako mávanie na postavičky a pozdravy.
Vplyv televízie na deti: Pohľad odborníkov
Odborníci na duševné zdravie upozorňujú na to, že nadmerné sledovanie televízie môže u detí nahrádzať ľudskú komunikáciu neosobnou komunikáciou z prístroja. Štúdia vedcov z Ohio State University zistila, že matky, ktoré s deťmi čítajú knihy alebo sa hrajú s hračkami, s nimi komunikujú podstatne viac ako tie, ktoré s nimi pozerajú televízor. Vzájomné zhováranie sa s najbližšími je pre sociálny rast dieťaťa kľúčové.
Ďalšou výhradou je ohrozenie vývinu nervového systému detí, ktoré môže viesť k poruchám pozornosti až hyperaktivite. Výskumníci z Washingtonu sa obávajú, že veľmi malé deti vystavované programom s náhlymi zmenami a množstvom dejových zvratov sú neskôr náchylné na poruchy koncentrácie. Vedúci štúdie Dimitri Christakis upozorňuje na prestimulovanosť krehkej detskej psychiky, ktorá môže viesť k tomu, že myseľ malého dieťaťa začne neprirodzenú plošnú stimuláciu považovať za normálnu. V dôsledku toho sa skutočný život stane pre dieťa neuspokojivým a v sociálnych kontaktoch tak ostane neohrabanejšie.
Podľa washingtonského tímu vedcov sú najohrozenejšou skupinou deti mladšie ako tri roky vystavené programom s násilným obsahom. Vedci porovnávali reakcie detí do päť rokov po zhliadnutí rôznych programov a zistili, že deťom do troch rokov Leví kráľ škodil. Aj rozprávky ako Tom a Jerry či Počkaj, zajac, prispievajú k agresívnym sklonom a k väčšej zhovievavosti k nej.
Podľa výsledkov tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá. Niektoré deti vo veku 33 mesiacov vykazovali znaky menšej citlivosti, pomalšie reagovali na podnety ako napr. oslovenie menom.
Tieto zistenia sa očividne pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat. Ako napr. oneskorenie reči, poruchy autistického spektra (PAS), problémy so správaním, problémy so spánkom, problémy s pozornosťou a oneskorenie v schopnosti riešenia problémov.
U detí s poruchami autistického spektra či s ADHD sa atypické zmyslové správanie môže spájať napr. s problémami s výkonnými funkciami, úzkosťou, nižšou kvalitou života, vyhýbaním sa podnetom alebo naopak väčším vyhľadávaním, zvýšenou zmyslovou citlivosťou, ďalej s podráždenosťou, hyperaktivitou, problémami s prijímaním potravy a spánkom, so sociálnymi problémami. Práve pre tieto deti by mohlo byť vysoko prospešné zredukovať čas strávený pred obrazovkami a v terapii pracovať so zmyslovým spracovaním podnetov.
Keď hovoríme o zmyslovom spracovaní, hovoríme o schopnosti tela efektívne a primerane reagovať na informácie a podnety, ktoré dieťa zmyslovými receptormi prijíma to svojho okolia a prostredia. Napríklad jeho reakcie na to, čo počuje, vidí, čoho sa dotýka a čo ochutnáva či ovoniava.
Obsah a forma: Čo je dôležité?
Rýchlo sa meniace vizuálne scény a obrazy sprevádzané hlasným zvukom môžu počas citlivého obdobia malých detí výrazne ovplyvňovať mozog a zmysly. Ak dieťa sedí pred televízorom ohromene a strnulo, môže to byť signál, že jeho zmyslové centrá majú s dvojrozmerným blikajúcim cirkusom riadny problém. Čím častejšie sledovali televíziu deti mladšie než tri roky, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že vo veku sedem rokov budú mať problémy s pozornosťou.
Deti by mali sledovať programy určené pre deti, u malého batoľaťa to platí obzvlášť. Tieto televízne programy by mali:
- Stimulovať komunikačné zručnosti
- Rozvíjať všetky zmysly, a to zrakové, sluchové, priestorové funkcie.
Vhodný televízny content rozvíja detský cit pre farby, diferenciáciu tvarov, obrazov i priestoru. Na dieťa pozitívne vplývajú aj zvuky, ako aj jemný ľudský hlas a detský smiech. Vhodná je jemná hudba, ktorá môže byť napr. v pozadí príbehov a podčiarkuje dej.
Pre deti je prirodzené, že sú zvedavé na veci týkajúce sa sexu. Mladšie deti zvyčajne na porno narazia náhodou, nevyhľadávajú ho cielene. Ak ho hľadajú úmyselne, je to skôr zo zvedavosti, než z dôvodu, že už nejaké porno videli. Takýto materiál zvyčajne nájdu vďaka reklamám a upútavkám pop up, v aplikáciách, na sociálnych sieťach, kliknutím na linky, ktoré vyzerali nevinne, keď sa pomýlia pri vyhľadávaní a pod.
Priemerný vek, kedy si dieťa pozrie prvé porno video, je 11 rokov.
Pri sledovaní televízie, najmä u malých detí, je dôležitá aj forma. Pomalo animácie rešpektujúce proces postupného zvyšovania detskej citlivosti na vnímané objekty sprevádzané jemnou hudbou sú vhodnejšie.
Priemerný vek, kedy si dieťa pozrie prvé porno video, je 11 rokov.
Čo sa stane, keď necháte svoje dieťa pridlho pozerať televíziu?
Atypické zmyslové vnímanie ako napr. nezáujem o rôzne aktivity, vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie v prostredí vôkol seba a zahltenie vnemami… Poškodíte tiež schopnosť dieťaťa spracovať svet vôkol seba.
Podľa výsledkov tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania.
Tieto zistenia sa očividne pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat. Ako napr. oneskorenie reči, poruchy autistického spektra (PAS), problémy so správaním, problémy so spánkom, problémy s pozornosťou a oneskorenie v schopnosti riešenia problémov.
Táto štúdia má význam aj z hľadiska posudzovania trávenia času pred obrazovkami u detí s problémami autistického spektra. Práve pre dôsledky v oblasti pozornosti, hyperaktivity, pretože tieto skupiny detí samy častejšie vykazujú atypické zmyslové vnímanie a spracovanie vnemov.
U detí s poruchami autistického spektra či s ADHD sa atypické zmyslové správanie môže spájať napr. s problémami s výkonnými funkciami, úzkosťou, nižšou kvalitou života, vyhýbaním sa podnetom alebo naopak väčším vyhľadávaním, zvýšenou zmyslovou citlivosťou, ďalej s podráždenosťou, hyperaktivitou, problémami s prijímaním potravy a spánkom, so sociálnymi problémami. Práve pre tieto deti by mohlo byť vysoko prospešné zredukovať čas strávený pred obrazovkami a v terapii pracovať so zmyslovým spracovaním podnetov.
Primerané sledovanie televízie: Ako na to?
Primeraný obsah: Do troch rokov iba vzdelávací charakter stimulujúci komunikačné zručnosti a rozvoj zmyslov.
Primeraná forma: Pomalo animácie rešpektujúce proces postupného zvyšovania detskej citlivosti na vnímané objekty sprevádzané jemnou hudbou.
Primeraný čas: Do dvoch rokov ideálne vôbec, do roka maximálne dvakrát po pätnásť minút, do troch rokov najviac dvakrát po polhodine.
Kontrolovaný program: Rodičia majú prehľad o programovej ponuke.
Aktívna spoluúčasť rodiča s dieťaťom počas spoločného sledovania.
8 pravidiel zdravého pozerania televízie v detskom veku
- Nájdite rozumný čas: Najoptimálnejšie je maximálne hodinu denne. Pre deti mladšie ako tri roky tento čas skráťte na polovicu. Niektorí odborníci sa zhodujú v tom, že deti do dvoch rokov nemajú sledovať televíziu vôbec.
- Vymýšľajte dieťaťu voľnočasové aktivity: Po sledovaní televízie často siahajú deti, ktoré sa doma nudia a nemajú žiadne záujmy.
- Nedovoľte im pozerať všetko, čo v televízii dávajú: Starostlivo vyberajte programy vhodné pre ich vek.
- Sledovanie večerných programov dovoľte až v neskoršom veku: Ak vaše dieťa navštevujúce prvú triedu pravidelne sleduje reality show, asi to nebude veľmi "výchovné".
- Nedávajte sadnúť dieťa pred televízor, ak vy potrebujete niečo doma spraviť: Ak dieťa sleduje televíziu, buďte pri ňom a program si pozrite spoločne.
- I keď je dnes na trhu i televízny kanál pre bábätká, zvážte, či toto je vhodná aktivita pre maličké dieťa: Jeho pozornosť skúste zaujať skôr spevom, rozprávaním hračkami, hojdaním či inými aktivitami.
- Televízny príjmač nepatrí do detskej izby: Televízny príjmač vyžaruje pre deti škodlivý elektromagnetický smog a rodič ťažšie dokáže kontrolovať, koľko času dieťa trávi pozeraním televízie.
- Dávajte pozor na tínedžerov, ktorí sa pri zapnutom televíznom príjmači dokonca učia: Na kvalitné sústredenia sa na učebnú látku nemá byť dieťa rozptyľované inými vplyvmi.
Dodržiavanie zdravých návykov spojených aj s časom stráveným pred obrazovkami zdôrazňujú ako naši psychológovia a psychologičky, psychiatri a psychiatričky - odvolávajú sa na odporúčania Americkej pediatrickej akadémie (AAP): Deti mladšie ako 18 - 24 mesiacov veku by nemali pred obrazovkami tráviť žiadny čas. Nemali by byť vystavené žiadnym digitálnym médiám. Jedine v prípade živého videochatu, videohovoru, ktorý považuje za vhodný, pretože prebiehajúca interakcia môže byť prínosom. Samozrejme za prítomnosti dospelého.
Pre deti vo veku 2 až 5 rokov odporúča časové obmedzenie používania digitálnych médií na zvyčajne najviac 1 hodinu denne. Deti nenechávajte pred obrazovkami samotné, predstavte im jedine vysoko kvalitné programy a appky prospešné pre mozog, teda rôzne formy učenia, čítania, spoločného hrania. Nezabudnite vysvetľovať, opakovať informácie, prípadne sa o nich rozprávať.
Podľa slovenského prieskumu z roku 2007 až 37 % detí na Slovensku trávi pred televíznou obrazovkou v priemere 1,5 až 3 hodiny denne. Viac ako tretina rodičov (36 %) im to dovoľuje už od 2 rokov.
Na pozeranie televízie nie viac ako 30 minút za deň u detí mladších ako štyri roky a nie viac ako jednu hodinu za deň u detí do šiestich rokov. Deti tejto vekovej kategórie dokážu pochopiť len jednoduché „obrazce“ ako dobrý a zlý, odvážny a zbabelý. Preto vyžadujú také filmové postavy, ktoré sa dajú použiť na túto schému. Komplikovanejšie charaktery ešte nechápu. Preto si malí škôlkari myslia, že všetko, čo sa deje v televízii, je aj skutočnosť. Deti tak zažívajú scény, akoby boli ich súčasťou. Až v predškolskom veku postupne začínajú chápať, že ide len o príbeh. V každom veku však platí zásada: deti musia rozumieť tomu, čo pozerajú a musia to vedieť spracovať. Ak to nedokážu, môžu vzniknúť problémy.
Ak dieťa pozerá video alebo DVD, treba urobiť viacero prestávok (približne po 20-30 minútach). Ako dieťa prežíva sledovanie televízie, môžeme ľahko zistiť podľa jeho telesných reakcií: ak je príliš zahĺbené do deja, pri väčšom napätí si napríklad obhrýza nechty, alebo cmúľa končeky vlasov, zatvára oči alebo si zapcháva uši, skrýva sa a pod. Tieto preťaženia však nezmiznú so skončením programu, ale môžu mať za následok napríklad zvýšenú teplotu (červené uši), zvýšený tep alebo nočné mory.
Priaznivé pre každú vekovú skupinu je, ak rodičia môžu pozerať televíziu spolu s deťmi a mladším deťom tak dodávajú svojou fyzickou prítomnosťou istotu. So staršími deťmi by sa mohli rodičia porozprávať o tom, čo práve pozerali - a hovoriť treba najmä o problematickejších scénach. V konečnom dôsledku je dôležité, aby mal film happy end, a pokiaľ je možné, aby ho dieťa videlo. Lebo iba tak sa môže znovu správne uvoľniť.
Zatiaľ, čo sedí pred televíznou obrazovkou, nevšíma si, ako rýchlo ubieha čas. Dieťa je v úplne inom svete a nie je preto zriedkavosťou, že reaguje agresívne, ak DVD vyplo alebo program sa v televízii skončil. Záleží teda len od rodičov, aby určili dieťaťu hranice a priebežne ho informovali o čase, ktorý môže stráviť pri televízore. Rodičia by mali deťom zadeľovať čas. V našej spoločnosti, kde všetko tak rýchlo plynie, je dôležité poskytnúť dieťaťu aj čas, kedy sa môže hrať, maľovať si alebo len tak leňošiť. Nezabudnite na dôležitú vec: Dieťa potrebuje čas na objavovanie a chápanie sveta. Čas, ktorý strávi dieťa do šiestich rokov pred televízorom, je čas, ktorý mu potom chýba na rozvoj jeho kreatívneho myslenia. Hra mu umožňuje oboznamovať sa s vecami a situáciami, a to pomocou jemu známej reči, dôverne známeho okolia a skúseností. Televízor neposkytuje žiaden priestor pre takéto symbolické hry a blokuje rozvoj kreativity. Dieťa si pamätá videné z televízora, spracúva to, ale nie je samotným tvorcom nápadov a myšlienok.
Sledujte spolu s dieťaťom programy primerané jeho veku, aj to v rozumnom rozsahu. Nepokúšajte sa zneužiť televízor alebo počítač ako pestúnku na dlhé hodiny. Hovorte o obsahu programov. Nechajte dieťa, aby vám občas prerozprávalo, čo pozeralo v televízii. Príliš rýchly sled obrazov pri neharmonických filmoch môže dieťa preťažiť. Ako všade, aj tu platí: Buďte vzorom, podľa ktorého sa môžu deti orientovať.
Niektoré štúdie tvrdia, že deti, ktoré pozerajú veľa televízor, sú nepozornejšie a horšie sa im vyvíja mozog. Pri aktivitách ako rozprávanie sa s priateľom, používanie počítača, čítanie knihy, ste aktívni a váš mozog musí pracovať.
Aby bola zabezpečená vysoká sledovanosť v televíznych programoch sa manipuluje s citmi, ako sú strach, vina, smútok, túžba, nešťastie.
Koľko času trávia vaše deti pred televíziou?
Možno nič prekvapujúce, no o to viac znepokojujúce: atypické zmyslové vnímanie ako napr. nezáujem o rôzne aktivity, vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie v prostredí vôkol seba a zahltenie vnemami… Poškodíte tiež schopnosť dieťaťa spracovať svet vôkol seba.
Výskumníci a výskumníčky z univerzity Drexel´s College of Medicine (americký štát Pennsylvánia) získali údaje z Národnej detskej štúdie v rokoch 2011 - 2014, týkajúcej sa sledovania TV aj DVD deťmi vo veku 12, 18 a 24 mesiacov, ktorej sa zúčastnilo 1 471 detí (polovica dievčat a polovica chlapcov). Výsledky senzorického spracovania napokon zhodnotili v 33 mesiacoch veku detí pomocou dotazníka rodičia či opatrovatelia.
Deti sa radili do troch kategórií - typického zmyslového spracovania a potom priveľmi nízkeho (vyhýbanie sa zmyslom, aktívna snaha kontrolovať okolie, aby sa dieťa vyhlo aktivitám ako čistenie zúbkov) alebo priveľmi vysokého (napr. nadmerné dotýkanie sa, čuchanie predmetov, zmyslová citlivosť ako nadmerné rozrušenie, podráždenie svetlom či hlukom).
Merania a výsledky boli založené na odpovediach na otázky ako „pozerá vaše dieťa TV a/alebo DVD? (áno/nie)“ v 12 mesiacoch veku a v 18 a 24 mesiacoch veku na základe odpovedí aj otázky typu „Koľko hodín denne sledovalo vaše dieťa TV a/alebo DVD v priemere za posledných 30 dní?“ Výsledky boli zverejnené aj v časopise JAMA Pediatrics.
V 12 mesiacoch veku napr. akékoľvek vystavenie sa obrazovke v porovnaní so žiadnym sledovaním obrazoviek bolo spojené so 105 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu intenzívnejšieho zmyslového správania v 33 mesiacoch. V 18 mesiacoch veku bola každá ďalšia hodina dňa stráveného pred obrazovkou spojená s o 23 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu vyššieho zmyslového správania, spájalo sa napr. s neskorším vyhýbaním sa zmyslovým vnemom. A v 24 mesiacoch veku bola každá ďalšia hodina denného času stráveného pred obrazovkou spojená s o 20 % vyššou pravdepodobnosťou intenzívnejšieho vyhľadávania vnemov, zmyslovej citlivosti a vyhýbania sa vnemom, podnetom a stimulom v 33 mesiacoch.
Samozrejme sa zohľadňoval vek dieťaťa, skutočnosť, či sa narodilo predčasne, vzdelanie rodičov, rasa, etnická príslušnosť, ďalšie faktory napr. ako často sa dieťa venuje hre či chodí na prechádzky s rodičmi.
Názory odborníkov
Mgr. Mária Tóthová-Šimčáková, detská psychologička: Ak strávi dieťa pri televízii primeranú polhodinku, ešte lepšie rozdelenú len na malé sekvencie párminútových príbehov v primeranom tempe, je to v poriadku. Horšie je, ak čas strávený pri televízii supluje čas, ktorý mohlo dieťa stráviť s rodičom pri knihách či pri hračkách a tento čas už neskôr počas dňa nedostane.
MUDr. Petra Senéšiová, oftalmologička: Z očného hľadiska nie je pozeranie televízie pre oči dieťaťa škodlivé. Rizikom je len únava očí, keďže dieťa pri zaujatom sledovaní menej žmurká a oko rýchlejšie osychá. Dôležitá je, samozrejme, aj vzdialenosť od televízora. Dieťaťu do dvoch rokov života by som neodporúčala pozerať televízor vôbec, u starších, ako dobrý spoločník vo vzdelávaní, môže byť pustený nie viac než dve až tri hodiny.
Škodí vašim deťom sledovanie televízie, dlhé pozeranie na mobil či do obrazovky tabletu? Najčastejším dôvodom, prečo rodičia posadia deti za televízor, je snaha zabaviť ich, keď rodič potrebuje niečo urobiť, alebo chce mať chvíľku času pre seba. V niektorých domácnostiach je televízia pustená od rána do večera. Avšak aj tu platí, že nič netreba preháňať. Dieťa sa učí hlavne pozorovaním, a tak sa do jeho podvedomia dostáva aj všetko to, čo vidí na obrazovkách. Či sa nám to páči, alebo nie.
Rodičia v dnešnej dobe často zapínajú televíziu už malým bábätkám. Púšťajú im rozprávky a detské pesničky, či rôzne videá z internetu. Pohyblivé obrázky, samozrejme, detské očká rýchlo zaujmú a dokážu dieťatko zabaviť aj na dlhší čas. Zo začiatku malé bábätko vníma televíziu iba pasívne, ale neskôr, keď už ako batoľa vníma veľmi intenzívne dianie okolo seba, chce sa aj ono zúčastňovať na sledovaní televízie s rodinou. Je to ale vôbec pre detský vývoj správne a prospešné? Nie je dôležité iba to, koľko času strávi dieťatko pred obrazovkou, ale aj to, aký program sleduje. Polhodinka, v lepšom prípade krátke 2 - 4 minútové príbehy, sú preň tak akurát. Batoľa vníma televíziu ako hračku. Napodobňuje to, čo robia postavičky, máva im, smeje sa, keď sa smejú ony. Zrakom a sluchom veľmi intenzívne vníma to, čo ide v televízii. Ak ide o krátke videá či rozprávky, môže byť televízia prínosom aj pre takéto malé dieťa. Avšak netreba zabúdať na to, že dieťa ešte nevie pochopiť súvislosti, nerozumie napríklad tomu, že keď princ zachráni princeznú pred drakom, tak je odvážny a preto je to hrdina, takéto veci treba deťom vysvetľovať.
Koľko môže dieťa pozerať televízor? Na túto otázku sa odpovede rodičov rôznia, najmä v prípade, ak sami rodičia radi sedia pred obrazovkou. Odborníci sa však zhodujú, že čas, ktorý deti trávia sledovaním rozprávok či seriálov, treba určite regulovať. Štvorročné až sedemročné deti by nemali pred televízorom/počítačom sedieť viac ako polhodiny denne. Dvakrát do týždňa by na obrazovky navyše nemali hľadieť vôbec. Pre dieťa vo veku od 7 do 11 rokov je vhodná maximálne hodina sledovania denne. Pre rodičov niekedy môže byť náročné obmedziť čas strávený sledovaním televízie, ale detské zdravie za to predsa stojí.
Televízia nám síce sprostredkúva informácie o celom svete, ale tieto výhody nám prináša iba vtedy, ak ju pozeráme v primeranej miere. Ak dieťa často a pridlho vysedáva pred obrazovkou, môže sa to dosť výrazne prejaviť na jeho emocionálnom a sociálnom vývine. V prípade malých detí platí, že čo nepoznajú, to nebudú cielene vyhľadávať. Ak rodičia nedávajú deťom sladkosti, nebudú si ich pýtať. Platí to aj pri televízii a iných médiách. Snahou rodiča by malo byť, aby sa dieťa zoznámilo s televíziou v ideálnom prípade čo možno najneskôr. V domácnosti s malými deťmi úplne postačí jeden televízor. Ten by mal byť na nenápadnom mieste, aby deti zbytočne nelákal. Televíziu by sme nemali zapínať iba ako zvukovú kulisu, ktorú máme zapnutú napríklad popri upratovaní. Keď ju už zapneme, sústreďme sa iba na jej sledovanie. Ak zvyknete jedávať a popritom sledovať televíziu, mali by ste v záujme vašich detí tento zvyk stopnúť. Keď sa rodina zíde pri jednom stole, vhodné je využiť tento čas na dialóg a komunikáciu. Navyše, ak jeme pri sledovaní televízie, často zjeme omnoho viac, než by sme zjedli bez pozerania na obrazovku. To, čo budeme ako rodina sledovať, by sme mali prispôsobovať aktuálnemu veku detí. Dnes je jednoduché vyhľadať si vopred informácie o obsahu daného programu. Vyberajme také programy, ktoré budú aj pre dieťa prínosom. Program, ktorý pozeráme s malými deťmi, nesmie obsahovať sexuálne a násilné scény. Večerné správy sa na dennej báze pozerajú v mnohých rodinách, na čom nie je nič zlé. Malé dieťa však ich obsahu nerozumie. Aj programy pre deti by mal rodič sledovať spolu s dieťaťom.
Sledovanie televízie je pre ľudí relaxom. Oddýchneme si pri obľúbenom filme, seriáli, dozvieme sa zo spravodajstva, čo sa deje na Slovensku a v zahraničí, zasmejeme sa a zasúťažíme si pri televíznej šou. Škodí deťom sledovanie televízie? Veď je to predsa úplne neškodné a dieťa to baví, môže niekto argumentovať. Áno, ale… Aj pozeranie televízie sa môže zvrhnúť, ak rodič neustráži správnu zdravú mieru. Keď dieťa často a dlho pozerá televízor, nemá priestor na iné voľnočasové aktivity. Ak dieťa sadá pred obrazovku každý deň, buduje si nezdravý zvyk. Športovanie, kreatívne práce, čítanie kníh či stretávanie sa s kamarátmi by boli určite lepšou možnosťou, ako naložiť so svojím časom. Skvelou aktivitou môže byť aj spoločné varenie.
Televízne programy pracujú vo vysokej miere s emóciami divákov, aby si zaručili ich záujem, a teda aby rástla sledovanosť. S citmi ako je strach, ľútosť, pocit viny, smútok, ľudské nešťastie sa vo virtuálnom svete doslova manipuluje. Malé deti však ešte nedozreli, aby boli schopné tento emočný nápor správne pochopiť a spracovať. Určitým veciam ešte skrátka nerozumejú. Tak, ako nás televízia oberá o čas, oberá nás aj o vzájomnú komunikáciu. Samozrejme, počas sledovania televízie medzi sebou v rodine prehodíme aj pár slov, ale nevyrovná sa to priamej komunikácii, ktorá je základom budovania sociálnych vzťahov.
V dnešnej dobe sa reklamy zameriavajú aj priamo na detského diváka a cielene sa deťom dostávajú doslova „pod kožu“. Dospelí vedia, ako reklamy fungujú, ale deti nie. Deti sa voči reklamám nevedia brániť a nevedia ani adekvátne rozmýšľať nad posolstvom reklamy.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo toľko ľudí pri sledovaní televízie zaspáva? A možno sa to stáva aj vám. Deje sa to, pretože pri sledovaní televízie nepotrebuje náš mozog podávať väčší výkon, nemusí sa sústrediť, a preto sa akoby „vypína“. Na obrazovku sa stačí predsa iba pozerať. Je to niečo úplne iné, ako keď sa rozprávame s priateľom, keď hráme spoločenskú hru, lúštime krížovku alebo pracujeme. Vtedy je náš mozog aktívny. Deti, ktoré často pozerajú na obrazovku televízora, sú nepozornejšie a pasívnejšie. Treba si dávať pozor aj na to, že televízia je návyková a hrozí riziko vzniku závislosti.
Čo vlastne môže batoľa v televízii sledovať?
Ak je to odborne a s rešpektom na detského diváka pripravený a kontrolovaný program, je sledovanie takého programu pre dieťa vhodné, rozvíjajúce a dokonca povzbudzujúce jeho vývoj. Takouto stanicou je napr. slovenská televízia ducktv, ktorá spĺňa všetky parametre vyhovujúce batoľaťu.
Horšie je to však v prípade, že čas strávený pri televízii supluje čas, ktorý mohlo stráviť s rodičom pri knihách či hračkách a tento čas už neskôr počas dňa nedostane.
Riziko pornografie
Každé dieťa sa môže dostať k pornografii, nezáleží na tom, či úmyselne alebo náhodou. Vhodnejšie je, nájsť najlepšiu stratégiu, ako spolu otvoriť túto trinástu komnatu. To, že vaše dieťa bolo náhodou vystavené nechcenému sexuálnemu obsahu, prípadne mu ho niekto vedome ukázal, nevypovedá nič o vás, o vašom rodičovskom štýle, ani o dieťati. Dnes je v online svete oveľa náročnejšie vyhnúť sa pornografii ako ju vyhľadať. Zodpovednosťou rodiča je ochrániť dieťa do maximálnej možnej miery, čo znamená, pripraviť ho na to, ako reagovať keď sa dostanú do styku s týmito videami.
S deťmi musíte prebrať množstvo rizikových tém, ako napríklad drogy, sexuálnu výchovu, ale aj online pornografiu. Pravdepodobnosť toho, že dieťa s ňou totiž príde do styku ešte pred tým, než dospeje, je vysoká. V prvom rade, dostať sa k takémuto obsahu je záležitosťou pár klikov. Riziko sa tiež zvyšuje s ohľadom na množstvo času, ktoré deti trávia online. Ďalším problémom je, že pornografia ako taká sa zmenila v porovnaní s obdobím spred niekoľkých desaťročí. Tá dnešná je oveľa detailnejšia, grafickejšia, násilnejšia a deštruktívnejšia.
Čo urobiť, keď sa už dieťa dostalo k pornografickému materiálu
Najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie je nainštalovať potrebné filtre a obmedzenia cez rôzne aplikácie, no nie sú komplexnou odpoveďou. Na to, aby sme dieťa ochránili pred škodlivým účinkom predčasného vystavenia pornografii musíme spraviť viac.
Začnite náročným, ale nevyhnutným dialógom, už vo veku od päť či šesť rokov. V prvom rade sa pokúste zistiť, čo vlastne videlo - ako sa k tomu dostalo, ako sa pri tom cítilo. Nemali by ste dieťa strápňovať, zahanbovať, privádzať do rozpakov. Ak mu nejaké video ukázal kamarát, pokúste sa spolu nájsť vhodnú odpoveď, čo mu povedať nabudúce, aby váš potomok dokázal od kamaráta odísť a necítiť sa zahanbene.
Povedzte dieťaťu, prečo si myslíte, že pornografia je nevhodná. Vysvetlite mu, že ide o obrázky alebo videá, na ktorých robia dospelí veci určené do súkromia, môžu byť pri tom nahí a môže sa zdať, že si navzájom ubližujú. Navyše mnohé skutčnému intímnemu životu partnerov vôbec nezodpovedajú. Je to vec, ktorá je určená výučne dospelým a nie je dobrá pre deti. Používajte slovník s ohľadom na vek dieťaťa, navyše platí, čím mladšie, tým menej detailov.
Upozornite dieťa aj na to, že môže takéto obrázky alebo videá nájsť na počítači, tablete, telefóne, pri hrách, ale aj v knihách či časopisoch. Požiadajte ho, aby v momente, keď na niečo podobné narazí, vyplo svoju elektroniku a dalo vám o tom vedieť.
Rozhovor o pornografii nie je jednorazová záležitosť. Je to konverzácia dlhodobého charakteru, ktorú by ste mali s dieťaťom viesť podľa potreby. Tiež dajte pozor, aby ste neskĺzli do roviny poučovania a lekcií, vtedy deti zvyčajne vypnú a prestanú vás počúvať. Pamätajte, že ak sú deti dosť staré na to, aby otázku položili, sú dosť staré aj na to, aby dostali odpoveď.
