Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je komplexný neurovývinový stav, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým človek vníma svet, komunikuje a interaguje s ostatnými. Porucha autistického spektra sa radí medzi neurovývinové poruchy so skorým nástupom. Ovplyvňuje správanie, náladu a kogníciu. Porucha autistického spektra je neurovývojová porucha so skorým nástupom a môže pretrvávať až do dospelosti. Medzi kľúčové symptómy patria sociálne deficity, komunikačné deficity a stereotypné správanie. PAS boli v minulosti považované za čudáctvo, výskumy však potvrdili, že ide o dysfunkciu mozgu. Týmito poruchami v súčasnosti trpí približne jedno až dve percentá detí a dospelých, ale ich výskyt má zvyšujúcu sa tendenciu. Medzi poruchy autistického spektra zaraďujeme viacero vývinových ochorení centrálneho nervového systému a ďalších súvisiacich stavov, ktoré sa od seba vo veľkej miere odlišujú v mnohých aspektoch, avšak majú niekoľko spoločných čŕt. Patrí k nim absencia sociálnej interakcie, komunikácie a imaginácie a tiež stereotypné správanie. K základným symptómom sa často pridružuje aj narušenie intelektuálnych schopností a motoriky, prípadne iné závažné psychické poruchy. Pre pacienta tieto poruchy predstavujú znevýhodnenie voči ostatným zdravým jedincom. Obmedzenie interpersonálnej komunikácie a opakujúce sa vzorce chovania a záujmov so sebou prinášajú problémy v bežnom živote.
Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty života dieťaťa, od sociálnej interakcie a komunikácie až po správanie a záujmy. Rodičia detí s autizmom často hľadajú rôzne spôsoby, ako svojim deťom pomôcť, a jedným z nich je aj úprava stravy. Tento článok sa zameriava na výskum v oblasti diét a autizmu, pričom zohľadňuje rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť vývin a fungovanie detí s PAS.
Pochopenie autizmu
Autizmus je porucha vývinu nervového systému, ktorá sa zvyčajne prejavuje v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môže sa objaviť aj neskôr. Prejavuje sa narušením v troch hlavných oblastiach: sociálnej interakcie, komunikácii a správaní. Deti s autizmom môžu mať problémy s nadväzovaním očného kontaktu, reagovaním na svoje meno a zdieľaním záujmov s ostatnými. Často majú stereotypné vzorce správania a záujmov, ako napríklad opakovanie určitých činností alebo fascinácia určitými predmetmi.
Psychológ Ivan Belica z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zdôrazňuje, že deti s autizmom prežívajú a prejavujú emócie, hoci ich môžu mať problém regulovať a identifikovať u iných ľudí. Rodičia by sa nemali desiť diagnózy autizmu, ale mali by sa snažiť získať čo najviac informácií o tom, čo autizmus je a ako môžu svojim deťom najlepšie pomôcť.
Rozmanitosť prejavov autizmu
Je dôležité si uvedomiť, že autizmus má rozmanitú podobu s rôznou mierou závažnosti príznakov. Preto sa často hovorí o poruche autistického spektra, pretože deti s autizmom sa môžu výrazne líšiť v obraze konkrétnych príznakov. Jedným z kľúčových faktorov je úroveň intelektu. Existujú deti s autizmom so závažným intelektovým postihnutím, ale aj deti s priemerným až nadpriemerným intelektom. S mierou intelektu do istej miery súvisí aj funkčnosť dieťaťa v bežnom živote.
Okrem toho sa u detí s autizmom často vyskytujú aj ďalšie ťažkosti, ako napríklad porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD), úzkostné poruchy, problémy so spánkom, poruchy imunitného systému alebo tráviace ťažkosti.
Včasná diagnostika a intervencia
Prvé príznaky autizmu si často všimnú práve rodičia, najčastejšie vo veku 2-4 rokov, hoci sa dajú postrehnúť už okolo jedného roka. Medzi tieto príznaky patrí málo usmievania, absencia očného kontaktu pri dojčení, nezáujem o spoločnú hru s rodičom, problémy so spánkom a celková dráždivosť dieťaťa.
Ak majú rodičia podozrenie, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, mali by sa obrátiť na odborníkov, ako sú pediatri, centrá včasnej intervencie, detskí psychiatri a psychológovia, alebo priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu. Existuje aj krátky dotazník M-CHAT-R, ktorý je voľne dostupný na internete a môže pomôcť odhaliť riziko prítomnosti PAS u detí vo veku 16-30 mesiacov.
Včasná intervencia je kľúčová pre zlepšenie vývinu a fungovania detí s autizmom. Čím skôr dieťa podstúpi terapiu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.
Terapie a intervencie
Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu, ale používané intervencie sú postavené na psychologickom základe. Jedným z najpoužívanejších a najlepšie účinkujúcich postupov je ABA terapia (Aplikovaná behaviorálna analýza), ktorá podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť čo potrebuje, a redukuje nežiaduce problémové správanie. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.
Diéta a tráviace problémy u detí s autizmom
Nedávny výskum ukázal, že autistické deti trpia tráviacimi ťažkosťami podstatne častejšie než ich rovesníci bez tejto diagnózy. Riziko týchto problémov je až štvornásobné. Vedci zistili, že deti s autizmom mali spočiatku o päťdesiat percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť žalúdočnými symptómami ako nafukovanie, zápcha alebo hnačka. Výskumníci tiež zistili, že deti s výraznejšími žalúdočnými ťažkosťami zároveň vykazovali intenzívnejšie autistické prejavy, ako sú opakujúce sa správanie, problémy so spánkom, sociálne ťažkosti, úzkosť či agresia. Podpora tráviacemu zdraviu preto predstavuje dôležitý krok k zlepšeniu celkovej kvality života detí s autizmom.
Pri autizme sa vo zvýšenej miere vyskytujú rozličné zdravotné problémy, ako sú poruchy trávenia, ťažkosti so spánkom, neurologické problémy, alergie alebo potravinová neznášanlivosť. Tieto problémy si neraz vyžadujú častejšie návštevy lekára.
Nový výskum z Kalifornie odhalil, že autistické deti trpia tráviacimi ťažkosťami podstatne častejšie než ich rovesníci bez tejto diagnózy. Vedci zistili, že riziko týchto problémov je až štvornásobné. Najčastejším problémom bola zápcha, ktorou trpela až tretina detí s autizmom v štúdii.
Autizmus, kazeín alebo intolerancia na mlieko a mliečne výrobky sú často spájané s tráviacimi ťažkosťami (bolesti a kŕče v bruchu, zápcha, plynatosť, nadúvanie, hnačky, škvŕkanie v bruchu, odmietanie potravy, ekzémy, nespavosť, únava) a s tým sú spojené u detí na autistickom spektre náhle zmeny nálad, podráždenosť, či poruchy pozornosti.
V zahraničných zdrojoch sa uvádza u 46-90 % detí s PAS, v štúdií na Slovensku sa zistila u takmer 70 % detí. U detí s PAS býva často prítomná porucha príjmu potravy, charakteristická je najmä vyberavosť - selektivita. Jej prejavy sú závažnejšie než je bežná vyberavosť, ktorá sa do určitej miery prejavuje aj u typicky sa vyvíjajúcich detí.
Teórie o príčinách tráviacich ťažkostí
Vedci v štúdii neposkytli definitívne vysvetlenie, prečo majú autistické deti viac tráviacich ťažkostí, ale existujú viaceré teórie. Mnohé autistické deti jedia len niekoľko „bezpečných“ jedál, ktoré im vyhovujú. Tieto potraviny sú často vyprážané, chudobné na vlákninu a silno spracované. Takáto strava prirodzene vedie k nafukovaniu, zápche a hnačke.
Ďalší faktor predstavuje narušená rovnováha črevných baktérií, ktorú vedci pozorujú u mnohých autistických ľudí. Mikrobiálne spoločenstvo v našich črevách ovplyvňuje trávenie a keď nie je v poriadku, môže spôsobovať rozličné problémy.
Okrem toho, autistické deti majú často potravinové alergie, ktoré môžu k ťažkostiam tiež prispieť. Najčastejšou formálnou diagnózou medzi účastníkmi bol gastroezofageálny reflux, stav, keď žalúdočná kyselina stúpa späť do pažeráka a spôsobuje pálenie záhy a bolesti.
Novým fenoménom v oblasti výskumu autizmu je os mikrobióm - črevo - mozog. Črevná mikroflóra sa podieľa na regulácii chuti do jedla, využívaní energie, trávení a vstrebávaní živín. Okrem toho náš mikrobióm zohráva kľúčovú úlohu v zdraví, ovplyvňuje imunitný systém, metabolizmus liekov a ochranu pred patogénmi. Štúdie na zvieratách ukazujú, že zloženie mikrobiómu má vplyv, ktorý presahuje ochorenie, ale určuje náladu, stresovú reakciu a niekoľko aspektov správania. Spolu s centrálnym nervovým systémom sa mikrobióm vyvíja pri narodení počas citlivých vývojových období. To znamená, že optimálny vývoj funkcie mozgu a nervov, môže závisieť od zdravia mikrobiómu.
V našom organizme sa nachádzajú prírodné látky opioidy. Sú to látky, ktoré sa zúčastňujú regulácie odpovede organizmu na stres, príjem potravy, nálady, učenie, pamäť a imunitné odpovede. Zvýšená intestinálna permeabilita môže podporovať prienik bielkovín s opioidnou aktivitou a môžu ovplyvňovať procesy v mozgu.
Deti s PAS často obľubujú chrumkavé, suché potraviny, často s veľmi nízkou výživovou hodnotou. Selektivita súvisí s odlišnosťami v zmyslovom vnímaní (senzorickej citlivosti), v dôsledku ktorej dieťa akceptuje iba potraviny s určitou konzistenciou, tvarom, farbou, teplotou a pod. Obmedzený jedálniček je i dôsledkom neofóbie - obavy z neznámych potravín a jedál, z ktorej pramení neochota dieťaťa ochutnať nové potraviny. Príčinou však môžu byť aj poruchy prežúvania alebo prehĺtania, či nedostatočná zručnosť v sebaobsluhe pri príjme stravy.
Dôsledkom vyberavosti je znížená pestrosť a výživová hodnota stravy. Deti, ktoré sú vyberavé, síce prijímajú dostatok kalórii, tukov, sacharidov, príjem bielkovín býva znížený, podobne i obsah vlákniny v strave. To podporuje vznik problémov s vyprázdňovaním, ako aj poruchy črevnej mikrobioty. Znížený býva i príjem vitamínov a minerálnych látok, ktorý pri dlhšom trvaní ohrozuje zvýšeným rizikom metabolických a funkčných dôsledkov.
Možnosti diétnej intervencie
Vzhľadom na vysokú prevalenciu tráviacich problémov u detí s autizmom a ich potenciálny vplyv na správanie a celkovú kvalitu života, je dôležité zvážiť možnosti diétnej intervencie. Hoci neexistuje univerzálna diéta, ktorá by vyhovovala všetkým deťom s autizmom, niektoré diétne úpravy môžu byť prospešné.
Bezlepková a bezkazeínová diéta
Jednou z najčastejšie diskutovaných diét pre deti s autizmom je bezlepková a bezkazeínová diéta (GFCF diéta). Lepek je proteín nachádzajúci sa v pšenici, raži a jačmeni, zatiaľ čo kazeín je proteín nachádzajúci sa v mliečnych výrobkoch. Teória, ktorá stojí za GFCF diétou, je, že u niektorých detí s autizmom môžu tieto proteíny spôsobovať tráviace problémy a negatívne ovplyvňovať funkciu mozgu. Hoci výskum v tejto oblasti je zmiešaný, niektoré štúdie naznačujú, že GFCF diéta môže zlepšiť správanie, komunikáciu a sociálne interakcie u niektorých detí s autizmom. Je dôležité konzultovať s lekárom alebo dietológom predtým, ako začnete s GFCF diétou, aby ste zabezpečili, že dieťa dostáva všetky potrebné živiny.
Bezmliečnu diétu (už niekoľko mesiacov sme boli na bezlepkovej diéte s dobrým výsledkom), v priebehu ďalších týždňov sme videli odísť aj tie najproblémovejšie symptómy sprevádzajúce synov autizmus. Išlo o zmiernenie symptómov, alebo ich úplná strata - agresivita, chodenie po špičkách, kŕčovitá manipulácia rúk, kričanie, nárazové zmeny nálad, sebaubližovanie, sebastimulačné repetitívne činnosti. Na druhej strane sme zaznamenali veľmi pozitívne zmeny. Začal opäť prejavovať radosť a svoju personalitu.
Na bezmliečnej diéte sme už 6 rok a to, že náš syn kazeín netoleruje, vieme z niekoľkých náhodných skúseností, keď nám to asi na chvíľu nemyslelo a povolili sme mu zjesť nejakú zmrzlinu alebo bezlaktózový jogurt. Väčšinou sme sa ale rýchlo prebrali, pretože autistické príznaky na seba nenechali dlho čakať.
Rovnako ako aj pri odstránení lepku, tak aj po odstránení kazeínu zo stravy dieťaťa treba mať trpezlivosť mesiac až dva, než sa prejavia prvé pozitívne zmeny. My sme prvé pozitívne zmeny začali registrovať už v priebehu 10 dní a ďalšie pribúdali, ako sa synove telo prečisťovalo zároveň aj od lepku.
Bezlepková a bezkazeínová diéta - základom tejto diéty je vylúčenie gluténu (lepku) a kravského kazeínu (tvorí 80 percent bielkovín kravského mlieka). Glutén môže byť príčinou chronického poškodenia čreva s následným toxickým účinkom na mozog. "Výskum síce zatiaľ nepotvrdil pozitívny účinok tejto diéty pri liečbe autizmu jednoznačne, ale existuje dostatok dôvodov a v odbornej literatúre aj veľa argumentov, aby to rodičia autistických detí aspoň skúsili - mnohým deťom to skutočne zlepšuje celkový stav,“ tvrdí I.
Pri poruche autistického spektra sa odporúča eliminačná diéta hlavne bezlepková a bezkazeínová. Pri týchto diétach je dôležité dbať na dostatok vitamínov B, železa, vlákniny, vitamínu D, vápnika a bielkovín. Eliminačná diéta sa preukazuje byť prospešná hlavne u ľudí, ktorí trpia tráviacimi problémami. Zameranie týchto dvoch diét pri autizme vychádza z problémov s tráviacim traktom, ktoré sa bežne vyskytujú u ľudí s autizmom.
Eliminácia potravinových alergií a intolerancií
Potravinové alergie a intolerancie môžu tiež prispievať k tráviacim problémom a zhoršovať autistické prejavy. Identifikácia a eliminácia týchto potravín z diéty môže priniesť úľavu a zlepšiť celkový stav dieťaťa.
Potravinové alergény - „Dajte dieťa vyšetriť na prípadné potravinové alergény a vylúčte ich - čím menej je tráviaci a imunitný systém dieťaťa poškodený alebo zaťažený, tým sa majú nervové bunky lepšie,“ vraví I.
Probiotiká a prebiotiká
Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré môžu pomôcť obnoviť rovnováhu črevnej mikroflóry a zlepšiť trávenie. Prebiotiká sú nestráviteľné vlákniny, ktoré slúžia ako potrava pre probiotiká a podporujú ich rast a aktivitu. Užívanie probiotík a prebiotík môže byť prospešné pre deti s autizmom, ktoré majú tráviace problémy a narušenú črevnú mikroflóru.
Zvýšený príjem vlákniny
Vláknina je dôležitá pre správne trávenie a prevenciu zápchy. Deti s autizmom, ktoré majú obmedzený výber potravín, často neprijímajú dostatok vlákniny. Zvýšenie príjmu vlákniny prostredníctvom konzumácie ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov a strukovín môže pomôcť zlepšiť trávenie a zmierniť zápchu.
Veľa ovocia a zeleniny - podľa Bukovského by každé denné jedlo (vrátane desiaty a olovrantu) malo obsahovať nejaké ovocie alebo zeleninu. Práve preto, že autistické deti mávajú zvýšené riziko oxidačného stresu.
Senzorické dysfunkcie a diéta
Senzorické dysfunkcie sa vyskytujú takmer u každého dieťaťa s PAS a majú priamy dopad na jeho učenie a správanie. Deti s autizmom môžu mať neprimerané reakcie na zvuky, textúry, pachy alebo chute. Tieto senzorické odlišnosti môžu ovplyvňovať aj ich stravovacie návyky. Niektoré deti môžu preferovať len určité textúry jedál, vyhýbať sa určitým farbám alebo mať averziu voči určitým pachom. Pri diétnej intervencii je preto dôležité zohľadňovať senzorické preferencie dieťaťa a postupne ho zoznamovať s novými potravinami a textúrami.
Stravovanie dieťaťa s PAS býva pre rodinu aj spoločenským problémom, dieťa svoj nezáujem o jedlo prejavuje utekaním od stola, odvracaním hlavy od pokrmov, alebo vypľúvaním. Stáva sa tiež, že deti v snahe vyhnúť sa jedlu prejavujú extrémne nežiaduce správanie, rodičia v snahe zabrániť konfliktnej situácií prestanú dané jedlo dieťaťu ponúkať alebo podajú inú, preferovanú potravinu. Tým posilnia nežiaducu reakciu dieťaťa a zvýši sa pravdepodobnosť, že dieťa toto správanie v danej situácii využije aj v budúcnosti.
Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývinu dieťaťa. Aj deťom s PAS sa odporúča konzumácia pestrej, racionálnej výživy. V rámci rodiny má byť dieťa vedené k správnym stravovacím návykom. Dosiahnuť zlepšenie stravovacích návykov nie je jednoduché, ide zväčša o dlhodobý postupný proces.
Skúsenosti rodičov a prieskumy
Jeden z rodičov uvádza, že prostredníctvom striktne upravenej stravy sa im podarilo znížiť synovo skóre ATEC (Autism Treatment Evaluation Checklist) z 90 na 36 bodov. Úprava stravy zahŕňala odstránenie lepku, kazeínu, sóje a rafinovaného cukru. Podľa ich slov to prakticky znamenalo, že dieťa, ktoré bolo predtým kompletne neprítomné a s ktorým sa nedalo nič robiť, sa po úprave stravy začalo učiť samo a dosahované výsledky ho tešili a motivovali k ďalšiemu učeniu.
Autizmus a strava je našou najvďačnejšou témou, pretože v priebehu roka sa nám podarilo prostredníctvom striktne upravenej stravy alebo nasadených diét znížiť synove skóre ATEC z 90 na 36 bodov. S úpravou stravy sme začali v roku 2014 a zahŕňala odstránenie lepku, kazeínu, sóje a rafinovaného cukru. Veľkým dielom prispela k neskoršej zmene diagnózy na diagnózu detský autizmus bez mentálneho postihu. Prakticky to znamenalo, že dieťa, ktoré bolo kompletne neprítomné, s ktorým sa nedalo nič robiť, nič ho naučiť (o čo sa 18 mesiacov pokúšali aj ABA “experti”), sme po úprave stravy mohli začať učiť sami, ba dokonca sa syn začal učiť aj sám. A dosiahnuté výsledky ho tešili a motivovali k ďalšiemu učeniu. V jeho diéte alebo úprave stravy sme rokmi nepoľavili.
Prvej skupine rodičov detí postihnutých autizmom sa ich úpravou stravy podarilo úplne vyliečiť. Druhej skupine rodičov, ktorá tvorí väčšinu prípadov sa zmenou stravy podarilo viditeľne zlepšiť mentálny aj fyzický stav svojich detí.
Po stovkách presurfovaných webov a rozporuplných názoroch na tému autizmus a strava sme nakoniec našli na stránke Autism Research Institute (ARI) prieskum „Parent Ratings of Behavioral Effects of Biomedical Interventions“, ktorého sa zúčastnilo 27 000 rodičov s deťmi postihnutými autizmom. Tento prieskum poskytol cenné informácie o účinnosti rôznych biomedicínskych intervencií, vrátane diétnych zmien.
55 % zo 6950 rodičov potvrdilo zlepšenie stavu svojho dieťaťa po odstránení mlieka a mliečnych výrobkov.
Zlepšenie prístupu k deťom s autizmom u lekára
Pri autizme sa vo zvýšenej miere vyskytujú rozličné zdravotné problémy, ako poruchy trávenia, ťažkosti so spánkom, neurologické problémy, alergie alebo potravinová neznášanlivosť. Neraz si vyžadujú častejšie návštevy lekára. Deti s autizmom je lepšie na vyšetrenie pripraviť. Rovnako aj medikov, ktorí s nimi budú prichádzať do kontaktu. Ivana Trellová, zakladateľka OZ Srdce Autizmu, vysvetľuje, ako spoločne s Akademickým centrom výskumu autizmu pripravujú deti a medikov v simulačnom prostredí.
Deti s autizmom je lepšie na vyšetrenie pripraviť. Rovnako aj medikov, ktorí s nimi budú prichádzať do kontaktu. Dôležité je uvedomiť si, že autizmus je špecifický v tom, že deti majú ťažkosti so zmenami a s vytrhnutím z rutiny. Veľakrát s nimi potrebujú byť oboznámené vopred.
Príprava detí s autizmom na lekárske vyšetrenia
Už doma môžeme pomôcť dieťaťu zoznámiť sa s vybavením, s ktorým sa stretne počas vyšetrenia. S použitím obľúbených hračiek sa môžeme zahrať na doktora. Ak sa dá, môžeme navštíviť ambulanciu lekára ešte pred vyšetrením, aby sa dieťa zoznámilo s prostredím a lekárom. Môžeme s ním vojsť do čakárne, zaklopať na dvere ambulancie, pozdraviť lekára a odísť. Ďalšími metódami, ktoré im uľahčujú návštevu lekára, sú sociálne príbehy, písané alebo obrázkové rozvrhy či inštruktážne videá. Rodič si s dieťaťom môže doma vytvoriť aj tzv. coping kit, tašku so senzorickými hračkami a s auditívnymi a vizuálnymi pomôckami.
Vizuálna podpora
Deťom s autizmom pomáha vizuálna podpora v učení nových zručností. Sociálne príbehy sú úžasnou metódou, pomocou ktorej môžete deťom veľmi krátkym príbehom ukázať, čo sa bude diať. Aj tým eliminujeme frustráciu a stres. Sociálny príbeh dieťaťu pomocou obrázkov a vysvetliviek krok po kroku ozrejmuje, čo ho čaká počas vyšetrenia.
Autizmus je špecifický v tom, že deti majú ťažkosti so zmenami a s vytrhnutím z rutiny. Veľakrát s nimi potrebujú byť oboznámené vopred. Sociálne príbehy sú úžasnou metódou, pomocou ktorej môžete deťom veľmi krátkym príbehom ukázať, čo sa bude diať. Aj tým eliminujeme frustráciu a stres.
Senzorické pomôcky
Deti s autizmom sú veľakrát hypersenzitívne na rôzne podnety, ako je hluk, svetlo alebo veľa ľudí. Preto je vhodné znížiť množstvo senzorických podnetov počas vyšetrenia. Dieťa a rodiča je vhodné umiestniť do tichej, slabo osvetlenej miestnosti s minimálnym lekárskym vybavením. Senzorické hračky môžu tiež pomôcť dieťaťu upokojiť sa a znížiť úzkosť. Lekár môže mať v ambulancii presýpaciu lampu alebo farebné gumené loptičky, ktoré môže dieťa stláčať, či hračky, ktoré vydávajú zvuk.
S odborníkmi z ACVA odporúčame znížiť množstvo senzorických podnetov počas vyšetrenia. Dieťa a rodiča je vhodné umiestniť do tichej, slabo osvetlenej miestnosti s minimálnym lekárskym vybavením. V miestnosti by nemali byť iní pacienti. Cieľom je, aby bolo v ambulancii pokojné a uvoľnené prostredie, aby vyhovovalo špecifickým potrebám dieťaťa.
Komunikácia
Komunikácia môže byť pre dieťa s autizmom náročná. Ak dieťa nekomunikuje, postačí jednovetná inštruktáž. Lekár si môže vopred zistiť, akým spôsobom malý pacient komunikuje. Či využíva alternatívnu a podpornú komunikáciu. Prípadne či dieťa rozumie hovorenej reči a do akej miery je schopné hovoriť, či vie čítať a písať. Ak dieťa nekomunikuje, postačí jednovetná inštruktáž. Ak hovorí jednoducho, vtedy je na mieste dvojvetná.
Lekár si môže vopred zistiť, akým spôsobom malý pacient komunikuje. Či využíva alternatívnu a podpornú komunikáciu. Prípadne či dieťa rozumie hovorenej reči a do akej miery je schopné hovoriť, či vie čítať a písať.
Spolupráca s rodičmi
Ideálne je, ak si lekár urobí vstupný dotazník s rodičom, v ktorom uvedú informácie, ako dieťa komunikuje, ako reaguje pri zadávaní inštrukcií, aké sú prvé znaky, keď znervóznie alebo keď je v strese. Čo má vtedy podľa rodiča urobiť lekár? Má od dieťaťa odstúpiť, pokračovať vo vyšetrení alebo sa ho dotknúť? Niektoré deti nemajú radi dotyk, iné áno.
Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s poslankyňou NR SR Janou Žitňanskou vychádza v ústrety ľuďom, ktorí majú poruchu autistického spektra (PAS). „Veríme, že tento preukaz rodine osoby s autizmom pomôže pri rôznych úkonoch, ktoré musia absolvovať so svojím dieťaťom, ale aj s dospelým a boli doteraz veľmi komplikované. „Som veľmi rada, že ministerstvo zdravotníctva vyšlo v ústrety tejto skupine občanov. Verím, že rodinám s deťmi alebo dospelými s touto diagnózou tieto preukazy reálne pomôžu. Napríklad keď teraz majú výnimku z nosenia rúšok, sa nimi môcť pri kontrole preukázať. Verím, že tak ako v zahraničí, aj u nás tento preukaz vydávaný bezplatne, na dobrovoľnom rozhodnutí rodiča, uľahčí mnohé situácie,“ hovorí poslankyňa NR SR Jana Žitnanská. Podľa údajov zdravotných poisťovní je v SR aktuálne približne 3-tisíc osôb s diagnózou PAS. Preukaz vytvorilo Ministerstvo zdravotníctva SR a vydávať ho budú pedopsychiatri alebo psychiatri. „Hneď teraz sa na nás môžu špecialisti z odboru pedopsychiatria a psychiatria obrátiť a my im preukazy pošleme. Je na nich špeciálna farba, aby sa eliminovala možnosť falšovania a zneužívania. Na preukaze bude zároveň vyznačená aj miera schopnosti komunikácie a základné odporúčania, ako pristupovať k človeku s PAS,“ povedal riaditeľ Odboru duševného zdravia Peter Šomšák.
Pacientov s diagnózou PAS mnohé situácie vyľakajú alebo znepokoja, následné reakcie sa nedajú predvídať - od kriku až po vystavenie sa rizikovej situácii, kedy ublížia sebe, svojmu okoliu alebo ničia predmety okolo seba. „Vizuálne môžu pôsobiť ako zdravé deti, mnohé nemajú ani neurologické, svalové alebo viditeľné telesné ťažkosti, preto sa stretávame s tým, že okolie ťažkosti rodine neuzná, nepochopí, reaguje na nich kritikou,“ hovorí predsedníčka Sekcie detskej a dorastovej psychiatrie Slovenskej lekárskej spoločnosti MUDr. Zuzana Matzová, PhD.
Vzdelávanie detí s autizmom
Dlhodobým cieľom vzdelávania detí s dospievajúcich s autizmom je ovplyvňovať ich vývin tak, aby dosiahli čo najvyššiu úroveň nezávislosti. Vzhľadom na rôznorodosť poškodení a prípadné komorbidity sa vzdelávanie autistických detí zameriava na osvojovanie širokej palety skúseností a zručností. Dospievajúci jedinci s PAS majú možnosť navštevovať aj stredné školy a vysoké školy.
Diagnostika autizmu
Prvé príznaky toho, že vývin dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia. Býva to najčastejšie vo veku 2- 4 rokov. Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa, dieťa sa môže málo usmievať, alebo sa neusmieva vôbec, nenadväzuje očný kontakt pri dojčení, nemá záujem o spoločnú hru s rodičom.
Ak majú rodičia podozrenie, že vývin ich dieťaťa nie je štandardný a pozorujú niektoré z príznakov spojených s PAS, majú niekoľko možností. Môžu kontaktovať pediatra, centrum včasnej intervencie, detského psychiatra a psychológa, prípadne priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.
Príznaky autizmu u detí
Zaujímavosťou je, že u chlapcov sa vyskytuje asi štyrikrát častejšie ako u dievčat. Má niekoľko foriem a symptómy sa najčastejšie prejavia pred tretím rokom.
Prognóza a budúcnosť detí s autizmom
Dôležitá otázka, na ktorú rodičia hľadajú odpoveď po stanovení diagnózy je, aké sú perspektívy dieťaťa do budúcnosti, či sa môže jeho stav zlepšiť, ako bude fungovať v škole či v práci, nakoľko bude vo svojom živote samostatný. Podľa výskumov sa deti líšia vo vývine závažnosti príznakov. U časti detí prichádza postupne k zhoršovaniu príznakov, u inej skupiny detí sa závažnosť udržiava na približne rovnakej úrovni alebo sa postupne zlepšuje. Dokonca malá časť detí v neskoršom veku už nespĺňa kritériá autizmu.
Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu a úroveň reči. Deti s autizmom, ktoré majú vyššie IQ a u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote. Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti.
Odstránenie kazeínu zo stravy, alebo zavedenie bezmliečnej diéty do stravy vášho dieťaťa diagnostikovaného na autizmus nemusí byť odpoveďou na všetky jeho problémy, s ktorými dennodenne zápasí, ale je to neinvazívny spôsob, ako vyskúšať zlepšiť jeho život.
tags: #dieta #s #autizmom #kazuistiky