Vývoj dieťaťa: Kedy sa postaviť na nohy a ako podporiť správnu chôdzu

Je prirodzené, že rodičia s očakávaním sledujú vývoj svojho dieťaťa a porovnávajú ho s rovesníkmi. Jedným z dôležitých míľnikov je aj chôdza. Čo však robiť, keď dieťa v očakávanom veku ešte nechodí? Tento článok sa zaoberá príčinami, prečo sa dieťa nechce postaviť na nohy, a ponúka rady a rôzne pohľady na túto situáciu.

Individuálny vývoj dieťaťa

Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Niektoré deti začínajú chodiť už v 8. mesiaci, iné až po roku. Dôležité je si uvedomiť, že existuje široké rozpätie toho, čo je považované za normálne. Netreba sa preto znepokojovať, ak vaše dieťa ešte nechodí, hoci má už 9 mesiacov.

Syn bude mať o týždeň 11 mesiacov. Zatiaľ sa ešte nestavia na nožičky ani neštvornožkuje. Pretáčať na bruško a opačne sa začal v 7. mesiaci, potom sa do desiatich mesiacov kotúľal a v 10. mesiaci sa začal plaziť. Vie sedieť bez opory, asi dvakrát sa už sám posadil zo šikmého sedu (dal sa na bok a rukami sa vytlačil do sedu). Už približne od pol roka vie preložiť hračku z jednej do druhej ruky - všetko čo zoberie do rúk si šikovne obracia v rukách a obzerá, asi od 8. mesiacov vie chytať predmety medzi palec a ukazovák (zbiera smietky zo zeme). Bľaboce a zdvojuje slabiky asi od pol roka.

Ahojte mamičky. Mám doma 9 mesačne dieťatko ktoré je úplne že úžasné. Stavia sa popri nábytku začína popri ňom chodiť , stvornozkuje ako rýchlik. Ale ešte sa mu nechce samému posadiť. Vôbec by som sa nad tým nezamýšľala ale moji známi čo prichádzajú k nám či rodina mi vždy hovoria : on ešte nesedí ?a to by mal! A začnú ho nasilu dávať do sedu. Alebo on ešte nerobí tapusky ani pa pa ? to by uz mal ! A samozrejme začnú s ním to nacvičovať.

Ahojte, dcerka má 10 mesiacov a týždeň. Nesedí, v sede sa udrží iba keď ona chce no aj to musí byt podoprera rúčkami. Ale teda 99% ju neposadime, taha sa dozadu, nieje jej príjemná tá poloha.. Nedávam ju sadnúť, väčšinu času je na podložke. No nieje ani na štyroch, nestvornozkuje, nevie si sama sadnúť. Cvičíme cvik na šikmý sed, ten jej uz ide pekne ale iba pri cvičení, sama od seba ho neurobí. Plazí asymetricky. Vála sudy, v kuse je v pohybe. O týždeň ideme k novej fyzio, tak som zvedavá co povie. No, dnes som ju mala cez stehno a sadla si, ale všimla som si ze ma takto 1 nôžku, iba ked sedí s vystretymi nohami, ak ju posteklim, alebo dám inak ma ju takisto ako druhú v poriadku. Stretli ste sa s tým prosím?

Chcem sa spýtať, či je ešte v norme, keď predčasne narodené dieťa vo veku 1,3 roka nevie stáť, chodiť. Keď je držia, aby stála, nožičky sa jej roztrasú. Okrem tohot státia a chodenia je to inak celkom OK, vie uchopiť predmet, ukázať, povedať ta-ta, aj keď na jej vek nič moc, ale vzhľadom na to, že je predčasne narodená, sa to hádam ešte dá tolerovať. Necvičia s ňou žiadne špeciálne cviky, nôžky sú evidentne slabá, aj dieťatko je celé slabé, drobné, nepapá, málo pije. Chcem sa spýtať, či je to ešte v norme, a časom a nejakým cvičením by sa to dalo upraviť, alebo by už rodičia mali robiť paniku a mať podozrenie na detskú mozgovú obrnu.

Syn bude mať o týždeň 11 mesiacov. Zatiaľ sa ešte nestavia na nožičky ani neštvornožkuje. Pretáčať na bruško a opačne sa začal v 7. mesiaci, potom sa do desiatich mesiacov kotúľal a v 10. mesiaci sa začal plaziť. Vie sedieť bez opory, asi dvakrát sa už sám posadil zo šikmého sedu (dal sa na bok a rukami sa vytlačil do sedu).

Ahojte, mám skoro 8 mesačného syna, nechce sa mu veľmi stavať na nožičky. V chodítku sa ale hýbe, zatiaľ len dozadu, ale to si myslím sa zlepší. Do chodítka sme ho začali dávať asi len pred týždňom. Ja som sa nad tým nejako nezamýšľala - doteraz. Problém je, že ma svokra znervózňuje, že je opozdený a chodiť mi tak ľahko nebude. Aké sú vaše skúsenosti, mám si s tým robiť starosti, alebo je to normálne?

Čo predchádza chôdzi?

Pred samotnou chôdzou dieťa prechádza rôznymi fázami vývoja. Medzi ne patrí:

1. Prevracanie: Dieťa sa začína pretáčať z chrbta na bruško a naopak.
2. Plazenie: Dieťa sa posúva po brušku pomocou rúk a nôh. Niektoré deti túto fázu preskočia.
3. Štvornožkovanie: Dieťa sa pohybuje po štyroch končatinách. Mnohé deti štvornožkovanie vynechajú a rovno sa postavia.
4. Sedenie: Dieťa sa učí sedieť bez opory.
5. Stavanie sa: Dieťa sa priťahuje do stoja pomocou nábytku alebo inej opory.

Je dôležité, aby dieťa prešlo týmito fázami prirodzene, bez nútenia.

Príde mi to tak, že robí iba to čo chce, čo sa mu páči. Švagrovci lekári (ale nie sú pediatri) ma presviedčajú aby som s nim išla k neurológovi, pretože podľa nich nevie to čo deti v jeho veku. Neviem, či mám dať na ich názor, pretože oni u svojich detí všetko urýchľovali - pasívne ich posadzovali, stavali na nohy, šlabikár museli vedieť ešte pred nástupom do školy. Moja pediatrička si myslí, že vyšetrenie u neurológa nie je potrebné, že neurológovia berú všetko „tabuľkovo“, že ma možno pošlú na nejaké cvičenie. Ale povedala, keďže ja so synom aj tak cvičím (kurzy babyfit - cvičenie na podložke, na fitlopte), že podľa nej to stačí.

Pridávam aj skúsenosti iných mamičiek:

• "Moja dcéra sa začala plaziť v 7. mesiacoch, stavať v 8. a chodiť v 11. Neboj sa, ono to ide rýchlo."
• "Môj syn začal chodiť v 10. mesiacoch, ale najprv sa len plazil. Každé dieťa je individuálne."
• "Naša dcéra sa pustila sama behať v 18. mesiacoch a 1 týždeň. Nič nezmeškala."
• "Netreba porovnávať detičky. Ani moja slečna neliezla po štyroch, len keď mala rok a tri týždne tak sa postavila a začala si veselo chodiť."
• "V prvom rade ju nedávaj sedieť. Mala by si počkať na to, kým sa sama posadí, lebo jej skôr môžeš ublížiť ako pomôcť."
• "Dieta má chodiť vtedy, keď je na to pripravené."
• "Ahoj ja mam presne opacny problem dcerka ma 5 mesiacov a nevydrzi sediet ako nahle ju posadim tak sa hned chce postavit za mojej pomoci na nozicky nie je to pr enu priskoro"
• "Ahoj moj maly ma 8mesiacov a 2tyzdne,stvornozkuje asi od 8 mesiacov,ale staavia sa uz asi od 7,5 mesiaca...ma aj pavuka v cupka asi ,ked to spocitam za cely den 30-40 minut ... stavia sa v postielke ,chodi za rucky,stvornozkuje po zemi odvcera:)doteraz sa bal len na posteli na stvornozkoval.Nevsimaj si svokru...ty si mama a rozumies svojmu babu najlespie,keby mala nejaky problem ,urcite si to vsimnes prva ty"
• "mam kamosku co jej maly ma rok aj 8mesiacov a chodi uz ale nechodi pekne rovno ale tak divne ,to znamena ze aj ked je to dieta velke nevie velmi este chodit su zas male deti co uz vedia, onic neprides odychuj este kym nemusis zanim behat ,ani sa nenazdas a tolko sa zanim nabehas, co ti nohy budu stacit"
• "nike1983 ....co sa tyka toho co si napisala su aj taki ludia neprajni a nevedia co vypustit z papule (n) a este rodina ked nieco take povie ,clovek sa potom len zbytocne trapi takze nedavaj na reci druhych nerob si s toho nic jednym uchom dnu a druhym von"
• "A este som zabudla,nedaj na reci ostatnych mne svagrinka rozpravala ,ze moj prvy syn ,ked mal cca 1,5 roka,ze asi bude autista a to len preto ,ze bol milucky,tichucky,netrieskal sa mi o zem ,ako jej dcera,ked nieco chcel ,posluchal,ale nie ze by som ja na neho bola nejaka zla,ale proste ma to vrodene...tiez som sa zlakla a neverila som ,ako mi toto dokaze povedat,takto ma vystrasit...svokra chce byt zaujimava,,,odbi ju nejako... :)"

Príčiny, prečo sa dieťa nechce postaviť na nohy

Existuje viacero dôvodov, prečo sa dieťa nechce postaviť na nohy:

• Individuálne tempo vývoja: Každé dieťa má svoj vlastný čas, kedy je pripravené na chôdzu.
• Nedostatok motivácie: Dieťa nemá dostatočnú motiváciu na to, aby sa postavilo a chodilo.
• Strach: Dieťa sa bojí pádu a preto sa nechce postaviť.
• Nedostatok sily: Dieťa nemá dostatočne silné svaly na to, aby sa udržalo v stoji.
• Zdravotné problémy: V zriedkavých prípadoch môže byť príčinou neochoty chodiť aj zdravotný problém, napríklad neurologické ochorenie alebo svalová slabosť.
• Pád: Dieťa mohlo nedávno spadnúť a teraz sa bojí chodiť.

Keď sa ešte nevedel pretáčať na bruško, tak som sa ho snažila kadejako motivovať hračkami, ale keď na hračku nedočiahol, tak o ňu stratil záujem a zobral si takú, na ktorú dočiahol bez toho, aby sa musel pretočiť.

Svokra mi povedala že mam ťahať syna za ručičky nielen do sedu ale aj do stoja na nožičky,zdalo sa mi to divne lebo maly ma len 6 a pol mesiaca.Vravela ze ho mam posadit a podopriet vankušmi aby sa mu spevnila hrbtica,ale to som niekde čitala že sa robiť nema lebo by sa mohla poškodit chrbtica,tak som ju nepočuvla.Zda sa mi,že je ešte slaby,lebo ani na brušku keď leži sa nechce zaprieť rukami.Mylim si že je akosi pozadu(je lenivy),lebo strašne vela čitam čo by mali a čo nemali robiť deťi v určitom období.Napriek tomu sme to skusili,ja asi dva razi a v pohode ale priatel ho zdvihol uz zo sedu a malý strašne plakal,a chvilu nehybal ručičkou.Strašne som sa vylakala,že sa mu niečo stalo.Myslite že sme mu mohly neako ubližiť?mam teraz vyčitky svedomia.

+jamka3inak ja si nemyslim, ze su deti lenive. Do je vlastnost cloveka, kedy vedome sa mu nieco nechce robit. Ale tak male deticky to podla mna nerobia naschval. Zvacsa su limitovane telesnymi danostami, casto zdedenymi po rodicoch. Ak su rodicia svalovo zdatny, sportovci, tak je sanca, ze aj dietatko sa narodi s vacsou svalovou dispoziciou a potom nema problemy so skorym lozenim, chodenim.... Ale ak sa narodi dietatko so slabsimi svalmi na ruckach, ci na chrbate, tak potom nemusi vladat sa drzat v polohe na brusku a tuto polohu potom automaticky nema rado. Lenze ak si toto mama vcas uvedomi, tak sa cvicenim, a castym opakovaním toto da dobehnut.

+jamka3tak asi ho to zabolelo, ale ak teraz uz problemy s ruckou nema, tak by to malo byt v poriadku. Ja som ani jedno zo svojich 3 deti netahala za rucky tak, aby sa postavili. Na nozky sa v priemere stavaju deti az okolo 9-teho mesiaca. Jasne, ze su aj vynimky, ale deti by to mali robit same, pripadne sa da pomahat, no ak uz vedia minimalne lozit, vtedy to ma vyznam, lebo dalsia etapa vyvoja je postavenie sa. Moja tretia dcerka ma 6 mesiacov, hoci sa vedela dat na bok, tak to nerobila a nechcela-nemala zaujem sa pretacat na brusko z chrbata, hoci by to uz teoreticky mala vediet. No a teraz je druhy den, co sa zacala pretacat, lebo sme boli na vikend prec a nemala hrazdicku, tak sa sama nejako presvedcila, ze chce na brusko :3 No na brusko som ju davala od malicka a teraz tam uz pekne vydrzi sa hrat, minimalne pol hodinku sa tak hra a preruckuje sa do stran, aby si podala hracku. Asi by som Ti neradila podopierat vankusmi, ale skorej podporovat to lezanie na brusku, aby potom neskor sa naucil lozit. To je totiz na chrbatik najlepsie cvicenie. Su deti, co nelozia, maminy ich podopieraju, alebo davaju do choditok ... ono asi sa im nic nestane, len tieto deti nie su tak samostatne, su odkazane na dospelaka, lebo same si nevedia pomoct, podat hracku, su menej samostatne....

Jeane007Ahoj ja mam presne opacny problem dcerka ma 5 mesiacov a nevydrzi sediet ako nahle ju posadim tak sa hned chce postavit za mojej pomoci na nozicky nie je to pr enu priskoro

Rady pre rodičov

Ak sa vaše dieťa nechce postaviť na nohy, môžete mu pomôcť nasledovnými spôsobmi:

• Vytvorte bezpečné prostredie: Zabezpečte, aby malo dieťa okolo seba dostatok priestoru a mäkkú podložku, aby sa nebálo pádu.
• Motivujte ho: Ukazujte dieťaťu zaujímavé hračky alebo predmety, ktoré ho motivujú k pohybu.
• Podporujte ho: Chváľte dieťa za každý pokrok, aj ten najmenší.
• Hrajte sa s ním: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú pohyb, napríklad preliezanie, štvornožkovanie alebo chytanie hračiek.
• Nenúťte ho: Nikdy dieťa do ničoho nenúťte. Nechajte ho, aby sa vyvíjalo vlastným tempom.
• Konzultujte s lekárom: Ak máte obavy, poraďte sa s pediatrom.

Čo robiť, ak dieťa nechce štvornožkovať?

Štvornožkovanie je dôležitá fáza vývoja, ktorá posilňuje svaly a zlepšuje koordináciu. Ak vaše dieťa nechce štvornožkovať, môžete ho motivovať nasledovnými spôsobmi:

• Dávajte ho na bruško: Pravidelne dávajte dieťa na bruško, aby si posilnilo svaly.
• Umiestnite pred neho hračku: Umiestnite pred dieťa hračku, ktorú chce dosiahnuť.
• Ukážte mu, ako sa štvornožkuje: Ukážte dieťaťu, ako sa štvornožkuje, a povzbudzujte ho, aby vás napodobňovalo.

Aby moje dieťa správne chodilo

V prvom rade myslite na to, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne preto je, aby ich zapájalo naboso či cupačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje.

Čo ako rodič môžete urobiť, sledovať, podporiť, a naopak eliminovať? Rozprávali sme sa s fyzioterapeutkou Mgr. Editou Vlkovičovou, ktorá pracuje ako Fyziomama. Určite odporúča a za dôležitú prevenciu považuje:

1. Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka: Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť, platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbať by ste sa mali predčasnému sedeniu, používanie chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku.
2. Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere: Tvar, veľkosť a ohybnosť. To je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa! Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Vyhýbajte sa pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívame topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom, negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu. Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.
3. Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity: Čo si pod tým predstaviť? Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, koberčeky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi.

Ideálna obuv pre dieťa

„Dôležité je vyberať topánky dôkladne. Chodidlo treba najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku. Nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku. Barefoot sú z tohto pohľadu vhodné na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima,“ vysvetľuje Fyziomama.

Čo je najdôležitejšie na správnej obuvi podľa fyzioterapeutky?

1. Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľata, tak palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus. Bolestivá deformita palca.
2. Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
3. Dĺžka topánky: Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol CM je potrebné topánky vymeniť. Opäť môžme pozorovať, že vo fáze odrazu sa nôžka môže predĺžiť aj o viac ako pol cm. V prípade, že na to nie je miesto, prsty sú deformované.
4. Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, tým sa svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú.
5. Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky. Tá bude adekvátne reagovať na zmeny práve prechádzaním povrchu a zostane aktívna.
6. Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou: To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Potom tieto detičky nevedia zastaviť, lebo neustále naháňajú ťažisko. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achilových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
7. Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
8. Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.

Všetky spomínané atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.

Čo ešte trápi rodičov?

Nosenie topánok s pevnou pätou, používanie ortopedickej obuvi či vložiek či chôdze doma naboso. Aj tieto otázky trápia mnohých rodičov a my sme hľadali na ne odpovede. Mnohí odborníci sa vo svojich názoroch odlišujú, fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, ktorá sa zaoberá hlavne deťmi a ich vývojom, nám ponúkla svoj pohľad na tieto problematiky.

„Pevnú pätu u začiatočných chodcov neodporúčam, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľný u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.

Podľa môjho názoru trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.

Často sa stretávam s názorom že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. Prečo? Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.

Netreba robiť paniku

Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťa postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej. Už spomínanú klenbu si treba všímať okolo 3.-6. roku života.

Kedy vyhľadať lekára?

Lekára by ste mali vyhľadať, ak:

• Dieťa nechodí ani po 18. mesiaci života.
• Dieťa zaostáva aj v iných oblastiach vývoja, napríklad v jemnej motorike alebo reči.
• Dieťa má problémy s koordináciou pohybov.
• Dieťa má svalovú slabosť.

Čo ešte trápi rodičov?

Nosenie topánok s pevnou pätou, používanie ortopedickej obuvi či vložiek či chôdze doma naboso. Aj tieto otázky trápia mnohých rodičov a my sme hľadali na ne odpovede. Mnohí odborníci sa vo svojich názoroch odlišujú, fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, ktorá sa zaoberá hlavne deťmi a ich vývojom, nám ponúkla svoj pohľad na tieto problematiky.

„Pevnú pätu u začiatočných chodcov neodporúčam, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľný u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.

Podľa môjho názoru trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Aj tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.

Často sa stretávam s názorom že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. Prečo? Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.

tags: #dieta #sa #nepostavi #na #nozky #podadte