V posledných rokoch sa konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi opäť vyhrotil, pričom sa objavujú vážne obvinenia voči Izraelu z páchaniu genocídy v Pásme Gazy. Tieto obvinenia vychádzajú z radu incidentov a politík, ktoré vyvolali medzinárodné znepokojenie a viedli k právnym krokom na medzinárodnej scéne.
Prvá arabsko-izraelská vojna v roku 1948 viedla k zriadeniu Izraela na väčšine územia Mandátnej Palestíny. Po Šesťdňovej vojne v roku 1967 Izrael okupuje palestínske územia Západného brehu Jordánu a Pásmo Gazy. Od roku 2007 je Pásmo Gazy riadené islamistickou militantnou skupinou Hamás. Po prevzatí moci Hamásom Izrael uvalil blokádu pásma Gazy, ktorá výrazne poškodila jeho ekonomiku.
V rokoch 2018-2019 prebiehali v blízkosti hranice Gazy a Izraela veľké týždenné organizované protesty, ktoré boli násilne potlačené Izraelom, ktorého ostreľovači zabili stovky a zranili tisíce Palestínčanov.
Brzy po vypuknutí izraelsko-palestínskej krízy v roku 2021 začalo vojenské krídlo Hamásu, brigády al-Kassáma, plánovať operáciu proti Izraelu. Dňa 7. októbra 2023 viedol Hamás útok na Izrael z Gazy, ktorý mal za následok najmenej 1 139 mŕtvych, väčšinou civilistov. Izrael odpovedal vysoko deštruktívnou bombardovacou kampaňou, po ktorej 27. októbra nasledovala invázia do Pásma Gazy.
Rada štátov, organizácií i expertov obvinila Izrael z toho, že počas vojny v Pásme Gazy páchá genocídu tamojšieho palestínskeho obyvateľstva. Toto obvinenie spočíva mimo iného v úmyselnom zabíjaní, nútenom vysídľovaní a vyhladovaní obyvateľstva, blokáde humanitárnej pomoci, ničení civilnej infraštruktúry, bombardovaní nemocníc alebo zabíjaní zdravotníckych pracovníkov.
Izraelská vláda tieto obvinenia odmieta a situáciu v oblasti vykladá ako akt sebaobrany na útok Hamásu na Izrael zo 7. októbra 2023. Z prevádzania genocídy Palestínčanov je Izrael však obviňovaný špeciálnym výborom Organizácie spojených národov, nevládnymi organizáciami (vrátane Amnesty International, Human Rights Watch, Lekárov bez hraníc alebo Be-celem) a ďalšími expertmi na medzinárodné právo a genocídy.
Obvinenia z genocídy a medzinárodné reakcie
V septembri 2025 nezávislá vyšetrovacia komisia OSN vo svojej záverečnej správe uviedla, že Izrael pácha v Pásme Gazy genocídu v snahe zničiť Palestínčanov a premiér Benjamin Netanjahu, prezident Jicchak Herzog a v čase vydania správy už bývalý minister obrany Jo'av Galant k nej podnecovali.
Kvôli izraelskému postupu v Gaze sa koncom roka 2023 Juhoafrická republika obrátila na Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Izrael podľa nej v Gaze pácha genocídu a netrestá osoby, ktoré k nej podnecujú. Je tiež presvedčená, že sa Izrael dopúšťa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. V januári 2024 súd nariadil Izraelu, aby učinil všetky kroky na zabránenie genocídy a zlepšil humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. V máji súd Izraelu nariadil, aby zastavil ofenzívu v Rafahu na juhu Pásma Gazy a otvoril miestny hraničný priechod pre humanitárnu pomoc.
Úmluva o genocíde z roku 1948 definuje genocídu ako akýkoľvek z piatich „činov, spáchaných s úmyslom zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“. Ide o usmrtenie členov skupiny, ich ťažké ublíženie na zdraví alebo duševné ujme, nastolenie životných podmienok s cieľom zničiť túto skupinu, zabránenie pôrodom a násilné premiestnenie detí zo skupiny. Genocída je zločin špeciálneho úmyslu (dolus specialis); je vykonávaná zámerne, pričom obete sú zamerané na základe skutočného alebo domnelého členstva v chránenej skupine.
Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý stíha jednotlivcov za ich rolu pri genocíde a ďalších zločinoch proti ľudskosti, čelil sledovaniu a zastrašovaniu zo strany izraelských tajných služieb ešte pred začiatkom vojny v Gaze. Izrael aj Spojené štáty napadli legitimitu a jurisdikciu ICC.
Počet obetí a humanitárna situácia
Zpráva Euro-Mediterranean Human Rights Monitor zverejnená 18. novembra 2023, ktorá označuje izraelské akcie v Gaze za genocídu, uviedla, že v Gaze bolo zabitých 15 271 Palestínčanov a 32 310 zranených. Ďalej sa pohřešovalo 41 500 ľudí. Aktualizované údaje uvádzali ďalšie zdroje, najčastejšie Ministerstvo zdravotníctva Pásma Gazy, pričom 9 týždňov bolo podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí v Gaze zabitých viac ako 18 000 Palestínčanov. Z tohto počtu boli podľa odhadu palestínskeho ministerstva zdravotníctva 70 % ženy a deti.
K 14. januáru 2024, teda po 100 dňoch od začiatku izraelského útoku na Gazu, úrady uvádzali, že bolo zabitých cez 23 900 ľudí. Do 10. mája počet mŕtvych presiahol 35 000, z toho tretina bola z neidentifikovaných tiel. K 31. augustu 2024 sa podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze počet obetí zvýšil na 40 691 a menovite identifikovaných 34 344. Medzi identifikovanými mŕtvymi bolo 17 652 (51 %) žien a detí, 2 955 (9 %) starších osôb oboch pohlaví a 13 737 (40 %) mužov.
V novembri 2024 zverejnila OSN analýzu zahrňujúcu iba obete overené najmenej tromi nezávislými zdrojmi po dobu šiestich mesiacov od novembra 2023 do apríla 2024. Zistila, že 70 % z 8 119 overených úmrtí boli ženy a deti.
V januári 2025 vyšla v The Lancet štúdia odborníkov z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny (LSHTM), Cambridgeskej univerzity a americkej Yaleovej univerzity. Podľa ich výskumu bol údaj o počte obetí uvádzaný hnutím Hamás podhodnotený asi o 41 %. Štúdia sa zamerala na obdobie medzi októbrom 2023 a júnom 2024. Podľa dát Ministerstva zdravotníctva v Gaze malo byť cez 37 tisíc obetí. Podľa štúdie sa však reálny počet palestínskych obetí pohyboval cez 64 tisíc. Asi 59 % obetí bojov v Gaze boli podľa tejto štúdie ženy, deti a ľudia starší ako 65 rokov.
Štúdia z februára 2025 zverejnená v The Lancet odhaduje, že očakávaná dĺžka života v Pásme Gazy sa medzi októbrom 2023 a septembrom 2024 znížila o 34,9 rokov, s vylúčením nepriamych úmrtí, ako je podvýživa alebo narušenie zdravotníckych služieb.
Výskumníci v oblasti verejného zdravia Rasha Khatib, Martin McKee a Salim Yusuf, zverejnili v júli 2024 v korešpondenčnej sekcii časopisu The Lancet odhad počtu úmrtí, ktoré mohli byť v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch nepriamo spôsobené týmto konfliktom. Očakáva sa, že nepriame palestínske úmrtia na choroby budú oveľa vyššie kvôli intenzite konfliktu, zničeniu infraštruktúry zdravotnej starostlivosti, nedostatku jedla, vody, prístrešia a bezpečných miest pre útek civilistov a zníženiu financovania UNRWA. S použitím iných konfliktov ako referenčného bodu odhadli, že celkový počet úmrtí súvisiacich s konfliktom v Gaze bude pravdepodobne trikrát až 15-krát vyšší ako hlásený počet obetí. Vynásobením počtu hlásených úmrtí piatimi argumentovali, že podľa konzervatívneho odhadu „súčasnému konfliktu v Gaze možno pripísať 186 000 alebo dokonca viac úmrtí“.
Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy uvádzalo celkový počet 29 tisíc mŕtvych, pričom táto inštitúcia nerozlišuje medzi mŕtvymi civilistami a bojovníkmi.
Prečo humanitárne skupiny mlčali o Gaze | Dokument DW
Retorika a podnecovanie
Podľa správy Univerzitnej siete pre ľudské práva z mája 2024 „predstavujú akcie prijaté izraelskou vládou a armádou v Gaze a týkajúce sa Gazy po útokoch Hamásu zo 7. októbra 2023 priame podnecovanie k genocíde“. V rámci súdneho sporu Defense for Children International - Palestine et al proti Biden et al svedčil historik holokaustu Barry Trachtenberg, že medzi historikmi genocídy existuje zhoda, že situácia v Gaze je genocídou, a to predovšetkým preto, že vyhlásenia izraelských predstaviteľov to jasne uvádzajú. Povedal: „Sledujeme, ako sa genocída vyvíja, keď o nej hovoríme. V otvorenom liste zverejnenom 15. októbra naznačujú ich úmysel spáchať genocídu.“
Nevládna organizácia Law for Palestine zostavila zoznam viac ako 500 vyhlásení izraelských politických a vojenských predstaviteľov, ktorí podľa ich pohľadu vyzývajú ku genocíde.
Dňa 7. októbra povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu, že obyvatelia Gazy zaplatia „vysokú cenu“ a Izrael premení časti Gazy „na trosky“. Britský historik zaoberajúci sa genocídami Mark Levene tvrdí, že v súvislosti s genocídou rétorika Netanjahuových vlád postupne silnela. Túto rétoriku podporila aj novinárka Tia Goldenbergová v AP News, ktorá upozornila na výroky izraelského ministra financií Becal'ela Smotriča podporujúce genocídnu rétoriku.
Izraelský historik Raz Segal a právnik Luigi Daniele tiež poukázali na rastúcu genocídnu rétoriku pred októbrom 2023, zdôraznili článok z mája 2023 v Times of Israel, ktorý hovoril, že jediný spôsob, ako dosiahnuť mier, je „vymazať“ Palestínu a že existencia Palestíny je „urážkou spoločnosti, morálky, ľudskosti“. Článok ďalej podľa Segala a Daniele vyzýva k prevýchove Palestínčanov a deklaruje, že môžu požívať práva iba v prípade, že už nebudú existovať ako národ.
Segal a Daniele poukazujú na predchádzajúce komentáre ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira, bývalej členky Knesetu Ajelet Šakedovej a ministra financií Smotriča, ktorí vo februári 2023 vyzvali na zničenie palestínskych dedín na Západnom brehu Jordánu.
Dňa 9. októbra 2023 povedal izraelský minister obrany Jo'av Galant: „Nariadil som kompletnú blokádu Pásma Gazy. Žiadna elektrina, žiadne potraviny, žiadny plyn, všetko bude zatvorené. Bojujeme proti ľudským zvieratám a podľa toho konáme.“ Toto vyhlásenie bolo charakterizované ako príklad dehumanizácie. Podľa Kennetha Rotha, amerického právnika a ľudskoprávneho aktivistu, zatiaľ čo niektorí ospravedlňujú tento výrok, že odkazoval iba na Hamás, kontext jasne ukazuje, že výraz „ľudské zvieratá“ sa týkal každého v Gaze. Tento výrok bol tiež spojený s hladomorom v Pásme Gazy.
Dalej dňa 10. októbra Galant povedal: „Gaza sa nevrátí k tomu, čo bolo predtým. Nebude žiadny Hamás.“ Izraelský minister poľnohospodárstva Avi Dichter vyzval na Kanáli 12, aby bola vojna „Nakbou v Gaze“. Izraelský minister národného dedičstva Amichaj Eliyahu vyzval na zhodenie atómovej bomby na Gazu. Minister komunikácií Šlomo Kar'i obhajoval nútené odsuny civilistov z Gazy a osídlenie regiónu Izraelom, čo bol postoj, ktorý podporili aj ďalší ministri ako Ben-Gvir a Becal'el Smotrič.
Dov Waxman, riaditeľ Y&S Nazarian Center for Israel Studies Kalifornskej univerzity v Los Angeles, povedal, že niektoré rétoriky krajne pravicových ministrov môžu byť vnímané ako „potenciálne genocídne“ pri dehumanizácii palestínskych civilistov.
Ani Úmluva o genocíde, ani judikatúra Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) nevyžaduje minimálny počet obetí na definovanie genocídy. Genocída je stanovená, ak sú spáchané kvalifikované činy proti „primerane významnému počtu“ alebo „významnej časti skupiny, ako je jej vedenie“.
tags: #izraelcan #upalil #palestinske #dieta