V právnom poriadku Slovenskej republiky sú starostlivosť o maloleté deti a s ňou spojená vyživovacia povinnosť detailne upravené. Tieto aspekty sa dotýkajú každodennej reality rodín a súdnych sporov, pričom kľúčovým cieľom je vždy zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Jedným z dôležitých právnych princípov je právo dieťaťa byť vypočuté v konaniach, ktoré sa ho týkajú. Touto problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý skonštatoval, že dieťa má jednoznačne právo byť vypočuté, pretože ak sa predmetná vec týka dieťaťa, je dôležité, aby na vec povedalo svoj názor, akým spôsobom to vníma a podobne. Dôležité však je psychická vyspelosť dieťaťa. To je však už na uvážení súdu a tiež predmetného sporu. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že dieťa má právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. To ešte neznamená, že dieťa musí byť bezpodmienečne v každom takomto konaní vypočuté, najmä v procesnej situácii, keď pre absenciu iných právne významných skutočností by takýto postup či dlhšie dokazovanie bolo zjavne nadbytočné a neúčelné. Tak to môže byť napríklad v procesnej situácii, keď súd dospeje k záveru, že v ním posudzovanej veci podmienky na pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (ide o pozbavenie výkonu rodičovských práv) rodiča k maloletému dieťaťu nie sú preukázané.
Podľa našich skúseností súdy vypočúvajú deti priamo na súde od 12 rokov veku. Nie je však vylúčené, že by vypočuli aj dieťa v nižšom veku. Doteraz vo svojej praxi som sa stretla s vypočutím dieťaťa priamo na súde vo veku 8 rokov, čo sa mi však nezdalo vhodné. Často však výsluch vykoná detský psychológ, nie však na súde.
Vyživovacia povinnosť a životná úroveň rodičov
Zákonnú vyživovaciu povinnosť upravuje § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Zákonná vyživovacia povinnosť nie je obmedzená vekom dieťaťa, t.j. nezaniká dosiahnutím plnoletosti. Každé dieťa má podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine ďalej upravuje, v akom rozsahu rodičia maloletého dieťaťa prispievajú na výživu dieťaťa. Prihliada sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Podľa Metodiky na výpočet výživného (tzv. tabuľkové výživné vypracované Ministerstvom spravodlivosti SR), ak má rodič vyššiu životnú úroveň, výživné by malo zohľadňovať viac než len základné potreby dieťaťa. Z judikatúry vyplýva, že rodič poverený starostlivosťou o maloleté deti by mal mať k dispozícii finančné prostriedky pre zabezpečenie ich základných životných potrieb primeraných životnej úrovni oboch rodičov, aby mohol svoju úlohu súdnym rozhodnutím mu zverenú zodpovedne plniť (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co 428/2010). Vyššia životná úroveň rodiča tiež umožňuje určenie časti výživného na tvorbu úspor (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ak je predpoklad, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, bude mať vyššie výdavky na maloletého, súd môže pri rozhodovaní o výživnom rozhodnúť aj o tom, že povinný rodič bude prispievať na výživné aj sumou určenou na tvorbu úspor maloletého. V takomto prípade bude výživné zložené z dvoch častí, jedna časť bude určená na tzv. bežné výdavky a druhá časť na tvorbu úspor.
Sumu určenú na tvorbu úspor bude rodič poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Čo je to tzv. tezaurácia výživného? Ide o formu sporenia alebo investovania časti výživného na budúcnosť dieťaťa.
Zabezpečenie starostlivosti o deti a práca rodičov
Žiadny zákon Vám nepredpisuje presný spôsob starostlivosti o maloleté deti. Ako rodičia ste v zmysle zákona o rodine povinní obaja zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie... Je na Vás akým spôsobom zabezpečujete starostlivosť o Vaše maloleté deti. Túto starostlivosť však musíte zabezpečovať najlepšie ako viete a v najlepšom záujme Vašich maloletých detí v zmysle článku 5 zákona o rodine. Tzn., že v prípade, ak neviete v určitý čas zabezpečiť sama osobnú starostlivosť, musíte sa zariadiť tak, aby bola osobná starostlivosť o maloleté deti zabezpečená (napr. pomocou starých rodičov).
V prípade, ak máte otázky týkajúce sa práce a starostlivosti o deti, je dôležité posúdiť konkrétnu situáciu. Napríklad, ak máte deti vo veku 12 a 10 rokov a manžel má každý tretí deň 24-hodinovú službu, čím by deti mohli zostať samé doma celé popoludnie alebo v noci, je potrebné zabezpečiť ich dozor. Napriek tomu, že u dieťaťa vo veku 17 rokov je sebestačné, je stále potrebné dbať na jeho dohľad. Z rovnakých dôvodov pri dĺžke absencie siedmich dní odporúčame aspoň periodickejší dozor dospelého - nie iba telefonické hovory a prítomnosť staršej osoby. Táto situácia ale závisí od konkrétnej situácie a konkrétnych okolností. Záleží na zrelosti dieťaťa, jeho schopnosti postarať sa o seba a na množstve rôznych faktorov. Bez dlhšieho rozhodovania však platí, že by mal byť zabezpečený adekvátny dozor. Ak sa mu niečo stane, nesie dozor zodpovednosť, lebo stále je maloletý.
V prípade, že máte pracovné povinnosti, ktoré Vám neumožňujú zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti, je Vašou povinnosťou nájsť adekvátne riešenie. V zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine platí, že „Rodičia, ktorí si neplnia vyživovaciu povinnosť, môžu byť obmedzení vo výkone rodičovských práv alebo môžu byť pozbavení rodičovských práv.“ Z týchto dôvodov by ste mohli žiadať napr. to, aby súd zveril deti len Vám, s tým, že by ste si zabezpečili inú osobu na stráženie v čase Vašej neprítomnosti.
Čo sa týka umiestnenia dieťaťa v školskom stravovacom zariadení, cieľom podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2, písm. s) školského zákona - Zabezpečenie diétneho stravovania - je poskytnúť priestor v zariadeniach školského stravovania aj pre stravovanie detí/žiakov so zdravotnými obmedzeniami tak, aby ich pobyt v školách a školských zariadeniach počas výchovno-vzdelávacieho procesu bol rovnocenný s ostatnými deťmi/žiakmi. Diétna strava v zariadení školského stravovania je nevyhnutná pre deti/žiakov s vybranými diagnózami (napr. cukrovka, potravinové alergie, a pod.).
Detská stravovacia politika a diéty
Šetriaca diéta sa indikuje pri poruchách tráviaceho systému s dlhodobým priebehom, ktoré si nevyžadujú zmeny v energetickom príjme stravy. Sú to funkčné poruchy žalúdka, funkčná žalúdočná dyspepsia, poruchy sekrécie (hyperacidita), chronický zápal žalúdka, vredová choroba žalúdka a dvanástnika, niektoré stavy po resekcii žalúdka, chronické ochorenia žalúdka a žlčníka v pokojovom štádiu. Ďalej sem patria horúčkovité stavy a stavy po infarkte myokardu. Diabetická diéta sa indikuje predovšetkým diabetikom mladšieho, stredného, vyššieho a pokročilého veku, teda pre väčšinu hospitalizovaných pacientov. Pre diabetikov mladšieho veku alebo s väčšou energetickou spotrebou platí jej modifikácia (prepočet jedálneho lístka na množstvo výmenných sacharidových - chlebových jednotiek). Viac informácii: Materiálno - spotrebné normy a receptúry pre diétne stravovanie (revízia 2023) s účinnosťou od 1. 9. 2023.
Zdravé stravovanie pre deti - dozviete sa o sacharidoch, tukoch, bielkovinách, vitamínoch a minerálnych soliach
V prípade, ak ide o striedavú osobnú starostlivosť, rodičia prispievajú na výživu dieťaťa priamo. V súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pri určovaní výživného prihliada súd na to, či rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je schopný zabezpečiť výživu dieťaťa sám. V prípade osobnej starostlivosti jedného rodiča súd určuje výživné, ktoré je nevyhnutné poskytovať na výdavky pre dieťa. V zmysle § 62 ods. 5 platí, že „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“ V danom prípade súd upraví výšku sumy výživného na návrh.