Všetci rodičia sa niekedy dostanú do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Radšej dokonca aj hodinu sedí a hľadí do steny. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi. Niektoré vybrané predmety deti jednoducho až tak nezaujímajú. Spomeňte si na svoje školské roky, tiež vás pravdepodobne nebavil každý predmet. Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia. V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa. Ak vaše dieťa napríklad rado športuje, môžete si spoločne spočítať percento šancí na bránku, ktoré má jeho obľúbený futbalista.
Strata motivácie je častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme. Ďalším dôvodom je vek - puberta. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva.
Ak si všimnete, že sa vaše dieťa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi. Ak sa dieťa cíti byť preťažené úlohami a požiadavkami, ktoré sa naň zo školy hrnú, mali by rodičia vo svojich požiadavkách zvoľniť. Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene 10 minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí.
Rozpoznávanie a podpora špecifických potrieb
Keď rozpoznáte štýl učenia svojho dieťaťa, môžete oslavovať malé víťazstvo! Každému vyhovuje niečo iné. Podľa toho je vhodné voliť pomôcky. Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpisok a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie, film, ktorý danú tému spracováva.
Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.
Typy učenia:
- Vizuálny typ - Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí.
- Sluchový typ - Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje.
- Kinestetický typ - Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti.
- Logický typ - Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti.
Efektívne učebné techniky a prístupy
Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete. Ako rodičia môžete dieťa motivovať a uistiť, že keď pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmete hoc aj zlý výsledok a podporíte ho v predmetoch, ktoré mu idú.
Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať. Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie.
Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti, či vedomosti. Podporujú učenie k zodpovednosti a prístupu k „práci“, čo sa im neskôr v živote môže zísť. Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor, bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať. Ideálne je, ak nemajú pri sebe ani telefóny. Zapnúť ich môžu po skončení úloh.
Domáce štúdium by nemalo trvať príliš dlho, keď sa jedná o žiakov základnej školy a najmä prvého stupňa, určite by nemalo trvať celé hodiny, ideálne je, ak sa úlohy stihnú vybaviť za 30, maximálne 40 minút. Zo začiatku to však niekedy nejde a učenie trvá dlhšie, buďte preto trpezliví. Často sa dieťaťu už poobede alebo po krúžku nechce, čo bol aj náš prípad.
Ak sa s vašim malým žiakom učíte matematiku, nechajte ho samého prísť na výsledok, samého čítať zadanie a podobne. Ak zadaniu nerozumie, alebo si nevie poradiť s príkladom, dávajte mu rôzne otázky, ktoré ho môžu na výsledok naviesť. Ľudia sa učia z vlastných chýb a tak ho pokojne nechajte pomýliť sa. Ak pochopí dieťa princíp, akým sa nejaký príklad počíta, dávajte mu podobné príklady častejšie, aby sa mu ten princíp úplne zafixoval.
Ak má dieťa v prvých ročníkoch problém s písaním, inak, ako tréningom to nepôjde. Uzavrite teda dohodu, že každý deň, aj cez prázdniny, napíšete tri dlhšie vety. Pokojne si ich môže dieťa samo vymyslieť, alebo odpísať z knižky. Super nápad, ktorý funguje je písanie denníčka.
Najmä starší žiaci dostávajú úlohy dopredu - napríklad o dva týždne treba odovzdať projekt, o mesiac bude polročná písomná práca a podobne. Je fajn, ak o týchto termínoch vie a má ich niekde vyznačené a priebežne sa na ne pripravuje, teda neučí sa deň pred písomkou, alebo nerobí veľký projekt na poslednú chvíľu, pretože je to stresujúce a môže sa stať, že takáto príprava bude nedostatočná. Máme to tak aj my v práci, máme deadliny, ktoré keď chceme stihnúť, musíme s prípravou začať v predstihu a stíhame ich aj vďaka prípravným krokom a menším cieľom. Rovnako dôležité je plánovanie počas samotnej písomky. Naučte svoje dieťa, aby odpovedalo jednoducho, ale presne a nestrácalo čas nepodstatnými vecami.
Ak sa má vaše dieťa naučiť dlhšiu báseň naspamäť, najlepšie bude, ak sa pustí do práce hneď, nie až deň či dva pred termínom skúšania. Najskôr si s ním básničku len čítajte, potom zistite, či jej rozumie. Nakoniec si ju rozdeľte na niekoľko častí a každý deň sa s ním naučte jednu jej časť.
Veľa detí keď číta, vôbec nevie, o čom číta. Snažte sa zistiť, či vaše dieťa rozumie textu, pýtajte sa ho, vysvetľujte. Môže mať napríklad problém s chronológiou - vtedy je dobré nakresliť mu časovú os, kde vysvetlíte, čo sa kedy odohráva a že v texte je možné aj neskôr vracať sa na začiatok príbehu a podobne. S týmto môže mať totiž veľa detí problém a v príbehu, alebo v texte, sa tak ľahko stratia. Po prečítaní rozprávky sa dieťaťa pýtajte, o čom bola a čo bola podľa neho hlavná myšlienka textu.
Učiť sa môžeme s dieťaťom stále, nie len pri robení domácich úloh. Slovná zásoba z angličtiny sa dá opakovať aj v kuchyni pri varení, obliekaní, či hraní spoločenských hier, kedy slovenské slová nahradíme anglickými - môžeme tak dieťa ľahko naučiť potraviny, farby, názvy oblečenia, členov rodiny, aj jednoduché vety. Rovnako vieme dieťa učiť prvouku, chémiu či fyziku vonku počas prechádzky vysvetľovaním jednoduchých zákonov prírody.
Motivácia a pozitívne posilnenie
Žiadny rodič nie je nadšený z toho, že sa dieťaťu nechce učiť a hlavne, že nosí domov zlé známky. Dôležité je však zachovať pokoj. Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva. Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať.
Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde sa vám s väčšou pravdepodobnosťou otvorí. Namiesto trestania stanovte dieťaťu jasné hranice, aby pochopilo, že nič nie je zadarmo. Ak sa ale snaží a má disciplínu, dostavia sa výsledky, ktoré na začiatku cesty vyzerali nedosiahnuteľne.
S odmenami buďte opatrní - používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok. Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády, projektové práce a podobne. Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku. Pri odmeňovaní záleží na povahe dieťaťa, ale aj na štýle komunikácie rodiča a dieťaťa. Na niekoho to funguje veľmi dobre: splníš spoločný cieľ a dostaneš „výplatu“ ako v zamestnaní.
Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. „Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik.
Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková.
Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.
Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková.
„Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou.
Možno aj vy patríte medzi dospelých, ktorí keď si spomenú na svoje školské časy, písomky, testy a hodnotenia, zviera sa vám žalúdok a veľmi dobre si viete vybaviť úzkosť, ktorú ste vtedy prežívali. A to nie je dobre. Určite nechcete, aby podobné veci zažívalo aj vaše dieťa a tak sa ho snažte motivovať, chváliť a podporovať miesto strašenia a kritizovania.
Vždy prichádzajú aj zlé a náročné chvíľky a každé dieťa potrebuje silnú motiváciu, aby sa cez ne prenieslo. Mojou motiváciou je list od mojej profesorky, ktorá vo mňa verí. Nechcem ju sklamať, a preto sa znova prinútim učiť sa. Vytvorte si s dieťaťom list, prečo sa má učiť, čo je jeho cieľom, aký to má zmysel.
Ako motivovať deti k učeniu
Čo robiť, keď sa dieťa nechce učiť?
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry.
„Musíte sa vyhnúť zmätku. Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková. Problémová je aj závislosť na rodičoch. „A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne.“ Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Podľa Štěpánky Zoubkovej, „práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.“ Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.
Čo robiť, ak má dieťa problém so zapamätaním? Učiť sa učiť je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a dôveru. Podporte svoje dieťa v tom, aby si našlo vlastný spôsob učenia - s hrou, pochopením a pravidelnosťou sa z učenia stane prirodzená súčasť dňa.
Kedy treba vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková. Nie vždy, je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. „Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Ak sa vaše dieťa naozaj veľmi snaží a učenie mu nejde, problém môže byť aj v tom, že môže mať nejakú poruchu učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dyskalkúliu alebo iný problém. V takomto prípade je najvhodnejšie navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Dieťa s vývinovými poruchami učenia musí na sebe pracovať trikrát toľko ako dieťa bez nich. Pamäť nám funguje slabšie. Potrebujeme dlhší čas na učenie, aby sme dosiahli polovicu z toho, čo ostatní.
V zahraničí sa deti s vývinovými poruchami učenia označujú ako výnimočné deti a potrebujú aj výnimočný prístup. Nie je to iba o tom, čo je odporúčané, ale aj o tom, čo na dieťa funguje.
Ak zistíte, že je vaše dieťa žiakom vizuálnym typom, bude vždy dôležité, ako, čo a kde má zapísané, či nakreslené. Podporujte preto pri jeho učení sa vizuálne prvky. Ak je vaše dieťa žiak poslucháč, najlepšie pre neho je, ak si látku poriadne vypočuje v škole a doma si s ním učivo nahlas opakujete. Existujú aj deti, ktoré potrebujú z textu urobiť akýsi vzorec - očistiť ho od nie až tak podstatných informácií.
Metóda Loci nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Používa sa tak, že si do vášho bytu/domu dieťa uloží pojmy, ktoré sa má naučiť. Keď odpovedá, dokáže si pomocou tejto techniky na odborné výrazy spomenúť. Mne funguje technika príbehov. Vymýšľam si bláznivý príbeh, do ktorého vkladám slová, ktoré si potrebujem zapamätať. Všimla som si, že čím je príbeh veselší, tým skôr si slová zapamätám. Výborne mi funguje aj technika skratiek, kde si slová zapamätám podľa skratky. Pokiaľ sú príbehy priveľa, vymyslite s dieťaťom vtipnú vetu, podľa ktorej si veci dokáže zapamätať.
