Všetci rodičia sa niekedy dostali do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi. Niektoré vybrané predmety deti jednoducho až tak nezaujímajú. Spomeňte si na svoje školské roky, tiež vás pravdepodobne nebavil každý predmet. Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia. V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa. Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.
Strata motivácie je častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme. Ďalším dôvodom je vek - puberta. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva. Ak si všimnete, že sa vaše dieťa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi. Ak sa dieťa cíti byť preťažené úlohami a požiadavkami, ktoré sa naň zo školy hrnú, mali by rodičia vo svojich požiadavkách zvoľniť.
Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene 10 minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí. Keď rozpoznáte štýl učenia svojho dieťaťa, môžete oslavovať malé víťazstvo! Každému vyhovuje niečo iné. Podľa toho je vhodné voliť pomôcky. Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpisov a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie, film, ktorý danú tému spracováva.
Rozpoznávanie štýlov učenia
Existuje niekoľko typov učenia, ktoré je dôležité rozpoznať, aby sme mohli dieťaťu lepšie pomôcť:
- 🎨 Vizuálny typ - Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí.
- 🗣️ Sluchový typ - Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje.
- ✋ Kinestetický typ - Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti.
- 🔎 Logický typ - Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti.
Ako motivovať dieťa k učeniu
Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete. Ako rodičia môžete dieťa motivovať a uistiť, že keď pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmete hoc aj zlý výsledok a podporíte ho v predmetoch, ktoré mu idú. Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať.
Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie. Nie každý, kto hrá na gitare, je hneď rocková hviezda. Nie každý, kto kope do lopty, raz bude Messi. Nemôžete očakávať od každého absolútne majstrovstvo. Analogicky nemôžete čakať, že váš syn alebo dcéra budú jasní jednotkári alebo aspoň dvojkári. Z čisto štatistického hľadiska niekto musí byť priemerný a niekto aj podpriemerný. To však neznamená, že deti nebudú mať úspešný život a dobré zamestnanie.
Nie že by známky neboli dôležité, alebo že by ste sa nemali snažiť podporovať svoje dieťa v učení. Musíte však vedieť, aké sú jeho schopnosti. Ak má na čisté jednotky, ale nesnaží sa, trochu ho potlačte. Ak však skutočne drie aj na trojky, nekarhajte ho. Dôležité je však zachovať pokoj. Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva. Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať. Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde sa vám s väčšou pravdepodobnosťou otvorí.
Namiesto trestania stanovte dieťaťu jasné hranice, aby pochopilo, že nič nie je zadarmo. Ak sa ale snaží a má disciplínu, dostavia sa výsledky, ktoré na začiatku cesty vyzerali nedosiahnuteľne. S odmenami buďte opatrní - používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok. Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády, projektové práce a podobne. Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku. Pri odmeňovaní záleží na povahe dieťaťa, ale aj na štýle komunikácie rodiča a dieťaťa. Na niekoho to funguje veľmi dobre: splníš spoločný cieľ a dostaneš „výplatu“ ako v zamestnaní.
Dovoľte deťom sa aktívne zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú (samozrejme, ak je to možné). Ak sa napríklad potrebuje tento týždeň naučiť na testy z dejepisu a angličtiny, dajte mu možnosť vybrať si, čo bude robiť v pondelok a čo v utorok. Ďalším dobrým nápadom je stanoviť si spoločne ciele, ktoré povzbudia túžbu učiť sa. Vytvorte si trebárs mapu cieľov.
Pochvala je jedným z najúčinnejších prostriedkov motivácie. Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti. Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom.
Vytváranie vhodného prostredia pre učenie
Vytvorte im preto čo najpríjemnejšie prostredie, bez hluku, ktorý by ich zbytočne rozptyľoval. Prostredie, kde sa dieťa učí, by malo byť nerušivé. Takže na priechodnú obývačku zabudnite. Ak je možné, aby malo dieťa svoj stôl pri okne, za ktorým sú stromy, tak to je fajn. Stromy upokojujú, dodávajú energiu v ťažkých chvíľach. Dieťa by si malo vybrať miestnosť, kde sa bude učiť. Malo by to byť miesto, kde sa bude cítiť dobre. Ak si vyberie, že sa bude učiť v posteli, nezačnite sa hnevať, je to v poriadku. Možno práve tam sa cíti v bezpečí. V objatí periny a podopreté vankúšom. Len sa choďte presvedčiť, či nespí.
Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti, či vedomosti. Podporujú učenie k zodpovednosti a prístupu k „práci“, čo sa im neskôr v živote môže zísť. Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor, bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať. Ideálne je, ak nemajú pri sebe ani telefóny. Zapnúť ich môžu po skončení úloh.
Efektívne učebné techniky a prístupy
Domáce štúdium by však nemalo trvať príliš dlho, keď sa jedná o žiakov základnej školy a najmä prvého stupňa, ideálne je, ak sa úlohy stihnú vybaviť za 30, maximálne 40 minút. Zo začiatku to však niekedy nejde a učenie trvá dlhšie, buďte preto trpezliví. Často sa dieťaťu už poobede alebo po krúžku nechce, čo bol aj náš prípad.
Ak sa s vašim malým žiakom učíte matematiku, nechajte ho samého prísť na výsledok, samého čítať zadanie a podobne. Ak zadaniu nerozumie, alebo si nevie poradiť s príkladom, dávajte mu rôzne otázky, ktoré ho môžu na výsledok naviesť. Ľudia sa učia z vlastných chýb a tak ho pokojne nechajte pomýliť sa. Ak pochopí dieťa princíp, akým sa nejaký príklad počíta, dávajte mu podobné príklady častejšie, aby sa mu ten princíp úplne zafixoval.
Ak má dieťa v prvých ročníkoch problém s písaním, inak, ako tréningom to nepôjde. Uzavrite teda dohodu, že každý deň, aj cez prázdniny, napíšete tri dlhšie vety. Pokojne si ich môže dieťa samo vymyslieť, alebo odpísať z knižky. Super nápad, ktorý funguje je písanie denníčka.
Najmä starší žiaci dostávajú úlohy dopredu - napríklad o dva týždne treba odovzdať projekt, o mesiac bude polročná písomná práca a podobne. Je fajn, ak o týchto termínoch vie a má ich niekde vyznačené a priebežne sa na ne pripravuje, teda neučí sa deň pred písomkou, alebo nerobí veľký projekt na poslednú chvíľu, pretože je to stresujúce a môže sa stať, že takáto príprava bude nedostatočná. Máme to tak aj my v práci, máme deadliny, ktoré keď chceme stihnúť, musíme s prípravou začať v predstihu a stíhame ich aj vďaka prípravným krokom a menším cieľom. Rovnako dôležité je plánovanie počas samotnej písomky. Naučte svoje dieťa, aby odpovedalo jednoducho, ale presne a nestrácalo čas nepodstatnými vecami.
Ak sa má vaše dieťa naučiť dlhšiu báseň naspamäť, najlepšie bude, ak sa pustí do práce hneď, nie až deň či dva pred termínom skúšania. Najskôr si s ním básničku len čítajte, potom zistite, či jej rozumie. Nakoniec si ju rozdeľte na niekoľko častí a každý deň sa s ním naučte jednu jej časť.
Veľa detí keď číta, vôbec nevie, o čom číta. Snažte sa zistiť, či vaše dieťa rozumie textu, pýtajte sa ho, vysvetľujte. Môže mať napríklad problém s chronológiou - vtedy je dobré nakresliť mu časovú os, kde vysvetlíte, čo sa kedy odohráva a že v texte je možné aj neskôr vracať sa na začiatok príbehu a podobne. S týmto môže mať totiž veľa detí problém a v príbehu, alebo v texte, sa tak ľahko stratia. Po prečítaní rozprávky sa dieťaťa pýtajte, o čom bola a čo bola podľa neho hlavná myšlienka textu.
Učiť sa môžeme s dieťaťom stále, nie len pri robení domácich úloh. Slovná zásoba z angličtiny sa dá opakovať aj v kuchyni pri varení, obliekaní, či hraní spoločenských hier, kedy slovenské slová nahradíme anglickými - môžeme tak dieťa ľahko naučiť potraviny, farby, názvy oblečenia, členov rodiny, aj jednoduché vety. Rovnako vieme dieťa učiť prvouku, chémiu či fyziku vonku počas prechádzky vysvetľovaním jednoduchých zákonov prírody.
Rozpoznávanie a podpora špecifických potrieb
Niektoré deti totiž potrebujú pri učení oveľa väčšiu oporu, ako druhé a potrebujú vyslovene to, aby ich niekto naučil učiť sa. Čo s deťmi, ktoré si veľmi ťažko text zapamätajú? Je tu ďalšia stratégia, tentoraz čítania. Výbornou pomôckou pri učení je hľadanie kľúčových slov. Práve tieto slová hrajú dôležitú rolu pri učení. V dobrých učebniciach sú farebne vyznačené. Ak vaše dieťa rozumie týmto slovám, ste na dobrej ceste. Výborná aktivita je hľadať slová v texte. Vy nájdete slovo v texte a dieťa požiadate, aby sa ho pokúsilo nájsť. Ďalšou čitateľskou stratégiou je skimming. Je to o zbežnom pozretí textu, aby sa zistilo, o čom text je. Nie je možné, aby sa dieťa učilo všetko a hneď.
Máte dieťa s vývinovými poruchami učenia? V zahraničí sa tieto deti označujú ako výnimočné deti, a tieto deti potrebujú aj výnimočný prístup. Nie je to iba o tom, čo je odporúčané, ale aj o tom, čo na dieťa funguje. Ak zistíte, že je vaše dieťa žiakom vizuálnym typom, bude vždy dôležité, ako, čo a kde má zapísané, či nakreslené. Podporujte preto pri jeho učení sa vizuálne prvky. Ak je vaše dieťa žiak poslucháč, najlepšie pre neho je, ak si látku poriadne vypočuje v škole a doma si s ním učivo nahlas opakujete. Existujú aj deti, ktoré potrebujú z textu urobiť akýsi vzorec - očistiť ho od nie až tak podstatných informácií.
Metóda Loci nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Používa sa tak, že si do vášho bytu/domu dieťa uloží pojmy, ktoré sa má naučiť. Keď odpovedá, dokáže si pomocou tejto techniky na odborné výrazy spomenúť. Mne funguje technika príbehov. Vymýšľam si bláznivý príbeh, do ktorého vkladám slová, ktoré si potrebujem zapamätať. Všimla som si, že čím je príbeh veselší, tým skôr si slová zapamätám. Výborne mi funguje aj technika skratiek, kde si slová zapamätám podľa skratky. Pokiaľ sú príbehy priveľa, vymyslite s dieťaťom vtipnú vetu, podľa ktorej si veci dokáže zapamätať.
Ak sa vaše dieťa naozaj veľmi snaží a učenie mu nejde, problém môže byť aj v tom, že môže mať nejakú poruchu učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dyskalkúliu alebo iný problém. V takomto prípade je najvhodnejšie navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí. Nie vždy je za tým strata motivácie. Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť. Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Ak sa vaše dieťa naozaj veľmi snaží a učenie mu nejde, problém môže byť aj v tom, že môže mať nejakú poruchu učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dyskalkúliu alebo iný problém. V takomto prípade je najvhodnejšie navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.