Prevracanie očí u detí: Možné príčiny a kedy navštíviť lekára

Očkovanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o dieťa, ktorá chráni pred vážnymi infekčnými ochoreniami. Avšak, ako pri každom medicínskom zákroku, aj po očkovaní sa môžu vyskytnúť nežiaduce reakcie. Jednou z obáv, ktoré môžu rodičia spozorovať, je prevracanie očí u bábätka. Tento článok sa zameriava na možné príčiny tohto javu, ako postupovať a kedy vyhľadať lekársku pomoc.

Úvod

Reakcie na očkovanie sú rôznorodé a individuálne. Väčšina z nich je mierna a prechodná, ako napríklad zvýšená teplota, plačlivosť alebo lokálna reakcia v mieste vpichu. Prevracanie očí, hoci menej časté, môže vyvolať u rodičov značný stres a úzkosť. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými reakciami a závažnými stavmi, ktoré si vyžadujú okamžitú lekársku intervenciu.

Možné príčiny prevracania očí u bábätka

Prevracanie očí u bábätka môže mať viacero príčin, ktoré nemusia vždy súvisieť s očkovaním. Medzi najčastejšie patria:

• Únava a ospalosť: Bábätká, najmä tie malé, môžu prejavovať únavu prevracaním očí.
• Zahľadenosť: Niekedy sa bábätká zahľadia do diaľky a ich oči sa môžu zdať prevrátené.
• Benígne paroxyzmálne tortikolis: Ide o neškodný stav, ktorý sa prejavuje opakovaným nakláňaním hlavy na jednu stranu, čo môže spôsobiť aj prevracanie očí.
• Febrilné kŕče: Kŕče spôsobené vysokou teplotou, ktoré sa môžu vyskytnúť po očkovaní.
• Neurologické problémy: V zriedkavých prípadoch môže byť prevracanie očí prejavom neurologického ochorenia, ako je epilepsia.

V jednom z prípadov, ktorý bol spomenutý, syn mal asi 4 roky, keď ho rodičia našli poležiačky pozerať "do blba" - ležal vystretý, ale bez kŕčov, len s vytretymi očami dohora. Po vyšetrení u neurológa mu bolo predpísaných iba vitamíny s odôvodnením, že je len vyčerpaný. Neskôr sa však ukázalo, že išlo o formu epilepsie, ktorá bola potvrdená na Kramároch u špecialistky. Dieťa dostalo lieky a odvtedy bolo bez záchvatov. Tento príklad zdôrazňuje dôležitosť dôkladného neurologického vyšetrenia, ak máte obavy.

Očkovanie a možné nežiaduce reakcie

Očkovanie je pre dieťa prospešné, ale môže spôsobiť nežiaduce účinky. Medzi bežné reakcie patria:

• Horúčka: Zvýšená telesná teplota je častá reakcia na očkovanie.

Horúčka u detí: príčiny, príznaky a liečba

Horúčka je zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C. Je to prirodzená obranná reakcia organizmu na infekciu alebo zápal. U detí je horúčka veľmi častá a môže mať rôzne príčiny, od bežných vírusových infekcií až po vážne ochorenia.

Príčiny horúčky:

• Infekcie: Najčastejšou príčinou horúčky u detí sú vírusové infekcie, ako napríklad prechladnutie, chrípka alebo infekcie horných dýchacích ciest. Baktériové infekcie, ako napríklad zápal stredného ucha, zápal pľúc alebo infekcie močových ciest, sú menej časté, ale môžu spôsobiť vyššiu horúčku.
• Očkovanie: Horúčka sa môže vyskytnúť ako vedľajší účinok očkovania, zvyčajne do 48 hodín po podaní vakcíny.
• Zápalové ochorenia: Rôzne zápalové ochorenia, ako napríklad reumatické zápaly kĺbov alebo nádory, môžu spôsobiť horúčku.
• Prerezávanie zúbkov: Prerezávanie zúbkov môže spôsobiť mierne zvýšenie telesnej teploty, ale zvyčajne nespôsobí horúčku nad 38 °C.

Príznaky horúčky:

• Zvýšená telesná teplota: Dieťa je teplé až horúce na dotyk.
• Studené končatiny: Ruky a nohy môžu byť studené, najmä pri stúpaní teploty.
• Červené líca a lesklé oči: Dieťa môže mať červené líca a lesklé oči.
• Triaška: Dieťa môže mať triašku.
• Bolesť hlavy: Dieťa sa môže sťažovať na bolesť hlavy.
• Nepokoj a podráždenosť: Dieťa môže byť nepokojné a podráždené.
• Potenie: Pri poklese teploty sa môže dieťa potiť.

Meranie teploty:

• Rektálna teplota: Meranie teploty v konečníku je najpresnejšie, ale u novorodencov hrozí riziko poškodenia konečníka.
• Axilárna teplota: Meranie teploty pod pazuchou je menej presné, ale jednoduchšie a bezpečnejšie.
• Tympanálna teplota: Meranie teploty v uchu je často nepresné, ak sa vykonáva nesprávne.
• Bezkontaktné teplomery: Meranie teploty na čele je populárne, ale môže byť menej presné.

Liečba horúčky:

• Lieky proti horúčke: Najčastejšie sa používajú lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu. Dávkovanie lieku závisí od hmotnosti dieťaťa.
• Tekutiny: Dôležité je, aby dieťa pilo dostatok tekutín, aby sa predišlo dehydratácii.
• Oblečenie: Dieťa by malo mať na sebe voľné, vzdušné oblečenie.
• Vetrana miestnosť: Dieťa by malo byť v dobre vetranej a neprekúrenej miestnosti.
• Zábaly a kúpele: Zábaly a kúpele sa používajú len vo výnimočných situáciách, keď neúčinkujú lieky a teplota stúpa nad 39 °C.

Febrilné kŕče: príčiny, príznaky a prvá pomoc

Febrilné kŕče sú záchvaty kŕčov, ktoré sa vyskytujú u detí od 6 mesiacov do 5 rokov veku v súvislosti s horúčkou. Sú to najčastejšie neurologické ochorenia v detskom veku a postihujú približne 2 až 4 percentá detí.

Príčiny febrilných kŕčov:

Febrilné kŕče sa objavujú pri prudkej zmene teploty, najčastejšie pri náhlom zvýšení teploty nad 38 °C. Hlavnú úlohu pri vzniku febrilných kŕčov zohrávajú tri faktory:

• Vek dieťaťa: Febrilné kŕče sa vyskytujú u detí vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov, najčastejšie okolo 18 mesiacov.
• Horúčka: Kŕče sa objavujú v súvislosti s horúčkou, zvyčajne pri teplote nad 38 °C.
• Predispozícia mozgu: Niektoré deti majú vyššiu predispozíciu na vznik febrilných kŕčov.

Príznaky febrilných kŕčov:

• Strata vedomia: Dieťa stratí vedomie a nereaguje na podnety.
• Stuhnutie tela: Svaly sa stiahnu a telo stuhne.
• Kŕče svalov: Svaly sa rytmicky sťahujú a uvoľňujú.
• Vyvrátené oči: Oči môžu byť vyvrátené.
• Zmena farby kože: Pery môžu zmodrieť.
• Pomočenie: Dieťa sa môže počas záchvatu pomočiť.

Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch:

• Uložte dieťa na zem: Uložte dieťa na zem, najlepšie na mäkkú podložku, aby sa nezranilo.
• Uvoľnite dýchacie cesty: Ak má dieťa v ústach jedlo alebo tekutinu, odstráňte ju.
• Neblokujte kŕče: Nebráňte dieťaťu v kŕčoch a nevystierajte mu násilím ruky ani nohy.
• Sledujte priebeh záchvatu: Sledujte, ako dlho záchvat trvá a aké má dieťa príznaky.
• Znížte teplotu: Podajte dieťaťu lieky proti horúčke (paracetamol alebo ibuprofen) a urobte zábaly.
• Zavolajte lekára: Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 minút alebo ak má dieťa iné závažné príznaky, zavolajte lekára alebo záchranku.

Kedy navštíviť lekára?

Vždy je lepšie byť opatrný a vyhľadať lekársku pomoc, ak máte akékoľvek obavy o zdravie svojho dieťaťa.

• Sledujte dieťa: Pozorne sledujte bábätko a zaznamenávajte si frekvenciu, trvanie a okolnosti, za ktorých sa prevracanie očí vyskytuje.
• Zmerajte teplotu: Skontrolujte, či bábätko nemá horúčku.
• Utište dieťa: Pokúste sa bábätko utíšiť a upokojiť.
• Konzultujte s lekárom: Kontaktujte svojho pediatra a informujte ho o svojich obavách. Lekár vám poradí, ako postupovať a či je potrebné vyšetrenie.
• Nezľaknite sa: Väčšina prípadov prevracania očí u bábätiek je neškodná a prechodná.

V jednom z diskusných príspevkov anonymný nick uviedol, že u novorodencov je prevracanie očí úplne normálne. U väčšieho dieťaťa by sa však radšej poradil s lekárom. Iná mama uviedla, že jej 13-dňové dieťa tiež robí prevracanie očí, najmä keď spí, a prvýkrát sa veľmi zľakla. Ďalšia mama s 11-mesačným dieťaťom si všimla, že to robí len vtedy, keď sa jej prihovára niekto iný ako ona, akoby sa hanbilo. Sprevádzajúce príznaky, ako napríklad kývanie hlavičkou do strán a žmúrenie, spolu s prevracaním očí, ktoré sa objavili u 9-mesačného dieťaťa, ktoré sa pomalšie vyvíja v motorických zručnostiach, sú dôvodom na konzultáciu s lekárom.

Vývoj zraku novorodenca a bábätka

Zrak novorodenca po narodení je relatívne zlý. Výraznejšie dokáže rozlišovať v začiatkoch len zmeny svetla, vidí veľmi rozmazane a hmlisto. Ohnisková vzdialenosť, na ktorú dokáže zaostriť, je len 20 až 30 cm. Pohyby očí sú nekoordinované a objaviť sa môže aj škúlenie. Pri pohyblivých predmetoch vnímajú len obrysy alebo kontrastné farby.

Zrak novorodenca po narodení

Bezprostredne po narodení novorodenci vidia relatívne zle. Očami reagujú predovšetkým na zmeny svetla a tmu. Na svetlo reagujú len žmurkaním a pohyby očí sú nekoordinované. Objaviť sa môže škúlenie u novorodenca (strabizmus), čo je však v tomto štádiu normálne. Podobne sa môže vyskytnúť aj prevracanie očí, ktoré je zapríčinené slabými očnými svalmi bábätka. Novorodenec totiž ešte nedokáže korigovať pohyb očí, zvlášť ak ide o vnímanie pohyblivých objektov. Väčšinou vnímajú len obrysy predmetov. Po narodení vidia bábätká veľmi rozmazane a hmlisto.

Zrak bábätka vo veku 2 - 3 mesiacov

Zhruba okolo 2. týždňa sa u bábätiek objavuje schopnosť vnímať rôzne farebné tóny, no nedokážu ich ešte rozlišovať. Detailnejšie sa farebné videnie rozvíja okolo 4. mesiaca. Novorodenci do zhruba 1. mesiaca sú mimoriadne krátkozrakí a dokážu efektívne zaostrovať len na vzdialenosť 20 až 30 cm. Táto miera je považovaná za tzv. mamičkovskú vzdialenosť, pri ktorej matka drží dieťa v náručí a dojčí ho, pričom dieťa sa díva smerom nahor na tvár matky. Dieťa už začína rozpoznávať tváre a postupne narastá aj schopnosť zaostrovať na predmety vo väčšej vzdialenosti, približne na niekoľko pár jednotiek metrov. Dieťa už začína úspešne koordinovať pohyb očí a malo by zvládať fixovať predmety oboma očami rovnobežne. Aj v tomto štádiu sa ešte môže objaviť občasné škúlenie dieťaťa, ktoré je väčšinou fyziologické. Zaujímavosťou je, že medzi 1. a 2. mesiacom sa u dieťatka začínajú tvoriť slzy.

Videnie bábätka v 3. až 6. mesiaci

Spolupráca očí sa koordinuje s pohybom a úroveň vizuálneho vnímania je výrazne lepšia a pohotovejšia. Dieťa predmety sleduje a snaží sa ich chytať alebo na ne ukazovať. Spoznávanie tvárí už nepredstavuje problém a okolo 4. - 5. mesiaca dokáže rozpoznávať črty a detaily tváre. Deti už začínajú sledovať svoje okolie aj periférne a vo veku 4. - 6. mesiacov by nemali mať problém zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť. Postupne dokáže dieťa predmet sledovať a zároveň ho uchopiť. Pozorovať teda možno snahy o otváranie a zatváranie dlane s cieľom predmet uchopiť. Hračky sa stávajú eminentným predmetom záujmu a naplno sa okolo 4. mesiaca prejavuje záujem o ruky a nohy, ale aj o všetko, čo sa mihne pred jeho očami, vrátane rodičov a iných rodinných príslušníkov. Pohyb očí je už u polročného dieťaťa koordinovaný a očné svaly vyvinutejšie. Škúlenie či prevracanie očí novorodenca by tak malo v tomto štádiu vývoja zraku úplne odznieť. Ak to tak nie je, rozhodne nečakajte s návštevou detského lekára.

Zrak dieťaťa medzi 6. až 12. mesiacom

V tomto období je už zrak dieťaťa a jeho zrakové vnímanie rozvinuté približne na úrovni 60 až 80 %. Samozrejme, vývoj pokračuje do približne 5 až 6 rokov. Vo veku 12 mesiacov sa u dieťaťa prejavuje permanentný zrakový vnem a dieťa javí záujem o pohyblivé objekty. Zdravé videnie je už ostré a jasné. V tomto období sa formuje aj priestorové videnie bábätka. Ak sa farba očí novorodenca nezmenila doteraz, práve medzi 6. - 12. mesiacom je možné, že v dôsledku produkcie melanínu v dúhovke môžu oči zmeniť svoju farbu alebo farebný odtieň. Stimulovať rozvoj zraku môžete hlavne tým, že vizuálne vnímanie bábätka budete zamestnávať. Komunikujte s ním a udržujte s ním očný kontakt. Podporovať môžete jeho vizuálny vnem farbami, kolotočom nad postieľkou alebo farebnými ponožkami. S pribúdajúcim vekom dieťatku doprajte hračky v kontrastných farbách. Striedajte svetlosť v miestnosti. Prepojenie vývinu mozgu a vývinu zraku je veľmi úzke. Akákoľvek vývojová porucha spôsobí nesúlad, čo sa môže prejaviť následnou poruchou zraku.

Najčastejšie poruchy zraku u detí

• Strabizmus - či škúlenie je veľmi bežné u detí aj v prvých týždňoch po narodení, vtedy môže byť len fyziologické. Ak pretrváva aj v 3. mesiaci, je vhodná konzultácia s lekárom. Škúlenie znamená, že očné buľvy majú nesymetrické postavenie, čo zabraňuje správnej kooperácii očí. Videnie je tak menej kvalitné a obraz je posunutý. Častým sprievodným ochorením oka je následne vznik tupozrakosti (amblyopia). Liečbu je vhodné nasadiť už v skorom veku.
• Amblyopia - tiež známa ako tupozrakosť je funkčná porucha zraku, ktorá spôsobuje zhoršenú zrakovú ostrosť. Deti sú na vývoj tohto ochorenia citlivé do veku 7 rokov. Hlavnými príznakmi je nesprávny odhad vzdialenosti dieťaťa, zlé priestorové videnie, zakopávanie alebo nemotornosť. Tupozrakosť sa môže prejaviť aj privieraním jedného oka.
• Astigmatizmus - toto očné ochorenie je zapríčinené nepravidelným zakrivením rohovky, ktorá nemá pravidelný tvar pologule. Z tohto dôvodu sa na sietnici zbieha svetlo nesprávne a vzniká deformovaný a rozostrený obraz. Astigmatizmus spôsobuje, že obraz je deformovaný na krátku i ďalekú vzdialenosť. Videnie je tak skreslené a korekciu umožňujú okuliare alebo šošovky.
• Hyperopia - alebo ďalekozrakosť je refrakčná porucha videnia, pri ktorej má dieťa problém s videním do blízka. Toto ochorenie je často dedičné, prejavuje sa tým, že na sietnici oka vzniká rozmazaný či zahmlený obraz.
• Myopia - či krátkozrakosť spôsobuje, že ľudské oko vidí objekty v diaľke nejasne a hmlisto. Typickým príznakom je, že ak chce dieťa vidieť predmety v diaľke, prižmuruje obe oči, nevidí dobre na tabuľu alebo televízor.

Vplyv používania tabletov, či počítačov na detský zrak nepodceňujte. Dôležitá je prevencia ešte do zavŕšenia 4 roku dieťaťa. Stačí bežná chvíľa bez aktivity a v rukách detí vidíte uprené pohľady do telefónu, či iného zariadenia. Mali by ste však vedieť aj to, že u detí, ktoré celé hodiny pozerajú na obrazovku, sa môžu rozvinúť ochorenia zraku. Internet nás dnes pohlcuje množstvom informácií, ktoré sa dennodenne dozvedáme z médií, či sociálnych sietí a práve aj nedávno zverejnené správy uviedli, že v dnešnej dobe je až o 30% viac detí krátkozrakých. Príčina je jednoduchá. Vznik refrakčnej chyby a korekcia okuliarmi súvisí aj s genetikou. Ak nosia okuliare rodičia, je predpoklad, že dieťa môže zdediť predispozíciu po nich. Je bežné u detí, ktoré celé hodiny pozerajú na obrazovku, že sa môžu rozvinúť refrakčné chyby, najčastejšie spomínaná krátkozrakosť. Vzdialenosť medzi očami a monitorom je často veľmi blízka a následne to vysušuje oči. Vzniká syndróm počítačového videnia, aj vznik falošnej krátkozrakosti v dôsledku kŕča očného svalu. Deti by preto do tabletov nemali pozerať viac ako hodinu denne, najmenšie do 20 minút. Rodičia by mali tiež dohliadnuť, aby ich ratolesti mali od jedného sledovania prestávku aspoň 15 minút. V rámci nej majú pozerať raz do diaľky, inokedy do blízka. Tablet by deti nemali sledovať v prítmi, nakoľko to nie je dobré pre zrak. Hru s tabletom by som však neporovnávala so sledovaním televízora. Od detského oka býva zväčša ďalej a tam striktne neplatí pravidlo jednej hodiny. Ani v tomto prípade to však netreba preháňať. Záverom pre rodičov úplne postačí, ak dohliadnu na to, aby sa s tabletom nehrali pridlho.

tags: #dieta #samovolne #prevracia #oci