Dyskalkúlia je špecifická porucha učenia, ktorá sa prejavuje ako výrazné ťažkosti v osvojovaní si a používaní matematických zručností. Je to porucha, ktorá postihuje schopnosť učiť sa matematiku, pričom dieťa s dyskalkúliou nemá nijakým spôsobom znížený alebo narušený celkový intelekt. Matematika už na základnej škole súvisí s procesom vysokého stupňa abstrakcie, keď dieťa musí postupne prestať vnímať viditeľné vlastnosti predmetov a musí začať chápať, že medzi určitými skupinami existuje niečo spoločné. Ak si k tomu pridáte neschopnosť porozumieť významu bežného matematického pojmoslovia, slovne označovať množstvo a počty predmetov, operačných znakov a matematických úkonov vôbec, či neschopnosť písať matematické znaky, môžete si predstaviť, čo prežíva žiak s dyskalkúliou pred každou hodinou matematiky.
Existuje veľmi veľa typov dyskalkúlie, stále ale platí, že chápanie aritmetiky si vyžaduje schopnosť porozumieť jazyku, slovám, ktoré používame na vysvetlenie úlohy. Preto môže byť dyskalkúlia spojená aj s problémami s čítaním a porozumením čítaného textu. Schopnosť čítať presne a s porozumením sa vyžaduje na pochopenie napísanej aritmetickej úlohy. Riešenie slovnej úlohy je pre tieto deti problémom z viacerých dôvodov: nedokážu si prečítať text slovnej úlohy s porozumením, nepochopia ani matematickú stránku úlohy; ak majú navyše problémy s dysgrafiou, nedokážu ani zapísať zadanie úlohy ani príklad na výpočet.
U žiaka sa môžu prejaviť aj problémy s koordináciou pohybov napriek tomu, že po fyzickej stránke je veľmi zdatný. Deficity sa vyskytujú aj pri aplikácii športových hier. Tí žiaci, ktorí majú strach z matematiky, nepoužívajú ani to, čo už poznajú. Žiaci, ktorí majú špecifickú poruchu počítania, nemajú potrebné základy ani nikdy nemali. V oboch prípadoch sa väčšinou žiaci uchyľujú k jednoduchším riešeniam, priskoro sa vzdávajú, nemajú záujem úlohám rozumieť. Využívajú počítanie na prstoch, postup porade násobkov namiesto násobenia, riešenie slovných úloh len na základe slov poskytujúcich pomoc, používajú písomné počítanie. Často sa stáva, že žiak preberanej problematike vôbec nerozumie.
Prejavy Dyskalkúlie
Niektoré typické prejavy dyskalkúlie zahŕňajú:
- Dieťa nechápe, že nezáleží na tom, či sa počítajú prvky sprava doľava, zdola nahor, prisúvajúc alebo odsúvajúc ich od seba - poradie sčítaných predmetov nemení konečný výsledok.
- K typickým prejavom patrí neistota, nespoľahlivosť pri vymenovávaní číselného radu vzostupne i zostupne - po jednom, po násobkoch.
- Neschopnosť chápať zdanlivo jasné pojmy matematického slovníka - pred, za, hneď pred, hneď za, kvantifikátory všetci, nikto, každý.
- Žiak nediferencuje pojmy „o 4 viac“ a „4-krát viac“.
- Nedokáže vyjadriť slovami zmysel alebo význam pozície danej číslice v čísle, má problémy s určovaním počtu jednotiek, desiatok, stoviek.
- Pri ťažšej forme nie je žiak schopný prečítať izolovane číslice alebo jednoduché operačné znaky (+, -, :, ×, >, <, ≠).
- Pri ľahšej forme nie je žiak schopný prečítať viacmiestne číslo s jednou alebo viacerými nulami uprostred, číslo napísané nie vodorovne, ale zvislo, odmocniny, desatinné číslo a pod.
- Môže čítať „opačne“ (12 namiesto 21), môže uvádzať len izolované číslice (2, 3, 8 namiesto 238, prípadne 20 028 ako 200 28).
- Pri čítaní jednociferných čísiel môžu byť prítomné tvarové zámeny (9 - 6, 1 - 7), ale aj problémy s čítaním rímskych a desatinných čísiel.
- Žiak s poruchou sa ťažko učí malú násobilku, nechápe pojem najbližšieho menšieho násobku.
- Nerešpektuje prednosť operácií násobenia a delenia pred sčítaním a odčítaním.
- Problémy v priestorovej orientácii.
- Problémy pri počítaní predmetov.
- Dieťa počíta dve množiny, ktoré sú pre nás dospelých očividne rovnaké. Stále znovu počíta už jednu spočítanú množinu.
- Ak sa v určitej množine preskupí počet prvkov, dieťa nechápe, že počet prvkov ostal rovnaký, a znovu množinu prepočítava.
- Problémy pri vymenovaní číselnej rady.
- Nezvláda prechod cez desiatku, nevie, aké číslo nasleduje po 49 alebo 29. Robí chyby pri menovaní číselnej rady po desiatkach. Váha pri vzostupnom počítaní od daného čísla.
- Problémy pri sčítavaní. Deti sčítavajú pomocou prstov po jednom. Niektoré používajú aj prsty na nohách, alebo počítajú v duchu po jednej. Spoje sčítania si nedokážu zapamätať dlhšie ako niekoľko dní.
- Významné problémy nastávajú, keď sa učia prechod cez desiatku s rozkladom čísel. Aj keď im to učiteľ vysvetľuje a názorne ukazuje napr. na počítadle, len ťažko to chápu.
- Problémy s odčítaním.
- Problémy s násobením a delením. Rad násobkov si pamätá len krátko alebo vôbec. Nemá žiadne názorné predstavy pre násobenie. Nechápe princíp násobenia. Má problémy s delením, nechápe princíp delenia. Násobilku a delenie sa učí veľmi dlho v porovnaní s ostatnými žiakmi.
- Desiatková sústava. Nechápe desiatkovú sústavu. Nechápe, ako sa členia jednotky, desiatky, stovky a tisícky.
- Písomné počítanie. Písomné výpočty odporujú vnímaniu dieťaťa a redukujú čísla na bezvýznamné reťazce značiek. Nemusí si pri tom uvedomovať desiatkovú sústavu a význam čísiel. Dieťa trvalo robí chyby v jednotlivých krokoch. Nevie si zodpovedajúci spôsob zapamätať. Ani nezbadá, že výsledok je nezmyslený.
- Počítanie spamäti. Počíta veľmi dlho, vychádzajú mu zlé výsledky. Zlé výkony pri pamäťovom počítaní sú u dyskalkulikov veľmi nápadné. Majú veľmi slabú krátkodobú pamäť.
- Slovné úlohy. K ich riešeniu používa zlé čísla, alebo zlé počtové operácie, alebo počíta nezmyselne.
- Problémy sa prenášajú aj do praktického života. Nepozná hodiny a nevie sa orientovať v čase.
- Dieťa má problémy s koordináciou pohybu, napriek tomu, že je po fyzickej stránke úplne v poriadku. Má problém udržať rytmus a pamätať si následnosť krokov, napríklad v tanci alebo pri cvičeniach ako je karate.
- Tiež mu môže robiť ťažkosti pochopiť pravidlá športových hier, ľahko môže byť dezorientované v príliš rýchlej hre ako je futbal alebo volejbal a môže sa stať, že sa v nej takpovediac stratí. Preto sa väčšinou dieťa takýmto hrám vyhýba. To platí i pri strategických hrách.
Sekundárne prejavy pri dyskalkúlii sú porucha pravo-ľavej orientácie, porucha priestorovej orientácie, porucha zrakového a sluchového vnímania, nesústredenosť, porucha pozornosti, mnestických funkcií.
Niektoré prejavy dyskalkúlie sa môžu prejavovať aj v matematickej manipulácii s konkrétnymi alebo konkretizovanými predmetmi alebo ich symbolmi. Ide o veľmi závažnú, zriedkavo sa vyskytujúcu poruchu matematických schopností, u ktorej nejde tak o narušenú praxiu, ako najmä o to, že dieťa nezískava z matematickej manipulácie to, čo je špecificky matematické.
Ďalšou oblasťou problémov sú poruchy slovného označovania (nómie) matematických vzťahov a pojmov. Týka sa jednak neporozumenia matematických pojmov a jednak ich aktívneho používania, napr. 12 prečítané ako 21, 1008 ako stoosem alebo naopak, nesprávne počítanie čísel na diktát, v najťažších prípadoch dieťa vôbec nevie, že ide o číslovky. Tu patrí aj neschopnosť osvojiť si číselný rad. Ľahšia forma poruchy je, keď dieťa nedokáže vymenovávať za sebou napr. desiatky, hovoriť číslovky "po dvoch" a pod. O tejto poruche hovoríme len vtedy, keď ide o ťažkosti so slovným označovaním čísloviek alebo iných termínov matematického jazyka, bez ohľadu na to, či to dieťa dokáže alebo nedokáže písomne.
V najťažšej forme sa prejavuje neschopnosťou alebo výraznou neistotou v čítaní izolovaných číslic a čísel. Pri ľahkej poruche dieťa nesprávne číta viacmiestne čísla (105 číta ako "jedna, nula, päť" alebo "desať a päť"). Ťažkosti sa ukážu najmä pri čítaní viacmiestnych čísel, ktoré majú viacero núl. Tu patrí aj narušená schopnosť rozlišovať operačné znaky -, +, :, x, pokiaľ nie je percepčného charakteru alebo nejde o symptóm ideognostickej dyskalkúlie.
Ďalšou formou dyskalkúlie je porucha písania, ktorá je analogická lexickej v opačnom smere. Dieťa má ťažkosti s písaním čísel a numerických znakov na diktát, resp. s prepisovaním slovnej formy do numerickej, či zrakovej. Písmo je nápadne veľké, neúhľadné, zápis postupu pri výpočtoch je neprehľadný. Dieťa demonštruje diktované číslo " 242" ako 200 a 42, "111" ako 100 a 11, napíše číslo "2530" ako 253000 - najprv napísalo 3000 a potom pred to 25. ďalej napíše číslo "1250" ako 052001, píšuc ho sprava doľava, najprv 1000 (vynechajúc jednu O) a v tom istom smere dopísalo 250. Tu by mohli patriť ťažkosti s písaním viacmiestnych čísel, v ktorých slovné poradie je iné než zápis čísel, napr. "sedemnásť" môže byť napísané ako 71. V geometrii nedokáže nakresliť ani základné geometrické tvary a ich odkresľovanie zložitejších tvarov.
Neadekvátne prevádzanie matematických operácií, predovšetkým písomne, je ďalším prejavom. Zdá sa, že je tu narušený najmä školský faktor štruktúry matematických schopností. Deti majú problémy pri počtových operáciách s prechodom cez desiatku. Do tejto kategórie by bolo možné zaradiť prevažnú časť porúch rozlišovania (resp. v aritmetických príkladoch nevedia doplniť chýbajúci operačný znak, ignorujú pozičnú hodnotu čísel (napr. sčítavajú jednotky s desiatkami a pod.). Túto formu poruchy matematických schopností možno usudzovať väčšinou vtedy, ak sme oboznámení s postupom riešenia úlohy, pretože napriek správnemu výsledku, postup je tu úplne neadekvátny.
Porucha chápania matematických pojmov a vzťahov medzi nimi je tiež častá. Dieťa s poruchou na tejto úrovni je schopné napísať a prečítať číslo, ale nie je schopné pochopiť, že ho možno vyjadriť aj matematickým vzťahom, operáciou. Napr. pri čísle 15 dieťa nechápe, že znamená to isté ako 5+5+5, 20-5, 3.5, 30:2, atď. V mysli nedokáže urobiť ani najjednoduchšiu operáciu, musí sa utiahnuť k písomným výpočtom a pomáhať si pritom nejakým konkrétnym materiálom (najčastejšie používajú prsty).
Napriek ťažkostiam, ktoré musia žiaci prekonávať, si vedia dobre zapamätať tlačený text a môžu vynikať v iných predmetoch. Majú spravidla výborný verbálny prejav, dobre čítajú a píšu. Mávajú poetické schopnosti vyjadrovania. Zaujímajú sa o vedu, pokiaľ táto nevyžaduje matematické chápanie problematiky.
Ako Pomôcť Deťom s Dyskalkúliou
Pri práci s danými žiakmi je nutný individuálny prístup. Je dôležité premyslieť vhodné postupy, formy a metódy práce, kedy si žiak učivo zapamätá čo najviac a k podstate problémov sa dopracuje sám.
Pri nácviku písomného delenia či násobenia používame u žiakov s dyskalkúliou dostatočne dlhú dobu len čísla obsahujúce číslice 1 - 4, napr. 243 × 2. Až keď si žiak osvojí príslušný postup, používame väčšie čísla.
Ak žiak nezvláda násobilku, je lepšie dovoliť mu pozrieť sa do tabuľky násobkov, ako by mal výsledky len hádať. Pri slovných úlohách na násobenie a delenie viaccifernými číslami tolerujeme používanie kalkulačky, prípadne dáme žiakovi menej príkladov, aby stihol vypočítať celú písomnú prácu.
Osvedčilo sa riešiť so žiakmi slovné úlohy pomocou manipulácie s predmetmi. Pri slovných úlohách tolerujeme aj netradičné spôsoby riešenia. Žiakom so zníženým logickým myslením pomáhame pri vypracovaní zápisu matematickej úlohy. Umožníme mu zápis čiastočných výsledkov - medzivýsledkov.
Pred ústnym alebo písomným skúšaním mu dáme podobné príklady a úlohy na domácu prípravu. Tolerujeme používanie názoru (prstov) a znížené pracovné tempo.
Dyskalkulickému dieťaťu nepomôže, keď mu budete vysvetľovať matematiku, ako ste sa ju učili vy. Nič mu to nehovorí, nechápe. Potrebuje odlišné, omnoho konkrétnejšie a obraznejšie vysvetlenie, aby ju pochopilo. Kompenzačné pomôcky ako tabuľka násobilky a kalkulačka mu pomôžu.
Pri práci s dyskalkulikom je dôležité začať vždy z úrovne, ktorá je už (alebo ešte) bezpečne osvojená, a túto oblasť automatizovať. Systematicky postupujeme fázami matematického myslenia, nepreskakujeme, zachovávame striktne postupnosť. Obchádzame možnosť vzniku perseverácií, neučíme teda naraz také operácie, ktoré by si dieťa mohlo mýliť (napr. sčítanie a odčítanie).
Pri písomnom nácviku matematických operácií tolerujeme chyby z nesprávneho odpísania čísiel. Pri nácviku matematických operácií volíme ľahké čísla, aby sa žiak mohol sústrediť na nacvičovaný postup a nerozptyľoval sa rozmýšľaním o náročnejších spôsoboch.
Ak sa im dlhodobo nedarí, môžu byť silno demotivovaní až frustrovaní. Je dôležité premyslieť vhodné postupy, formy a metódy práce, kedy si žiak učivo zapamätá čo najviac a k podstate problémov sa dopracuje sám.
Učitelia by si mali dávať pozor aj na tzv. pomalé pracovné tempo, ktoré sa významne podieľa na vzniku problémov. Je to dlhodobá záležitosť podmienená osobnosťnými charakteristikami dieťaťa. K zrýchleniu pracovného tempa môže prispieť napr. zautomatizovanie činností, vyššia sebadôvera.
Päťminútovky sú nevhodné pre žiakov s pomalým pracovným tempom a pre tých, ktorí si nové vedomosti iba osvojujú. Pomalý žiak pracuje v strese, vynecháva príklady, škrtá, nesústredí sa. Žiak, ktorý učivo nemá osvojené, nemá čo upevňovať a výsledky háda.
Nielen pri dyskalkúlii, ale prakticky pri každej poruche učenia a hodnotení práce dieťaťa s akoukoľvek poruchou učenia, by malo byť samozrejmosťou hodnotiť vždy len to, čo dieťa stihlo, nie to, čo nevypracovalo. Preto je dôležité ponechávať dlhší čas na rozmyslenie, nelimitovať časovo riešenie úloh a prihliadať vždy aj na vynaložené úsilie a svedomitosť dieťaťa.
V prípade výrazných ťažkostí je vhodnejšie porovnávať výkony dieťaťa vzhľadom na neho samého, nie spolužiakov-rovesníkov.
Pri práci s deťmi s mimoriadnymi schopnosťami a s tými, ktoré čelia špecifickým výzvam, ako je napríklad dyskalkúlia, je nevyhnutná empatia, flexibilita a neustála snaha o pochopenie ich individuálnych potrieb.
Diagnostika a Liečba Dyskalkúlie
Kľúčom k pomoci dieťaťu s dyskalkúliou je včasná a odborná diagnostika. Táto diagnostika by mala zahŕňať posúdenie nielen matematických schopností, ale aj všeobecných rozumových predpokladov, osobnostných charakteristík a prípadných sprievodných problémov (napr. poruchy pozornosti, pamäte). Diagnostický proces by mal zahŕňať pozorovateľné prejavy v triede, anamnestické údaje od rodičov a špecifické testy na posúdenie matematických schopností.
Prvým krokom je diagnostika učiteľom, ktorý má možnosť žiaka dlhodobo pozorovať počas vyučovacích hodín. Na základe učebných osnov vie učiteľ porovnať výkon žiaka s tým, aký v skutočnosti je a s tým, akú schopnosť či výkon by mal podávať vzhľadom na spomínané učebné osnovy. Niekedy sa zvykne výkon žiaka porovnávať aj s výkonom ostatných spolužiakov, keďže ide o žiakov v rovnakom veku a práve vzhľadom k tomu sú viditeľné veľké rozdiely.
Druhý krok predstavuje rozbor anamnestických zistení, ktoré sú získavané z rozhovoru s rodičmi žiaka, ale aj so žiakom samotným. Anamnestické zistenia pozostávajú z informácií o vývine dieťaťa, informáciách z najrannejších vývojových štádií, informáciách o predškolskom veku, o formách domácej prípravy, o názoroch rodičov na problémy, ktoré ich dieťa s matematikou má, o záujmoch dieťaťa atď.
Tretím krokom je potreba rozhodnúť, či sú problémy v matematike spôsobené primárne problémom v oblasti vnímania, napr. poruchami sluchu, zraku, alebo problémami vo vyjadrení matematickej znalosti - čiže v rečovej oblasti, apod.
Štvrtým krokom je vypracovanie podrobného rozboru úrovne a štruktúry rozumových schopností a utvárajúcich sa povahových vlastností. Po vypracovaní podrobného posudku stavu dieťaťa odborník určí vhodnú liečbu.
Medzi liečebné terapie a prístupy, ktoré majú najlepší dopad na zlepšenie dyskalkúlie detí, patrí špecializované vyučovanie, napríklad používanie odhadov ako spôsob riešenia matematických problémov, práca s grafmi, obrazcami, atď. Odborníci odporúčajú aj dodatočné, najlepšie individuálne, doučovanie, ak dieťa v škole niečomu nerozumie a taktiež sa odporúča vytvoriť pre dieťa vhodné pracovné priestory.
Pokiaľ má dieťa problém s matematikou v prvom ročníku základnej školy, ešte nie je dôvod myslieť si, že tieto ťažkosti sú spôsobené poruchou učenia. Podozrenie na dyskalkúliu môže nastať, pokiaľ dieťa ani postupom do vyššieho ročníka učivo nezvláda a zaostáva za svojimi spolužiakmi.
Čím závažnejšie sú problémy v týchto zručnostiach, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa jedná o poruchu učenia, ktorá si vyžaduje špeciálne vyšetrenie a nápravné postupy. Treba vylúčiť zníženú úroveň rozumových schopností ako príčinu ťažkostí. Tá je zisťovaná štandardizovanými psychologickými testami.
Práca s Odlišnosťou a Inklúzia
V kontexte inklúzie je nevyhnutné aktívne pracovať s konceptom odlišnosti, rozbíjať predsudky a eliminovať škodlivé „nálepkovanie“ detí. Je dôležité, aby sa deti učili akceptovať a hodnotiť odlišnosti ako prirodzenú súčasť ľudskej spoločnosti.
Pri podpore inklúzie je dôležité pracovať s odlišnosťou, predsudkami a nálepkami. Výtvarné média zameriavajúce sa na rozličné spôsoby skúmania „odlišnosti“ (napr. ako sú deti, ktoré na matematiku potrebujú vynaložiť väčšie úsilie, k pochopeniu súvislostí potrebujú dlhší čas, lepšie vysvetlenie, vysvetlenie viacerými spôsobmi či viac opakovaní) môžu pomôcť deťom pochopiť hodnotu individuality v rámci kolektívu.
Je dôležité, aby sa deti učili akceptovať a hodnotiť odlišnosti ako prirodzenú súčasť ľudskej spoločnosti. Príklady ako „Stavba Domu“, kde každé dieťa predstavuje tehlu, ktorá je síce iná, ale drží spolu s ostatnými, alebo „Lúka s Kvetmi“, kde každý kvet je jedinečný, ale rastú spoločne na jednej lúke, pomáhajú deťom pochopiť hodnotu individuality v rámci kolektívu.
Je dôležité, aby sa deti učili akceptovať a hodnotiť odlišnosti ako prirodzenú súčasť ľudskej spoločnosti. Príklady ako „Stavba Domu“, kde každé dieťa predstavuje tehlu, ktorá je síce iná, ale drží spolu s ostatnými, alebo „Lúka s Kvetmi“, kde každý kvet je jedinečný, ale rastú spoločne na jednej lúke, pomáhajú deťom pochopiť hodnotu individuality v rámci kolektívu.
Používanie nálepiek ako „šikovný“, „nemá na to“ alebo „technický typ“ je kontraproduktívne a obmedzujúce. Namiesto toho by sme mali používať popisnú spätnú väzbu, ktorá sa zameriava na konkrétne činy a procesy, napríklad: „Odhodlal si sa k náročnej úlohe a postupoval si systematicky,“ alebo „Tento krok si zvládol výborne, nabudúce sa môžeme zamerať na…“
V dnešnej dobe plnej informačného šumu a neustálych podnetov je kognitívne preťaženie bežným fenoménom. Naša pamäť má obmedzenú pracovnú kapacitu, a preto je dôležité, aby učitelia a rodičia pracovali s týmto faktom a nepreťažovali deti zložitými úlohami. Vysvetľovanie konceptu „pracovnej pamäte“ ako obmedzeného počtu „zásuviek“ môže deťom pomôcť pochopiť, prečo je dôležité postupovať krok za krokom a nezahltiť sa príliš veľkým množstvom informácií naraz.
Je dôležité vytvárať inkluzívne prostredie, kde sa každé dieťa cíti akceptované a podporované. To znamená, že učitelia a rodičia by mali brať do úvahy individuálne potreby a schopnosti každého dieťaťa a prispôsobiť tomu výučbu.
Odbúraním bariér komunita školy konštruuje cestu k inkluzívnemu smerovaniu. Každé dieťa má právo byť súčasťou skupiny a pedagóg zohráva kľúčovú úlohu pri podpore inklúzie. Je dôležité, aby pedagóg učil a podporoval inkluzívne povedomie detí a bol súčasťou „tímu dospelých“ formujúcich ich životné kompetencie.
Skupinové hry sú vhodným prostriedkom na podporu inklúzie, pretože učia deti spolupracovať, participovať a akceptovať sa. Cieľom inklúzie je vytvoriť výchovno-vzdelávací systém, kde sa heterogénnosť skupiny považuje za normalitu.
Pri hre na orchester si deti vyberú hudobný nástroj a spoločne na nich hrajú. Môžu hrať v dvojiciach alebo vo väčších skupinách.
Pri bubnovaní na hlinu deti spoločne vytvoria z hliny veľký koláč a bubnujú naň prstami. Postupne sa bubnovanie zrýchľuje a intenzita bubnovania sa zvyšuje.
V inklúzii sa rozlišujú rôzne typy podpory, ktoré sa líšia intenzitou a rozsahom. Epizodická podpora je krátkodobá starostlivosť pre jednotlivca zo znevýhodnenej skupiny. Využíva sa pri začiatkoch podpory inkluzívneho prostredia v materskej škole. Obmedzená podpora je časovo striktne oklieštená a zameriava sa na prípravu jednotlivca so znevýhodnením na zamestnanie. Rozsiahla podpora je realizovaná priebežne a môže to byť stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia. Úplná podpora je charakterizovaná vysokou intenzitou inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza.
Aby bolo nasmerovanie podpory pre dieťa efektívne, musí byť vždy individuálne zacielené a musí vždy striktne vychádzať z úrovne, na ktorej sa schopnosti dieťaťa práve nachádzajú. Bez ohľadu na vek a stupeň zaškolenia. Individuálny podporný program má byť efektívnou cestou a nie len ďalším neefektívnym trápením dieťaťa či pretekmi s časom.
Cieľom je, aby bol žiak schopný použiť vedomosti v reálnom živote.
tags: #dieta #sikulka #v #matematike