Čas očakávania príchodu nového človeka na svet je sprevádzaný plánovaním či nákupom mnohých potrieb pre bábätko. V mnohých prípadoch však budúci rodičia dbajú aj na sebavzdelávanie v témach budúceho rodičovstva. Dojčenie je jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických a psychických potrieb novorodenca od prvej sekundy jeho narodenia až do obdobia prirodzeného, samostatného odstavenia (približne v troch či viacerých rokoch dieťaťa). Počas celého tohto obdobia je celkový význam dojčenia a prijímania materského mlieka pre každé dieťa nenahraditeľný.
Mnohokrát sa považuje dojčenie materským mliekom za rovnocenné s kŕmením umelým mliekom z fľaše. Avšak nie je to pravda. Samotné zloženie mlieka materského a kravského (umelé mlieko sa vyrába z kravského mlieka), spôsob satia a kŕmenia, celkové vnímanie bábätka počas kŕmenia, vzájomné vzťahové procesy medzi matkou a dieťaťom a v neposlednom rade krátkodobý, ale i dlhodobý účinok na celkovú kvalitu zdravia a života, je v oboch prípadoch diametrálne odlišný a neporovnateľný. Kŕmenie umelým mliekom by sa malo používať len v nevyhnutných, skôr výnimočných a medicínsky odôvodnených prípadoch s vedomím rizík, ktoré podávanie umelej výživy pre zdravie dieťaťa i matky reálne prináša. Matka by v prvom rade mala dostať všetku potrebnú podporu a pomoc v dojčení od skúseného laktačného poradcu.
Výhody dojčenia pre dieťa
Materské mlieko obsahuje v tom správnom pomere všetky potrebné látky tak, aby bol zabezpečený optimálny telesný aj duševný vývoj dieťaťa. Niektoré štúdie ukazujú, že dojčené deti dokonca majú o niečo vyššie IQ ako nedojčené.
Imunita a ochrana pred chorobami
Materské mlieko obsahuje veľké množstvo protilátok, čím prispieva k tvorbe imunity. Zároveň, keďže sa matka aj dieťa vyskytujú v rovnakom prostredí, telo matky produkuje aj špecifické protilátky proti daným patogénom v prostredí. Dojčenie je nevyhnutné pre zdravie a dozrievanie imunitného systému dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Nedojčenie a používanie umelej výživy tým pádom vystavuje deti riziku užívania väčšieho množstva liekov, väčšieho počtu hospitalizácií, a to obzvlášť v súvislosti s najčastejšími dôvodmi pre hospitalizáciu detí, ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest či dehydratácia. Ak aj dojčené deti ochorejú, tak samotné ochorenie má miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Kŕmenie umelým mliekom zvyšuje pri deťoch riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz.
Mimoriadnu pozornosť je dôležité venovať počiatočnému materskému mlieku, zvanému kolostrum, ktoré sa začína tvoriť už v polovici tehotenstva až do približne prvých dvoch-troch dní po pôrode. Obsahuje vo zvýšenej miere obranné látky, najmä imunoglobulíny, ktoré pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu mikroflórou, urýchľuje vylučovanie smolky, je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie.
Trávenie a komfort dieťaťa
Materské mlieko je ľahko stráviteľné pre dieťa a jeho ešte nedostatočne vyvinutý tráviaci trakt. Dojčené deti trpia menej často hnačkami a bolesťami bruška.
Kognitívny a senzomotorický vývin
Mozog novorodenca nie je pri pôrode plne vyvinutý. Ešte približne tri roky sa mimoriadne rýchlo vyvíja a vytvárajú sa dôležité spojenia. Materské mlieko obsahuje výživné látky potrebné na to, aby mozog dozrieval a nakoniec dosiahol svoj maximálny potenciál. Samotné dojčenie rozvíja celkové vnímanie. Počas kŕmenia cíti dieťatko vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na matkinu tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu, zozadu cíti jej dotyk, počúva matkin hlas a tlkot jej srdca, pohybuje sa spolu s ňou. Všetky tieto vnemy pôsobia na vznik mozgových prepojení a podporujú jeho vývin. Slúžia ako jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
Vzťahová väzba a upokojenie
Dojčením sa dieťa dokáže upokojiť, čo má pozitívny vplyv na jeho nervovú sústavu, zároveň si vytvára pevnejšie puto so svojou matkou. Samotný aspekt choroby alebo poškodenia dieťaťa je veľkou výzvou pre každého rodiča. Celý proces vyrovnávania sa s realitou, môže byť brzdou v rozvoji vzťahovej väzby medzi dieťaťom a rodičmi. Dojčenie tu ponúka prirodzený a účinný nástroj zbližovania a spoznávania sa. Toto puto sa niekoľkokrát denne upevňuje a dieťa je opakovane uisťované o rodičovskej láske. Čerpá z neho istotu a dôveru. Samotné dojčenie upokojuje novorodenca, ktorý plače, ale zároveň aj dvojročné dieťa, ktoré spadlo, je choré alebo sa necíti dobre. Sears (2007) uvádza, že aj práve z tohto dôvodu majú dojčené deti nižšiu hladinu stresových hormónov, čo je dobré pre ich imunitu.
Výhody dojčenia pre matku
Dojčenie však zároveň prináša mnoho benefitov aj pre matku - urýchľuje popôrodné zotavenie, pomáha k redukcii váhy, napomáha k celkovej mentálnej vyrovnanosti (a to aj vďaka hormónu - oxytocínu, ktorý sa počas dojčenia uvoľňuje).
Popôrodné zotavenie a redukcia hmotnosti
Dojčenie nie je len nakŕmenie hladného bábätka, ale je tiež dôležité pre matkino zdravie. Matke, ktorá začne dojčiť bezprostredne po pôrode, sa bude správne zavinovať maternica, čo ovplyvňuje popôrodné krvácanie, ako aj rekonvalescenciu po pôrode. Zistil sa ochranný význam dojčenia voči vzniku rakoviny prsníka, rakoviny vaječníkov, osteoporózy. Umožňuje rýchlejší návrat k postave pred tehotenstvom.
Mentálna pohoda a hormonálna rovnováha
Dojčenie má potenciál odvrátiť vznik popôrodnej depresie, čo je veľmi dôležitý aspekt hlavne z pohľadu vyrovnávania sa so zdravotným znevýhodnením dieťaťa. A v prípade popôrodnej depresie či akútnej psychózy, je dôležité z hľadiska zdravia matky i dieťaťa ďalej pokračovať v dojčení popri liečbe. Matkina schopnosť dojčiť vysoko zvyšuje jej pocit vlastnej sebahodnoty a sebadôvery. Počas úspešného dojčenia je zabezpečená správna hormonálna regulácia, čo výrazne ovplyvňuje jej citové prežívanie. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že matky, ktoré dojčia dieťa so zdravotným znevýhodnením, majú dojčenie ako jeden nástroj ako odolávať nepriaznivým okolnostiam, v menšej miere budú mať tendenciu podľahnúť pocitom úzkosti a panike, cítia sa viac posilnené vo svojich kompetenciách.
Prevencia chronických ochorení
Z dlhodobého hľadiska má význam spomenúť, že ak matka nedojčí, má zvýšené riziko rakoviny prsníka a vaječníkov, zvýšené riziko vzniku osteoporózy i obezity a aj riziko nedostatku železa. Dojčenie chráni dojčiace ženy pred rakovinou prsníka a zlepšuje načasovanie vekového rozdielu medzi deťmi a môže chrániť pred rakovinou vaječníkov a diabetom 2. typu. Nedojčenie zvyšuje riziko civilizačných ochorení, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení.
Proces dojčenia a praktické rady
Mnoho mamičiek, ktoré sa rozhodli pre dojčenie, často trápi aj otázka, či sa u nich bude tvoriť materské mlieko. Faktom však je, že materské mlieko sa v mliečnych žľazách začína tvoriť oveľa skôr, ako sa dieťa narodí - a to už od 16. týždňa tehotenstva.
Začiatok dojčenia
Ako sme už uviedli, materské mlieko sa začína u žien tvoriť od 16. týždňa tehotenstva - preto dojčenie po pôrode nenechávajte „na neskôr“ alebo „až keď sa vám začne tvoriť mlieko“. Doprajte si čas s novorodencom osamote (najmä na začiatku), upokojte sa, nestresujte sa. Nájdite si pohodlnú polohu pri dojčení, v ktorej viete zotrvať po dobu, kým sa dieťa nadojčí. Pri dojčení sa odporúča vyhýbať cumlíku či kŕmeniu z fľaše (aspoň zo začiatku, keď ešte len začínate s dojčením). Dôležité pre úspešné dojčenie je aj správne prisatie dieťatka - dieťatko by nemalo držať len bradavku, ale malo by sa prisať aj na dvorec bradavky.
Ako často a ako dlho
Dojčite tzv. „na požiadanie“ - to znamená, kedy a ako dlho to bábätko potrebuje. Ideálne je dieťatko začať dojčiť už pri prvých príznakoch hladu - mľaská, otvára ústa, olizuje sa, prikladá si ruku k ústam alebo ju cmúľa, točí hlavičkou či vyplazuje jazyk. Ak je dieťatko už nepokojné a plače, ťažko sa začína dojčiť. Odborníci odporúčajú výlučné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca života bábätka. Začiatkom 7. mesiaca sa do stravy začínajú pridávať prvé príkrmy, pričom sa aj naďalej pokračuje v dojčení. Špecializované skupiny podporujú „dlhodobé“ dojčenie do tzv. samoodstavenia dieťaťom (úvodzovky preto, že by malo byť považované za úplne normálne a nie dlhodobé). To znamená, že dieťa sa postupne samo rozhodne, že sa už sa viac dojčiť nechce - čo sa deje približne v období 3. až 5. roku života.
Výživa matky počas dojčenia
Počas dojčenia (tak ako aj v každom inom životnom období) sa odporúča konzumovať zdravú a vyváženú stravu s dostatočným obsahom čerstvej zeleniny a ovocia, celozrnných potravín a zdravých tukov (napr. orechy, avokádo, niektoré druhy rýb), ktoré dodajú vám, ale aj dieťatku všetky potrebné vitamíny a minerály. Určite je vhodné sa vyhýbať vysokospracovaným potravinám (polotovarom), ktoré obsahujú aj vysoké množstvá sacharidov a tukov. Niektoré druhy potravín môžu u dieťatka vyvolať alergickú reakciu, preto je vhodné pri príznakoch alergie vynechať alergizujúce potraviny a sledovať reakciu dieťatka. Všetko, čo počas dojčenia prijmete do svojho tela, ovplyvní zloženie materského mlieka. Neodporúča sa konzumovať napríklad výrazne korenené a štipľavé jedlá. Rovnako by ste si mali dať pozor napríklad aj na zvýšenú konzumáciu kofeínu (v podobe kávy či čaju). Pozor si treba dávať aj pri rôznych druhoch liekov, liečiv či výživových doplnkov. Ak vám je predpísaná akákoľvek liečba - nevynechávajte užívanie liekov bez konzultácie s vaším ošetrujúcim lekárom.
Možné komplikácie a ich riešenie
Asi najčastejšou komplikáciou sú zdurené, naliate prsníky - tento stav sa zvykne objavovať najmä na začiatku, kedy sa začína dieťatko dojčiť a telo matky ešte „nevie“, koľko mlieka je potrebné vyprodukovať. Prípadne v období, keď dieťatko je menej - z dôvodu rôznych ochorení či prechodu na tuhú stravu. Ak je prsník zdurený a tvrdý, dieťa sa naň nevie prisať - čo ešte viac zhoršuje daný stav. Ak sú prsia naliate, treba nadbytočné mlieko odsať alebo odstriekať, kým nenastane úľava.
Ďalšou z možných komplikácií sú rany na bradavkách - tzv. ragády. Tie vznikajú najmä z dôvodu, že tkanivo bradavky nie je zvyknuté na pravidelné a dlhodobé satie alebo bábätko nemá správnu polohu pri dojčení. Vyššie sme opísali, že dieťatko sa má prisať aj na dvorec bradavky - pričom jeho noštek by sa mal dotýkať prsníka. Pod noštekom dieťatka ostáva priestor na dýchanie. V prípade vzniku rán na bradavkách sa zvyknú používať napr. prípravky s lanolínom na urýchlenie hojenia. Na ochranu bradaviek namáhaných dojčením je možné použiť aj prípravky s obsahom panthenolu. Prsné bradavky je dobré umývať len čistou vodou, bez použitia mydla.
Pomôcky k dojčeniu
Pomôcky k dojčeniu je vhodné zaobstarať si ešte pred samotným pôrodom. Ak máte vpadnuté bradavky, prípadne sa u vás objavili rany na bradavkách (tzv. ragády), môžete vyskúšať chrániče či tzv. klobúčiky na bradavky. Každá dojčiaca mamička určite ocení aj tampóny do podprsenky, ktoré zabraňujú pretekaniu mlieka. Niektoré mamičky určite využijú aj odsávačku na mlieko - či už ručnú alebo elektrickú.
Prvé jedlo pre bábätko – kompletný sprievodca začatím tuhej stravy
Záverom by však bolo vhodné dodať, že aj keď sa dojčeniu v poslednom období venuje obrovská pozornosť a podpora, je rozhodnutie, či dojčiť, alebo nedojčiť, výlučne na mamičke. Mnohé mamičky nemôžu dojčiť z rôznych zdravotných dôvodov alebo z osobných dôvodov. V takom prípade by však nemali byť odsudzované a ani ony samy by sa nemali za to viniť.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.