Objavuje sa u Vašich detí častá chôdza po špičkách bez zjavnej príčiny? Ide o fenomén, ktorý sa na fyzioterapeutickej ambulancii objavuje čoraz častejšie. Rodičia, ktorí z ničoho nič začali u svojich už normálne chodiacich zdravých detí pozorovať chôdzu "na baletku" a vyľakane hľadajú pomoc a odpovede.
Chôdza po špičkách (špičkovanie) je typ chôdze, kedy nedochádza ku kontaktu päty s podložkou. Prirodzene sa môže vyskytovať u detí do dvoch rokov, počas toho ako sa učia chodiť. Chôdza po špičkách im pomáha udržať rovnováhu. Všímajte si, či dieťa špičkuje, keď je bosé alebo iba ak je obuté? Špičkuje viac pri chôdzi vnútri či vonku? Alebo iba pri chôdzi po určitom povrchu? Je špičkovanie spojené s výskytom emócie? Špičkovanie nemusí vždy znamenať problém.
V prvom rade si treba ujasniť, ako taká chôdza po špičkách vyzerá. Prvé, čo by ma ako fyzioterapeutku zaujímalo je, či sa objavuje na oboch nôžkach a či je dieťa schopné došliapnuť na celé chodidlo alebo je chôdza či stoj na špičke fixovaný. Dokážeme si tak zhruba odlíšiť, či môže ísť o nejakú svalovú disbalanciu či neurologickú príčinu.
V prípade, že by chôdza po špičkách bola fixovaná, dieťa by na celé chodidlo nebolo schopné došliapnuť, na oboch či len na jednej nôžke, je určite na mieste navštíviť neurologickú ambulanciu.
Možné príčiny chôdze po špičkách
Dôvodov, prečo dieťa chodí po špičkách môže byť viac. Ako už bolo spomenuté vyššie, príčiny môžu mať pôvod v oblasti neurológie, príkladom môže byť mozgová obrna. Ďalej potom rôzne muskulárne ochorenia, dystrofia, tu potom hlavnou príčinou fixovanej prepnutej špičky býva predovšetkým kontraktúra/výrazné skrátenie Achillovej šľachy v nadväznosti na dané ochorenie.
Príčiny pretrvávajúcej chôdze po špičkách môžu byť rôzne, medzi známe príčiny zaraďujeme skrátenie achillovej šľachy, oneskorený psychomotorický vývoj alebo zranenia na nohe. Špičkovanie však môže byť spojené aj s vážnejšími poruchami ako je detská mozgová obrna, muskulárna dystrofia, poruchy miechy..
Vážnejšie príčiny
Chôdza po špičkách je pre deti vo veku 12 - 15 mesiacov úplne normálna. Čerství chodci skúšajú rôzne polohy chodidiel a načahujú sa za vecami, ktoré sú zvyčajne vyššie, než sami bežne dočiahnu. Vo všeobecnosti sa netreba vôbec znepokojovať, kým nedosiahnu vek dva až tri roky. Tento častý zlozvyk nemá presný dôvod svojho vzniku a vyšetrenia u lekára zvyčajne preukážu, že je všetko v poriadku. S týmto stavom s stretávajú rodičia 5 až 12 % zdravých detí.
V ojedinelých prípadoch môže chôdza po špičkách naznačovať závažnejšie zdravotné problémy, ako sú:
- Svalová dystrofia - možno ju odhaliť kontrolou svalov a nôh dieťaťa. Tie bývajú slabé a atrofované. Ide o genetické ochorenie, pri ktorom k oslabeniu svalového tonusu dochádza postupne.
- Anbormalita miechy - stlačená miecha spôsobuje aj obmedzenie pohybu. Počas rastu sa miecha natiahne a pri nesprávnom spojení s tkanivom okolo chrbtice môže mať za následok poškodenie nervov. Chodenie je pre dieťa bolestivé alebo nemožné, preto sa začne stavať na špičky.
- Detská mozgová obrna - vedie k viacerým koordinačným problémom, okrem iného aj k nesprávnej a nestabilnej chôdzi po prstoch na nohách, nakoľko svaly bývajú veľmi stuhnuté. Dieťa má okrem iného problém s udržaním správnej polohy tela.
Chôdza na špičkách s autismom
Chôdza na prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s poruchou autistického spektra než u detí ktoré touto poruchou netrpia. Jedna veľká štúdia zistila, že až 9% detí a autistickým spektrom chodí na prstoch a rovnaká štúdia tiež zistila, že menej ako 0,5% detí bez autistického diagnózy chodí na prstoch. Príčiny tohto zvýšeného výskytu nie sú jasné, pretože neexistuje priamy prepoj medzi autizmom a chôdzou na špičkách. Je však možné, že stuhnuté svaly obmedzujú rozsah pohybu v členkoch vášho dieťaťa.
Idiopatická chôdza po špičkách
V prípade, že príčina špičkovania nie je známa, nazýva sa ako idiopatická chôdza po špičkách. Vo väčšine prípadov je trvalá chôdza na špičkách idiopatickým stavom. To znamená, že príčina je neznáma.
Skrátená achillová šľacha však môže spôsobiť chôdzu na špičkách. V mieste, kde sa lýtkové svaly spájajú vychádza achilová šľacha, ktorá sa upína na spodnej časti päty. Pri aktivácii lýtkových svalov je práve práca achillovej šlachy tá, ktorá ťahá pätu. U niektorých detí, ktoré chodia po špičkách, môže byť táto kombinácia svalu a šlachy skrátená už od narodenia (pokiaľ vaše dieťa netrpí vrodenými deformitami). Achilovka sa však môže skracovať aj časom, čo môže brániť vášmu dieťaťu dotknúť sa pätou zeme a chodiť na plochých chodidlách, čo predstavuje problém.
Niektoré staršie deti, ktoré chodia po špičkách, to môžu robiť už len zo zvyku. Špičkovať môžu aj preto, že svaly a šľachy na lýtkach sa časom stiahli a následne spôsobujú bolesť pri chôdzi normálnym spôsobom.
Treba však povedať, že nie je nutné sa hneď ľakať a premýšľať nad tým najhorším variantom. Dnes je už popísaná aj tzv. idiopatická chôdza, teda chôdza bez akejkoľvek zjavnej príčiny.
Dopady neriešenej chôdze po špičkách
Neriešená chôdza po špičkách má negatívny dopad na pohybový aparát. Môže spôsobiť skrátenie achillovej šľachy, môže mať za následok obmedzený rozsah pohybu v členku, môžu sa vyskytnúť problémy s rovnováhou a časté pády.
Medzi možné problémy patria:
- znížená rovnováha a koordinácia
- časté pády
- problémy s obutím
- problémy s účasťou na športových alebo iných zábavných aktivitách
- sťažnosti na bolesť
- ťažkosti s chôdzou na päte (chôdza s pritiahnutými prstami)
- napätie v achilových šliach
Diagnostika a možnosti liečby
V prvom rade je potrebné riešiť príčinu, pokiaľ je známa. Ďalej sa pri terapii chôdze po špičkách osvedčuje najmä aktívne preťahovanie Achillovej šľachy a ďalej cvičenie svalovej koordinácie v oblasti členkového kĺbu.
Fyzioterapia u detí s týmto problémom obsahuje hravé cviky na podporu správneho došľapu a chôdze, aktívny a pasívny strečing, jemné masáže, balančné cvičenia, posilňovacie cvičenia a proprioceptívny tréning.
V praxi to znamená, čo najviac deti zapojiť do pohybových aktivít ako sú podrepy, drepy, poskoky, stoj na jednej nohe atď. A to všetko pokiaľ možno tak, aby došľap prebiehal na celé chodidlo.
Veľkým prínosom sú rôznorodé senzomotorické cvičenia, teda najmä kontakt bosého chodidla s rôznorodým povrchom. Všetky tieto aktivity je vhodné v najlepšom prípade zakomponovať do každodenných aktivít, pokúsiť sa deti zábavnou formou motivovať k pravidelnému cvičeniu.
Podporiť túto terapiu môžeme aplikáciou korekčného kinesio tapu na oblasť priehlavku a holene s vyšším napätím tak, aby sme stimulovali svaly, ktoré dvíhajú špičku od zeme.
Ak odborník vyhodnotí, že je nutné chôdzu vášho potomka upraviť, najčastejšie nasleduje predpísanie pevnej obuvi, prípadne ortézy či inej mechanickej pomôcky. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť používanie špeciálnych dláh aj počas spánku. Všetky tieto vymenované mechanizmy majú za úlohu dieťa fyzicky prinútiť došľapovať na päty. Účinnosť však nie je stopercentná, nakoľko po uvoľnení prekážky sa detský pacient často okamžite vracia k zaužívaným zvyklostiam. Pre lepšiu úspešnosť terapie preto skúste stimulovať detské chodidlo aj vo chvíli, keď je prirodzene bosé, a to formou doplnkovej liečby.
Naboso, no po vhodnom povrchu
Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Hoci je táto metóda odlišná od „uzavretia“ chodidla do pevnej topánky či inej pomôcky, podľa štúdií dosahuje prekvapivo priaznivé výsledky. Nechajte preto svojho drobca behať bosky doma alebo vonku a vytvorte mu vhodné podmienky pre dráždenie receptorov na spodku chodidiel. Podľa odborníkov, rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová. Časť detí môže chôdzou po špičkách reagovať na plochy, na ktoré nie je zvyknuté a snaží sa im tak inštinktívne vyhnúť. Vtedy hovoríme o civilizačnej poruche, spôsobenej obúvaním, a umelými, nepodnetnými povrchmi. U detí treba začať s nápravou skôr, než si stúpanie na špičky plne zautomatizujú - náprava potom býva omnoho náročnejšia.
Plank, ako začať ? - 2 cviky, ktoré vám k tomu pomôžu
Kedy navštíviť lekára?
I keď naozaj nemusí ísť o žiadny zdravotný problém a je to iba o zvyku, ak dieťatko po druhých narodeninách neprejde na chodidlá, mali by ste navštíviť odborníka. Ten nohy skontroluje, aby zistil, či majú dostatočne pevné svaly, skontroluje stuhnutosť v Achillovej šľache a koordináciu. Ak váš drobec čoskoro dovŕši tretí rok života a stále svoj život trávi „na vysokej nohe“, neváhajte a navštívte lekára.