Sociálne siete sú nepochybne fenoménom dnešnej doby. Stali sa súčasťou nášho každodenného života i života našich detí. A ani zďaleka nejde len o tie skôr narodené. Benefity sociálnych sietí využíva aj generácia Alfa, čiže deti narodené po roku 2010. Poznajú však dostatočne aj ich nástrahy? Už deti na prvom stupni základnej školy sledujú sociálne siete. Napodobňujú svoje idoly, niektoré dokonca natáčajú vlastné videá, predbiehajú sa v obľúbenosti.
V dnešnej digitálnej dobe sú sociálne siete neoddeliteľnou súčasťou každodenného života mnohých detí a mládeže. Aj keď ponúkajú priestor pre kreativitu, socializáciu a sebavyjadrenie, prinášajú so sebou množstvo výziev v oblasti ochrany osobných údajov a súkromia. Rodičia a pedagógovia sa často pýtajú, kde končí hranica medzi ochranou súkromia a vystavením dieťaťa nebezpečenstvu. Tento článok sa ponorí do problematiky ochrany osobných údajov detí na sociálnych sieťach a preskúma, aké kroky môžu byť podniknuté na ich ochranu.
Deti čelia rozličným rizikám, ak sú aktívne na sociálnych sieťach. Tieto riziká môžu zahŕňať kyberšikanu, vystavenie nevhodnému obsahu a potenciálne kontakty s neznámymi osobami. Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní, aby boli ich deti na sociálnych sieťach v bezpečí. Dohliadanie by malo byť základom.
Prevádzkovatelia sociálnych sietí majú zodpovednosť za ochranu svojich používateľov, najmä tých najzraniteľnejších, akými sú deti. Legislatíva môže mať významnú úlohu pri ochrane detí na sociálnych sieťach. V dnešnej dobe, kedy sú sociálne siete integrálnou súčasťou života, je ochrana detí pred rizikami s nimi spojenými prioritou. Ako sme preskúmali v tomto článku, existuje viacero vrstiev ochrany, od informovaného a angažovaného rodičovstva, cez zodpovednosť, ktorú nesú samotné sociálne siete, až po legislatívnu ochranu.
Deti by mali byť vzdelávané o bezpečnom správaní na internete už od útleho veku a rodičia by mali udržiavať otvorenú komunikáciu so svojimi potomkami. Zároveň je dôležité, aby technologické platformy zabezpečili robustné mechanizmy na ochranu súkromia a vytvárali prostredie priateľské pre mladých používateľov. V neposlednom rade, vlády po celom svete musia naďalej aktualizovať a prispôsobovať zákony, aby efektívne reagovali na nové technológie a výzvy.
Najpoužívanejšie sociálne siete a ich nástrahy
Začína to nevinným dopisovaním si a posielaním fotiek cez messengery so spolužiakmi, pozeranie kreslených rozprávok na YouTube, hranie sa na Discorde. Appky pre deti typu Spotlite či GoBubble sa používajú minimálne, keďže sú v angličtine. Je možné, že rodičom názvy týchto appiek zatiaľ nič nehovoria.
Prevláda názor, že sociálne siete majú na deti negatívny vplyv. Všetko má však svoju svetlú aj temnú stránku. V čom môže byť pre deti aktivita na sieťach prínosná a, naopak, v čom spočívajú riziká? Aktivity vzdelávacieho charakteru, komunitných činností či tvorby obsahu sú prínosné.
Sociálne siete vytvárajú úrodnú pôdu pre šírenie zavádzajúceho obsahu od podvodných reklám, ktoré zdanlivo ponúkajú trendové produkty v obrovských zľavách, cez falošné spravodajské reportáže s cieľom ovplyvňovať názor ľudí na rôzne záležitosti, až po jednoznačné podvody a klamstvá. Sociálne siete dávajú každému možnosť sa ozvať a vyjadriť. Bohužiaľ, aj ľuďom s podlými úmyslami.
Vaše dieťa nemusí byť pripravené na to, že by mohlo čeliť obťažovaniu alebo nenávistným komentárom, keď sa zapojí do verejnej diskusie, alebo v ešte horšom prípade sa stane terčom kyberšikany či stalkingu. Pre dieťa môže byť osobná skúsenosť s nenávistnými prejavmi na internete mimoriadne stresujúcou záležitosťou, s ktorou sa len ťažko vysporiada.
Platformy vytvorili vysoko konkurenčné prostredie, kde počet „lajkov“ pod príspevkom funguje ako priamy ukazovateľ jeho hodnoty. Tieto digitálne platformy tak vytvárajú medzi rovesníkmi vzájomné súperenie. Zároveň deti vystavujú aj profilom celebrít a rôznych influencerov. Tieto „hviezdy“ sociálnych sietí často upravujú svoje verejné profily k dokonalosti, čím však miliónom svojich sledovateľov (zväčša mladých a ľahko ovplyvniteľných) prezentujú skreslený obraz reality. Porovnávaním sa so svojimi dokonalými idolmi sa potom dieťa môže cítiť menejcenne.
Predpokladá sa, že okrem negatívneho vplyvu na sebadôveru môže nadmerný čas strávený na sociálnych sieťach súvisieť aj s poruchami pozornosti, depresiou a inými psychologickými problémami. Je dôležité zdôrazniť, že toto prepojenie je len v rovine predpokladu. Sociálne siete sa môžu javiť ako zdroj problémov, no zároveň môžu predstavovať len jeden z viacerých faktorov, prípadne byť v tomto smere úplne irelevantné.
Deti sú dôverčivé a stávajú sa ľahkou korisťou pre podvodníkov. Rastie kyberšikana aj utrpenie. Deti nedokážu vyhodnotiť nebezpečenstvo v takom rozsahu ako dospelý človek. Preto deti do 13 rokov nemajú na sociálnych sieťach čo robiť. Určite nie na takej, ktorú promuje influencer a zakladá sa na zdieľaní geopozície kamoša napr. Whoo alebo aj BeReal.
Prezrádzať svoje osobné údaje na sociálnych sieťach sú podľa Macka viac náchylnejšie dievčatá ako chlapci. Deti sa radi pochvália úspechmi svojich rodičov - či už ide o nové auto, dovolenku, alebo smartfón. "Okolie foteného predmetu býva najdôležitejšie pre ľudí, ktorí hľadajú, čo zneužiť. Je možné rozpoznať, kde dieťa býva, z akých sociálnych pomerov pochádza, ako vyzerajú rodičia, kde sú zamestnaní a podobne. Z informácií zo sociálnych sietí, sa dá poskladať celý príbeh rodiny," upozorňuje šéfredaktor časopisu TOUCHIT.
Bezpečné používanie sociálnych sietí
Rodičia idú deťom príkladom. Ukážte dieťaťu, čo na telefóne robíte, v čom vám to prospieva, čo sa učíte alebo dozvedáte. Pozrite si spolu vtipné videá alebo 15-sekundovku angličtiny. Následne si telefón zamknite v zásuvke a bežte si zahrať spoločenské alebo pohybové hry. Večer vypnite wifi, vypnite si upozornenia a zbavte sa dát v telefóne.
Ak si dieťa zakladá profil na sociálnej sieti, buďte pri tom a uistite sa, že udáva pravý vek. Kontrolujte komunikáciu v správach a obsah, ktoré si dieťa prezerá vrátane sprievodných aplikácií, ktoré si inštaluje. Váš smartfón s aplikáciami dieťaťu nepožičiavajte a vysvetľujte dôvod. Na jednej strane tu nájde obsah, ktorý je vhodný pre rodiča, nie pre dieťa. Na strane druhej skúste vysvetliť aj to, prečo si z Google či App Store nemôže sťahovať hry či appky zadarmo - hrozí riziko malware a úniku informácií.
Každá sociálna sieť má komunitné pravidlá, s ktorými používateľ pri inštalácii aplikácie súhlasí. Sieť sleduje vaše správanie a algoritmus prispôsobuje obsah vašim prioritám. Kým dospelý sa šokujúcemu obsahu vie brániť, dieťa tento filter nemá. Sociálna sieť deti nechráni, potrebuje si vytvoriť maximálnu základňu závislých používateľov.
Rodič má byť v strehu a dieťaťu ukazovať nástrahy, nepravdy, inštaláciu reality a zároveň produktívny spôsob trávenia času na sieti. Niektoré deti len vyhľadávajú obsah, iné ho aj tvoria.
Dieťa do 13 rokov nemá mať samostatný profil na sociálnej sieti. Môže tvoriť obsah len za prítomnosti dospelého na videu.
Pri používaní siete sa údaje nachádzajú na serveroch krajiny, ktorá vlastní aplikáciu, a s tým ako používateľ ste pri inštalácii súhlasili. Som zástanca využívania sociálnych sietí výlučne na marketing a biznis, preto zastávam pozíciu tvorcu obsahu, podnikateľa a marketéra. Sociálna sieť je tu zadarmo, takže ak obsah len konzumujete, produktom sa stávate vy a vaše dáta. Ak obsah tvoríte a využívate sociálnu sieť ako marketingový a predajný kanál, dáta si od siete kupujete a cielite odkaz na vami vybrané publikum - propagujete.
Izolácia, prechod aktivít a vzdelávania do online roviny počas pandemických rokov deťom nepomohli. Šikana existuje v agresívnej spoločnosti. Jej online prejav je len formou prejavu a príčiny sa musia riešiť zodpovednými dospelými, legislatívnymi úpravami, psychologickými monitoringami a poradenstvom. Aktivitu detí v online priestore sa odporúča kontrolovať.
Rodičovská kontrola je softvér, a kým rodičia nemajú čas sa zaoberať detailmi, deti si tento čas nájdu a trik posunú kamošom. Deti už vo veku osem-deväť rokov a so základmi angličtiny vedia prejsť cez proxy vyhľadávač napr. hide.me na ľubovoľnú stránku alebo si rovno stiahnu do telefónu VPN. Browsujú v inkognito režime a vymazávajú históriu navštívených stránok.
Ďalšou zábavou detí nad zaostalosťou rodičov je hacknutie samotného hesla rodičovskej kontroly na TV/PC či wifi. Ak ste však kreatívnejší a nemáte heslo 0000 alebo PIN kód bankovej karty či dátum narodenia, ktoré dieťa odpozorovalo, urobili ste dobre. Ak vaše dieťa pozná prehliadač Tor a počulo o dark webe, ostáva vám len jedno - venovať svoj čas pre nastolenie dôvery a komunikácie s dieťaťom.
Existujú detské alternatívy sociálnych sietí typu Kidzworld alebo edukatívna Edmodo. Sociálnu sieť môže využívať dieťa od 13 rokov. Do 16. Od 23. 18 rokov.
Veľa rodičov si kladie otázku, či deťom povoliť alebo nepovoliť sociálne siete. Nechcú deti izolovať, ale ani ich vystavovať nebezpečenstvu. V priemere trávi dieťa dve až tri hodiny denne online. V ideáli dieťa nemá na sociálnej sieti čo robiť. Je to veľmi náročné pre rodiča na pozornosť a čas, ale jediný spôsob, ako neizolovať a vysvetľovať, je rodičovská fyzická a mentálna prítomnosť.
Ak si dieťa pre obmedzený čas v online či na sieti pripadá v očiach kamarátov menejcenné, je vhodné využiť všetky dostupné možnosti na zvýšenie sebavedomia dieťaťa bez pomoci smartfónu či tabletu. Čím pestrejší na reálne zážitky je život dieťaťa, tým menej chuti a času má na interakciu v online.
V uplynulých rokoch sa sociálne siete stali neoddeliteľnou súčasťou života detí a tínedžerov. Používanie rôznych online platforiem je pre túto „digitálnu generáciu“ úplne prirodzené, či už ide o kontakt s priateľmi, zdieľanie názorov a záľub alebo sledovanie života obľúbených celebrít. Niet pochýb o tom, že sociálne siete majú svoju pozitívnu stránku, avšak prudký nárast v ich používaní vyvoláva aj vážne obavy, predovšetkým pokiaľ ide o deti a tínedžerov.
Rovnako ako každá aktivita na internete, aj zverejňovanie obsahu na sociálnych sieťach zanecháva v digitálnom priestore trvalú stopu. Deti si toto nemusia vždy dobre uvedomovať, hlavne ak sa so sociálnymi sieťami ešte len začínajú zoznamovať. Plné nadšenia z novej skúsenosti môžu začať neuvážene zverejňovať najrôznejšie veci, pričom si ešte neuvedomujú, že by mohli jedného dňa oľutovať, čo do sveta internetu vypustili. Čo môžete ako rodič robiť? Komplexná digitálna ochrana.
Informácie sa cez sociálne siete prenášajú veľmi rýchlo a virálnymi sa žiaľ nestávajú len vtipné videá mačiek. Hoci sa v poslednej dobe tieto témy v médiách skloňujú často, nejde o žiadny nový fenomén.
Povedomie o potrebe ochrany súkromia vrátane jej prísnych nastavení môže do veľkej miery ochrániť dieťa pred nevyžiadaným kontaktom. Ak máte podozrenie, že v súvislosti s používaním sociálnych sietí si vaše dieťa prechádza nejakou negatívnou situáciou, nájdite si čas na spoločný rozhovor. Keď zistíte, o aký problém ide, pomôžte dieťaťu s jeho riešením. Väčšina sociálnych sietí poskytuje používateľom možnosť zablokovať a nahlásiť profily, ktoré ich akýmkoľvek spôsobom obťažujú alebo ohrozujú. Môžete sa obrátiť aj na miestne alebo národné centrum pre bezpečnejší internet, kde vám a vášmu dieťaťu poradia, ako sa v online priestore chrániť. Každý prípad je iný a vyžaduje si osobitný prístup. Najdôležitejšia je bezpečnosť dieťaťa - po fyzickej aj psychickej stránke.
Keď dieťa trávi celé hodiny prechádzaním príspevkov na sociálnych sieťach, môže sa to negatívne odraziť na jeho nálade a sebavedomí.
Všímajte si zmeny v správaní a nálade svojho dieťaťa, ktoré by mohli súvisieť s používaním sociálnych sietí. Ak spozorujete niečo neobvyklé, porozprávajte sa s ním a ponúknite mu pomoc pri riešení problému, ktorý ho trápi.
Deti a tínedžeri potrebujú pocit uznania zo strany iných, predovšetkým rovesníkov. Preto sa dokážu veľmi upnúť na to, aby sa o ich živote a aktivitách dozvedali ostatní, pričom si dávajú záležať na tom, ako sa prezentujú. Vždy išlo o snahu vylepšovať svoj imidž, ale smartfóny situáciu dramaticky zmenili. Deti chcú získať popularitu a pozornosť druhých a venujú veľmi veľa času budovaniu svojho imidžu v očiach okolitého sveta.
Naučte svoje dieťa viac vnímať prítomnosť a rozlišovať medzi životom „tu a teraz“ a „žitím len pre hlasy, komentáre a lajky“. Cieľom je nájsť rovnováhu. Veďte dieťa k tomu, aby bolo samo sebou a zároveň pochopilo, že nedostatky má každý. Neváhajte sa pustiť do rozhovorov so svojím dieťaťom, ale tiež ho povzbuďte, aby vám povedalo o vlastných skúsenostiach.
Safer kids online je globálnou iniciatívou spoločnosti ESET. Cieľom je zvýšiť povedomie o konkrétnych hrozbách, ktoré na deti na internete číhajú.
Mladí Rakúšania trávia na smartfónoch v priemere štyri hodiny denne. Ilustračný obrázok.
Ťažiskom štúdie, na ktorej sa zúčastnilo 14 500 mladých ľudí vo veku od 14 rokov, bolo používanie digitálnych médií a ich vplyv na psychické zdravie. Používanie služieb ako messenger, hranie hier online alebo čítanie správ nemali vplyv na celkový pocit spokojnosti. Sociálne siete a streamovacie spoločnosti zvyčajne prezentujú ideálny obraz ľudí a nie nefiltrovaný život, dodal Paul Plener, vedúci oddelenia detskej a dorastovej psychiatrie vo Všeobecnej nemocnici vo Viedni a ďalší autor štúdie. Mladí tam zvyknú tráviť dlhé hodiny, hoci by sa mohli venovať iným činnostiam, napríklad športovaniu alebo inej zmysluplnej aktivite s rovesníkmi.
Tínedžeri používajúci smartfóny.
Celkovo mladí ľudia v rámci štúdie uviedli, že sú so svojím životom spokojní. Takto sa vyjadrilo až 73 percent opýtaných. Konkrétne otázky však odhalili aj problémy s duševným zdravím. V prieskume 68 percent respondentov uviedlo, že za posledné dva týždne mali depresívnu náladu alebo pociťovali beznádej. Zistilo sa tiež, že sa výrazne zvýšilo predpisovanie liekov dospievajúcej mládeži. Štúdia je súčasťou iniciatívy Mental health days, ktorá funguje v rakúskych školách od roku 2023. Jej cieľom je priblížiť mladým ľuďom témy týkajúce sa duševného zdravia a posilniť psychické zdravie. Doteraz sa na nej zúčastnilo približne 130 000 mladých ľudí.
Na Slovensku bolo podľa portálu dataportal.com v januári 5,33 milióna používateľov internetu a 4,16 milióna používateľov sociálnych sietí. Táto skupina slovenských používateľov, ktorá navštívila aplikáciu niekoľkokrát denne, predstavovala až 81 %.
Súhlas so spracovaním osobných údajov dávajú až do veku 16 rokov dieťaťu rodičia. Teoreticky by to mal byť teda rodič, kto dieťaťu umožní registrovať sa na sociálne siete. Riaditeľka organizácie DigiQ Andrea Cox upozorňuje, že hoci zákon hovorí jedno, realita je iná.
Obľúbená je najmä pre svoje krátke vtipné videá či výzvy, ktorých vytváraním či zdieľaním používatelia až príliš pozývajú do svojho súkromia. Americký Kongres si predvolal v marci 2023 jej šéfa pre podozrenia, že aplikácia postupuje údaje amerických užívateľov čínskej vláde. Navyše, v týždni pred Veľkou nocou dostal od britských úradov za zneužitie údajov o deťoch pokutu 12,7 miliónov libier.
Problém nevidí v samotnej sociálnej sieti, ale v obsahu, ktorý určujú influenceri. Sám je pritom na ňom registrovaný. Obozretnejší zostali najmä po tom, ako si u syna všimli rozvíjajúcu sa závislosť od počítačovej hry Fortnite. Museli mu ju zakázať. Priznáva, že v láske ho príliš nemajú ani deti známych. Keď sa viac zorientoval v správe detských sietí, odporučil aj im, ako mať online svet detí pod dohľadom. "Veľmi veľa rodičov nemá predstavu, čo dáva deťom do ruky, pretože sami sa v sociálnych sieťach strácajú," povedal.
Na nedostatočnú edukáciu o nástrahách sociálnych sietí upozorňuje aj technologický novinár Ondrej Macko. Štatistiky podľa neho hovoria o tom, že takmer polovicu detí na Slovensku rodičia na sociálnych sieťach neriadia. "Len päť percent je takých rodičov, pri ktorých sú deti tak chránené, ako by v online priestore mali byť," hovorí. Za kratší koniec podľa neho v ochrane detí pred nástrahami internetu ťahá aj štát.
Google ponúka aplikáciu Family Link, dostupnú pre operačný systém Android aj iOS. Ako prvý krok je potrebné si stiahnuť do smartfónu aplikáciu Family Link pre rodičov a do zariadenia dieťaťa Family Link pre deti a tínedžerov. Nielen rodič, ale aj dieťa musí mať vytvorený Google účet s dátumom narodenia, ktorý spáruje s rodičovským účtom. Aplikácia umožňuje spravovať viac ako jedno zariadenie.
Tam sa toho veľa nestane. Síce sa to robievalo, ale nie je to primárna forma," hovorí Macko. Aj Milan s partnerkou určujú digitálne pravidlá deťom na diaľku z vlastného zariadenia cez Family Link. Milanova partnerka hovorí, že staršiemu synovi každý večer kontroluje obsah správ. Ak sa jej niektorá nezdá v poriadku, odkomunikuje s ním jej obsah. "Spýtam sa ho, prečo takto správu formuloval a niekoho napríklad hanlivo oslovil. Argumentujem mu, prečo by tak nemal písať," vysvetľuje a pokračuje, že spätnou väzbou sa ho snaží učiť zdvorilostne komunikovať. Synom rodičovská kontrola neprekáža. "Vždy mu poviem, že som si čítala jeho správy. Aplikácia Family Link totiž počas dňa zrátava minúty prezerania videí. Ak limit prekročia, na sociálnu sieť sa už nedostanú. Trinásťročný syn však našiel spôsob, ako si čas na sociálnej sieti predĺžiť.
Ale je ich oveľa viac. Skôr hľadajú platformy, kde sa cítia slobodnejšie a mimo dohľadu. Každá sociálna sieť sa snaží inovovať a udržať si svojich používateľov, preto sa platformy navzájom inšpirujú a kopírujú prvky, ktoré fungujú. Napríklad, mimoriadne obľúbené sú krátke videá na výšku, ktoré sú aj veľkým žrútom času.
Väčšina sociálnych sietí má minimálny vekový limit na registráciu 13 rokov. Napriek týmto oficiálnym pravidlám si veľa detí zakladá účty skôr, často s vedomím rodičov. Pri registrácii použijú falošný dátum narodenia, a tak sa cez klamstvo dostanú k vlastnému kontu.
Sociálne siete sú navrhnuté tak, aby nás pohltili a aby sme s nimi nechceli prestať. Stačí jednoduchý posun palcom po displeji (tzv. scrollovanie) a už vidíme ďalší príspevok, inú fotku, nové video… Obsah na sociálnych sieťach je nekonečný, nikdy sa nedoscrollujeme na koniec. Na rozdiel od knihy alebo filmu, kde príbeh skončí, sociálne siete tento koniec nemajú. Často ich sledujeme až kým si neuvedomíme, že uplynulo oveľa viac času, než sme plánovali. Je na nás, aby sme sa naučili kontrolovať - pretože ten „koniec“ nájdeme iba vtedy, keď sa sami rozhodneme prestať. Aj toto sú skvelé témy, ktoré môžeme doma rozdebatovať.
Spomeňme ešte notifikácie a upozornenia, ktoré atakujú našu zvedavosť a neprestajne nás lákajú späť. Obsah, ktorý vidíme na sociálnych sieťach, nie je náhodný. Každý príspevok, video či odporúčanie, ktoré sa nám zobrazí, je výsledkom zložitého algoritmického výpočtu. Algoritmy sledujú, čo nás zaujíma - čo lajkujeme, na čo klikáme a aké videá pozeráme. Keďže poznajú naše preferencie, snažia sa nás na sieti udržať čo najdlhšie, preto nám tam ukazujú personalizovaný obsah. Ten môže byť užitočný, ale zároveň nás môže uzatvárať do tzv. „informačnej bubliny,“ kde vidíme iba obmedzené spektrum názorov, ktoré nám môže vyhovovať.
K sociálnym sieťam patria lajky, srdiečka, komentáre a zdieľania. Dávajú nám priestor na instantné hodnotenie a vyjadrenie názoru. Tieto reakcie stimulujú dopamín v mozgu, čo spôsobuje, že sa cítime odmenení a túžime v tejto činnosti pokračovať. V tomto sú obzvlášť zraniteľné deti a dospievajúci, u ktorých sa mozog stále vyvíja. Digitálny svet ovplyvňuje nielen to, ako sa cítia, ale aj to, ako ich mozog reaguje na podnety. Obsah sociálnych sietí, často idealizovaný a zameraný na dokonalosť, ich zameriava na porovnávanie sa s ostatnými.
Hoci sociálne siete často čelia kritike pre ich negatívne vplyvy, je dôležité vnímať aj ich dobré stránky. Majú množstvo pozitív, ktoré môžu výrazne obohatiť náš život, ak ich používame vedome a s mierou. Ak máte pocit, že je najlepšie ich hneď zakázať, tu sú dôvody, prečo ich úplne neodsudzovať a v správnom čase dovoliť aj deťom.
Majú obrovský potenciál pomáhať jednotlivcom aj celej spoločnosti. Slúžia ako nástroj na vzdelávanie, zdieľanie informácií, ale aj na správnu mobilizáciu na podporu charitatívnych akcií. Mladým ľuďom umožňujú udržiavať a nadväzovať kontakty s rovesníkmi, spoznávať nové témy, zlepšovať svoje zručnosti a nachádzať podporu v online komunitách. Sú tiež miestom, kde môžu prejaviť svoju kreativitu a zapájať sa do spoločenských diskusií. Motivujúce príspevky a videá o prekonávaní ťažkostí môžu pôsobiť ako povzbudenie a zdroj inšpirácie vo všetkých oblastiach ich života.
Sociálne siete samy osebe nie sú zlé ani dobré - ich vplyv závisí od spôsobu, akým ich využívame. Ak ich dokážeme používať rozumne, môžu byť hodnotnou súčasťou nášho života. Úlohou nás vychovávateľov je, aby sme deti naučili, ako ich používať s rozvahou a ako z nich vyťažiť to najlepšie.
Rodičovská kontrola a najlepší záujem dieťaťa
Rodičia sú dennodenne nevyhnutne konfrontovaní s penzom osobnostných práv dieťaťa. Pre odlíšenie oprávneného zásahu do osobnostných práv maloletého od zásahu neoprávneného, je smerodajné posúdenie tzv. najlepšieho záujmu dieťaťa. Prepracovaná koncepcia najlepšieho záujmu detí je najvýznamnejším prínosom Dohovoru o právach dieťaťa prijatého OSN v roku 1989. Slovenská republika má povinnosť zabezpečiť, aby bol vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa.
Čo znamená pojem najlepší záujem dieťaťa? Je v najlepšom záujme dieťaťa to, čo si želá dieťa samo (princíp sebaurčenia), čo si želajú jeho rodičia, poprípade len jeden z rodičov, alebo je snáď v najlepšom záujme dieťaťa to, čo sa podľa väčšinovej mienky považuje za správne? Najlepší záujem dieťaťa sa bude zásadne približovať práve tomu, čo si samotné dieťa praje, a to predovšetkým s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho pribúdajúcou rozumovou a mravnou vyspelosťou. Autonomizmus, sebaurčenie, sloboda, autonómia musia ísť vždy ruka v ruke so zodpovednosťou. Jedno bez druhého nemožno priznať a uložiť.
Ak bude teda vždy, pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, zohľadnený jeho najlepší záujem, ako ukladá čl. 3 ods. 1 Dohovoru, potom (jedine) môže nastať stav označovaný ako blaho dieťaťa. Blaho dieťaťa je tiež určitý právny pojem, a označuje stav, kedy konkrétne dieťa bude šťastné a spokojné.
Zákonné zastúpenie dieťaťa vo veciach ochrany jeho osobnosti vykonávajú podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej iba Zákon o rodine) prioritne rodičia. Ak do osobnostných práv dieťaťa neoprávnene zasahujú samotní rodičia maloletého, v prípadnom súdnom konaní bude dieťa z dôvodu kolízie záujmov, zastúpené namiesto rodičov kolíznym opatrovníkom.
Problematika potreby ochrany osobnosti detí je aktuálna, a to pre neustály vývoj v chápaní práv dieťaťa, a ochrany osobnosti vo všeobecnosti. Domnievam sa, že súčasná právna úprava mnohým aktuálnym problémom o právach dieťaťa nevenuje konkrétnu pozornosť, a to aj z dôvodu, že spoločnosť, ešte nie je jednotná v tom, ako ich vníma. Za spoločensky, a teda automaticky aj politicky citlivé, možno považovať mnohé - s ochranou osobnosti detí - súvisiace otázky, osobitne zverejňovanie fotografií maloletých rodičmi na sociálnych sieťach.
Ochrana osobnosti dieťaťa v slovenskom právnom poriadku nie je osobitne upravená, riadi sa primerane podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku (ďalej iba Občiansky zákonník). Limity zákonného zastúpenia maloletého jeho rodičmi sú determinované tým, či je rodičom uskutočnený alebo rodičom odsúhlasený zásah do osobnostných práv maloletého v jeho najlepšom záujme. Do akej miery rozpoznáva svoj najlepší záujem dieťa samotné, a do akej miery jeho rodič, je v každom jednotlivom prípade, individuálne.
Fenomén posledných rokov má svoj vlastný názov „sharenting“, odvodený od anglického slova share - zdieľať a parenting - rodičovstvo, a poukazuje na nielen právnu, ale aj morálnu zodpovednosť rodičov za zdieľanie príspevkov o svojich deťoch na sociálnych sieťach. Deti sa v procese ich dozrievania iba učia nakladať so svojimi osobnostnými právami vo svojom najlepšom záujme. Maloletí nevedia, a ani nemôžu, svojim chápaním obsiahnuť hodnotu súkromia. Súkromie a pocit súkromia je nepochybne významná hodnota výrazne ovplyvňujúca kvalitu života, a podmieňuje výkon mnohých ďalších čiastkových osobnostných práv všeobecného osobnostného práva.
Generácia našich rodičov vyrastala nekonfrontovaná s fenoménom shareanting, a tak reálne dôsledky nového ponímania súkromia vyhodnotí až aktuálne dorastajúca generácia dospelých. Hodnotové nastavenie spoločnosti sa mení, lebo spomeňme si, pred zhruba desaťročím sa ani rodinné albumy neumožnilo prelistovať každej návšteve, a už vôbec nie „cudzím ľuďom“, ako je tomu dnes na voľne prístupnom sociálnom profile.
Mnohí psychológovia vnímajú fenomén shareanting ako zbytočnú traumu navyše, ktorú v období dospievania a dospelosti, nevedome z ľahkovážnosti, spôsobili deťom ich najbližší. Vzhľadom na to, že sa nachádzame v dobe digitálnej, je viac než prirodzené, že mnoho ľudí podľahne tlaku davovej psychózy a má tendenciu zdieľať s ľuďmi to, čo si v minulosti nechávali skôr pre seba samého, a to len preto, lebo to tak isto robia aj všetci okolo. Dochádza k zdeformovaným hraniciam intimity, keď mnoho jednotlivcov možno častokrát zdieľa aj to, čo má určité parametre intimity bez dostatočnej reflexie svojho samotného správania.
S ohľadom na to, ako spoločnosť vedie deti k vnímaniu súkromia a dôstojnosti v hodnotovej rovine, v kontexte fenoménu sharenting nastáva „kultúrny posun“ v tom, čo deti ešte môžu považovať za súkromie. Deti, ktoré sú odmalička prezentované na sociálnych sieťach môžu nadobudnúť v citlivom veku pocit, že nemajú žiadne právo na súkromie, resp.
Čo sa týka ochrany práva maloletých na dôstojnosť v prípade zverejňovania ich fotografií na sociálnych sieťach, dieťa je odkázané na sebareflexiu rodičov. Je bežné, že rodičia bez vedomia svojich detí zverejňujú najmä citlivé videá, fotografie, písomnosti osobnej povahy z ich denníkov, „list Ježiškovi“, „list Zúbkovej víle“, najčastejšie také, ktoré vyvolávajú smiech.
Ak z dieťaťa vyrastie viac „uzavretá osobnosť“, ktorá nechce byť stredobodom pozornosti, môžu tieto neoprávnené neželané zásahy do jeho osobnosti ovplyvniť jeho celkové spoločenské nastavenie, a rovnako možno polemizovať o tom, či „uzavretosť“ nespôsobili samotné zásahy. Odpovede ukáže až čas. Už teraz však možno konštatovať, že mnohé deti, ktoré počas sharentingu vyrástli do pubertálneho veku, trpia tým, že sa pre zdieľané citlivé fotografie stali obeťami kyberšikany, výsmechu rovesníkov, a cítili sa ponížené a traumatizované.
Experti z projektov o E-bezpečí označujú sharenting ako využívanie detí na komerčný účel, keď dieťa slúži k pritiahnutiu pozornosti na sociálny profil rodiča, a je nástrojom na získavanie „followerov“. Rodičia, ktorí si zo zverejňovania fotografií svojich detí urobili na Instagrame biznis, si vyslúžili za to nelichotivé pomenovanie digitálni pasáci.
Vo Francúzsku na shereanting zareagovala aj legislatíva. Rodičom vo Francúzsku hrozí za neodsúhlasené zverejňovanie fotografií svojich detí aj väzenie. Od roku 2016, keď v krajine prebehla kampaň proti zverejňovaniu súkromia detí na internete, aj kvôli ochrane pred sexuálnymi deviantmi, sú rodičia zodpovední za ochranu súkromia svojich detí.
Možno sa domnievať, že aj pre kolízneho opatrovníka, minimálne v konaniach, v ktorých má pochybnosti, môže byť sociálny profil rodičov nápomocný. Pozitívum sharenting-u tiež možno vidieť v tom, že rodičia si vzájomne zdieľajú rady, skúsenosti, podporuje sa spolupráca rodičov, ktorých deti trpia rôznymi stupňami telesného či mentálneho poškodenia, zdieľajú svoju pozitívnu prax, čo sa im osvedčilo, čomu sa vyhnúť, dávajú si rady a psychicky sa podporujú.
Napokon aj to, že mnohé deti si zdieľaním videí takto zarábajú, možno vnímať aj pozitívne, nielen ako vykorisťovanie a obmedzovanie detí v ich voľnočasových aktivitách. Sharenting slúži aj ako nástroj ekonomického zisku pre deti, a častokrát zarábajú tak, že sa hrajú na zverejňovaných videách sledovaných inými deťmi. U detí, ktoré svojimi prejavmi odmalička inklinujú k povolaniu z umeleckej sféry, je predpoklad, že sami v dospelosti budú akceptovať zásahy do svojich osobnostných práv vo vyššej miere za účelom svojej prezentácie.
Maloleté dieťa má v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V porovnaní s Občianskym zákonníkom z roku 1950, v súčasnej právnej úprave o maloletých nie sú pre oblasť občianskoprávnych vzťahov určené presné vekové hranice, podľa ktorých je odstupňovaná spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť maloletého dieťaťa na konkrétny právny úkon sa musí posudzovať individuálne, ale súčasne objektívne, že sa prihliada na rozumovú a vôľovú vyspelosť všeobecne predpokladanú u detí v určitom veku. V prípade, ak by maloletý urobil právny úkon, na ktorý nie je spôsobilý, takýto právny úkon by bol absolútne neplatný.
Právne úkony, na ktoré maloletí nemajú spôsobilosť, robia za nich ich zákonní zástupcovia. Občiansky zákonník ponecháva úpravu zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa na Zákon o rodine. Zastúpiť dieťa pri právnom úkone môže ktorýkoľvek z rodičov, pokiaľ nebol súdom pozbavený alebo obmedzený v rámci svojich rodičovských práv a povinností, resp. obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Súčasne však platí, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V prípade rozporu záujmov rodiča a záujmu maloletého, súd v konaní ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa bude zastupovať. Ide o tzv.
Je potrebné si uvedomiť, že ochrana osobnosti je inštitút, ktorý nepochybne preniká všetkými právnymi odvetviami. Ochrana osobnosti, ako ochrana ľudskej dôstojnosti, nedotknuteľnosti, súkromia a rodinného života je v rámci základných ľudských práv významným ústavným právom. Ochrana osobnosti je zakotvená v súkromnom práve, predovšetkým občianskoprávnymi normami, ale osobnosť možno súčasne chrániť aj v rámci verejného práva, trestného práva a správneho práva.
Všetky právne predpisy a etické kódexy, ktoré sa týkajú aj maloletých, obsahujú osobitné ustanovenia o maloletých. Osobitne práva maloletých chráni judikatúra, ktorá najpružnejšie reaguje na spoločenský vývoj a aktuálne potreby spoločnosti.
Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Judikatúra zdôrazňuje, že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach.
V kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa však možno konštatovať významný rozdiel medzi právnym vnímaním ujmy maloletého, a ujmy dospelej fyzickej osoby, ktorá zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zatiaľ čo pri dospelej fyzickej osobe judikatúra vyžaduje objektívnu spôsobilosť privodenia ujmy predmetným neoprávneným zásahom, maloletý a jeho práva sú vždy posudzované prísne individuálne podľa koncepcie najlepšieho záujmu každého jedinečného dieťaťa vždy konkrétne a osobitne.
Ak dôjde k situácii, že sa dieťa rozhodne uplatniť si svoje osobnostné práva voči rodičovi žalobou na súde, možno predpokladať, že prirodzená citová odkázanosť dieťaťa na rodičovi bola prevážená potrebou obhájiť svoje práva, a preto je veľký predpoklad, že k porušeniu osobnostných práv dieťaťa reálne došlo. Je na mieste sa preto všetkými podnetmi od maloletých osobitne zaoberať, a v zmysle platnej právnej úpravy upriamiť aj v tomto kontexte pozornosť predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa.
