Dieťa ako stredobod pozornosti: Pochopenie a zvládanie správania

Každé dieťa sa chce cítiť dôležité a viditeľné. Potreba byť stredobodom pozornosti je prirodzená, najmä v ranom veku. Avšak, keď sa táto potreba stane neprimeranou a prejavuje sa negatívnym správaním, môže to byť pre rodičov i okolie veľkou výzvou. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo deti túžia po pozornosti, ako sa toto správanie môže prejavovať a aké stratégie môžu rodičia použiť na jeho zvládnutie.

Potreba pozornosti u detí: Prečo je dôležitá?

Pozornosť rodičov je pre dieťa mimoriadne dôležitá. V prvých rokoch života, približne do troch rokov, deti často veria, že sú stredobodom vesmíru. Táto fáza je prirodzená, no neskôr by si dieťa malo začať uvedomovať potreby a pocity iných ľudí. Keď dieťa nedostáva dostatočnú pozornosť, môže sa snažiť získať ju neprimeraným správaním. Je dôležité rozlišovať medzi bežnou potrebou pozornosti a nezdravým správaním, ktoré môže naznačovať hlbšie problémy.

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod.

Pani učiteľka povedala, že slovne provokuje a takto si pýta bitku od detí. Na druhej strane je veľmi šikovný a inteligentný chlapček. Veľmi ho ľúbim, ale keď niekam ideme, tak aj ja som v strese. Bojím sa, čo zase bude vyvádzať.

Rodičia predpokladajú, že ich budú deti poslúchať a keď budú oni k nim dobrí, tak im to deti vrátia - budú dobré a poslušné. V poslednom čase mám dojem, že je to stále horšie a deti sú nastavené práve opačne: neposlúchať, neakceptovať svojich rodičov už v malom veku. Ale vy prežívate klasický vzdor a ona kričí, lebo vie, že tým Vás dostane kam chce.

Histriónska poruchá osobnosti je charakterizovaná pretrvávajúcou potrebou byť stredobodom pozornosti a prehnanou emocionalitou. Ľudia s touto poruchou často používajú dramatické, teatrálné a manipulatívne správanie, aby upútali pozornosť ostatných.

Prejavy správania vyžadujúceho pozornosť

Správanie dieťaťa, ktoré sa snaží upútať pozornosť, môže mať rôzne formy:

• Záchvaty zlosti: Malé deti majú problém s kontrolou svojich emócií. Vystupňuje sa to ešte viac vtedy, keď sa im nedarí presadiť si svoje záujmy. Pri takomto výbuchu zlosti veľmi rýchlo zisťujú, že to má aj vedľajšie výhody - priťahujú pozornosť.
• Odmietanie jedla: Niektoré deti pochopia, že čím menej budú otvárať ústa pri jedle, tým viac pozornosti sa im bude dostávať.
• Pomalé obliekanie: Niektoré deti si dokážu vychutnávať pozornosť rodičov práve v tejto situácii.
• Konflikty medzi súrodencami: Niekedy sa súrodenci pohádajú pre vážne dôvody, ale niekedy len potrebujú prilákať pozornosť rodičov.
• Provokovanie a naschvály: Dieťa, aby ku nim zapadlo, tak upútava na seba pozornosť. Väčšinou nie pekným správaním, ale podpichovaním. A to hlavne slovným, rád robí naschvály. Keď ho niekto poprosí, aby niečo nerobil - urobí to naschvál.
• Neposlušnosť a rozhadzovanie hračiek: Keď sa dieťaťu rodič nevenuje dostatočne, môže začať neprimerane upozorňovať na seba, neposlúchať, rozhadzovať hračky.
• Panovačné a kričiace správanie: Dieťa sa správa veľmi nepríjemne, je veľmi panovačné, keď niekto neplní jeho priania, kričí, bije sa, nahovára ostatných na to, čo nesmú, predvádza sa pred ostatnými, upozorňuje na seba.

Syndróm ADHD a potreba pozornosti

ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň živé a dynamické. Majú problémy s nasloucháním a plnením pokynov, ľahko sa nechajú rozptýliť a majú potiaže so zameraním a udržaním pozornosti. Neustála aktivita, kedy dieťa chvíľku neposedí, je stále v pohybe, aj keď je unavené, je tiež typickým prejavom.

Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.

V kolektíve to býva často neschopnosť prispôsobiť sa a nájsť si zdravé miesto v skupine, celkový nedostatok sociálnych zručností, časté šaškovanie, túžba byť neustále stredobodom pozornosti, alebo zasa vyčlenenie sa, problém nájsť a hlavne udržať si kamarátov.

Ako reagovať na správanie dieťaťa vyžadujúce pozornosť?

Existuje niekoľko stratégií, ktoré môžu rodičia použiť na zvládnutie správania svojho dieťaťa:

• Podporujte dobré správanie: Najdôležitejšie zo všetkého je to, že venujete pozornosť deťom vtedy, keď sa vhodne správajú. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu.
• Nastavte hranice a jasné limity: Dieťa, ktoré ustavične vyžaduje pozornosť, možno len nemá nastavené žiadne hranice a pravidlá.
• Využívajte tri prejavy pozornosti: Medzi tri základné prejavy pozornosti patria dotyk, očný kontakt a signál v prvej osobe. Toto sú signály, ktorými dávate dieťaťu najavo okrem svojho postoja aj to, ako sa cítite.
• Ignorujte nevhodné správanie: Ak dieťa používa nevhodné správanie na upútanie pozornosti, ako sú záchvaty zlosti alebo odmietanie jedla, je dôležité ignorovať toto správanie a venovať pozornosť len vtedy, keď sa dieťa správa vhodne.
• Venujte dieťaťu dostatok pozornosti: Uistite sa, že dieťa dostáva dostatok pozornosti, lásky a podpory. Strávte s ním kvalitný čas, hrajte sa s ním, rozprávajte sa s ním a prejavujte mu svoju lásku.
• Buďte dôslední: Keď dieťa kričí, pretože vie, že tým Vás dostane kam chce, nedajte sa! Skúste jej robiť to isté, hrajte sa, že plačete, kričte alebo ostaňte opačne ticho. Musíte ju naučiť, že krikom nič nedosiahne.
• Používajte mimiku a gestá: Malé dieťa má problém pochopiť naše rozumné argumenty, prečo to nemá robiť a tak sa nebojte pripojiť k tomu silnú mimiku tváre (zamračiť sa, zosmutnieť). Aj gestami treba podporiť to, čo hovoríme (zdvihnutý prst, gesto nerob to, napomínam ťa) jej pomôže pochopiť, že to myslíte vážne.
• Chváľte za dobré správanie: Chváľte ju za ticho, za každú samostatnú činnosť či hru a veľmi ju podporujte v správaní, ktoré Vám vyhovuje.

Histriónska porucha osobnosti

Histriónska poruchá osobnosti (HPD) je komplexný duševný stav charakterizovaný nadmernou emocionalitou a správaním zameraným na upútanie pozornosti. Jedinci s HPD často prejavujú silnú túžbu byť stredobodom pozornosti, čo vedie k dramatickému a teatrálnemu správaniu. Medzi hlavné príznaky patrí nadmerná emocionalita, správanie zamerané na upútanie pozornosti, rýchle emocionálne zmeny a posadnutosť fyzickým vzhľadom.

Diagnostika histriónskej poruchy osobnosti je zložitá a vyžaduje odborné posúdenie psychológom alebo psychiatrom. Liečba alebo aspoň zvládanie tejto poruchy je pomerne náročné. Ľudia trpiaci histriónstvom sú totiž presvedčení, že nepotrebujú terapiu. Psychoterapia je pritom základným spôsobom liečby.

Diferenciálna diagnostika a odborná pomoc

Je dôležité odlíšiť správanie dieťaťa, ktoré je výsledkom výchovy alebo prirodzeného vývoja, od prejavov porúch osobnosti alebo ADHD. Ak máte pocit, že situácia prekračuje vaše možnosti a správanie dieťaťa sa zhoršuje, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ alebo psychiater vám môže pomôcť diagnostikovať prípadné problémy a navrhnúť vhodnú liečbu alebo výchovné stratégie.

Pre presnú diagnózu ADHD je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanoví predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov.

Je potrebné si tiež uvedomiť, že pozornosť rodičov je pre dieťa mimoriadne dôležitá. Okrem toho, že deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť.

Tabuľka: Rozdiely medzi ADD a ADHD

tags: #dieta #stredobod #pozornosti