V súčasnej spoločnosti sa jednorodičovské domácnosti stali bežnou realitou. Približne jedno z troch detí žije v jednorodičovskej rodine v Spojených štátoch, pričom až 83 percent týchto rodín je vedených matkou. Aj na Slovensku sa počet takýchto rodín v posledných desaťročiach výrazne zvýšil.
Slovenské štatistiky odhaľujú, že v takmer štvrtine domácností (24,87 %, čo predstavuje 357 199 domácností) je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. To znamená, že viac ako 500 000 nezaopatrených detí vyrastá v jednorodičovských rodinách. V rámci Európskej únie sa podiel domácností s jedným rodičom líši. Kým vo Švédsku dosahuje až 34 %, na Slovensku je to približne 9 % z celkového počtu domácností. Až 86 % neúplných rodín na Slovensku vedú osamelé matky. Tieto rodiny vznikajú najčastejšie rozvodom alebo ovdovením, pričom približne štvrtina z nich vznikne už ako neúplná. Rodiny osamelých matiek žijú viac v mestách (56 percent). Osamelí rodičia tiež vo väčšine prípadov vychovávajú jedno dieťa (64 percent). Asi štvrtina prípadov je s dvomi deťmi.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k vzniku jednorodičovských rodín: rozvodovosť, ovdovenie a slobodné materstvo/otcovstvo. V prevažnej väčšine, vo viac ako 80 percentách, stojí na čele tejto neúplnej rodiny žena. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 máme na Slovensku 108-tisíc takýchto rodín. Ďalších 21-tisíc tvoria otcovia s deťmi. Väčšina z nich žije v mestských oblastiach.
Slovensko má jeden z najnižších počtov domácností, ktoré tvoria osamelí rodičia s dieťaťom či deťmi. Napriek tomu ide o skupinu ľudí, ktorí zvládajú z finančného hľadiska aktuálne dôsledky pandémie najťažšie. Takmer tretina z týchto domácností (29%) mala deti, ktoré s nimi žili. Približne 14% domácností s deťmi (7,8 milióna domácností) tvorili osamelí rodičia, čo predstavuje 4% celkových domácností. Na Slovensku tvoria osamelí rodičia s dieťaťom alebo deťmi približne 9 % domácností.
Ekonomické výzvy osamelých rodičov
Osamelí rodičia a deti z jednorodičovských rodín často zápasia s finančnými ťažkosťami a nestabilnou ekonomickou situáciou. Žiť z jedného príjmu je náročné, a to najmä v kontexte rastúcich cien a inflácie. Mnohí osamelí rodičia sa ocitajú na hranici chudoby. Problémom je najmä to, že osamelé matky alebo matky s viacerými deťmi (dvojičky, trojičky) majú nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Matky s týmto typom záväzkov majú na pracovnom trhu aj nižšie mzdy ako muži, v priemere zhruba o pätinu, často aj na rovnakej pracovnej pozícii. Dôvodom sú skrátené pracovné úväzky a nižšie mzdy spojené so starostlivosťou o rodinu a materstvom. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, zatiaľ čo u mužov je to len na úrovni 4 %.
Suma minimálneho výživného, ktorá predstavuje 30 % sumy životného minima, je často nepostačujúca na pokrytie základných potrieb dieťaťa. Mnohí osamelí rodičia žijú v posúdenej hmotnej núdzi a nemajú ani náhradné výživné. V prípade, že sa naskytne nečakaná finančná situácia alebo finančné výdavky, len malá skupina žien dokáže utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré sa pokladá z pohľadu financií o to najnáročnejšie.
Osamelé matky s deťmi dnes tvoria rodiny najväčšmi ohrozené chudobou. Hoci sa najviac detí slobodných matiek rodí v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou, na južnom a východnom Slovensku, mnohé sa sťahujú do väčších miest alebo aspoň do ich blízkosti, pretože predpokladajú, že tu vyriešia svoje existenčné problémy. V Bratislave je viac pracovných miest a vyššia šanca sa zamestnať, na druhej strane je tu obrovským problémom dostupnosť škôlok a jaslí, čo príležitosti matiek s deťmi zamestnať sa značne oslabuje.
Psychologické a sociálne aspekty samostatnej výchovy
Byť osamelým rodičom znamená niesť celý svet svojho dieťaťa na vlastných pleciach. Osamelí rodičia čelia mnohým psychickým výzvam, ktoré vyplývajú z ich sociálnej, ekonomickej a emocionálnej situácie. Prežívajú chronický stres a neustále obavy z toho, ako pokryť základné potreby. Nesú plnú zodpovednosť za starostlivosť o deti, čo je bez podpory komplikované.
Osamelí rodičia sa len ťažko ubránia izolácii. Sú odrezaní od sociálnych kontaktov, pretože ich voľný čas je obmedzený. Chýba im emocionálna podpora partnera, čo pocit osamelosti iba zvyšuje. Cítia sa vinní, že nemôžu svojim deťom poskytnúť to, čo by mohli mať v dvojrodičovskej rodine, a to ani finančne, časovo a už vôbec nie emocionálne. Úzkosť a obavy z budúcnosti ich zväzujú, vyčerpávajú a psychicky ničia. Častá bezmocnosť tak vyúsťuje do depresívnych stavov alebo až k hlbším psychickým problémom.
Výchova v jednorodičovskej domácnosti zanecháva na deťoch špecifické psychologické stopy, ktoré sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi. Výskum ukazuje, že deti vyrastajúce bez otca majú väčšiu pravdepodobnosť agresívneho správania a sú náchylnejšie na hnev. Pre deti z jednorodičovských rodín je charakteristický aj vyšší výskyt depresívnych stavov. Tínedžeri vyrastajúci bez otca sú náchylnejší na emocionálny stres a častejšie zažívajú pocity osamelosti. Ďalším významným aspektom je nízke sebavedomie. Deti, ktoré mali počas života len málo rozhovorov so svojím otcom alebo ho vôbec nepoznajú, často veria, že musí existovať dôvod, prečo tu otec pre ne nikdy nebol.
Školské výsledky predstavujú ďalšiu oblasť, kde sa vplyv jednorodičovskej výchovy prejavuje. Psychoanalytik Mark Borg Jr. vo svojom výskume ukázal, že keď deti vyrastajú bez otca, často sa pokúšajú kompenzovať to, čo vnímajú ako chýbajúce v živote svojej matky. Dievčatá sa častejšie spoja s matkou vytvorením rutín navrhnutých tak, aby sa táto osoba cítila schopná poskytovať starostlivosť. Chlapci si naopak dovolia byť rodinným „obetným baránkom“ tým, že nesú zodpovednosť za problémy, ktoré sa dejú s rodinným systémom vo všeobecnosti.
Rozsiahle výskumné štúdie potvrdzujú, že deti vychované v rodinách slobodných matiek sú v zvýšenom riziku psychopatológie. V jednej významnej štúdii s 385 účastníkmi, kde bolo 52 percent žien a 48 percent belošských detí spolu s ich matkami, sa ukázalo, že zo vzorky bolo 157 slobodných matiek a 228 matiek žijúcich s partnerom. Výsledky ukázali, že slobodné matky s väčšou pravdepodobnosťou vykazujú psychologicky kontrolujúce správania, čo predpovedá vyššie miery depresívnych symptómov a externalizujúcich porúch u ich potomkov. Obzvlášť pozoruhodné je, že dievčatá boli náchylnejšie na depresívne symptómy prostredníctvom psychologicky kontrolujúceho rodičovstva než chlapci v rodinách slobodných matiek. Slobodné matky tiež s väčšou pravdepodobnosťou vykazovali odmietajúce rodičovské správania, čo viedlo k vyššej prevalencii externalizujúcich porúch.
Deti vyrastajúce v jednorodičovských rodinách môžu zažívať rôzne emócie a výzvy, ktoré závisia od ich veku, povahy, rodinných okolností a spôsobu, akým sa rodič vyrovnáva so situáciou. Prítomný je pocit straty, viny, hnevu aj frustrácie. Chýbanie druhého rodiča môže vyvolávať smútok. Niektoré deti si môžu myslieť, že sú za rozpad rodiny zodpovedné. Prítomný je aj tlak na „dospelosť“. Niektoré deti osamelých rodičov sa cítia prinútené rýchlo dospieť a prevziať zodpovednosť, napríklad pomáhať so starostlivosťou o mladších súrodencov alebo s domácnosťou. Deti, ktoré už stratili jedného rodiča, môžu mať obavy, že ich opustí aj druhý.
Napriek výzvam existuje mnoho konštruktívnych spôsobov, ako zvládnuť bolesť z vyrastania v domácnosti bez otca. Odborníci zdôrazňujú dôležitosť vyjadrovania pocitov namiesto ich vykonávania. Poradenstvo a podporné skupiny sa ukázali ako účinné prostriedky na učenie sa o sebe a svojich vlastných potrebách. Dôležité je tiež identifikovanie vzorov a mentoringových programov v komunite, ktoré zobrazujú morálnu etiku a ambície ovplyvniť deti pozitívnym spôsobom. Komunikácia pocitov zo srdca namiesto ich len vyjadrovania je ďalším dôležitým krokom.
Právne kroky a možnosti dohody
Rodičia dieťaťa, ktorí spolu nežijú sa môžu hocikedy dohodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. V tejto dohode sa upravuje najmä komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako sa upraví styk, v akej výške bude platiť druhý z rodičov výživné. Ak však uvádzate, že Váš ex-priateľ sa nechce dohodnúť a o takýchto veciach nekomunikuje, jedinou možnosťou je podať návrh na súd. Súd by v tomto konaní rozhodoval komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zaviaže druhého z rodičov na plnenie výživného...
Súd v týchto konaniach ustanovuje pre maloletého tzv. kolízneho opatrovníka, ktorý skúma pomery oboch rodičov. Súd musí v konaní prihliadať najmä na záujem maloletého, tzn. na výchovné prostredie, v ktorom sa nachádza, na schopnosť rodiča zabezpečiť výchovu... To, že si Vás ex-priateľ vymyslel rôzne historky mu v konaní veľmi nepomôže, jedine keby ich vedel preukázať jasnými dôkazmi a boli by v rozpore so záujmom maloletého.
Preukázanie neznamená len oznámenie, ale aj predloženie dôkazu o tom, čo tvrdíte. Ak ste slobodná, teda nebola ste nikdy vydatá, tak nemáte čo priložiť k oznámeniu. Podľa § 40 ods. priamo od štátu máte nárok na materskú, ak spĺňate podmienky určené zákona.
V zmysle ust. § 74 ods. 2 zákona o rodine: "Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu." Vzhľadom na uvedené, už ako tehotná sa môžete prostredníctvom súdu domáhať tzv. príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom, a to proti mužovi, ktorému by svedčala domnienka otcovstva. Tohto muža potom nemusíte zapísať do rodného listu, ale pokiaľ bude sám chcieť v ňom ako otec figurovať, tak už tomu nezabránite.
V súčasnosti kým je tehotná, tak jej vzniká nárok podľa ustanovenia § 74 Zákona o rodine. Ak jej nebude dobrovoľne prispievať na výživu, môže o túto výživu požiadať na súde. Rovnako, postupne ako jej budú vznikať náklady spojené s pôrodom a tehotenstvom, má nárok na ich úhradu vo výške 1/2. Primárne je nutné otca dieťaťa vyzvať, aby vždy uhradil 1/2 nákladov, ktoré vznikli. Ak by nechcel ani tieto náklady uhradiť, tak je možné ich žalovať na súde.
Ak máte byt v spoluvlastníctve spolu s bývalým priateľom, je tu možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom, ak teda váš bývalý priateľ svoj podiel nechce predať dobrovoľne. Vo vašom prípade by sme vám odporúčali zvážiť podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak až potom, čo nebude možná dohoda s druhým podielovým spoluvlastníkom. Nižšie uvedenými spôsobmi (dohodou, zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva).
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ešte pred podaním návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd, dôrazne odporúčame pokúsiť sa dohodnúť na zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na rozdiel od dohody spoluvlastníkov, môže súd zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo na základe zákonných zásad uvedených v §142 Občianskeho zákonníka. Vo vašom prípade prichádza do úvahy vyporiadanie spoluvlastníctva spôsobom prikázania bytu vám (v poradí druhý spôsob), a to za primeranú náhradu, ktorú poskytnete za byt bývalému manželovi. Súd však bude postupovať tak, že najskôr bude skúmať, či je možné vec (byt) rozdeliť, ak nie potom prikáže vec jednému spoluvlastníkovi za náhradu a pokiaľ by ani tento spôsob vyporiadania nebol dobre možný, tak vec predá a výťažok z nej rozdelí medzi spoluvlastníkov a teda vás, podľa vašich podielov.
V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pokiaľ teda podáte žalobu, je potrebné určiť hodnotu nehnuteľnosti. V súdnom konaní sa zisťuje trhová hodnota veci najmä za účelom určenia výšky primeranej finančnej náhrady, ktorá bude patriť bývalému priateľovi ako spoluvlastníkovi. Pokiaľ sa na trhovej hodnote nedohodnete, súd určí v konaní znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom určí predpokladanú trhovú hodnotu nehnuteľnosti.
Možnosti pomoci osamelým rodičom na Slovensku
Počet osamelých matiek na Slovensku z roka na rok rastie. Najohrozenejším typom rodiny je osamelý rodič s najmenej jedným dieťaťom. V prevažnej väčšine, vo viac ako 80 percentách, stojí na čele tejto neúplnej rodiny žena. V Bratislave sú momentálne permanentne plné štyri krízové centrá pre ženy v núdzi, ktoré nemajú alebo stratili vlastnú strechu nad hlavou. Jedno z nich je mestské, situáciu osamelých žien rieši najmä tretí sektor.
Motiváciou osamelých matiek, ktoré vyhľadávajú mesto, je jednak anonymita, viac pracovných príležitostí, ale aj väčšia šanca nájsť si nového partnera. V krízových centrách, kam sa mnohé uchyľujú, si dokážu aj navzájom pomôcť - napríklad jedna stráži deti, jedna ide brigádovať. Majú tam odborný program, komunity, pracovníci im pomáhajú s vybavovaním na úradoch.
V stredisku Dúha platia mesačne 120 eur, je tu 24 lôžok, jednak pre deti samotné a polovica je pre matky s deťmi v núdzi z Bratislavského kraja. Problém je, že zotrvať v nich môžu len 6 až 12 mesiacov. Stačí im tento čas? „Na zažehnanie najväjčšej krízy aj áno, ale na riešenie bytovej otázky nie,“ hovorí Dagmar Povodová. Čo by im teda pomohlo? „Sociálnejšie nájomné, väčšia možnosť zarobiť si peniaze, chápavejších zamestnávateľov,“ vymenúva psychologička Dagmar Kubišková. „Sú totiž oklieštené starostlivosťou o deti, nemôžu robiť na zmeny. Práca od 7.00 h do 16.00 h je pre ne luxus, za ktorý zaplatia nižším platom, a to najmä tie s nižším vzdelaním. Ak nejaká povie, že má tri deti, každý zamestnávateľ si predstaví, koľko bude na OČR a odmietne ju. Tie na materskej zas nie sú schopné vyžiť z príspevku, ale nemôžu ísť ani pracovať. Škôlky sú preplnené, na súkromné jasle nemajú peniaze.
Špeciálnou skupinou osamelých matiek sú obete domáceho násilia. Stredisko Dúha pre ne minulý rok otvorilo Bezpečný ženský dom. Je v ňom 16 lôžok pre matky s deťmi, takisto tu však môžu zostať len obmedzený čas 6 až 12 mesiacov. Aj tu ženy platia 120 eur mesačne, tieto peniaze však idú do depozitu a ony ich môžu neskôr použiť napríklad na prvú kauciu za podnájom. Adresa bezpečného domu je tajná. Ženy majú v zmluve, že miesto pobytu nesmú prezradiť, rovnako tam ani prijímať nijaké návštevy.
Anna Ghannamová, riaditeľka Centra sociálnych služieb Náruč záchrany, tvrdí, že prístupom štátu sa vlastne vytvárajú nové hniezda chudoby. „Zväčšuje sa nám počet bezdomovcov, ktorí sú ešte len v brušku,“ varuje riaditeľka a vysvetľuje, ako k tomu dochádza. V ich centre sú dievčatá, ktoré sú ďaleko od blízkych alebo pochádzajú z nefunkčných rodín, z chudobných pomerov, kde zažili gamblerstvo, alkoholizmus... Snažia sa vymaniť z toho prostredia, nájdu si chlapca, ale keď mu oznámia, že sú tehotné, spoločný nájom končí, on neplatí výživné a ony zostávajú bez strechy nad hlavou a bez šance na zmenu.
Anna Ghannamová tvrdí, že už pred desiatimi rokmi štatistiky varovali, že tieto počty sa zvyšujú. V roku 2011 preto Rada EÚ odporúčala členským štátom, aby situáciu slobodných matiek v núdzi začali riešiť. Jedným z navrhovaných opatrení bolo, že tieto matky majú mať prednosť pri udeľovaní sociálnych bytov alebo nájomných a prednosť pri umiestňovaní detí do škôlok. U nás sa to však vôbec neaplikuje. „Napríklad tu v Dúbravke nám starosta vychádza v ústrety, keď potrebujeme umiestniť dieťa, bohužiaľ nie každá samospráva takto funguje. Podľa nej, ak budeme problém naďalej ignorovať, hrozí nekontrolovateľný nárast chudoby. „To, čo vidíme dnes v tých najúbohejších rómskych osadách, to sa dnes začína týkať aj detí nerómskych v prímestských oblastiach. Keď prídete do mestskej sociálnej ubytovne, ľudia tam žijú rovnakým spôsobom. V krízových centrách tohto typu sa nám rodí už tretia generácia detí, kde stará mama nemala vlastný byt a celý život žila v sociálnej ubytovni. My tu reprodukujeme chudobu tým, že sme nevytvorili bezpečné domy pre matky v núdzi, nesnažili sme sa ich začleňovať.
Náruč záchrany je jedno z mála charitatívnych organizácií, ktorá umožňuje žene zostať v zariadení tri roky. „My máme čo robiť, aby sme v dievčatách počas troch rokov vypestovali vzťah k dieťaťu a naučili ich rodičovským povinnostiam, aby sme im dodali sebavedomie a motiváciu do ďalšieho života, zohnali rekvalifikačný kurz a prácu. S odretými ušami presvedčíme starostu, aby ich dieťa umiestnil do škôlky, ale nemáme peniaze, aby sme im kúpili byt. Takže ani po troch rokoch nevieme, kam ich dať,“ hovorí Ghannamová. „Lenže keď potom od nás odídu do sociálnej ubytovne mesta, okolie ich neraz stiahne do bahna, z ktorého sa snažili vymaniť. Prečo u nás nie je normálne, podobne ako vo svete, že developer nedostane stavebné povolenie, kým nepreukáže, že v rámci bytov pre strednú vrstvu má nájomný malometrážny byt povedzme pre slobodnú matku, ktorá je takýto nájom schopná zaplatiť? Pretože ak ju dáme do prostredia, kde sa zgrupujú sociálne prípady, tam ju to prostredie zomelie.
Mesto spravuje jedno krízové centrum a dve sociálne ubytovne. Aktuálne je v Krízovom centre REPULS ubytovaných 40 klientov, z toho 14 osamelých matiek s 22 deťmi. „Našu klientelu prevažne tvoria osamelé matky s deťmi, avšak pomoc poskytujeme ako jediné zariadenie v Bratislave aj rodinám alebo plnoletým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v krízovej životnej situácii,“ hovorí riaditeľka centra Miriam Jamrišková. „Zo strany osamelých matiek v núdzi je určite väčší záujem o ubytovanie, ako sme schopní poskytnúť. Pri umiestňovaní detí týchto žien do materských škôl spolupracuje centrum so samosprávami. „Čo sa týka Petržalky, umiestniť dieťa do materskej školy je takmer nemožné z kapacitných dôvodov, samospráva nám vychádza v ústrety hlavne pri umiestňovaní detí v predškolskom veku. Dobrú skúsenosť máme s MÚ v Karlovej Vsi. Čo sa týka prideľovania bytov - žiadatelia musia splniť všetky podmienky, hlavne podmienku príjmu do výšky 1,2-násobku životného minima, čo je niekedy veľký problém vzhľadom k tomu, že deti týchto matiek nemajú často určené otcovstvo a súdne konania v danej veci trvajú aj niekoľko rokov. Matky sa snažia zabezpečiť príjem brigádnickou činnosťou rôzneho druhu, tento však nie je pravidelný a problémom je aj získať potvrdenie o príjme. Zo skúseností môžeme povedať, že žiadosti našich klientov pri prideľovaní nájomných či sociálnych bytov nie sú vybavované prednostne, po splnení všetkých podmienok sú zaraďované do poradovníka žiadateľov. Čo sa týka riešenia bytovej otázky, naši klienti využívajú možnosť ubytovania v ubytovniach Kopčany a Fortuna (pri splnení všetkých podmienok), prípadne formou podnájmu. V hlavnom meste je málo zariadení podobného typu a Krízové centrum Repuls ako jediné poskytuje pomoc v krízových životných situáciách rôzneho typu - rodinná kríza, partnerská kríza, medzigeneračné krízové situácie.... Ženy po polroku zväčša putujú do Fortuny, sociálnej ubytovne mesta. Momentálne tu žije 278 ľudí, z toho 31 osamelých rodičov s 57 maloletými deťmi. Jednou z podmienok pre ubytovanie v ubytovni Fortuna je dokladovať príjem vo výške životného minima rodiny za obdobie šiestich mesiacov. V ubytovni Fortuna je zriadená nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu Fortunáčik, ktorá nadväzuje na sociálnu službu z Krízového centra Repuls. Lenže ak aj ženy s deťmi prídu s istými návykmi z krízových centra, tu im hrozí, že sa znova ocitnú tam, kde boli. Ženy sú odkázané samy na seba, ovplyvňované okolím, v ktorom žijú. Častokrát sa stáva, že ubytované matky majú potomkov s dvoma, troma rôznymi partnermi. Partneri sú nezriedka nedisciplinovaní pri platení výživného.
Štát odštartoval 9. februára projekt pomoci jednorodičom, samoživiteľom či osamelým rodičom. Ide o dvojročný pilotný projekt, ktorý bude celý financovaný z eurofondov. Partnermi Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v programe sú mimovládne organizácie Jeden rodič, My mamy a Centrum Slniečko, ako aj rezortný Inštitút pre výskum práce a rodiny. V poradniach komplexnej pomoci pracuje sociálny pracovník, ekonóm, právnik, psychológ a k nim špeciálne pre program vytvorili dve nové pozície len pre jednorodičov - sprievodca osobnou skúsenosťou a manažér prípadu. Pilotný projekt trvá dva roky, ale samotný program, do ktorého budú ľudia zapojení, potrvá pre každého rok. Jednorodič s jedným dieťaťom dostane 100 eur, s dvomi deťmi 150 eur a s tromi a viac deťmi 200 eur.
Za prvé týždne, počas ktorých tento program funguje, sa nám prihlásilo do nášho programu už takmer 4000 záujemcov. K včerajšiemu dňu (11. 3.) je to presne 3903 záujemcov a z toho je 80 %, teda väčšina, samoživiteliek, osamelých matiek. Nás veľmi teší mimoriadny záujem o tento program a týmto chcem pozvať aj ďalších osamelých rodičov, aby navštívili najbližšiu poradňu komplexnej pomoci v ich okolí. Je veľmi ľahko dohľadateľná, či už na stránkach ústredia práce, alebo na stránke ministerstva práce, dokonca na mojom profile.
Zakladateľka neziskovej organizácie Jeden rodič Eva Marková je podľa svojich slov pozitívne prekvapená, koľko ľudí chodí do poradní komplexnej pomoci a žiada o prihlásenie sa do programu. „Je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomili a najmä tí (osamelí) rodičia, že ak oni sa do toho vložia a budú spolupracovať s odbornými poradcami v poradniach, tak ich život sa zlepší a skvalitní,“ podčiarkla Marková.
Ava Majury: OTEC SLAVNÉ TIKTOKERKY ZNEŠKODNIL JEJÍHO PRONÁSLEDOVATELE, KRIMI PŘÍBĚH
V sérii článkov s názvom Rodiny mimo šablóny každý mesiac prinesieme príbeh rodiny, ktorá sa svojím životným štýlom, prístupom k výchove detí, záujmami, živobytím alebo niečím ďalším líši od väčšiny rodín. Ľubica Vašková je osamelá matka. Svojho deväťročného syna vychováva bez partnera už od jeho narodenia. Počas veľkonočných sviatkov si vyšli na bicykloch a pri nešťastnom páde si zlomila ruku. Po sviatkoch, keď syn potreboval odprevadiť do školy, na krúžky alebo žiadal mamu, aby s ním išla von, ako jednorodič narazila na problém. Počas práceneschopnosti môže vychádzať z domu len vo vymedzených časoch - dve hodiny dopoludnia a dve popoludní. Ľubica sa preto rozhodla zistiť, ako má jednorodič postupovať v prípade, že ostane na péenke a nechce porušovať určené vychádzky. Rozhorčená chcela o odpoveď požiadať priamo ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Zavolala na ministerstvo a spojovateľka ju síce niekam prepojila, ale ani po niekoľkých pokusoch jej nikto nezdvihol. „Pani úradníčky som sa spýtala, ako mám fungovať ako jednorodič a napĺňať potreby malého dieťaťa, bežnú starostlivosť, na ktorú som sama. Reagovala, že mimoriadne vychádzky neexistujú. Ľubica hovorí, že byť jednorodičom je psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávajúce. Nemáte oporu v partnerovi, máte len jeden príjem, v mnohých smeroch je to náročnejšie. „A hlavne ak nastane takáto krízová situácia, že musíte byť na péenke alebo nedajbože hospitalizovaná. Zákon pri práceneschopnosti nerieši, ako má postupovať osamelý rodič, ktorý má zlomenú ruku, no inak je plne schopný starať sa o dieťa. Lekár mu síce môže napísať vychádzky na iné časy, napríklad na skoršie ráno, aby rodič dieťa odprevadil do školy, a potom na popoludnie v čase, keď dieťaťu končí vyučovanie či školský klub. Nepomôže to s krúžkami, ktoré trvajú aj do podvečerných hodín, a nie je možné ísť s dieťaťom len tak von na ihrisko.
Podľa Anny Ghannamovej, riaditeľky Centra sociálnych služieb Náruč záchrany, existujú v Európe tri prúdy politík voči osamelým matkám. V štátoch južného stredomoria (v Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Grécku) je normálne, že široko rozvetvená rodina automaticky pomáha a podporuje osamelú matku s dieťaťom. V severnej Európe a v Škandinávii (Francúzsko, Švédsko, Nemecko, Dánsko) poskytujú štátne systémy sociálneho zabezpečenia osamelým matkám dostatočné dávky a sociálnu pomoc. Preto už v roku 2011 Rada EÚ odporučil členským štátom únie uplatňovať vo svojich politikách spôsoby boja proti nerovnostiam, ktorým čelia osamelé matky a ich deti v Európe.
- Mali by sa podporovať vnútroštátne politiky, ktoré budú zaručovať nepriame dotácie na nákup potravín.
- Daňové úľavy by mali dostať aj podniky, ktoré zabezpečujú odborné vzdelávanie osamelých matiek.
- Osamelým matkám by sa mali zvýšiť príspevky nezamestnanosti pomerne na každé dieťa, ktoré je v ich starostlivosti.
Slovensko zatiaľ nezačalo do praxe aplikovať ani jedno z odporúčaní. Je niečo z toho zapracované v novele zákona o sociálnych službách? „Pomoc pri zabezpečení bývania poskytuje samospráva, ktorá disponuje nájomnými bytmi. Ministerstvo nájomnými bytmi jednak nedisponuje, jednak nájomné bývanie nie je v gescii nášho rezortu. Vytvára novela zákona o sociálnych službách väčší tlak na samosprávy, aby riešili situáciu týchto ži...