Výživa je jedným z významných faktorov, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj dieťaťa. Zároveň je dôležitá aj ako prevencia ochorení v neskoršom veku. Zdravá výživa detí však nie je to isté ako zdravá výživa dospelých - má špecifické nároky kvôli intenzívnemu rastu a vývoju detského organizmu.
U školopovinných detí vo veku 7-15 rokov rastie celková spotreba energie v súvislosti s vyššou telesnou aktivitou i hmotnosťou. V tomto veku je dôležité hlavne dostatočné zásobenie organizmu vápnikom, ktorý spolu s vitamínmi A, C, D, K1 a B6 a fosforom umožňuje správny rast kostí. Významný je tiež príjem železa, jódu a ďalších minerálnych látok, vitamínov a vlákniny. Vitamíny sú pre deti nevyhnutné pre procesy látkovej výmeny a ich zvýšený príjem je nutný obzvlášť pri ochorení, rekonvalescencii a pri zvýšenej fyzickej námahe.
S cieľom podporiť spotrebu ovocia u detí v predškolskom a školskom veku sa od 1. septembra 2009 spustil v SR program „Školské ovocie“. Dotovaný predaj v materských a základných školách, vrátane špeciálnych, vyplýva z Nariadenia vlády SR č. 341/2009 o poskytovaní pomoci na podporu spotreby ovocia a zeleniny pre deti v materských školách a pre žiakov v základných školách z 19.
Projekt "Školské ovocie" je iniciatíva financovaná Európskou úniou, ktorá má za cieľ podporiť zdravý životný štýl u detí a mládeže prostredníctvom zvýšenej konzumácie ovocia a zeleniny, čo prispieva k ich všeobecnému zdraviu a správnej výžive, vytvárať pozitívny vzťah detí k poľnohospodárstvu, podporujúc tak uvedomenie si významu miestnej a udržateľnej výroby potravín.
„Je radosť vidieť, ako deti prostredníctvom Školského programu dostávajú čerstvé slovenské ovocie,“ povedal Richard Takáč - minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Slovenské ovocie má výhodu nielen v tom, že sa nám vie dostať na stôl priamo zo stromu, ale má aj vynikajúce chuťové vlastnosti oproti ovociu z iných krajín.
Školský program je súčasťou našej snahy podporiť zdravé stravovacie návyky detí v základných, špeciálnych a materských školách. Implementácia projektu závisí od spolupráce medzi školami a dodávateľmi. Naša vášeň v tom, čo robíme je zrkadlom v každej dodávke, kde sa staráme o to, aby deti dostávali len to najlepšie. Spoločne s nami môžete posilniť environmentálnu výchovu a spolu so študentmi budovať zmysluplný vzťah so živou prírodou.
Náš pracovník deti prevedie oddeleniami firmy poľnohospodárskej produkcie, kde budú mať možnosť nahliadnuť do skladu ovocia, sadu, záhradného centra. Pútavá prezentácia iste zaujme aj najmenších poslucháčov. Cieľom odbornej prednášky je vzdelávať deti a zvyšovať ich povedomie o dôležitosti lokálnej produkcie, sezónnosti a rozmanitosti potravín. Priblížime deťom kroky, ktoré sú nevyhnutné pri dopestovaní jabĺk od sadenia semien až po zber. Prednášku je nielen poskytnúť deťom nové vedomosti, ale aj vzbudiť ich záujem a rešpekt voči potravinovému reťazcu a práci v poľnohospodárstve.
V každej väčšej záhrade sa nachádzajú ovocné stromy. Aby ste z nich mali bohatú úrodu, musíte sa o ne pravidelne starať. Ide najmä o ich rezanie a hnojenie.
Jabloň je jedným z našich najpopulárnejších ovocných stromov. Starať sa o ňu musíte od jari do jesene. Jar je obdobie, kedy sa jabloň prebúdza zo zimného spánku a začína sa pripravovať na nový rast. Je dôležité skontrolovať strom a odstrániť všetky suché, poškodené alebo choré konáre, ktoré môžu jeho zdravie ohrozovať. Hnojte kompostom alebo iným organickým hnojivom, najlepšie na báze kostnej múčky. Letné mesiace sú kritické, pretože sa v tomto období vyvíjajú plody. Strom zalievajte, no nie príliš často. Dôležité je odstraňovať výhonky z kmeňa, ktoré sa môžu objaviť pod korunou. Zbytočne berú živiny. Na jeseň plody zrejú a po ich zbere sa začína zazimovanie. Okrem zberu zdravých plodov sa zbavte aj tých zlých, vrátane suchých listov a odumretých konárov. Pred zimou môžete strom ešte poslednýkrát pohnojiť a odporúčame pôdu v okolí stromu aj pomulčovať. Zabránite tak mrazu, aby sa dostal až ku koreňom.
Hruška je celkom nenáročná na starostlivosť. V jarných mesiacoch sa uistite, že pôda je dobre pripravená a obohatená o živiny, ako sú dusík a fosfor. V opačnom prípade aplikujte hnojivo najmä s týmito látkami. Podobne ako v prípade jablone, aj na hruške odstráňte mŕtve konáre. V lete je dôležité udržiavať strom zavlažovaný. Hruška potrebuje dostatok vody na to, aby si udržala svoje listy a plody zdravé. Polievajte ju v malých množstvách, ale dostatočne často. O vlhkú pôdu okolo nej sa postaráte mulčovaním. Tak ako v prípade jablone, aj tu platí, že na jeseň musíte pozbierať všetky plody - tie dobré aj tie zlé. Prebytok ovocia môžete zavariť na zimu.
Broskyne sú výbornou voľbou pre každého záhradkára, ktorý sa chce tešiť z chutného ovocia. Najdôležitejšou jarnou činnosťou je rezanie. Vhodné je stihnúť to ešte pred kvitnutím. Na jar stačí, ak prečistíte korunu od suchých konárov a zostrihnete tie, ktoré smerujú dovnútra koruny. Túto činnosť vykonávajte až po ústupe jarných mrazov. Letný rez by mal vykonať skúsený záhradkár. Odstraňujú sa približne dve tretiny kvetných pukov. Niekomu to môže prísť ako veľa, no broskyňa veľmi rýchlo rastie a ešte rýchlejšie kvitne a zreje. S polievaním broskýň opatrne. Aj na jeseň vás čaká prerezávanie. Ostrým rezačom alebo záhradnou pílkou by ste sa mali zbaviť všetkých konárov, ktoré sú suché, staré alebo choré. Nebojte sa broskyňu aj poriadne oholiť. Musia na nej zostať len zdravé konáre a vetvy, pretože len tie prežijú zimu a môžu na jar znovu začať kvitnúť.
Marhuľový strom je veľmi podobný tomu broskyňovému. Na jar mu môžete v jeho raste pomôcť hnojivom v obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Reže sa najmä na jar a to tiež počas teplejších dní do tretiny svojej veľkosti. Tento strom potrebuje minimum vody, no sem tam, najmä v suchšom letnom období, mu trochu vlahy doprajte. Marhuľa je náchylná na škodcov. Stromy sa zvyčajne striekajú pesticídmi, no počas leta nie, pretože prídu aj o užitočný hmyz. Na jeseň opakujte hnojenie, no tentokrát nemusí mať zmes veľký obsah dusíka (ten sa dopĺňa najmä na jar). Ak ste marhuľu sadili na jeseň, budete ju na jeseň aj rezať. Každopádne sa musíte zbaviť starých a zhnitých vetví.
Z trojice marhuľa, broskyňa a nektárinka je práve tá tretia najzložitejšia na starostlivosť. Nektárinky sa sadia výlučne na jar a to je presne obdobie, kedy vás s nimi čaká najviac práve. Väčším stromom treba prekypriť pôdu umlčovaním a dopriať im aj potrebné živiny vo forme hnojive - vyberajte najmä tie s vysokým obsahom dusíka. Zrenie nektáriniek trvá zhruba 4 až 5 mesiacov. Ak u vás nie je dostatočné teplo niekoľko mesiacov za sebou, zrejme sa vám ich nepodarí vypestovať. Taktiež ju budete pravidelne zalievať a to počas celej doby zrenia (teda prakticky už od jari). Na jeseň sa reže až vtedy, keď je všetko ovocie aj listy už dolu zo stromu. Zbaviť sa musíte všetkých suchých, slabých, chorých aj zranených stoniek.
Každá odroda čerešní si vyžaduje o niečo inú starostlivosť. Nebojte sa čerešni dopriať poriadny jarný strih. Ostať by malo len niekoľko kostrových vetiev a menších konárov, ktoré sú zdravé a silné. Počas prvých rokov mladú čerešňu nemusíte hnojiť, po zhruba 5 rokoch už áno. Na nezdravé vetvy si dajte pozor aj v lete a postupne sa ich zbavujte. Kvetov je na zdravom strome naozaj veľa a možno budete na niektoré konáre potrebovať aj styčné stĺpy (pokojne stačia drevené), aby sa pod ťarchou ovocia nezlomili. Na jeseň sa mulčuje, však maximálne do hĺbky 10 centimetrov, aby ste nepoškodili koreňový systém. Suché lístie by ste mali pozbierať, pretože sa z neho môžu dostať choroby do zeme a to isto nechcete.
Slivka nepochybne patrí k obľúbeným letným stromom. Slivka sa strihá už skoro na jar, zvyčajne v marci alebo apríli. Okrem tradičného rezu odporúčame odstrániť aj všetky vetvičky pod korunou, ktoré počas zimy začali rásť. Cez letu potrebuje slivka vody podstatne viac (najmä mladý strom). Polievajte ju popri celom koreňovom systéme, nie len pri kmeni. Slivka je navyše veľmi náchylná na škodcov, najmä na vošky či slimáky. Ak ich neodstránite, zožerú listy a zničia úrodu. Počas jesene strihajte slivku už len ojedinele. Už na prelome leta a jesene začne mať chutné plody, ktoré môžete zjesť alebo zavariť. Zrelé slivky majú tmavofialovú farbu a začínajú mäknúť.
Orech nie je náročný na pestovanie. Jarné rezanie môžete vykonávať len v prípade, že aj nočné teploty sa už nedostanú pod nulu. Reže sa kvôli starnutiu stromu, aby si vedel aj po rokoch zachovať zdravú korunu (len stromy vysoké viac ako 1,5 metra). Na strome by mali ostať len 3 či 4 kostrové vetvy a pár konárov z nich, zvyšok môže ísť pokojne dolu. V lete sa orech reže len raz za pár rokov, aj to najmä v prípade, že má odumreté alebo choré konáre či vetvičky. Kontrolujte ho preto pravidelne. Netreba mu príliš veľa vody, stačí len občas. Koruna orecha rastie aj po tom, čo opadá všetko zrelé ovocie aj jeho listy. Preto po opadaní čím skôr vykonajte jesenný rez. Odstráňte všetko, čo na jeseň vyrašil.
Aj na malom pozemku sa dá dopestovať bohatá úroda ovocia. Pestovateľský tvar štíhle vreteno umožňuje vysadiť viac stromov na menšej ploche, zjednodušuje rez aj zber a je vhodný aj pre starších záhradkárov. V mnohých záhradách dnes už nejde o to, či ovocné stromy pestovať, ale ako ich pestovať rozumne. Tradičné koruny zaberajú veľa miesta, rýchlo sa zahusťujú a vyžadujú náročný rez aj zber vo výškach. Práve preto sa čoraz viac uplatňujú intenzívne pestovateľské tvary, medzi ktorými má štíhle vreteno výnimočné postavenie. Štíhle vreteno nie je len „úzky strom“. Ide o presne definovaný tvar, pri ktorom sa vytvára jeden hlavný stredník a na ňom pravidelne rozložené kratšie bočné konáre. Tie sú vedené v mierne vodorovnej polohe a rovnomerne po celej výške stromu. Výsledkom je úzka, vzdušná koruna, ktorá prepúšťa svetlo do všetkých častí stromu. Najväčšou výhodou štíhleho vretena je efektívne využitie priestoru. Stromy sa vysádzajú v menších rozstupoch, takže aj na malej ploche možno pestovať viac odrôd. Veľkým plusom je aj jednoduchší zber. Väčšina plodov sa nachádza v dosahu ruky, čo ocenia najmä seniori alebo ľudia, ktorí už nechcú pracovať vo výškach. Vďaka lepšiemu prúdeniu vzduchu a rovnomernému osvetleniu sa znižuje tlak chorôb a plody sa lepšie vyfarbujú. Najčastejšie sa na štíhle vreteno pestujú jablone a hrušky, no pri vhodnom podpníku a odrode sa dajú viesť aj slivky, marhule, broskyne či čerešne. Rozhodujúci nie je len druh, ale najmä rastové vlastnosti konkrétnej odrody. Nie každá ovocná drevina reaguje na intenzívne vedenie rovnako. Základom štíhleho vretena sú slabo rastúce podpníky. Tie udržiavajú strom v menšej veľkosti a podporujú skorý nástup rodivosti. U jabloní sa najčastejšie používa podpník M9, prípadne ďalšie typy zo série J-TE alebo M27. Treba však rátať s tým, že tieto podpníky vytvárajú plytký koreňový systém. Pri profesionálnom pestovaní sa využívajú drôtenky na betónových stĺpoch, no v záhrade postačí pevný kovový stĺpik pri každom stromčeku. Dôležité je, aby mal dostatočnú výšku a stabilitu - drevo v zemi časom degraduje a nie je ideálnou voľbou. Rovnako dôležitá je závlaha. Kvapkový systém je najspoľahlivejší, no pri menšom počte stromov postačí aj pravidelné ručné polievanie priamo ku koreňom. Pri výsadbe je kľúčové dodržať správnu hĺbku. Miesto štepenia musí zostať minimálne desať centimetrov nad úrovňou pôdy. Ak by sa dostalo pod zem, ušľachtilá odroda by mohla zakoreniť a stratil by sa účinok podpníka.
Cieľom rezu je dopestovať približne dvoj- až dvaapolmetrový stredník s pravidelne rozloženými polokostrovými konármi. Už po výsadbe sa strom skracuje, aby sa podporil vznik predčasného obrastu. V prvých rokoch sa kladie dôraz najmä na výber správnych konárikov, odstránenie zahusťujúcich výhonkov a udržanie odstupov medzi nimi. Tento pestovateľský tvar je ideálny pre malé záhrady, radové domy či moderné pozemky, kde je priestor limitovaný. Veľký zmysel má aj pre starších záhradkárov, ktorí chcú úrodu bez náročnej fyzickej práce.
Ovocný sad je skvelým miestom na edukáciu žiakov nad rámec bežného vyučovania. V príjemnom prostredí našich sadov sa naučia, čo obnáša práca pestovateľa. Oboznámia sa s cestou jablka - od výsadby stromu, cez oberanie a triedenie, až po konzumáciu.
Stravovanie našich predkov bolo úzko späté s prírodou, sezónnosťou a lokálnymi zdrojmi. Etnologička Katarína Nádaská nám priblíži, ako vyzerala strava našich prarodičov, aké zvyky sa s ňou spájali a ako sa mení náš postoj k jedlu v súčasnosti.
Až do polovice 20. storočia sa ľudia stravovali sezónne a lokálne. Jedli to, čo sa urodilo v danej oblasti. Obchody s potravinami existovali, ale navštevovali sa zriedkavo, pri výnimočných príležitostiach. Z prirodzených lokálnych obilnín, ako jačmeň či pšeno, získavali vysoké množstvo vitamínov a vlákniny. Mnohí mladí ľudia dnes považujú pšeno za modernú potravinu, ktorá nemá miesto v ich kuchyni. Je to paradox, pretože pšeno patrí medzi najstaršie obilniny na svete a bolo jednou zo základných obilnín, z ktorých sa pripravovalo veľké množstvo pokrmov.
Na jeseň sa nakladala kapusta. Niekde sa pridávali vinicové listy, inde kôpor alebo jabĺčka. Na Kysuciach sa kapusta tlačila do 300-litrových sudov a jedla sa do konca marca. Na Zelený štvrtok sa zvykla dať posledná hrsť kyslej kapusty pod ovocný strom. Cez zimu sa jedli zemiaky a kyslá kapusta. Pestovanie zemiakov nariadila Mária Terézia, aby ochránila Slovákov pred hladom. Trvalo viac ako sto rokov, kým ich Slováci prijali. Ešte v časoch Ľudovíta Štúra sa zemiaky bežne nejedli.
Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej sú našim národným jedlom kaše z obilnín, ktoré sa pripravovali na slano aj na sladko. V sladkej verzii sa sladili medom a zdobili jedlými kvetmi z lúk. V zime sa varili strukoviny, najčastejšie šošovica a fazuľa. Populárne boli jačmenné a ovsené kaše. Ovsená kaša bola ešte začiatkom 20. storočia súčasťou svadobnej hostiny.
Už starí Slovania piekli chlieb. Najskôr nekysnuté placky, postupne z kvásku. Kvások sa robil zo striedky starého chleba, droždie, ako ho poznáme dnes, nebolo. Pekári sa delili na bielych a čiernych. Bieli piekli z bielej pšeničnej múky, ktorá bola luxusom. Ani mešťania si nemohli dovoliť biely chlieb každý deň. Na vidieku mala každá rodina svoju pekárenskú pec. Chlieb sa piekol v sobotu a gazdiná zarobila toľko pecňov, koľko bolo členov rodiny. Chlieb bol mohutný, často aj trojkilový. Upečený sa zabalil do ľanovej vyšívanej handričky a odložil do chlebníka.
Jedlo sa trikrát za deň. Raňajky boli hutné a výdatné, aby človek vládal pracovať. Počas žatvy sa na raňajky varila hustá polievka, obed bol suchý.
Každý gazda túžil po krave. Rodina sa o ňu starala, na porážku išla, až keď ochorela alebo zostarla. V minulosti mal dobytok prednosť. Často sa stávalo, že rodičia nezaplatili drahého lekára pre choré dieťa, ale radšej kúpili kravu. Krava dávala plnohodnotnú obživu: mlieko, maslo, tvaroh, kyslé mlieko, syr. Ak si niekto nemohol dovoliť kravu, choval kozu na mlieko a syr. Statusom bohatstva bol kôň.
Ovce a brynzu nám v 17. storočí priniesli valasi, ktorých k nám z Rumunska a z Balkánu pozvali uhorskí šľachtici. Doviedli so sebou špeciálne ovce, valašky, ktorým neprekážala ani zima, ani mráz. Od apríla do konca septembra sa pásli pod holým nebom a dvakrát denne sa dojili. Valasi so sebou priniesli aj recept na bryndzu. Natláčali ju do ovčích čriev, bola veľmi hustá. Slováci ju skvalitnili a začali vyrábať vo veľkom. Vznikli bryndziarne v Detve a vo Zvolene, kde bryndzu začali mlieť, čím nadobudla lepšiu kvalitu. Keď sa začali jedávať zemiaky, ľudia prišli na recept halušiek s bryndzou, nie len s kyslou kapustou. Bryndzové halušky boli regionálne jedlo, v oblastiach, kde boli valasi. Zľudovelo, až keď pohostinstvá nahradili motoresty.
Výživová expertka Ivka Maheľová považuje bryndzu za probiotický poklad. Má protizápalový účinok, pôsobí ako prevencia pred vznikom rakoviny hrubého čreva, alergií, upravuje trávenie a je skvelá aj pri cukrovke. Najprospešnejšia je letná bryndza, ktorá sa vyrába od Veľkej noci, kedy je dostatok ovčieho mlieka.
Hodnotný obsah živín nájdeme aj v tvarohu. Tvaroh je flexibilná potravina. Dá sa pripraviť na sladko, na slano, ako hlavné jedlo aj ako dezert. Je skvelou potravinou pri budovaní svalovej hmoty aj pri redukčnej strave. Z vitamínov a minerálov obsahuje vápnik, draslík, zinok, železo i horčík.
Mäsové výrobky sa dali kúpiť v stánkoch na jarmokoch. V 14. storočí mäsiari spracovávali dobytok priamo pred svojim stánkom a mäsové výrobky boli čerstvé. Obľúbeným snackom fyzicky pracujúcich mužov bola slanina. V čase žatvy alebo pri práci v lese si so sebou brávali vyúdenú slaninu s krajcom chleba. Mäsiarstvo je veľmi staré remeslo. V 13. storočí sa v mestách zdržiavali remeselníci - špecialisti, ku ktorým patrili aj mäsiari. Pomerne staré sú Spišské párky, za ktoré vďačíme Nemcom na našom území. Na chudobnejšom vidieku sa snažili využiť všetko z prasiatka. Varili sa aj ratice, zo štetín sa robili štetky na maľovanie.
Slováci milujú svoju tradičnú kuchyňu, ktorá ale nie je najvhodnejšia. Všeobecné povedomie o zdravej životospráve stúpa, ale ikonou slovenskej kuchyne sú stále bryndzové halušky so slaninou. Medzi najčastejšie chyby v stravovaní Slovákov patrí nepravidelná strava, vynechávanie raňajok a popoludňajšieho čaju. Slováci tiež maškrtia medzi jedlami a konzumujú málo mlieka, tmavého pečiva, ovocia a zeleniny. Jednou z hlavných príčin zlej životosprávy sú nesprávne stravovacie návyky a rýchle životné tempo s ľahkou dostupnosťou fast foodov.
Podľa výskumu Millward Brown majú obyvatelia miest lepšie stravovacie návyky. Viac mestského obyvateľstva konzumuje ovocie a zeleninu 2-3 krát denne, zatiaľ čo väčšina ľudí z dediny konzumuje ovocie a zeleninu raz denne. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča jesť aspoň 5 porcií ovocia a zeleniny denne. Konzumácia džúsov a pyré je pomerne nízka. Pyré je 100% prírodný produkt, ktorý má podobnú nutričnú hodnotu ako ovocie a zelenina.
Kedysi sa ľudia snažili využiť čo najviac vecí z prírody. Napríklad žihľavu, šťavel či medvedí cesnak, ktoré sa dnes považujú za burinu. Robili sa z nich polievky, prívarky či omáčky. Na Slovensku máme až 99 % jedlých rastlín a kvetov, takže využiť sa dá množstvo vecí. Zdobenie jedál jedlými kvetmi bolo bežné.
Keď prišla zima, naši predkovia jedli veľa strukovín a kombinovali ich s kyslým mliekom. Strukoviny nahrádzali mäso a zasýtili. Stôl v kuchyni bol považovaný za posvätný predmet. Patril naň chlieb, prípadne Biblia.
Na východnom Slovensku sa v prvej polovici 20. storočia servírovalo až 12 jedál, symbolicky odkazujúcich na 12 mesiacov v roku. Každý mal ochutnať z každého jedla. Všetky jedlá, ktoré sa uvarili na Štedrý večer, sa museli zjesť. Vyprážaná ryba so šalátom sa na Slovensku rozšírila až po 2. svetovej vojne. Výrazný vplyv priniesla aj prvá Československá republika. Katolíci držali pôst počas celého adventu a aj na Štedrý večer, preto u nich dominovali ryby. Protestanti, kde pôst pred Vianocami nebol, si zvykli dopriať výdatnejšie jedlá. Dnes má väčšina domácností na štedrovečernom stole kapustnicu, v minulosti mal každý región svoju vianočnú polievku. Na juhu krajiny preferovali rybacie polievky ako halászlé, v Bratislave a okolí prešporskú vianočnú rybaciu polievku. Po polievke nasledovala ryba a rôzne druhy kaší. Gazdiné pripravovali obilninové kaše, ktoré zvykli osladiť medom, kukuričné kaše, ale aj „Ježiškovu kašičku“ (krupicovú kašu). Niekde sa podávali aj prívarky - napríklad šošovicový prívarok, alebo hrachová zapekaná kaša.
Bryndza je miesený a solený ovčí syr, ktorého názov má pôvod v pastierskych kultúrach Balkánskeho polostrova a Stredomoria. Na naše územie sa dostala prostredníctvom valaskej kolonizácie v priebehu 14. - 17. storočia. Prvá bryndza sa vyrábala tak, že sa vyzretý, dobre premiesený a osolený ovčí hrudkový syr natlačil dovnútra očistenej a vysušenej ovčej kože, do ktorej sa zašil. V koži sa zavesil do dymu, aby sa konzervoval údením.
V 18. storočí sa za najlepšiu považovala liptovská bryndza. Bola porovnávaná so zázračným liekom z Benátok, tzv. theriakom. Do „liečivej“ bryndze sa primiešavalo víno, potlčená materina dúška a iné aromatické byliny. Takto dochutená sa nechávala dozrieť a zaliala sa maslom, aby nesplesnivela. V drevených geletách sa posielala do cudziny. Zakladateľ slovenskej etnografie Ján Čaplovič pokladal bryndzu za slovenskú špecialitu, ktorá bola známa v regiónoch Oravy, Turca, Liptova, Zvolena, Spiša, Gemera a Šariša.
V 18. storočí vznikli manufaktúry na spracovanie bryndze: prvá bola založená v Detve v roku 1787, druhá vo Zvolenskej Slatine v roku 1797, ktorá funguje dodnes. Prvé bryndziarne pracovali sezónne, keď bol dostatočný prísun hrudkového syra zo salašov. Syr sa ručne miesil so soľou a vaľkal. Mletie bryndze na ručných mlynoch je známe od roku 1800. Prvý export bryndze smeroval do Viedne. Tovar sa prevážal na vozoch i pltiach. Spracovaná bryndza tzv. šnajdka sa „nabila“ ako pevný blok do voza so slamenou košinou alebo dreveného voza vyloženého slamou a plátnom. Neskôr sa začala bryndza dopravovať v jedľových sudoch a geletkách.
V posledných desaťročiach 19. storočia sa začala zásadne meniť kvalita bryndze. Tvrdá bryndza, ktorá sa musela rezať nožom, sa postupne zmenila na mäkkú treciu bryndzu. Dosiahol to známy bryndziar T. Wallo tak, že do bryndze pridal špeciálny soľný roztok.
V čase medzi dvoma vojnami bolo na Slovensku takmer 50 bryndziarní. Druhá svetová vojna spôsobila pokles chovu oviec a počtu výrobní bryndze. V roku 1948 boli všetky prevádzky na výrobu bryndze znárodnené a v roku 1955 začlenené do štátnych mliekarenských podnikov, čo sa odrazilo na poklese kvality bryndze. Po roku 1989 sa niektoré tradičné bryndziarne vrátili v reštitúcii do rúk pôvodných vlastníkov, ale väčšina bryndze sa vyrába vo veľkých mliekarenských závodoch.
V súčasnosti sa vyrába „liptovská bryndza“ len z ovčieho syra a „letná bryndza“ a „zimná bryndza“, ktoré obsahujú aj časť kravského syra. „Slovenská bryndza“ spolu s oštiepkom a parenicou patrí medzi tradičné syrárske výrobky a má štatút chráneného výrobku v rámci Európskej únie. Bryndza sa konzumovala s chlebom alebo sa ňou mastili jedlá. K najznámejším patria bryndzové halušky, ktoré patria k symbolom slovenskej národnej kuchyne a bryndzová polievka - demikát. Aj v súčasnosti platí, že najchutnejšia je májová bryndza, ktorá je lahodná spolu s domácim chlebíkom a jarnou cibuľkou je skvelým jedlom na raňajky, či olovrant. Jarná bryndza patrí k slovenským špecialitám s veľkými zdravotnými bonusmi a preto si nenechajme ujsť začiatok čerstvej jarnej bryndzovej sezóny.
Slovo bryndza pochádza z rumunského slova brânză. Valasi z tejto krajiny priniesli v 17. storočí na naše územie aj bryndzové halušky. Najmä v podhorských oblastiach tak zľudoveli, že sa u nás postupne udomácnili. Roľníci, pastieri, drevorubači, uhliari, baníci či furmani ich mali často ako ranné jedlo, ktoré ich malo nasýtiť pred ťažkou prácou. Podľa slov etnologičky Kataríny Nádaskej ich považujeme za osvojené jedlo, ktoré ešte začiatkom minulého storočia na Záhorí ani na juhu Slovenska nepoznali. V 50. rokoch 20. storočia sa halušky varili na dedinách v severoslovenskej a východoslovenskej oblasti dva- až trikrát do týždňa.
Strava ako základná biologická potreba človeka bola po stáročia ovplyvňovaná mnohými faktormi - prírodnými, historickými, sociálnymi, či ekonomickými. Spolu so spôsobmi stravovania tvorí súčasť kultúry každého etnika a vďaka svojmu vývoju a formám je súčasťou kultúrneho dedičstva aj jadrom kulinárnej kultúry. Napriek snahám o zachovanie tohto kultúrneho javu sa čoraz častejšie stáva neprehliadnuteľným celosvetový trend globalizácie, ktorý svojim prienikom prináša negatíva v podobe nivelizácie jedinečnosti národných kultúr, typických a charakteristických pre každú krajinu. Tento aspekt zvýrazňuje i súčasný multikulturalizmus, ktorý v stravovaní vidíme predovšetkým pod rúškom „zákazníckej konvergencie“ - zákaznícke chovanie vo svete sa začína zbližovať a jedlá typické pre jednu krajinu sa stávajú populárne aj inde vo svete. V nadväznosti na gastronomické trendy vo svete si čoraz častejšie uvedomujeme potrebu zachovávania tradičných hodnôt v stravovaní.
Stredomorská strava je založená na tradičných potravinách, ktoré konzumujú obyvatelia krajín okolo Stredozemného mora vrátane Francúzska, Španielska, Grécka a Talianska. Hoci pre túto diétu neexistujú žiadne prísne pravidlá alebo predpisy, zvyčajne sa pri nej podporuje ovocie, zelenina, celozrnné výrobky, strukoviny, orechy, semená a tuky zdravé pre srdce. Viaceré štúdie v súčasnosti preukázali, že stredomorská diéta môže podporiť chudnutie a pomôcť predchádzať infarktu, mŕtvici, cukrovke 2. Pomáha predchádzať cukrovke 2. Stredomorská diéta bola podrobne skúmaná pre svoju schopnosť podporovať zdravie srdca. Dodržiavanie tejto diéty môže pomôcť stabilizovať hladinu cukru v krvi a chrániť pred cukrovkou 2. Presné potraviny, ktoré patria do stredomorskej stravy, sú kontroverzné, a to aj preto, že sa v jednotlivých krajinách líšia. Vo väčšine štúdií sa skúmala strava s vysokým obsahom zdravých rastlinných potravín a relatívne nízkym obsahom živočíšnych produktov a mäsa. Pri stredomorskej diéte by mala byť hlavným nápojom voda. Káva a čaj sú tiež zdravými nápojmi pri stredomorskej diéte. Obmedzte nápoje sladené cukrom, ako sú limonády alebo sladký čaj, ktoré majú veľmi vysoký obsah pridaného cukru. Ak vás medzi jedlami prepadne hlad, stredomorská strava ponúka množstvo zdravých občerstvení. Mnohé jedlá v reštauráciách sú vhodné pre stredomorskú diétu. Snažte sa vybera...
Ak sa rozhodnete jesť 1-2 dni iba ovocie, výrazné nebezpečenstvo vám nehrozí. Diéty do zdravého životného štýlu jednoducho nepatria. Ak aj áno, treba ich držať pod dohľadom skúseného odborníka. V prípade, že potrebujete svoje telo prečistiť a zvolili ste si napríklad ovocnú diétu, jeden alebo maximálne dva dni takéhoto stravovania nemusia byť na škodu. Existuje viacero variantov ovocnej diéty, ktoré sú založené na veľkej spotrebe ovocia na úkor ostatných potravín. V niektorých ovocných diétach sú v strave povolené aj obmedzené množstvá iných potravín (bielkovín), v iných sa konzumujú iba vybrané druhy ovocia. Ovocie na 1-2 dni si treba zvoliť v optimálnom množstve, jeho konzumáciu správne načasovať a doplniť bohatým pitným režimom. Dobrou voľbou sú napríklad citrusové plody a bobuľovité ovocie. Platí, že čím je ovocie sladšie, tým obsahuje viac fruktózy. Ovocie je plné výživných látok, ktoré ľudské telo potrebuje. Jeden alebo dva dni konzumácie iba vhodne zvoleného ovocia nemusia byť rizikom. Môžu organizmus očistiť od toxínov a dodať potrebné živiny.
„V prípade, že človek konzumuje ovocie 1-2 dni, tak nevidím žiadne výrazné nebezpečenstvo. Ak by bolo jedinou potravinou človeka iba ovocie dlhšiu dobu, môže prísť k odbúraniu svalových vlákien, spomaleniu metabolizmu, zníženiu regeneračných či stavebných vlastností organizmu. Teda jednoznačne by pre chod organizmu chýbali dve základné látky, a to bielkoviny a tuky,“ upozorňuje výživový poradca Ing. Libor Javro. Očakávať od takéhoto stravovania úbytok na hmotnosti nie je na mieste. Zvyčajne sa počet prijatých kalórií v rámci ovocných diét sleduje, ale ak aj človek schudne, väčšinou ide len o stratu vody alebo úbytok svalov. Avšak nájdete aj také ovocné diéty, v rámci ktorých môžete konzumovať neobmedzené množstvo ovocia. Tu hrozí, že počet prijatých kalórií sa môže vyšplhať až nad odporúčaný denný príjem (u väčšiny ľudí je to 2000 kcal denne). Spracované v spolupráci s výživovým poradcom Ing.
