Očkovanie proti kiahňam a chrípke: Prevencia, odporúčania a súvislosti

Očkovanie proti kiahňam patrí medzi témy, ktoré sa po desaťročiach opäť dostávajú do popredia záujmu verejnosti. Hoci sa pravé kiahne podarilo vďaka celosvetovému očkovaniu eradikovať, v posledných rokoch sa pozornosť odborníkov aj laikov presúva k príbuzným vírusom - najmä k opičím kiahňam. Téma očkovania tak nadobúda nový význam: kto by mal o vakcinácii uvažovať, kedy je najvhodnejší čas na očkovanie a aké vakcíny sú v súčasnosti dostupné? Tento článok prináša prehľad aktuálnych informácií o očkovaní proti kiahňam, jeho význame a odporúčaniach pre jednotlivé skupiny obyvateľstva.

Kto by sa mal dať zaočkovať proti ovčím kiahňam?

Mnohí z nás si pamätajú kiahne ako „bežnú detskú chorobu“, no v skutočnosti môže mať u niektorých ľudí - najmä dospelých či osôb so zníženou imunitou - veľmi vážny priebeh. Preto má očkovanie svoj význam nielen v detskom veku, ale aj neskôr v živote.

Kto by mal o očkovaní uvažovať:

• Deti - vakcinácia sa odporúča v rámci pravidelného očkovacieho kalendára, zvyčajne po dovŕšení 12 mesiacov.
• Dospievajúci a dospelí, ktorí ovčie kiahne neprekonali a neboli očkovaní. Ochorenie v neskoršom veku býva ťažšie a častejšie vedie ku komplikáciám, ako je zápal pľúc či infekcia kože.
• Zdravotnícki pracovníci, učitelia a osoby v kolektívoch s deťmi, ktoré sú denne v kontakte s potenciálnymi nosičmi vírusu.
• Ženy plánujúce tehotenstvo, ktoré nemajú imunitu - očkovanie im pomáha predísť rizikám infekcie počas gravidity.
• Blízki kontaktov osôb s oslabenou imunitou, ako sú pacienti s onkologickými ochoreniami či novorodenci.

Očkovanie proti ovčím kiahňam poskytuje dlhodobú ochranu, zmierňuje priebeh prípadného ochorenia a pomáha obmedziť šírenie vírusu v populácii. Pred podaním vakcíny je vhodné poradiť sa s lekárom, ktorý môže odporučiť aj test na prítomnosť protilátok - najmä u dospelých, ktorí si nie sú istí, či už kiahne v minulosti prekonali.

Kde sa môžem dať zaočkovať proti ovčím kiahňam?

Očkovanie proti ovčím kiahňam je dostupné na viacerých miestach a je pomerne jednoduché ho absolvovať. Najčastejšie sa vykonáva u praktického lekára pre deti a dorast alebo u praktického lekára pre dospelých, ktorí môžu vakcínu priamo podať alebo vás odporučiť do očkovacieho centra.

Vakcína proti ovčím kiahňam patrí medzi dobrovoľné očkovania, čo znamená, že si ju väčšinou hradí pacient sám. Cena závisí od konkrétneho typu vakcíny a zariadenia, no pohybuje sa približne v desiatkach eur za dávku. Niektoré zdravotné poisťovne však poskytujú príspevok na očkovanie, preto sa oplatí overiť si aktuálne podmienky u svojej poisťovne. Cena jednej vakcíny sa pohybuje okolo 42 eur.

V akom veku sa podáva vakcína proti ovčím kiahňam?

Na Slovensku sa očkovanie proti ovčím kiahňam (varicella) nezaradilo do povinného očkovacieho kalendára, ide o dobrovoľné očkovanie na vlastnú žiadosť.

Čo sa týka veku, vakcína sa môže podávať:

• Od 12 mesiacov (1 rok) veku - to je bežný počiatočný vek, od ktorého je vakcína indikovaná.
• Výnimočne, pri špeciálnych okolnostiach (napr. epidémia alebo vysoké riziko), sa môže podať aj od 9 mesiacov veku.

Aká je schéma podávania vakcíny proti ovčím kiahňam - jedna dávka alebo viacero dávok?

Vakcína proti ovčím kiahňam (varicelle) sa na Slovensku podáva podľa odporúčaní výrobcu a odborných spoločností v dvoch dávkach, ktoré zabezpečujú dlhodobú a spoľahlivú ochranu pred ochorením.

Odporúčaná schéma očkovania:

• Deti vo veku od 12 mesiacov do 12 rokov: Podávajú sa dve dávky vakcíny, pričom odstup medzi dávkami je minimálne 6 týždňov (v závislosti od typu vakcíny, najčastejšie 6 - 12 mesiacov).
• Dospievajúci a dospelí (13 rokov a starší): Tiež sa odporúčajú dve dávky, s odstupom 4 až 8 týždňov medzi nimi.

Len jedna dávka síce môže poskytnúť určitú ochranu, no druhá dávka výrazne zvyšuje účinnosť očkovania a znižuje riziko tzv. „prielomovej infekcie“, teda miernej formy ochorenia po očkovaní.

Ak osoba prekonala ovčie kiahne v minulosti, očkovanie už zvyčajne nie je potrebné - o vhodnosti však rozhoduje lekár na základe anamnézy alebo testu na protilátky.

Aké sú kontraindikácie vakcíny proti ovčím kiahňam?

Vakcína proti ovčím kiahňam (varicelle) je vo všeobecnosti považovaná za bezpečnú a dobre tolerovanú. Napriek tomu existujú situácie, kedy očkovanie nie je vhodné, alebo je potrebné ho odložiť. Pred podaním vakcíny je dôležité, aby lekár zhodnotil zdravotný stav pacienta, anamnézu a možné riziká.

1. Absolútne kontraindikácie

Tieto stavy znamenajú, že vakcínu nesmie dostať pacient:

• Silná alergia na zložky vakcíny, napríklad na neomycin alebo iné pomocné látky. Osoby, ktoré v minulosti mali anafylaktickú reakciu po podaní vakcíny, by očkovanie nemali absolvovať.
• Tehotenstvo - vakcína obsahuje živý oslabený vírus, ktorý by mohol ohroziť plod. Ženy by mali očkovanie absolvovať minimálne 1 mesiac pred plánovaným tehotenstvom.
• Vážne poruchy imunity - napríklad pacienti po transplantácii kostnej drene, s ťažkou primárnou imunodeficienciou, alebo tí, ktorí dostávajú intenzívnu chemoterapiu či vysoké dávky kortikosteroidov.

2. Relatívne kontraindikácie / opatrnosť

Tieto situácie neznamenajú absolútnu nemožnosť očkovania, ale vyžadujú starostlivé zváženie lekárom:

• Akútne ochorenia s horúčkou alebo závažnou infekciou - očkovanie sa odkladá, kým sa stav nezlepší.
• Mierne až stredne oslabená imunita - napríklad u pacientov s chronickými ochoreniami alebo miernou imunosupresiou môže lekár rozhodnúť o očkovaní s dohľadom.
• Chronické neurologické alebo epileptické ochorenia - vakcína sa podáva len po posúdení odborníka.
• Predchádzajúca závažná reakcia na prvú dávku vakcíny - druhá dávka sa nepodáva.

3. Špeciálne situácie

• Krvné ochorenia alebo znížené počty bielych krviniek - očkovanie je možné, ale pod dohľadom lekára.
• Pacienti liečení imunoglobulínmi alebo inými biologickými liekmi - môže byť potrebné očkovanie odložiť, pretože protilátky môžu znížiť účinnosť vakcíny.
• História závažných reakcií na iné živé vakcíny - lekár môže odporučiť pred očkovaním testovanie alebo špeciálny postup.

Pri správnom výbere pacientov je vakcína proti ovčím kiahňam vysoko bezpečná a účinná. Vždy je však nevyhnutné, aby rozhodnutie o očkovaní padlo po konzultácii s lekárom, ktorý posúdi individuálne zdravotné riziká a prínosy. Vďaka tomu sa minimalizuje riziko nežiaducich reakcií a zabezpečí sa optimálna ochrana proti ochoreniu.

Ako dlho trvá imunita po očkovaní proti ovčím kiahňam?

Očkovanie proti ovčím kiahňam poskytuje dlhodobú ochranu, ktorá výrazne znižuje riziko ochorenia aj jeho komplikácií. Trvanie imunity závisí od počtu podaných dávok a veku očkovanej osoby.

Po jednej dávke vakcíny

Jedna dávka vakcíny poskytuje ochranu približne 80-85 % očkovaných pred klasickým priebehom ochorenia. Ochorenie sa u niektorých osôb môže objaviť aj po očkovaní, tzv. prielomová varicella, ktorá však býva mierna a krátkodobá. Imunita po jednej dávke môže časom mierne klesať, preto sa odporúča druhá dávka na zvýšenie účinnosti.

Po dvoch dávkach vakcíny

Dve dávky zabezpečujú vyše 95 % ochrannú účinnosť a minimalizujú riziko prielomového ochorenia. Podľa dlhodobých štúdií u detí a dospelých trvá imunita minimálne 10-20 rokov, pričom niektoré výskumy naznačujú, že ochrana môže byť aj celoživotná. Druhá dávka je kľúčová najmä u dospievajúcich a dospelých, u ktorých je priebeh ochorenia často ťažší.

Aká je súvislosť medzi vakcínou proti ovčím kiahňam a pásovým oparom?

Očkovanie proti ovčím kiahňam (varicelle) a ochorenie známe ako pásový opar súvisia prostredníctvom toho istého vírusu - varicella-zoster vírus (VZV). Tento vírus je zodpovedný za dve odlišné ochorenia: pri prvej infekcii, ktorá zvyčajne nastáva v detstve, spôsobuje ovčie kiahne, zatiaľ čo po rokoch môže prejsť do latentného stavu v nervových gangliách a pri oslabení imunity sa reaktivovať vo forme pásového oparu. Pásový opar sa prejavuje bolestivými kožnými vyrážkami, ktoré sa typicky objavujú v pásovitom rozložení na tele, a môže byť sprevádzaný komplikáciami, ako sú dlhodobé bolesti a zápaly nervov.

Vakcína proti ovčím kiahňam obsahuje oslabený živý vírus, ktorý stimuluje imunitný systém k tvorbe protilátok a bunkovej imunity, bez toho aby vyvolala plnohodnotné ochorenie. Osoby, ktoré sú očkované, majú nízke riziko prielomovej infekcie ovčími kiahňami a zároveň sa podľa dostupných štúdií znižuje pravdepodobnosť reaktivácie vírusu ako pásového oparu v neskoršom veku. V prípadoch, keď sa pásový opar u očkovanej osoby predsa len objaví, jeho priebeh býva výrazne miernejší a komplikácie sú zriedkavejšie v porovnaní s ľuďmi, ktorí prekonali ovčie kiahne prirodzenou infekciou.

Dlhodobé sledovanie očkovaných populácií naznačuje, že imunita po vakcinácii je stabilná a v mnohých prípadoch môže byť dokonca spoľahlivejšia než imunita získaná prirodzenou infekciou. To znamená, že očkovanie nielen chráni pred samotným ochorením v detstve, ale prispieva aj k zníženiu rizika výskytu pásového oparu v dospelosti, čím poskytuje dlhodobý zdravotný prínos pre populáciu. Zároveň očkovanie pomáha obmedziť šírenie vírusu v spoločnosti, čo je dôležité najmä pre osoby so zníženou imunitou alebo tehotné ženy, u ktorých môže ochorenie mať závažný priebeh.

V konečnom dôsledku teda očkovanie proti ovčím kiahňam predstavuje dvojitú ochranu - chráni pred priamymi dôsledkami ovčích kiahní a zároveň znižuje riziko komplikácií spojených s reaktiváciou vírusu ako pásového oparu. Takýto preventívny účinok je jedným z dôvodov, prečo odborníci odporúčajú očkovanie nielen deťom, ale aj dospelým, ktorí ovčie kiahne prekonali alebo neboli očkovaní.

Očkovanie proti chrípke

Chrípka je každoročne významnou hrozbou verejnému zdraviu, a očkovanie zostáva najúčinnejšou ochranou, predovšetkým v období, keď chrípkové vírusy začínajú intenzívne cirkulovať. Chrípka patrí medzi závažné infekčné ochorenie, ktorým sa ročne nakazí asi 1 miliarda ľudí a zomrie asi 500 000 ľudí.

Pre väčšinu ľudí v Európe sa odporúča očkovať v priebehu jesene, ideálne v mesiacoch september až november. Takto podané očkovanie poskytuje ochranu počas celého obdobia zvýšeného výskytu chrípky, ktoré zvyčajne trvá od konca jesene do jari. Predpokladá sa, že človek je najviac vystavovaný chrípke počas zimných mesiacov. Očkovaním si telo vytvára protilátky proti chrípkovým vírusom, čo trvá asi 10 -14 dní. Preto je ideálne obdobie pre zaočkovanie sa proti chrípke od konca septembra až do konca novembra, aby malo telo čas si vytvoriť dostatočné množstvo protilátok. Očkovanie je možné aj neskôr, ak sa sezóna už začala, no optimálne je získať imunitu ešte pred jej vrcholom.

Čím sa môžeme zaočkovať proti chrípke?

Farmaceutický trh ponúka 3 vakcíny proti chrípke: Influvac Tetra sus iru, Vaxigrip Tetra sus iru a Fluenz Tetra nosová suspenzná aerodisperzia. Všetky sú na lekársky predpis!

• Influvac Tetra a Vaxigrip Tetra sú tetravalentné vakcíny proti chrípke určené pre deti od 6 mesiacov a dospelých.
• Influvac Tetra obsahuje inaktivované povrchové antigény vírusu.
• Vaxigrip Tetra obsahuje inaktivovaný štiepený virión.
• Tetravalentná vakcína nás po očkovaní chráni proti 4 kmeňom vírusu chrípky. Vakcínu podáva lekár alebo zdravotná sestra injekčne do svalu alebo pod kožu.
• Vaxigrip Tetra sus iru je očkovacia látka proti chrípke určená na intramuskulárne alebo subkutánne podanie a obsahuje s inaktivovaný štiepený virión.
• Influvac Tetra sus iru je očkovacia látka proti chrípke určená na intramuskulárne alebo subkutánne podanie a obsahuje inaktivované povrchové antigény.
• Fluenz Tetra nosová suspenzná aerodisperzia je vakcína proti chrípke (živá, oslabená) určená pre deti od 2 do 18 rokov. Vakcína prispieva k ochrane proti 4 vírusovým kmeňom v očkovacej látke a ďalším blízko príbuzným kmeňom. Fluenz tetra nosová suspenzná aerodisperzia je očkovacia látka proti chrípke určená na intranazálne podanie a obsahuje reassortant chrípkového vírusu (živý oslabený).

Čo by sme nemali/ mali robiť po zaočkovaní?

Po zaočkovaní sa vakcínou proti chrípke by sme mali oddychovať a nevystavovať sa zbytočnej námahe aspoň 2 dní. Po vakcinácii nepime alkohol, pretože odbúravanie alkoholu zaťažuje organizmus, ktorý práve mobilizuje imunitný systém.

Účinnosť vakcíny proti chrípke. Môže zlyhať?

Účinnosť chrípkových vakcín sa každú sezónu môže líšiť, pretože je úzko spojená s tým, ako presne sa zloženie vakcíny zhoduje s kmeňmi vírusu, ktoré budú v danom období cirkulovať. Na Slovensku, rovnako ako v celej Európe, sa zloženie vakcíny na sezónu vychádza z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, pričom sa používa trojvalentná formulácia proti kmeňom H1N1, H3N2 a B/Victoria.

Aj napriek tomu môže vakcína v niektorých rokoch dosiahnuť nižšiu účinnosť - typicky vtedy, keď počas sezóny začne prevládať vírusový kmeň, ktorý sa geneticky alebo antigénne líši od kmeňov zahrnutých vo vakcíne. Tento jav sa nazýva antigénny drift a je prirodzenou súčasťou evolúcie chrípkového vírusu. Na základe skúseností sa môže účinnosť proti hospitalizáciám pohybovať napríklad len okolo 35 % u rizikových skupín, no v lepších rokoch dosahuje 50 % a viac. Úplné zlyhanie vakcíny je málo pravdepodobné - aj pri nižšej zhode zloženia poskytuje aspoň čiastočnú ochranu, zmierňuje priebeh ochorenia a znižuje riziko komplikácií či úmrtia.

Ako funguje vakcína proti chrípke?

Vakcína proti chrípke funguje na princípe stimulácie imunitného systému, aby si vytvoril protilátky proti vírusu chrípky ešte pred tým, než sa s ním človek stretne. Vakcíny obsahujú zneškodnené alebo oslabené vírusové častice, prípadne iba ich povrchové bielkoviny, ktoré nevedú k ochoreniu, ale imunitný systém ich rozpozná ako hrozbu.

Po aplikácii vakcíny telo začne produkovať špecifické protilátky, ktoré dokážu vírus pri skutočnej infekcii rýchlo neutralizovať, čím znižujú riziko ochorenia alebo zmierňujú jeho priebeh. Každoročne sa vakcína aktualizuje podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) tak, aby pokryla aktuálne cirkulujúce kmene vírusu chrípky. Vakcíny pritom nie sú úplne rovnaké na celom svete - líšia sa podľa regiónu, pretože kmeňové zloženie vírusu chrípky môže byť v Európe odlišné od tých v Amerike či Ázii. WHO preto každý rok vydáva odporúčania pre severnú a južnú hemisféru samostatne, aby sa vakcíny čo najlepšie prispôsobili lokálnemu šíreniu vírusu.

Rozhodovanie o tom, ktoré vakcíny sa v konkrétnych krajinách použijú a schvália, je v rukách národných regulačných agentúr, ako je Európska lieková agentúra (EMA) v Európe, či americká Food and Drug Administration (FDA) v Spojených štátoch. Tieto agentúry na základe vedeckých štúdií a monitorovania cirkulujúcich vírusov schvaľujú vakcíny, ktoré najlepšie zodpovedajú regionálnym potrebám a zároveň spĺňajú prísne kritériá bezpečnosti a účinnosti. Vývoj vakcín a ich schvaľovanie je preto komplexný proces, ktorý zohľadňuje epidemiologické údaje, dostupnosť technológií výroby a regulačné štandardy.

Takýto systém umožňuje, aby sa vakcíny proti chrípke každoročne prispôsobovali vývoju vírusov a geografickým rozdielom, čo zvyšuje ich efektivitu a zabezpečuje čo najlepšiu ochranu populácie. Zároveň poskytuje možnosť reagovať na nové varianty vírusu či výskyt neočakávaných kmeňov, ktoré by mohli inak viesť k rozsiahlym epidémiám. Preto aj keď princíp vakcíny zostáva rovnaký, jej konkrétne zloženie a výber schválených vakcín sa môže líšiť podľa regiónu.

Mýty a fakty o očkovaní

Je dôležité rozlišovať medzi faktami a mýtmi, aby sa ľudia mohli informovane rozhodnúť o svojom zdraví a zdraví svojich detí.

• Mýtus: Vakcíny spôsobujú autizmus.
• Fakt: Roky výskumu hovoria jasne: Vakcíny nespôsobujú autizmus. Viac ako tucet štúdií sa pokúšalo nájsť spojenie medzi autizmom a očkovaním. Ani jedna nedokázala nájsť prepojenie.
• Mýtus: Je lepšie dostať infekciu, ako sa dať očkovať.
• Fakt: Vo všeobecnosti je lepšie predchádzať chorobe očkovaním, ako dostať infekciu. Infikovanie choroboplodným zárodkom môže niektorým ľuďom poskytnúť dlhšie trvajúcu imunitnú odpoveď, ale s oveľa vyšším rizikom. Napríklad bakteriálna infekcia Haemophilus influenzae typu B môže viesť k trvalej hluchote, poškodeniu mozgu alebo dokonca k smrti. Vakcinácia chráni deti pred týmito vážnymi chorobami a komplikáciami. Vakcíny tiež znižujú pravdepodobnosť šírenia choroby.

Očkovanie proti chrípke v sezóne 2025/2026

Chrípka je každoročne významnou hrozbou verejnému zdraviu a očkovanie zostáva najúčinnejšou ochranou. Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) upozorňuje na očkovaciu sezónu 2025/2026, kedy sa zavádzajú dôležité zmeny v odporúčaných postupoch. Novinkou tejto sezóny je prechod na trojvalentné vakcíny, ktoré nahrádzajú predchádzajúce štvorvalentné formulácie.

Príprava na očkovanie a odporúčania po očkovaní

Pri zdravom stravovaní sa však veľa ľudí robí chybu v tom, že síce jedia veľa ovocia a zeleniny, no málo mäsa - teda bielkovín. Ak ich má telo nedostatok, ubúda mu zo svalovej hmoty a telo je slabšie a bez energie. Na tvaroh, vajcia a mäso preto určite nezabúdajte ani pred očkovaním. Čo sa tekutín týka, dbajte na to, aby ste boli dobre hydratovaní. Nezabudnite, že káva a alkohol dehydratujú organizmus. Pred očkovaním môžete vyskúšať protizápalovú stravu. Určite je vhodné, aby ste sa dobre vyspali, pretože spánok je to najlepšie na imunitu a odolnosť organizmu. Urobte teda všetko preto, aby ste na očkovanie išli plní síl a s čistou chú. Nikdy neviete, ako zareagujete - možno vás bude bolieť brucho, možno budete mať pocit, že ste chorí. Preto je dobré sa na tieto situácie pripraviť a mať po ruke sucháre, banány, čaj, polievku, ovocie či zeleninu.

Pohyb ide ruka v ruke so zdravím a športovanie je alfou a omegou. Človek, ktorý sa pravidelne hýbe, môže vakcínu znášať lepšie. Nemusíte chodiť denne do fitka alebo behať maratóny. Každodenná rýchla chôdza dokáže napríklad urobiť zázraky.

Čo vám pomôže a čo naopak uškodí? Podľa výživovej poradkyne Cynthie Sass základom je, aby ste sa niekoľko dní pred a po vakcíne vyhýbali alkoholu. Aj malé množstvo môže zintenzívniť vedľajšie účinky, akými sú únava, bolesť hlavy, nevoľnosť či horúčky. Alkohol taktiež stresuje náš imunitný systém. V štúdii, ktorú publikoval časopis Alcohol Research, sa uvádza, že zvýšený príjem alkoholu oslabuje imunitu. Imunitný systém funguje najlepšie, keď sme dobre oddýchnutí. Pred samotným očkovaním by ste si mali dobre pospať, na kvalitu spánku vplýva aj to, čo zjeme tesne pred ním. Ďalšia štúdia z Journal of Clinical Sleep Medicine zistila, že málo vlákniny (ovocie, zelenina, celozrnné pečivo, oriešky) a príliš tukov a cukrov (sladkosti, mliečne produkty, mäso), môžu viesť k narušenému spánku. Naopak viac stravy bohatej na vlákninu vedie k hlbšiemu a ničím nerušenému spánku. Podľa odborníkov by sme aspoň tri hodiny pred spaním už nemali jesť vôbec nič. Dôležitá je tiež dostatočná hydratácia. Tá môže ovplyvniť aj to, ako sa budete cítiť po vakcíne. Podľa Institute of Medicine ženy potrebujú 2,7 litra tekutín za deň a muži 3,7 litrov.

Štúdie taktiež ukázali, že počas pandémie sa zvýšila konzumácia polotovarov, ktoré obsahujú veľa tukov i cukru. Dlhodobá konzumácia podobných jedál však môže spôsobiť problémy. Vedci v článku už v minulom roku poukázali na to, že zdravé stravovanie je dôležité aj pri prevencii pred koronavírusom. Najlepšie teda urobíte, ak aj po dávke vakcíny budete myslieť na to, čím svoje telo kŕmite. Najjednoduchším spôsobom je zaradiť do stravy viac ovocia a zeleniny.

Objavili sa aj prípady, keď ľudia na očkovaní odpadli. Odborníci tvrdia, že aj toto mohla ovplyvniť strava. Niektorí sa nenajedia, pridá sa k tomu aj stres. Keďže po vakcíne sa dajú vo väčšine prípadov očakávať vedľajšie účinky, je dobré si nakúpiť ešte predtým. Vyhnite sa ťažkým jedlám ako syry, vyprážané, mäso či sladké. Stavte skôr na zeleninu, ovocie alebo aj dobrú polievku. A nezabudnite piť veľa vody. Niektorým sa po očkovaní môže stať aj to, že na chvíľu stratia chuť do jedla.

Príprava na očkovanie vhodnou stravou a stimuláciou imunitného systému. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky po očkovaní patrí bolesť na mieste vpichu, pocit slabosti, únava, pokles tlaku či zvýšená teplota. Otázkou je, či ich dokážeme zmierniť, alebo im úplne predchádzať správne zvolenou stravou. Alkohol je sám o sebe pre telo „stresor“ a aj keď sám o sebe účinok vakcíny neznižuje, ak ste to s ním prehnali, môže sa stať, že vám bude zle od žalúdka, alebo vás bude bolieť hlava, takže v rozpoložení „po opici“ určite nie je vhodné ísť na očkovanie a rovnako dôležité je vyvarovať sa alkoholu 48 hodín po vakcinácii. Dokonca nie len opitosť, ale aj jeden pohár vína pred aplikáciou vakcíny môže spôsobiť, že sa budete po očkovaní cítiť výrazne horšie. „Aj ľahká konzumácia alkoholu spôsobí, že sme relatívne dehydrovaní a to spôsobí, že sa bolesti tela podané po druhej dávke vakcíny mRNA ešte zintenzívnia. Je to vlastne veľmi jednoduché - snažte sa urobiť všetko preto, aby bolo vaše telo plné vitamínov, bielkovín, antioxidantov a vlákniny a to tak, že si deň pred očkovaním a v deň očkovania doprajete vyváženú stravu plnú ovocia a zeleniny. Jedzte povedzme tak, akoby ste cítili, že na vás ide choroba. Vyhnite sa veľkej dávke bieleho cukru, ktorý je nepriateľom imunity, ale aj vyprážaným a ťažkým jedlám. Jednoducho svoje telo pripravte na to, že ho čaká určitá záťaž. A pred očkovaním určite nebuďte hladní a ani nalačno, obzvlášť, ak pociťujete strach, alebo úzkosť - tie je najlepšie zajesť niečím zdravým. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že prípady, že ľudia odpadli po vakcinácii, mohli byť spôsobené skôr faktom, že boli hladní a smädní, než samotnou vakcínou. Dobrý nápad je vypiť smoothie, ovocný fresh, grécky jogurt, ovocie, celozrnné pečivo s plátkom šunky...

tags: #dieta #tejpovanie #ockovanie